Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/126/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, D., zastúpený: JUDr. Alena Arbetová, advokátka so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, D., zastúpená: JUDr. Ján Pekar, advokát so sídlom Potočná 191/39, Skalica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. – 595 z 04.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Skalica, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania (ďalej aj ,,BSM“) patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru, pre okres Skalica, obec D., k. ú. D., a to: rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku registra „C“, p. č. 2890/47, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 173 m2 v hodnote 202 778,61 eura, pozemok registra „C“, p. č. 2890/19, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 178 m2 v hodnote 12 100,44 eura, pozemok registra „C“, p. č. 2890/47, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 173 m2 v hodnote 11 760,54 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/40, druh pozemku – záhrada vo výmere 418 m2 v hodnote 2 424,40 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/41, druh pozemku – záhrada vo výmere 25 m2 v hodnote 145,- eur, pozemok registra „C“, p. č. 20459/56, druh pozemku – ostatná plocha vo výmere 80 m2 v hodnote 3 328,- eur, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru, pre okres Skalica, obec D., k. ú. D., v spoluvlastníckom podiele u každej vo veľkosti 1/158 z celku, a to: pozemok registra „C“, p. č. 15336/229, druh pozemku – záhrada o výmere 4013 m2 v hodnote 97,79 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/230, druh pozemku – záhrada o výmere 564 m2 v hodnote 13,74 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/231, druh pozemku – záhrada o výmere 508 m2 v hodnote 12,38 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/232, druh pozemku – záhrada o výmere 550 m2 v hodnote 13,40 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/233, druh pozemku – záhrada o výmere 561 m2 v hodnote 13,67 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/234, druh pozemku – záhrada o výmere 537 m2 v hodnote 13,09 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/235, druh pozemku – záhrada o výmere 592 m2 s hodnotou 14,43 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/236, druh pozemku – záhrada o výmere 320 m2 s hodnotou 7,80 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/237, druh pozemku – záhrada o výmere 606 m2 s hodnotou 14,77 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/238, druh pozemku – záhrada o výmere 5174 m2 s hodnotou 126,08 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/239, druh pozemku – záhrada o výmere 6042 m2 s hodnotou 147,23 eura. Hnuteľné veci: obývacia stena, bledohnedá, sčasti presklená, v počte – 2 ks (Olša), v hodnote 639,- eur, mraznička zn. Calex – 100 l, v hodnote 0,- eur, guľatý drevený stôl biely so 4 stoličkami v hodnote 47,- eur, hnedá 3-dielná drevená skriňa v hodnote 13,- eur, ratanové kreslá v počte 2 ks s ratanovým stolíkom

+ skriňa v hodnote 33,- eur, ratanové kreslo v spálni v hodnote 19,- eur, váľanda s úložným priestorom – hnedá (béžová s potiskom) – 2 ks v hodnote 26,- eur, hojdačka v hodnote 5,- eur, 3 ks plyšové koberce hnedé, vínový koberec, hnedý koberec – orientálny vzor (kovral), plyšový koberec modrý, hnedé oválne koberce – 2ks v hodnote 17,- eur, dvojramenný luster modro-žltej farby – 2 svetlá jedáleň v hodnote 13,- eur, jedálenský drevený hnedý stôl s chrómovými nohami v hodnote 53,- eur, jedálenské železné stoličky – 6 ks v hodnote 40,- eur, obývacia stena Lpuť s jej vnútorným vybavením v hodnote 137,- eur, stolík pod televízorom v hodnote 23,- eur, konferenčný stolík v obývacej izbe v hodnote 15,- eur, hnedá rohová sedačka v hodnote 0,- eur, kreslo z eko kože v hodnote 0,- eur, trojramenný kovový luster v hodnote 8,- eur, kovová lampa v hodnote 18,- eur, kovový stojan na kvety v hodnote 12,- eur, lampičky hnedé – 2 ks v hodnote 5,- eur, obraz Krásna hôrka v hodnote 37,- eur, obrazy (4 ročné obdobia) – 4 ks v hodnote 115,- eur, televízny stolík jantár v hodnote 13,- eur, biely perinák v hodnote 5,- eur, modré hodiny v hodnote 47,- eur, všetko kuchynské príslušenstvo v hodnote 10,- eur, šijací stroj zn. Višnja v hodnote 11,- eur, váľanda s úložným priestorom v pracovni v hodnote 14,- eur, prádelník a skriňa zn. Buk v hodnote 19,- eur, 4- šuplíková biela komoda v hodnote 11,- eur, historické knihy: Krásna Hedviga, Studňa lásky, Moje deti, Čachtická pani, V podzemí Čachtického hradu, V zajatí na Holíčskom zámku, Pred najvyšším súdom v hodnote 84,- eur, tenké knihy: Veľké šťastie, Malomestské rozprávky, Zaprášené histórie v hodnote 26,- eur, zostava v spálni – manželská posteľ s nočnými stolíkmi, skriňa s nadstavcom, kozmetický stolík so šuplíkom a zrkadlom v hodnote 115,- eur, chladnička zn. Elektrolux v hodnote 0,- eur, plynový sporák v hodnote 0,- eur, PC zn. Pentium v hodnote 0,- eur, tlačiareň EPSON v hodnote 0,- eur, pracovný stôl so zverákom a šuplíkmi, cirkulár, brúska, v hodnote 4,- eur, plastový oválny stôl zelený a 6 stoličiek v hodnote 10,- eur, plastové kreslo 2 x, plastové ležadlo 2 x, zelený slnečník 3 m v hodnote 10,-eur, fotoaparát digitálny v hodnote 0,- eur, osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: D. v hodnote 1 000,- eur, finančné prostriedky z poistnej zmluvy F. G. XXXXXXX, z ktorej je poistenou osobou E. B., vo výške 3 071,42 eura, finančné prostriedky na H. I. účte číslo D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno E. B. vo výške 308,36 eura, zostatok záväzku z hypotekárneho úveru poskytnutého I. J. K. L. vo výške 317 000,- Sk (t. j. 10 544,47 eura), číslo zmluvy XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 10.08.2006, ku dňu 31.05.2015 vo výške 2 077,66 eura, zostatok záväzku z hypotekárneho úveru poskytnutého I. J. K., L. vo výške 585 000,- Sk (t. j. 19 418,44 eura), číslo zmluvy XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 05.03.2001, ku dňu 31.05.2015 so zostatkom vo výške 7 653,28 eura (I. výrok).

2. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru, pre okres Skalica, obec D., k. ú. D., a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku registra „C“, p. č. 2890/47 vo výmere 173 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie v hodnote 202 778,61 eura, pozemok registra „C“, p. č. 2890/19 o výmere 178 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie v hodnote 12 100,44 eura, pozemok registra „C“, p. č. 2890/47 o výmere 173 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie v hodnote 11 760,54 eura, pozemok registra „C“, p. č. 20459/56, druh pozemku – ostatná plocha vo výmere 80 m2 v hodnote 3 328,- eur (II. výrok).

3. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru, pre okres Skalica, obec D., k. ú. D. pozemok registra „C“, p. č. 15336/40, druh pozemku – záhrada vo výmere 418 m2 v hodnote 2 424,40 eur, pozemok registra „C“, p. č. 15336/41, druh pozemku – záhrada vo výmere 25 m2 v hodnote 145,- eur, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru, pre okres Skalica, obec D., k. ú. D., v spoluvlastníckom podiele u každej vo veľkosti 1/158 z celku pozemok registra „C“, p. č. 15336/229, druh pozemku – záhrada o výmere 4013 m2 s hodnotou 97,79 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/230, druh pozemku – záhrada o výmere 564 m2 s hodnotou 13,74 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/231, druh pozemku – záhrada o výmere 508 m2 s hodnotou 12,38 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/232, druh pozemku – záhrada o výmere 550 m2 s hodnotou 13,40 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/233, druh pozemku – záhrada o výmere 561 m2 s hodnotou 13,67 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/234, druh pozemku – záhrada o výmere 537 m2 s hodnotou 13,09 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/235, druh pozemku – záhrada o výmere 592 m2 s hodnotou 14,43 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/236, druh pozemku – záhrada o výmere 320 m2 s hodnotou 7,80 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/237, druh pozemku – záhrada o výmere 606 m2 s hodnotou 14,77 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/238, druh pozemku – záhrada o výmere 5174 m2 s hodnotou 126,08 eura, pozemok registra „C“, p. č. 15336/239, druh pozemku – záhrada o výmere 6042 m2 s hodnotou 147,23 eura (III. výrok).

4. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci: obývacia stena, bledohnedá, sčasti presklená v počte – 2 ks (Olša) v hodnote 639,- eur, mraznička zn. Calex 100 l v hodnote 0,- eur, guľatý drevený stôl biely so 4 stoličkami v hodnote 47,- eur, hnedá 3-dielná drevená skriňa v hodnote 13,- eur, ratanové kreslá v počte 2 ks s ratanovým stolíkom + skriňa v hodnote 33,- eur, ratanové kreslo v spálni v hodnote 19,- eur, váľanda s úložným priestorom – hnedá (béžová s potiskom) - 2 ks v hodnote 26,- eur, hojdačka v hodnote 5,- eur, 3 ks plyšové koberce hnedé, vínový koberec, hnedý koberec – orientálny vzor (kovral), plyšový koberec modrý, hnedé oválne koberce – 2 ks v hodnote 17,- eur, dvojramenný luster modro-žltej farby – 2 svetlá jedáleň v hodnote 13,- eur, jedálenský drevený hnedý stôl s chrómovými nohami v hodnote 53,- eur, jedálenské železné stoličky 6 ks v hodnote 40,- eur, obývacia stena Lpuť s jej vnútorným vybavením v hodnote 137,- eur, stolík pod televízorom v hodnote 23,- eur, konferenčný stolík v obývacej izbe v hodnote 15,- eur, hnedá rohová sedačka v hodnote 0,- eur, kreslo z eko kože v hodnote 0,- eur, trojramenný kovový luster v hodnote 8,- eur, kovová lampa v hodnote 18,- eur, kovový stojan na kvety v hodnote 12,- eur, lampičky hnedé 2 ks v hodnote 5,- eur, obraz Krásna hôrka v hodnote 37,- eur, obrazy (4 ročné obdobia) 4 ks v hodnote 115,- eur, televízny stolík jantár v hodnote 13,- eur, biely perinák v hodnote 5,- eur, modré hodiny v hodnote 47,- eur, všetko kuchynské príslušenstvo v hodnote 10,- eur, šijací stroj zn. Višnja v hodnote 11,- eur, váľanda s úložným priestorom v pracovni v hodnote 14,- eur, prádelník a skriňa zn. Buk v hodnote 19,- eur, 4-šuplíková biela komoda v hodnote 11,- eur, historické knihy: Krásna Hedviga, Studňa lásky, Moje deti, Čachtická pani, V podzemí Čachtického hradu, V zajatí na Holíčskom zámku, Pred najvyšším súdom v hodnote 84,- eur, tenké knihy: Veľké šťastie, Malomestské rozprávky, Zaprášené histórie v hodnote 26,- eur, zostava v spálni – manželská posteľ s nočnými stolíkmi, skriňa s nadstavcom, kozmetický stolík so šuplíkom a zrkadlom v hodnote 115,- eur, chladnička zn. Elektrolux v hodnote 0,- eur, plynový sporák v hodnote 0,- eur, PC zn. Pentium v hodnote 0,- eur, tlačiareň EPSON v hodnote 0,- eur (IV. výrok). 5. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal pracovný stôl so zverákom a šuplíkmi, cirkulár, brúska v hodnote 4,- eur, plastový oválny stôl zelený a 6 stoličiek v hodnote 10,- eur, plastové kreslo 2 x, plastové ležadlo 2 x, zelený slnečník 3 m v hodnote 10,- eur, fotoaparát digitálny v hodnote 0,- eur (V. výrok) a tiež osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: D. v hodnote 1 000,- eur (VI. výrok). Na vzájomné finančné vyrovnanie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 120 751,49 eura do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (VII. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (VIII. výrok).

6. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa , , , , , až 5, (ďalej len „“). Mal za preukázané, že strany sporu boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. - 28 zo dňa 14.05.2015, právoplatný dňa 02.06.2015, ktorým dňom došlo k zániku BSM strán sporu, ktorí sa nedohodli na vyporiadaní majetku, preto bolo dôvodné vyporiadanie BSM súdom. Návrh na vyporiadanie BSM žalobca podal dňa 19.06.2017, teda v zákonom stanovenej hmotnoprávnej trojročnej lehote v zmysle ustanovenia . Trojročná lehota na podanie návrhu uplynula dňa 02.06.2018. Súd môže vysporiadať len ten majetok, ktorý účastníci konania navrhli na vysporiadanie do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po uplynutí troch rokov totiž nastupuje nevyvrátiteľná domnienka o vyporiadaní podľa (Veľký komentár - 2. zväzok, Imrich Fekete, str. 372). Rovnaký záver podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 25.02.2014, sp. zn. . V konaní o vysporiadanie BSM vysporiada súd len tie veci (majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania, prekročiť ich návrhy môže súd len ohľadne ceny vysporiadaného majetku a toho, ako ich rozdelí medzi manželov (rozhodnutie NS ČR z 27.09.2004, sp. zn. ). Z uvedeného tak vyplýva, že súd je viazaný rozsahom návrhov strán sporu v rámci trojročnej lehoty na podanie návrhu na vysporiadanie BSM, čiže súd vyporiadava len ten majetok, ktoré strany sporu navrhli do dňa 02.06.2018 (viď body 1, 2, 10). Z nehnuteľností patriacich do BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru, pre okres, k. ú. a obec D. – a to: rodinný dom so súpisným číslom XXXX, pozemky registra „C“, p. č. 2890/19 a p. č. 2890/47. Žalobca navrhol, aby dom bol prikázaný žalovanej, nakoľko táto dom neustále od rozvodu manželstva (od roku 2015) užíva, z domu sa odsťahoval. Žalovaná navrhovala, aby súd prikázal rodinný dom spolu s priľahlými pozemkami do podielového spoluvlastníctva z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na vyplatenie polovice jeho hodnoty žalobcovi, pričom poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Okresný súd poukázal na to, že žalovaná v nehnuteľnosti dlhodobo býva, sama svojej matke uviedla, že dom nechce predať, i keď žalobca k predaju domu niekoľko krát žalovanú vyzýval a podnikal kroky v hľadaní potencionálneho kupcu, nakoľko argumentácia žalovanej o nedostatku

finančných prostriedkov je známa minimálne od začiatku tohto konania (t. j. od roku 2017). Komunikácia ohľadom spoločného rodinného domu medzi účastníkmi konania je náročná a dlhodobo bez progresu, dohoda aj po niekoľkých rokoch sa zdá byť medzi stranami sporu nemožná, preto nie je účelné a ani vhodné prikázať vec do podielového spoluvlastníctva, nakoľko je reálny predpoklad, že dohoda ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva bude rovnako ťažká, ak nie ťažšia. Žalovanou uvedený judikát nie je možné použiť na prejednávanú vec, nakoľko rieši inú situáciu. V danom konaní rodinný dom do svojho výlučného vlastníctva nežiadal prikázať nikto z účastníkov. Ak už teda žalovaná argumentovala nedostatočnou solventnosťou, hodnoverne nedoložila, že nemá možnosť zabezpečiť si dostatočné finančné krytie. Žalovanej bola poskytnutá dostatočne dlhá a primeraná časová lehota na to, aby si mohla zabezpečiť finančné prostriedky na výplatu podielu žalobcu (viď aj rozhodnutie KS Prešov sp. zn. zo dňa 06.09.2018) najmä v prípade jej neochoty dohodnúť sa na spoločnom riešení. Konanie začalo v roku 2017 a minimálne od tejto doby si žalovaná mohla prispôsobiť svoje pomery aj takejto alternatíve, nemala reálnu snahu so žalobcom sa dohodnúť (viď aj rozhodnutie KS Bratislava sp. zn. zo dňa 20.01.2015). Ohľadne ostatných nehnuteľností – pozemky v záhradkárskej oblasti M., prístupových ciest v tejto záhradkárskej oblasti a pozemku v N. O. sa stotožnil s návrhom strán na ich rozdelenie. Hnuteľné veci – bytové zariadenie v rodinnom dome prikázal podľa návrhu strán, pričom kompromisné riešenie našli aj v otázke motorového vozidla, aj čo sa týka jeho hodnoty. Vzhľadom k tomu, že od rozvodu motorové vozidlo užíva výlučne žalobca, stotožnil sa s jeho prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcovi. Do masy BSM boli zahrnuté aj finančné prostriedky z poistenia F. G. XXXXXXX, z ktorého poistenou osobou je žalovaná, s odkupnou hodnotou ku dňu zániku manželstva vo výške 3 071,42 eura. Poistenie ku dňu vyporiadania BSM už neexistuje, preto ho súd do výlučného vlastníctva žalovanej neprikázal. Rovnako tak uvedené platí aj pre H. I. účet číslo D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno E. B..

7. Počas manželstva vznikli voči účastníkom konania aj pohľadávky – pasívum patriace do BSM (správne malo byť uvedené záväzky – pozn. odvolacieho súdu). Účastníci konania uzatvorili s bankou I. K., L. dva hypotekárne úvery G. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 10.08.2006, hypotéka vo výške 317 000,- Sk a G. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 05.03.2001, hypotéka vo výške 585 000,- Sk. V konaní bolo preukázané, že splátky hypotéky po rozvode manželstva uhrádzal výlučne žalobca, čo aj preukázal listinnými dôkazmi. Súčasne bolo preukázané, že oba hypotekárne úvery boli žalobcom splatené. Žalovaná uvedené nerozporovala.

8. Ohľadne finančného vyrovnania pri výpočte sumy 120 751,49 eura, na úhradu ktorej súd zaviazal žalovanú, postupoval okresný súd tak, že žalovanej prikázal do výlučného vlastníctva rodinný dom spolu s priľahlými pozemkami v hodnote: rodinný dom 226 639,59 eura (znalecký posudok č. 24/2021 Ing. René Orgoňa č. l. 43). Z toho suma prislúchajúca na vyrovnanie žalobcovi je vo výške 113 319,80 eura, žalovanej prikázal do výlučného vlastníctva pozemok v N. O. p. č. 20459/56 k. ú. D. v hodnote 3 328,- eur (znalecký posudok č. 24/2021 Ing. René Orgoňa č. l. 44). Z toho suma prislúchajúca na vyrovnanie žalobcovi je vo výške 1 664,- eur. Žalobcovi prikázal do výlučného vlastníctva pozemky v záhradkárskej oblasti M. - p. č. 15336/40 a 15334/41 k. ú. D. (nezapísaná chata bez súpisného čísla postavená na pozemku 15336/41 k. ú. D. nie je súčasťou vyporiadania, nakoľko žalovaná uvedenú označila až po uplynutí trojročnej lehoty na podanie návrhu na vyporiadanie BSM) v hodnote 2 569,40 eura (znalecký posudok č. 24/2021 Ing. René Orgoňa č. l. 44). Z toho prislúchajúca suma na vyrovnanie žalovanej je vo výške 1 284,70 eura, do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX k. ú. a obec D. súhrnne v hodnote 474,38 eura (znalecký posudok č. 24/2021 Ing. René Orgoňa č. l. 44). Z toho suma prislúchajúca na vyrovnanie žalovanej je vo výške 237,19 eura, hnuteľné veci – bytové zariadenie prikázané žalovanej v celkovej sume 1 630,- eur. Z toho suma prislúchajúca na vyrovnanie žalobcovi je vo výške 815,- eur, hnuteľné veci – bytové zariadenie prikázané žalobcovi v celkovej sume 24,- eur. Z toho suma prislúchajúca na vyrovnanie žalovanej je vo výške 12,- eur, prikázal do výlučného vlastníctva žalobcovi osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: D. v hodnote 1 000,- eur. Z toho suma prislúchajúca na vyrovnanie žalovanej je vo výške 500,- eur, finančné prostriedky zo zaniknutého poistenia žalovanej F. G. XXXXXXX, z ktorej poistenou osobou bola E. B. s odkupnou hodnotou ku dňu zániku manželstva vo výške 3 071,42 eura. Z toho suma prislúchajúca na vyrovnanie žalobcovi je vo výške 1 535,71 eura, finančné prostriedky zo zaniknutého H. I. účtu číslo D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno E. B. so zostatkom ku dňu zániku manželstva vo výške 308,36 eura. Z toho suma prislúchajúca na vyrovnanie žalobcovi je vo výške 154,18 eura, žalobcom splatený zostatok hypotekárneho úveru z I. K. č. zmluvy XXX/XXXXXX/XX-XXX/ XXX zo dňa 10.08.2006 – za obdobie od rozvodu manželstva žalobca zaplatil na úver sumu 2 280,05

eura. Z toho suma prislúchajúca na vyrovnanie žalobcovi je vo výške 1 140,03 eura, žalobcom splatený zostatok hypotekárneho úveru z I. K. č. zmluvy XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 05.03.2001 – za obdobie od rozvodu manželstva žalobca zaplatil na úver sumu 8 313,31 eura. Z toho suma prislúchajúca na vyrovnanie žalobcovi je vo výške 4 156,66 eura.

9. Na vzájomné vyrovnanie je tak žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 120 751,49 eura do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pričom žalovanej poskytol lehotu výrazne dlhšiu ako vyplýva z v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nakoľko ide o vysokú sumu a zrejme bude potrebné vykonať niektoré kroky pre jej zabezpečenie, čo si vyžiada dlhšie časové obdobie.

10. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa , pretože žalobca mal v spore úspech v pomere 100 % a priznal mu náhradu trov voči neúspešnej žalovanej, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením ( ). Na aplikáciu nevidel dôvod, lebo prejednávaný spor svojim predmetom nie je ničím výnimočný a neexistujú dôvody, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa. Pri vyporiadaní BSM žiadne výslovné pravidlo, ktoré by konanie vynímalo z pôsobnosti neobsahuje. Všeobecne sa pritom uznáva, že výnimky z pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne než extenzívne. Pri vyporiadaní BSM je teda namieste vychádzať z a uplatniť základné pravidlo, a to je zásada úspechu vo veci. V týchto sporoch nie je súd viazaný návrhom na vyporiadanie, teda môže veci, ktoré procesné strany navrhli, zahrnúť do masy BSM, ktoré je potrebné v spore vyporiadať i inak, má samozrejme pre úvahu súdu o náhrade trov konania význam. Ten sa však neprejavuje vo vylúčení možnosti aplikácie , ale v spôsobe akým sa stanoví úspech vo veci. Podľa stanoviska NS Rc 42/1972, ktoré je stále aplikovateľné a vyslovuje názor, že pokiaľ súdy vidia procesný úspech alebo neúspech oboch manželov v tom, ako veľkého podielu sa im zo spoločného majetku dostane, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazané pri zisťovaní rozsahu BSM a jeho vyporiadaní. Nemožno však vylúčiť ani ten postup, kedy súdy pri posudzovaní pomeru procesného úspechu oboch manželov prihliadnu podľa okolností konkrétneho prípadu i k tomu, ako bola vyriešená otázka rozsahu a hodnoty BSM. Preto je potrebné vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto spore z princípu procesného úspechu v konaní (uznesenie Ústavného súdu SR z 30.01.2019). Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca sa snažil mimosúdne dohodnúť, ponúkal žalovanej riešenie ich vyporiadania, zabezpečil kupcu nehnuteľnosti, nakoľko žalovaná argumentovala nedostatkom finančných prostriedkov a súčasne dlhodobo uvádzala, že sa chce dohodnúť, na pojednávanie dňa 30.01.2018 sa bez ospravedlnenia nedostavila. Žalovaný opäť deklaroval, že sa bude snažiť so žalovanou mimosúdne dohodnúť a ďalšie pojednávanie bolo nariadené na deň 08.03.2018, na ktoré sa opäť nedostavila, ako dôvod uviedla osobné dôvody a žiadala o náhradný termín pojednávania. V rámci mimosúdnych rokovaní žalovaná deklarovala svoj súhlas s predajom rodinného domu, žalobca mal zabezpečeného kupcu, ktorý mal schválený úver a žalovaná mala uvoľniť rodinný dom do 30.06.2018, toto však odmietla, žiadala dátum 30.09.2018. Na pojednávaní dňa 08.03.2018 žalovaná prejavila vôľu dom predať a aj v podaní zo dňa 08.06.2018 deklarovala ochotu mimosúdne sa dohodnúť, avšak svoje stanovisko ohľadom rodinného domu a prípadného predaja neuviedla, naopak poukázala na svoje vnosy na spoločný majetok. Do septembra 2018 sa konali 4 mimosúdne rokovania a aj napriek deklarovanej snahe žalovanej, táto sa vyporiadaniu bránila. Dňa 04.09.2018 opätovne neprišlo k prejednaniu veci, nakoľko žalovaná uviedla, že má niečo vo výhľade, ale nemá finančné prostriedky na zloženie zálohy, opätovne bolo pojednávanie odročené z dôvodu možných mimosúdnych rokovaní. Žalobca následne oznámil žalovanej možné termíny stretnutia, avšak do 16.10.2018 k žiadnemu stretnutiu neprišlo, od 02.10.2018 bol zástupca žalovanej práceneschopný. Opätovne bolo dňa 04.01.2019 doručené oznámenie o zmarených mimosúdnych rokovaní, nakoľko na návrh žalobcu o stretnutie žalovaná nereagovala. Dňa 08.01.2019 sa opätovne konanie odročilo bez prejednania veci, nakoľko obe strany navrhli opätovné mimosúdne rokovania. Dňa 11.03.2019 opätovne prišlo oznámenie od žalobcu, že do toho dňa od posledného pojednávania neprišlo zo strany žalovanej k žiadnemu návrhu na mimosúdne rokovanie. Pojednávanie zo dňa 08.01.2019 bolo odročené aj s tým, že právny zástupcovia strán oznámia súdu v lehote 5 dní aké navrhujú zabezpečiť dôkazy. Zástupca žalobcu doručil návrh dôkazov dňa 14.01.2019, no aj napriek záväzku žalovanej na pojednávaní, že oznámi súdu v lehote 5 dní, aké žiada, aby boli predložené dôkazy zo strany žalobcu, uvedené súdu predložila dňa 24.01.21019 a dodatok dňa 20.02.2019. Následne bolo súdu dňa 10.07.2020 doručené vyjadrenie, v ktorom žiadala prikázať rodinný dom do podielového spoluvlastníctva manželov. Uvedený návrh možného vyporiadania rodinného domu súdu žalovaná doručila až 3 roky po začatí

súdneho konania. Po dobu 3 rokov sa nepodarilo otvoriť pojednávanie z dôvodu deklarovanej ochoty žalovanej sa so žalobcom dohodnúť. Žalobca mal snahu a aj zabezpečil kupcu na rodinný dom, čo sa nakoniec z dôvodov stojacich na strane žalovanej neuskutočnilo a ani po niekoľkonásobných snahách žalobcu sa nepodarilo so žalovanou dohodnúť na predaji domu, navrhol ešte v žalobe prikázať tento do vlastníctva žalovanej, ktorá minimálne od 08.08.2017 (kedy jej bola doručená žaloba) musela žalovaná vedieť, že ak nepristúpi k predaju, žalobca navrhol prikázanie rodinného domu do jej vlastníctva. Žalovaná spôsobovala predlžovanie konania minimálne do dňa 10.07.2020. V prospech žalobcu svedčí skutočnosť, že okresný súd vyporiadaval len ten majetok, ktorý do masy navrhol zahrnúť žalobca, žalovaná majetok, ktorý mal patriť do BSM neoznačila v lehote 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode, ale až po dátume 02.06.2018 aj napriek skutočnosti, že o návrhu žalobcu vedela od 08.08.2017 (čiže necelých 10 mesiacov pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie návrhu).

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

12. Uviedla odvolacie dôvody podľa , a . Namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku na strane v bode 21 uviedol všeobecnú hodnotu rodinného domu podľa znalca vo výške 195 535,05 eura, hodnotu príslušenstva k rodinnému domu vo výške 7 243,56 eura, na strane 4, v bode II. výrokovej časti rozsudku súd prvej inštancie uviedol sumu rodinného domu pod písmenom a) vo výške 202 778,61 eura, pričom skutočná hodnota rodinného domu podľa znaleckého posudku znalca Ing. René Orgoňa, PhD. je vo výške 195 535,05 eura. Vo výrokovej časti rozsudku však nie je príslušenstvo k rodinnému domu uvedené v predchádzajúcom odseku v celkovej hodnote 7 243,56 eura. V skutočnosti okresný súd započítal v jej neprospech hodnotu rodinného domu vyššiu o 7 243,56 eura (202 778,61 – 195 535,05 = 7 243,56), preto v danej časti považovala rozsudok súdu prvej inštancie za absolútne nezrozumiteľný. Príslušenstvo rodinného domu nie je doteraz vyporiadané a stalo sa podielovým spoluvlastníctvom. Súd prvej inštancie nebral do úvahy majetok, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, a to účet č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX H. otvorený dňa 30.09.1994 so zostatkom ku dňu 02.06.2015 vo výške 2 020,24 eura, znejúci na meno A. B., D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sporiaci účet otvorený dňa 11.11.2014 so zostatkom ku dňu 02.06.2015 vo výške 66,36 eura znejúci na meno A. B., Poistenie F. G. XXXXXXX, z ktorej je poistenou osobou A. B. (žalobca), hodnota základného životného poistenia ku dňu 02.06.2015 bola vo výške 2 769,08 eura. Podiel na výnose bol vo výške 164,55 eura a dodatková hodnota indexácie vo výške 1 665,68 eura. Celková hodnota je 4 599,31 eura, uvedený majetok patrí do masy BSM so žalobcom. Tiež žiadala započítať jej vnos do BSM v sume 221 130,- Sk, ktorá bola zaplatená mestu D. dňa 19.03.1999 ako kúpna cena za pozemok – parcelu číslo v tom čase 2890/19 – ostatná plocha, v súčasnosti pozemky parcely číslo 2890/47 vo výmere 173 m2 a parcela číslo 2890/19 vo výmere 178 m2. Napriek pripojeniu dôkazu, že išlo výlučne o jej finančné prostriedky, ktoré dňa 18.03.1999 vybrala z jej účtu číslo XXXXXXXXXX (v tom čase P.) v sume 223 000,- Sk. Z pohybu na danom účte zo dňa 18.03.1999 je preukázané, že v uvedený deň z toho účtu vybrala sumu 223 000,- Sk, čo potvrdzuje potvrdenka pokladničnej operácie zo dňa 18.03.1999, doklad číslo XXXXX v mene účtu E. B. zo dňa 18.03.1999, predložila súdu. Uvedený výber sumy 223 000,- Sk zo dňa 18.03.1999 priamo nadväzuje na platbu za pozemok dňa 19.03.1999 vo výške 221 130,- eur mestu D. a zvyšnú časť vo výške 1 870,- Sk použili v domácnosti pre bežné potreby. To, že išlo o sumu 221 130,- Sk v jej výlučnom vlastníctve preukazuje aj úplný výpis z peňažného ústavu P. (P. Q. K.) a pohyb na jej účte číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, kde ku dňu 11.03.1999 bol stav na danom účte vo výške 763 124,83 Sk (listiny na č. l. 471 až 474), ktorými dôkazmi sa okresný súd vôbec nezaoberal a v odôvodnení rozsudku neuviedol žiadne dôvody, prečo tieto dôkazy nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy, preto aj v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nezrozumiteľný. Dôvod prikázania rodinného domu do jej vlastníctva uviedol okresný súd, že rodinný dom užíva. Žalobcovi však nikdy nebránila v užívaní ich rodinného domu, má doteraz kľúče od vstupných dverí do ich domu, tiež si priebežne zobral z rodinného domu hnuteľné veci, ktoré pre seba považoval za vhodné, resp. zobral aj veci, o ktoré v skutočnosti nemal a nemá záujem (napr. knihy). Skutočnosť, že býva v rodinnom dome je absolútne nepodstatný argument. Na vzájomné finančné vyrovnanie má vyplatiť žalobcovi sumu 120 751,49 eura do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom okresný súd mal vedomosť, že nemá finančné prostriedky na finančné vyrovnanie so žalobcom a zamlčal ďalší postup v odôvodnení svojho rozsudku, že jej prikazuje okamžite hľadať záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, ktoré jej prikázal do výlučného vlastníctva a zároveň jej prikazuje, aby si hľadala bývanie pre seba po tom, čo by musela nehnuteľnosti predať. Vzhľadom na finančnú tieseň s predajom nehnuteľnosti, aby nebolo zo strany žalobcu voči nej vedené exekučné konanie, by bola nútená pristúpiť aj na nižšiu kúpnu

cenu ako bola uvedená znalcom v posudku č. 3/2021. Tiež by sa mohlo stať, že by nemala zabezpečené bývanie pre seba (aj pre ich syna). Okresný súd sa stotožnil s odôvodneniami súdov prvej inštancie Okresného súdu Prešov, sp. zn. -86 zo dňa 06.02.2017, Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. -671 zo dňa 31.07.2013 a odvolacích súdov Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 06.09.2018 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 20.01.2015 k tomu, aby ju zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 120 751,49 eura, pričom pri rozsudku Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove je zásadný rozdiel, pretože podľa nich išlo o povinnosť zaplatiť na vzájomné finančné vyrovnanie sumu 30 993,20 eura. V rozhodnutí Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. -671 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.10.2013, okrem iného súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 72 681,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. zo dňa 20.01.2015 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s uznesením zo dňa 18.10.2013 č. k. -690 potvrdil, išlo však o inú situáciu k jej povinnosti finančne sa vysporiadať so žalobcom, pretože Okresný súd Bratislava IV vo veci rozhodol po 11 rokoch od právoplatnosti rozsudku, t. j. od času, kedy každý z uvedených manželov hospodáril samostatne a Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol až 12,5 roka od rozvodu manželstva účastníkov uvedeného konania. Odporca v danom konaní mal teda oveľa dlhší čas na možnosť prispôsobiť svoje majetkové pomery k možnej povinnosti vyplatiť navrhovateľke príslušnú sumu na vzájomné finančné vyrovnanie. Tiež je nutné poukázať na veľký finančný rozdiel na vzájomné finančné vyrovnanie – suma 72 681,- eur, navyše išlo o rodinu, ktorá bola finančne nadštandardne zabezpečená, účastníci konania mali dostatok finančných prostriedkov, čo je zásadný rozdiel oproti jej zárobkovým schopnostiam a možnostiam. Poukázala na ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to zárobkové pomery v K. a v D.. Uvedené rozsudky nie je možné preto použiť ako podporný dôkaz. Okresný súd tiež konštatoval, že z dôvodov na jej strane nedošlo k mimosúdnemu vysporiadaniu BSM, pričom nemá vedomosť, že by súd vykonal nejaké dokazovanie smerujúce k zisteniu toho, ktorá strana sporu zavinila nemožnosť uzatvorenia mimosúdnej dohody. Skutočnosť, že žalobca mal údajne zabezpečeného nejakého kupujúceho ešte neznamená, že došlo k mimosúdnej dohode zahrňujúcej všetku masu patriacu do BSM. Súd prvej inštancie tiež tvrdil, že výlučne z dôvodov na jej strane došlo k prieťahom v konaní v trvaní 3 rokov, no opomína skutočnosť, že najmä v období roka 2020, avšak aj v roku 2021 boli súdne pojednávania nariaďované len v menšom rozsahu z dôvodu zamedzenia šírenia ochorenia Covid-19. Z rozsudku súdu prvej inštancie nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu uvažoval o vyporiadaní rodinného domu len spôsobom, že tento prikáže do jej výlučného vlastníctva, a to v situácii, kedy suma zodpovedajúca vyporiadaciemu podielu je v značnej výške, pričom nepreveroval žiadnym spôsobom jej majetkové pomery. Pokiaľ konštatoval, že hodnoverne nedoložila nedostatok finančných prostriedkov, vôbec nezohľadnil skutočnosť, že nemá preukázaný ani opak, t. j. že by mala mať dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie vyporiadacieho podielu. Navrhla, aby bol rodinný dom prikázaný do podielového spoluvlastníctva. Jej návrhom sa okresný súd vôbec nezaoberal, nemá vedomosť o tom, že by sa žalobca k jej návrhu nejakým spôsobom vyjadril, neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by nehnuteľnosť nemohla byť prikázaná do ich podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ údajne mala dostatočný čas na zabezpečenie finančných prostriedkov, suma 120 000,- eur predstavuje značné finančné prostriedky, ktoré banky bežne neposkytujú. Prípadný úver v sume 120 000,- eur by pre ňu znamenal nutnosť splácať daný úver niekoľko desiatok rokov a vzhľadom na jej vek 58 rokov je zrejmé, že žiadny bankový ústav jej potrebný úver neposkytne. Ide tiež o sumu, ktorú bežná osoba nemá možnosť za svoj život nasporiť. Svojím postupom súd prvej inštancie obchádza konštantnú rozhodovaciu prax. V súvislosti s prikázaním nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 14.04.2009, rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budejoviciach zo dňa 22.08.1969 sp. zn. , uverejnené v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, 1970, pod porad. č. 76, rozsudek Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.05.2001 sp. zn. , uverejnený v Souboru rozhodnutí Nejvyššího soudu, C.H.Beck, pod por. č. C 496 alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.02.2004 sp. zn. , uverejnený v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, C.H.Beck pod por. č. 2295). Závery v prospech možnosti vyporiadania BSM prikázaním veci do podielového spoluvlastníctva Najvyšší súd ČR argumentačne podporil aj v rozsudku zo dňa 07.07.2015. Za nezrozumiteľné považovala rozhodnutie okresného súdu aj ohľadne nároku na náhradu trov konania. V situácii, kedy nie je preukázaný rozsah a závery mimosúdnych rokovaní, resp. dôvody, pre ktoré nedošlo k mimosúdnemu vyporiadaniu BSM, nie je potom zrejmé, na základe akých skutočností okresný súd dospel k záverom o jej zavinení. Neuzatvorenie mimosúdnej dohody nepreukazuje, že daný stav vznikol jej zavinením, nie je povinná uzatvoriť akúkoľvek mimosúdnu dohodu. Rozhodnutie súdu je v tejto časti tiež zmätočné, keď v odôvodnení uvádza, že obe strany mali záujem o mimosúdne rokovania, resp. obe strany navrhli

odročenie pojednávania za účelom mimosúdnych rokovaní, avšak potom okresný súd zmätočne a nezrozumiteľne konštatuje, že výlučne ona spôsobila prieťahy v konaní a neprihliadol na skutočnosť, že bežný život ľudí bol v rokoch 2020 a 2021 výrazne obmedzený pandémiou Covid-19.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej považoval napadnutý rozsudok za právne správny. Zotrval na svojich písomných aj ústnych prednesoch uvedených na pojednávaniach. Dva roky po rozvode, dňa 19.06.2017, bol podaný návrh na vyporiadanie BSM po rozvode, nakoľko žalovaná vyše roka tvrdila na jeho výzvu, že má záujem o mimosúdne vyporiadanie, ale v skutočnosti z jej strany išlo len o naťahovanie času, sústavne ho zavádzala a svoje tvrdenia odmietala podložiť nejakým dôkazom. Ak sa aj niečo na stretnutí dohodli, na ďalšom stretnutí to poprela, že sa nič nedohodli. Konanie žalovanej pokračovalo v rovnakom duchu aj po začatí súdneho konania, neustále dochádzalo z jej strany k prieťahom, a to tým, že sa na pojednávanie buď nedostavila (30.01.2018), alebo pred termínom účelovo zmenila ďalšie právne zastúpenie, alebo tým, že na súde deklarovala ochotu mimosúdne sa dohodnúť, čo však platilo iba do skončenia toho ktorého pojednávania. Ak sa na naliehanie stretli, mimosúdne rokovanie bolo zhatené novými požiadavkami žalovanej, pre ktoré neboli zo strany žalovanej predložené žiadne relevantné dôkazy. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla, aby bol rodinný dom s priľahlými pozemkami prikázaný do jeho výlučného vlastníctva, hoci vedela, že o ne nemá záujem a chce ho predať. Keďže o rodinný dom nemal záujem spočiatku na pojednávaní dňa 08.03.2018 uviedla, že súhlasí s predajom rodinného domu s priľahlými pozemkami a na pojednávaní dňa 04.09.2018 uviedla, že už má vo výhľade náhradné bývanie, čo následne na ďalšom pojednávaní opäť dementovala. Nakoľko uveril v jej záujem o predaj, podnikol kroky k predaju rodinného domu, zabezpečil potencionálnych kupcov rodinného domu, z ktorých vytrval jeden, ten sa zúčastňoval aj ako verejnosť v poslednom roku pojednávaní a stále deklaroval záujem o kúpu. Žalovaná ani po právoplatnom rozvode neriešila svoje povinnosti voči veriteľom, všetky úvery v súvislosti s rodinným domom po rozvode, ako aj do rozvodu, splácal výhradne on. Žalovanej bola jeho právnou zástupkyňou zaslaná sprostredkovateľská zmluva aj kúpna zmluva na pripomienkovanie, no na žiadny uvedený právny úkon nereagovala. Tvrdila, že nemá finančné prostriedky na vyporiadanie BSM, pritom už od roku 2017 existovala možnosť rodinný dom predať, čím by sa podstatná časť ich vyporiadania vyriešila a mala možnosť sa na situáciu vyporiadania pripraviť. S návrhom, aby rodinný dom bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva nesúhlasil. Žalovaná za 5 rokov súdneho konania, a viac ako 7 rokov od rozvodu, neprišla so žiadnym konštruktívnym návrhom, navrhovaný spôsob v odvolaní jej vyhovuje. Správanie sa žalovanej so záverom užívať sama jednoposchodový rodinný dom so 6 (šiestimi) izbami po dobu 7 rokov a prikázanie do podielového spoluvlastníctva je v rozpore s dobrými mravmi a princípom spravodlivosti, pričom mala dostatok času na zabezpečenie si finančnej náhrady na vyporiadanie BSM, ak s jej vyporiadaním nesúhlasila, no bola počas celého konania nečinná a pasívna. Okresný súd v rozsudku pri určení hodnoty nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku č. 24/2021 Ing. René Orgoňa. Vo výroku I. rozsudku uviedol, že hodnota rodinného domu s. č. XXXX je vo výške 202 778,61 eura a priľahlých pozemkov k rodinnému domu, to je pozemkov registra „C“ p. č. 2890/19 a 2890/47 tak, ako sú napísané na LV č. XXXX k. ú. a obce D., celkom vrátane príslušenstva k uvedeným nehnuteľnostiam v hodnote 226 639,59 eura, preto sa nezakladá na pravde započítanie hodnoty rodinného domu v neprospech žalovanej. Odvolanie v časti vnosu žalovanej vo výške 221 130,- Sk, ktorá mala byť zaplatená mestu D. dňa 19.03.1999 ako kúpna cena, považoval za nedôvodné. Žalovaná nepreukázala, že išlo o jej výlučné finančné prostriedky. To, že finančné prostriedky boli vybrané z účtu znejúce na jej meno, ešte neznamená, že išlo o jej výlučné prostriedky, pretože boli manželmi od 08.11.1986 a predmetný účet bol založený počas manželstva. Na predmetný účet žalovanej v P. počas manželstva chodila mzda žalovanej tak, ako jemu na účet vo I. mzda a išlo o spoločné finančné prostriedky nadobudnuté počas manželstva. Zatiaľ čo všetky úhrady vo veci výstavby rodinného domu boli hradené z jeho účtu, z úverov a P., žalovaná okrem predmetnej sumy všetky finančné prostriedky využívala len pre svoje osobné potreby. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie a vyporiadal sa s tým, na základe akých skutočností a akým spôsobom dospel k výške vyrovnacieho podielu po zohľadnení všetkých ostatných skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.

14. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a 381 , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení ), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, pretože prvoinštančný súd predmetnú vec síce skutkovo aj právne správne posúdil, ale v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s relevantnými námietkami žalovanej, z ktorého dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

17. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. či sp. zn.

- R.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997 či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

18. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces.

19. Podľa , ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

20. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorá zo strán tvrdí, že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje stranu, ktorá tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania manželstva existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania.

21. Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

22. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov

medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov, a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. Ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o úvere, nejedná sa o spoločný záväzok, ale osobný záväzok jedného z manželov. Ak potom za trvania BSM sa tento dlh splácal z finančných prostriedkov patriacich do BSM, je potrebné aplikovať i zásadu, že každý z manželov je povinný uhradiť to, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho osobný majetok (porov. napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. - 28 zo dňa 14.05.2015, právoplatným dňa 02.06.2015, ktorým dňom došlo k zániku BSM strán sporu, ktorí sa nedohodli na vyporiadaní majetku. Predmetom konania o vyporiadanie BSM boli hnuteľné veci a spoločné nehnuteľnosti a tiež vyporiadanie spoločných záväzkov, splatených žalobcom po rozvode manželstva, tiež finančné prostriedky z poistenia F. G. XXXXXXX, z ktorého poistenou osobou je žalovaná s odkupnou hodnotou ku dňu zániku manželstva vo výške 3 071,42 eura konštatované prvoinštančným súdom. Medzi stranami sporu neboli sporné nehnuteľnosti – pozemky v záhradkárskej oblasti M., prístupové cesty v tejto záhradkárskej oblasti a pozemok v N. O., u ktorých sa okresný súd stotožnil s návrhom strán na ich rozdelenie. Neboli sporné ani hnuteľné veci – bytové zariadenie v rodinnom dome, ktoré súd prvej inštancie prikázal podľa návrhu strán, pričom kompromisné riešenie našli aj v otázke motorového vozidla, aj čo sa týka jeho hodnoty. Spornou bolo vyporiadanie domovej nehnuteľnosti s priľahlými pozemkami, keď o tieto nemal žalobca záujem, ale ani žalovaná, ktorá poukazovala na svoju nepriaznivú situáciu, no nehnuteľnosť užívala, pretože žalobca z domu odišiel.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu nezohľadnil súd prvej inštancie všetky relevantné skutočnosti pri vyporiadaní domovej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá od počiatku uvádzala nedostatok finančných prostriedkov a navrhovala prikázanie domu žalobcovi, pretože nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalobcu a nezisťoval, či nie sú dané výnimočné skutočnosti, dané okolnosťami konkrétneho prípadu, na prikázanie domovej nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. V uvedenom smere poukazuje odvolací súd na vyjadrenie žalovanej zo dňa 18.08.2017. Pokiaľ súd prvej inštancie akceptoval postoje strán sporu v súvislosti so snahou mimosúdneho vyporiadania, z ktorého dôvodu poskytoval lehotu na dohodu, ku ktorej nedošlo a v konečnom dôsledku došlo k predĺženiu sporu, uvedené nemožno považovať za opodstatnený dôvod pre kladenie viny žalovanej na dĺžke sporu a z daného dôvodu jej nehnuteľnosť prikázať.

25. Odvolací súd uvádza, že i keď zmyslom vyporiadania BSM je ukončenie spoluvlastníckeho vzťahu manželov (bývalých manželov), čím sa zároveň predchádza vzniku možných sporov ohľadom spoločných majetkových vecí manželov v budúcnosti, z ktorého dôvodu by sa súd rozhodujúci v konaní o vyporiadanie BSM mal snažiť rozhodovať spory tak, aby každému z manželov bola prikázaná

do vlastníctva celá vec v BSM s tým, že pri vzniku disparity (nerovnosti) podielov, zaviaže toho z manželov, ktorý obdržal veci či práva vo vyššej hodnote, na výplatu druhého z manželov v peniazoch, v určitých prípadoch môže nastať situácia, keď vzhľadom na výnimočné okolnosti, ak žiadna zo strán sporu nemá dostatok prostriedkov na vyrovnanie vyporiadacích podielov v prípade, že by dom bol prikázaný len jednej z nich, či je možné predpokladať, že jej môže byť poskytnutý úver, nie je vhodné určitú vec v BSM (pôjde najmä o nehnuteľnosť) prikázať len jednému z manželov, ale súd ju prikáže do podielového spoluvlastníctva, čím ich spoluvlastnícky vzťah neukončí, ale pretransformuje na podielové spoluvlastníctvo. Je nesporné, že takéto rozhodnutie vedie k rozširovaniu sporov, pretože podielové spoluvlastníctvo medzi manželmi (bývalými manželmi), ktoré takto vznikne, bude musieť byť vyporiadané v rámci ďalšieho konania nasledujúceho po konaní o vyporiadanie BSM. Treba však poukázať na to, že pri vyporiadaní BSM na rozdiel od zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nemá súd pri rozhodovaní alternatívu, ktorou je nariadenie predaja veci. V prípade podielového spoluvlastníctva však môže súd v prípade, ak vyporiadavanú vec v podielovom spoluvlastníctve nikto zo spoluvlastníkov nechce a zároveň táto vec nie je deliteľná, nariadiť predaj takejto veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov.

26. Preto v konaní o vyporiadaní BSM prichádza do úvahy aj možnosť prikázania veci do podielového spoluvlastníctva za podmienky, keď sú dané výnimočné okolnosti odôvodňujúce tento spôsob vyporiadania BSM. V uvedenom smere poukazuje odvolací súd na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 14.04.2009, sp. zn. zo dňa 14.08.2014, sp. zn. zo dňa 17.12.2013, sp. zn. zo dňa 05.05.2014, sp. zn. zo dňa 07.07.2015,

27. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že vo výrokovej časti rozsudku nie je uvedené príslušenstvo k rodinnému domu v celkovej hodnote 7 243,56 eura, teda okresný súd započítal v jej neprospech hodnotu rodinného domu vyššiu o 7 243,56 eura (202 778,61 – 195 535,05 = 7 243,56, a teda príslušenstvo rodinného domu nie je doteraz vyporiadané, táto nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná, pretože všeobecná hodnota domovej nehnuteľnosti s jej súčasťami ako aj príslušenstvom bola stanovená znaleckým posudkom č. 24/2021, ku ktorému nemali strany sporu námietky a z hľadiska špecifikácie nehnuteľnosti v súlade s jej zápisom v katastri nehnuteľností je správna jej formulácia vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

28. Odvolací súd dodáva, že prejavom princípu akcesority v právnom poriadku je jednotný právny osud zložených vecí za podmienky, že tieto veci sú v postavení spolunáležitosti alebo vo vzťahu hlavnej veci a jej súčastí. Podstatným elementom princípu akcesority je súčasť veci, ktorá s hlavnou vecou zdieľa rovnaký právny osud. Súčasť hlavnej veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle, a teda k nej nemožno oddelene nadobúdať ani uplatňovať vecné právo, najmä právo vlastnícke. V prípade súčasti veci musia byť znaky funkčnej a fyzické spojitosti s hlavnou vecou naplnené kumulatívne. Jednou z elementárnych zásad, ktorá vychádza z princípu akcesority, je zásada, že súčasťou pozemku je všetko čo je s pozemkom prirodzeným alebo umelým spôsobom spojené. Za stavbu ako vec v právnom zmysle možno považovať iba takú stavbu, ktorú možno jasne oddeliť od pozemku. V takom prípade platí zásada, že stavba je samostatnou vecou v právnom zmysle odčlenenou od pozemku. Ak stavba stavebne aj funkčne splýva s pozemkom, resp. ju nemožno stavebne ani funkčne oddeliť od pozemku, považuje sa za súčasť pozemku. Spornosť, či ide o príslušenstvo alebo súčasť hlavnej veci (pozemku, stavby), sa týka predovšetkým drobných stavieb či stavebných úprav. Napr. oplotenie sa chápe v trojakom význame, raz ako príslušenstvo domu, inokedy ako súčasť pozemku alebo príslušenstvo pozemku. Plot sa súdnou praxou niekedy chápe ako príslušenstvo stavby. Plot nie je zásadne súčasťou pozemku, na ktorom sa nachádza (opačne môže ustanoviť osobitný právny predpis); môže však byť jeho príslušenstvom, pokiaľ patrí vlastníkovi pozemku a je ním určené na to, aby sa s pozemkom trvalo užívalo. „Keďže základnou funkciou oplotenia je ochrana pozemku (a len nepriamo domu na ňom postavenom), nepovažuje dovolací súd úvahu odvolacieho sudu, že oplotenie v tejto veci tvorilo príslušenstvo pozemku, na ktorom stálo, za zjavne neprimeranú“ (Uznesenie NS ČR z 27.06.2011, sp. zn. ). V ostatnej judikatúre súdov sa väčšinou označovalo oplotenie ako príslušenstvo pozemku. Odhliadnuc od uvedeného, je však nesporné, že tak ako plot aj prípojky, sa právne úkony, ktoré sa týkajú hlavnej veci, zásadne týkajú i jej príslušenstva ako aj súčasti, pretože príslušenstvo veci zdieľa právny osud hlavnej veci. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné osobitne vo výroku rozsudku uvádzať príslušenstvo a už vôbec nie súčasť domovej veci.

29. Za vadu napadnutého rozsudku považuje odvolací súd nevyporiadanie sa so žalovanou tvrdeným vnosom do BSM v sume 221 130,- Sk, ktorá bola podľa tvrdenia zaplatená mestu D. dňa 19.03.1999 ako kúpna cena za pozemok – v tom čase parcela číslo 2890/19 – ostatná plocha, v súčasnosti pozemky parcely číslo 2890/47 vo výmere 173 m2 a parcela číslo 2890/19 vo výmere 178 m2, a to napriek pripojeniu dôkazu žalovanou o vlastníctve prostriedkov, ktoré dňa 18.03.1999 vybrala z jej účtu číslo XXXXXXXXXX (v tom čase P.) sumu 223 000,- Sk, pričom sumu 221 130,- Sk v jej výlučnom vlastníctve preukazuje aj úplný výpis z peňažného ústavu P. (P. Q. K.) a pohyb na jej účte číslo: XXXXXXXXXX/ XXXX, kde ku dňu 11.03.1999 bol stav na danom účte vo výške 763 124,83 Sk. Súd prvej inštancie sa s uvedeným podstatným argumentom žalovanej nezaoberal a nevenoval mu v odôvodnení svojho rozsudku pozornosť, pretože neuviedol žiadne dôvody, prečo túto skutočnosť nezohľadnil, resp. prečo ju nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy. Z uvedeného dôvodu je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, nakoľko absentujú odpovede na zásadné tvrdenie stany sporu.

30. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude náležite venovať pri rozhodovaní všetkým dôležitým aspektom ohľadne vyporiadania domovej nehnuteľnosti, zváži či nie sú dané výnimočné dôvody na jej prikázanie do podielového spoluvlastníctva strán sporu, prihliadne na finančné pomery žalovanej, jej odkázanosť na dané bytové pomery a pod. Taktiež posúdi žalovanou tvrdený vnos do BSM. V novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie jeho rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, prezentovanými aj v priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ). V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).