Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/98/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalová a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v občianskoprávnej veci žalobkyne: Q. W., P.. O., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. Š., C. XXX, E.. Č.. K. R. G. Z., C. T. XXX, právne zastúpená: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovanému: Q. W., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. Š., C. XXX, právne zastúpený: JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka so sídlom Slovenská 69, Prešov, v konaní o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 17C/476/2015-86 zo dňa 06.02.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. - IV.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku V. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že, cit.:

„I. Súd vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne pripadá spálňa z rok u 1985, obývačka z roku 1981, mraznička 300 litrová z roku 2002, mixér, kuchynský robot, elektrický krájač, 2 obedové súpravy, taniere, brúsené poháre - 6 ks vínových, 6 ks koňakových, 2 sady príborov.

II. Žalovanému do výlučného vlastníctva pripadá:

- nehnuteľnosť, rodinný dom, súp. číslo XXX na parcele č. XXX, garáž súp. číslo XXXX na parcele č. XXX/X, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape pod číslami XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 , XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, XXX/X - záhrady o výmere X m2 , XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2 , parc. XXX o výmere XXX m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctve č. XX k. ú. Z. Z.,

- vklad na vkladnej knižke X.XXX,XX Eur č. XXXXXXXXXX Sporobonus vedená v Slovenskej sporiteľni, a.s.,

- hnuteľné veci: spálňa z roku 1992, obývačka z roku 1992, kuchynská linka z roku 1991, mraznička z roku 2011, chladnička z roku 1987, televízor z roku 2003, ponorný mixér, odšťavovač, plynový sporák, koberce v izbách, auto Fabia EČV: O v celkovej hodnote 61.986,39 Eur.

III. Žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie 30.993,20 Eur do 6. mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok vo výške 1.859,59 Eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom skutkovom základe, že „účastníci konania sú v platnom manželstve, ktoré uzatvorili 17.7.1965. Na základe žaloby Q. W. zo dňa 2.9.2013 o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, súd v konaní sp. zn. 12C/234/2013 a to rozsudkom zo dňa 16.10.2014 zrušil za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, ktoré vzniklo uzatvorením ich manželstva dňa 17.7.1965 v spojení s potvrdzujúcom rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/52/2015 zo dňa 13.4.2015. Tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 4.5.2015. V dôvodoch týchto rozhodnutí súd konštatoval, že popísané správanie žalovaného preukazuje rozpor v dohode o hospodárení so spoločným majetkom, ale aj trvalú neschopnosť ujednotiť sa v hospodárskych záujmoch, účastníci dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť a už dlhodobo spoločne nehospodária, preto ďalšie trvanie BSM odporuje dobrým mravom. Odpor s dobrými mravmi je aj v správaní žalovaného, ktorý jednak ponúkol rodinný dom na predaj, hoci nemal súhlas žalobkyne a nakladal s finančnými prostriedkami na vkladnej knižke, ktoré patria do BSM a je tu reálna obava, že by mohol použiť spoločný majetok patriaci do BSM na úkor žalobkyne. Súd pri rozhodovaní vyhodnocoval svedecké výpovede dcér účastníkov Q. M., M. C. a C.E., ktoré zhodne uviedli, že počas trvania spolužitia ich rodičov žalovaný požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje. Po odchode žalobkyne z domu našli na internete ponuku predaja rodinného domu bez súhlasu matky. Žalovaný taktiež vybral finančné prostriedky z vkladnej knižky bez súhlasu matky. Svedkyne zhodne vypovedali, že žalovaný sa správal k žalobkyni vulgárne, kričal na ňu, žiadal ju o finančné prostriedky na nákup alkoholických nápojov a požívanie alkoholických nápojov žalovaného hodnotili ako závislosť. Žalobkyňa odôvodňovala podanie tohto návrhu tým, že bola fyzicky napadnutá žalovaným, ktorý ju urážal, nakoniec ju vyhodil z domu s tým, že v budúcnosti nechce niesť zodpovednosť za prípadné dlhy spôsobené žalovaným a rozviesť sa nechce z náboženských dôvodov. Z výpisu vkladového účtu SPOROBONUS mal súd preukázané, že dňa 20.8.2013 vykonal žalovaný transakciu a to prevod zostatku zo zrušenej vkladnej knižky so sumou 5.536,39 EUR na tento účet a dňa 15.10.2013 vybral túto hotovosť vo výške 5.536 EUR, čo znamená, že touto sumou disponoval sám v čase, keď so žalobkyňou nežili spolu a v dobe po podaní návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, keď žalobkyňa takýto návrh doručila dňa 2.9.2013. Výber tohto vkladu bol prejednávaný v konaní sp. zn. 12C/234/2013 (viď zápisnica o pojednávaní zo 16.10.2014), kedy sa k výberu a použitiu finančných prostriedkov z tejto vkladnej knižky vyjadrovali aj svedkyne, dcéry účastníkov konania. Žalovaný predložil listinný dôkaz - faktúru z kamenárstva o výrobe a montáži diela hrobky pre jednu osobu v celkovej sume 2.405 EUR a táto faktúra bola splatná 16.9.2015. Žalovaný potvrdil, že z vybratých peňazí z vkladnej knižky zaplatil sumu 2.405 EUR za hrobku“.

3. Pri rozhodnutí o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva súd rozhodol z týchto dôvodov: „Medzi účastníkmi bola zhoda, pokiaľ ide o masu hnuteľného majetku a jeho hodnotu, obdobne pokiaľ ide o nehnuteľný majetkov a jeho hodnotu. Sporným ostal vklad 5.536,39 EUR na vkladovom účte XXXXXXXXXX SPOROBONUS vedený v Slovenskej sporiteľni. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že túto sumu najprv žalovaný previedol so zrušenej vkladnej knižky dňa 20.8.2013 na účet SPOROBONUS a dňa 15.10.2013 vybral celú túto hotovosť 5.536 EUR. Taktiež bolo preukázané, že tieto finančné prostriedky žalovaný použil bez súhlasu žalobkyne na zaplatenie jednohrobky vo výške 2.405 EUR a zvyšná časť podľa žalovaného bola použitá na platenie poistky na auto, vykurovanie domu a jeho údržbu. Žalovaný žiadal, aby tento vklad nebol vysporiadavaný, lebo bol spotrebovaný pred zrušením BSM. Už súd v konaní sp. zn. 12C/234/2013 Okresného súdu Prešov, kedy zrušoval BSM za trvania manželstva mal preukázané, že účastníci od r. 2012 nežijú spolu a k oddeleniu spolužitia došlo v dôsledku násilného správania žalovaného zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, ktorú fyzicky napádal, hrubo jej nadával v takej intenzite, že bola nútená odísť, pričom návrh na zrušenie BSM žalobkyňa podávala dňa 2.9.2013, teda ešte skôr ako žalovaný svojvoľne 15.10.2013 vybral bez súhlasu

žalobkyne tento vklad z vkladnej knižky a použil ho podľa svojho rozhodnutia. Súd má za to, že vklad na vkladnej knižke vo výške 5.536,39 EUR patrí do BSM, lebo ide o sumu, ktorá bola nadobudnutá za trvania manželstva účastníkov. Ako uvádzala žalobkyňa ušetrili tieto peniaze šetrením z vlastných výplat, avšak žalovaný pri nakladaní s týmito financiami postupoval v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď peniaze vybral z vkladu a použil ich na svoje potreby, pričom si nevyžiadal súhlas žalobkyne. Z jeho strany ide o neplatný právny úkon, lebo neide o bežnú vec, ktorú môže vybavovať samostatne, naviac žalovaný takýmto spôsobom s týmito financiami nakladal už po podaní žaloby o zrušenie BSM, preto súd túto sumu vo výške 5.536 EUR vysporiadal v rámci vyporiadania BSM. Celá hodnota majetku patriaceho do BSM predstavuje sumu 61.986,39 EUR (hodnota nehnuteľnosti 55.800 EUR, zostatková hodnota motorového vozidla 650 EUR a vklad 5.536,39 EUR) a potom polovica, ktorá patrí každému z manželov po zrušení BSM predstavuje sumu 30.993,20 EUR. Súd do výlučného vlastníctva prikázal žalobkyni hnuteľné veci bez hodnoty tak, ako si to odsúhlasili účastníci a to spálňu z č. 1985, obývačku z r. 1981, mrazničku 300 l z r. 2002, mixér, kuchynský robot, elektrický krájač, 2 obedové súpravy, taniere a brúsené poháre - 6 ks vínových, 6 ks koňakových a 2 sady príborov. Do výlučného vlastníctva pripadol žalovanému majetok v hodnote 61.986,39 EUR, ktorý predstavuje nehnuteľnosť - rodinný dom č. súp. XXX na parcele č. XXX, garáž č. súp. XXXX na parcele XXX/X, parcely č. KN C XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, XXX/X - záhrady o výmere 2 m2, XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, parcele XXX o výmere XXX m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k.ú. Z. Z., vklad na vkladnej knižke 5.536,39 EUR a zostávajúce hnuteľné veci spálňa z r. 1992, obývačka z r. 1992, kuchynská linka z r. 1991, mraznička z r. 2011, chladnička z r. 1987, televízor z r. 2003, ponorný mixér, odšťavovač, plynový sporák, koberce v izbách, auto zn. Fabia EČV: O.. Potom na úplné vysporiadanie je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni 30.993,20 EUR a to v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému nehnuteľnosti z dôvodu, že po odsťahovaní žalobkyne, k čomu došlo v dôsledku násilného správania žalovaného, tento majetok výlučne užíva žalovaný, sám ním disponuje, dokonca bez súhlasu žalobkyne ho ponúkal na predaj. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nemá financie na vyplatenie a z tohto dôvodu žiadal, aby tento nehnuteľný majetok ostal v podielovom spoluvlastníctve, súd má za to, že vzhľadom na vzťahy, aké sú medzi účastníkmi, podielové spoluvlastníctvo by viedlo k ďalším sporom medzi účastníkmi, preto nie je vhodným riešením a pokiaľ žalovaný nemá financie na vyplatenie, tým, že bude výlučným vlastníkom nehnuteľnosti má možnosť ju predať a takýmto spôsobom vyplatiť žalobkyňu, k čomu súd aj prihliadol tým, že mu umožnil vyplatiť žalobkyňu v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, teda dal mu k tomu primeranú lehotu na realizáciu aj takejto možnosti“.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 149, § 150, § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na skutočnosť, že je v záujme oboch účastníkov konania vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za konanie v hodnote 3 % zo sumy vyporiadania.

6. Proti citovanému rozsudku bolo podané v zákonnej lehote odvolanie zo strany žalovaného. Žalovaný namietal skutočnosť, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prvej inštancie nesprávne právne ale aj skutkovo postupoval, keď do masy BSM zahrnul aj vklad na vkladnej knižke vo výške 5.536 eur a následne odôvodnil túto skutočnosť tým, že žalovaný s týmito prostriedkami nakladal v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa nestotožnil s touto argumentáciou súdu s poukazom na to, že uvedené finančné prostriedky vybral dávno pred tým, než bolo BSM účastníkov zrušené. Je teda zrejme, že v čase zániku BSM predmetný majetok neexistoval a predmetom vyporiadania je len existujúci majetok. Preto nemohli byť tieto finančné prostriedky zahrnuté do masy BSM. Taktiež sa nestotožnil s právnou argumentáciou súdu o neplatnosti tohto právneho úkonu pre absenciu súhlasu druhého manžela, nakoľko finančné prostriedky boli použité na úhradu nákladov za spoločný dom a taktiež na vybudovanie hrobky, ktorú žalovaný uhradil. Je potrebné prihliadnuť na fakt, že žalovaný žije sám, dcéry o neho nejavia záujem a vzhľadom na vyšší vek rieši aj otázku svojho hrobového miesta. Preto možno jeho postup považovať za vec obvyklú. Ak by aj bol pripustený záver, že nejde o bežnú vec, tak do masy BSM by bolo možné zahrnúť len sumu za vyplatenie hrobky vo výške

2.405 eur a zvyšná časť použitá na zabezpečenie bežnej starostlivosti, čo je bežnou vecou, na ktorú nepotreboval súhlas manželky.

7. Taktiež žalovaný namietol spôsob vyporiadania BSM kedy bol rodinný dom prikázaný do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobkyni polovicu jeho hodnoty. Takéto rozhodnutie nemožno považovať za spravodlivé. Žalovaný je dôchodca, ktorý z dôvodu vyššieho veku nemá objektívne možnosť čerpať úver, alebo zabezpečiť si finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalobkyne. Jedná sa o nehnuteľnosť vyžadujúcu si rekonštrukciu a nejde o dom, ktorý by bolo možné bez problémov predať. Zároveň tento dom slúži na bývanie žalovanému, ktorý nemá inú možnosť zabezpečiť svoje bývanie a v tomto dome, kde prežil väčšiu časť svojho života je spokojný a chce tu bývať naďalej. Toto súd nezohľadnil, pričom spravodlivejšie sa vzhľadom na túto situáciu javí prikázanie nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva strán sporu, resp. zaviazať žalovaného na výplatu podielu v splátkach zohľadňujúcich jeho príjem tvorený starobným dôchodkom. Taktiež žalovaný sa odvolal voči výroku VI., ktorým ho súd zaviazal zaplatiť súdny poplatok za konanie z masy BSM, pričom však súd prvej inštancie zrejme opomenul, že žalovanému bolo rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, čím je oslobodený od platenia súdneho poplatku zo zákona. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázala na presvedčivé a správne odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie, pričom s napadnutým odvolacím dôvodom zahrnutia vkladu na vkladnej knižke sa žalobkyňa nestotožnila. Poukázala na skutočnosť, že finančné prostriedky na tejto vkladnej knižke boli nasporené počas trvania manželstva a teda tvorili predmet BSM, pričom bolo preukázané, že uvedenú sumu žalovaný bez vedomia a súhlasu žalobkyne použil v čase keď už neviedli spoločnú domácnosť. Nakoľko v žalobe doručenej súdu dňa 02.12.2015 bola táto vkladná knižka zahrnutá, nepochybne žalobkyňa prejavila vôľu aby bola táto suma vyporiadaná, čím došlo k vzneseniu námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalovaného, a to výberu tejto sumy v zákonnej 3 ročnej lehote. Takýto výber vkladu bez vedomia a súhlasu druhého manžela nemožno považovať za bežný úkon. Pokiaľ za tieto finančné prostriedky bolo zaobstarané hrobové miesto len pre samotného žalovaného, to osvedčuje fakt, že konal bez súhlasu žalobkyne. Rovnako nie je dôvodná ani námietka, že časť peňazí žalovaný použil na kúpu dreva a platenie bežných účtov, nakoľko táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná a poukázala na skutočnosť, že žalovaný poberá dôchodok ako aj sa venuje chovu domácich hospodárskych zvierat. K druhej odvolacej námietke žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s prikázaním nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva, nakoľko práve v tejto nehnuteľnosti bola žalobkyňa žalovaným fyzicky napádaná a vykázaná z tohto domu a v dôsledku jeho správania došlo k zrušeniu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto nie je dôvodné, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do ich podielového spoluvlastníctva a pokiaľ ju užíva výlučne žalovaný je rozhodnutie súdu správne. Z týchto dôvodov žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné len proti výroku V.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

13. Súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 .

14. K vzneseným odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na presvedčivé a správne odôvodnenie súdu prvej inštancie ako vo vzťahu k zahrnutiu finančných prostriedkov vo výške 5.536 eur, tak aj vo vzťahu k spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z vykonaného dokazovania ako aj z výpovedí svedkov v spise vedeným pod sp. zn. 12C/234/2013 bola preukázaná skutočnosť, že žalovaný bez súhlasu žalobkyne vybral a použil finančné prostriedky z vkladnej knižky následne po tom, čo bola podaná žaloba na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva. Je teda zrejme, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať právnu ochranu takémuto konaniu, kedy vychádzajúc z časových súvislosti po doručení žaloby o zrušenie BSM žalovaný bez súhlasu žalobkyne použil ich spoločné finančné prostriedky a to na vlastnú potrebu, na nákup hrobového miesta, čo nebolo spornou skutočnosťou, pričom skutočnosť na aký účel použil ďalšie finančné prostriedky nie je rozhodujúca, nakoľko ani na použitie týchto prostriedkov nedostal súhlas zo strany žalobkyne. V konaní nepreukázal to, že finančné prostriedky použil na zabezpečenie spoločných vecí, teda starostlivosť o dom a platenie účtov a vzhľadom na skutočnosť, že dlhodobo poberá starobný dôchodok v kontexte týchto dôkazov nie je preukázané toto jeho tvrdenie, preto mu nemožno prisvedčiť. Z týchto dôvodov správne súd prvej inštancie zahrnul tieto finančné prostriedky do masy BSM a vyporiadal ich napriek skutočnosti, že v čase zániku BSM už reálne neexistovali a to s poukazom na vyššie uvedené dôvody.

15. Rovnako tiež považuje odvolací súd za správny záver súdu prvej inštancie, kedy prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný dlhodobo býva v predmetnej nehnuteľnosti, sám poukázal na skutočnosť, že má citový vzťah k tejto nehnuteľnosti a chce tam naďalej bývať. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je účelné a ani vhodné vzhľadom na správanie sa žalovaného voči žalobkyni preukázané v predchádzajúcich konaniach prikázať vec do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Účelom tohto súdneho konania je vyporiadanie majetkových vzťahov strán do budúcna tak, aby medzi nimi prípadne nedochádzalo k ďalším súdnym sporom, či konfliktom. Práve takýmto spôsobom možno zabezpečiť tento cieľ. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie poskytol dostatočne dlhú a primeranú časovú lehotu na to, aby žalovaný mohol zabezpečiť finančné prostriedky pre výplatu podielu žalobkyne, pričom o tejto skutočnosti nepochybne musel žalovaný vedieť už od roku 2013 kedy sa začalo konanie o zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov aj s poukazom na skutočnosť, že bol právne zastúpený aj v predošlom konaní. Preto nemožno prisvedčiť jeho odvolacím námietkam, podľa ktorých by mala vec byť prikázaná do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Taktiež odvolací súd vzhľadom na zachovanie práv žalobkyne nepovažuje za primerané a spravodlivé zaviazať žalovaného na výplatu podielu v splátkach zodpovedajúcich jeho starobným dôchodkom vzhľadom na skutočnosť, že takéto splátky by boli možné len v minimálnej výške, pričom žalovaný sa stáva vlastníkom nehnuteľného majetku v značnej hodnote.

16. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd za dôvodné potvrdiť napadnutý rozsudok vo veci samej považujúc odvolacie námietky za nedôvodné.

17. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 odvolací súd zrušil výrok rozsudku súdu prvej inštancie VI. nakoľko bolo preukázané, že žalovanému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, čím je oslobodený od platenia súdneho poplatku, preto predmetné rozhodnutie je vydané nesprávne v tejto časti. Z tohto dôvodu v napadnutej časti odvolací súd zrušil výrok rozsudku súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .