Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

70C/90/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Vaškovou v sporovej veci žalobcu: F. R., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom A. X, N. P. N. C.G. XXX, XXX XX A. - W. A., Č., práv. zast: JUDr. Ivana Žilinčíková, usadený euroadvokát, č.ev. SAK: 300388, so sídlom Rozkvet 2001/2, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanej: L. R., nar. XX.X.XXXX, IČO XXXXXXXX, trvale bytom U. X, N., zast.: Mgr. Martin Černák, advokátom so sídlom Zochova 5, 811 03 Bratislava, IČO: 500 263 99, reg. č. 6365, o zaplatenie 1.310,81 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.310,81 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že žil od februára 2021 v spoločnej domácnosti so žalovanou. Žalobca bol od 1.3.2021 práceneschopný a poberal od Sociálnej poisťovne nemocenskú vo výške cca 454,- EUR mesačne. Predložil potvrdenie o pracovnej neschopnosti a výpis Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených za obdobie od 1.3.2021 do 31.12.2021. Žalobca dňa 1.3.2021 registroval u Sociálnej poisťovne pre účely vyplácania dávok nemocenskej bankový účet vedený na meno žalovanej č. Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX („Účet“), z dôvodu, že vlastným účtom nedisponoval a chcel, aby žalovaná hradila z jej účtu platby výživného na dve maloleté deti žalobcu. Voči žalobcovi bolo dňa 7.5.2021 z iniciatívy žalovanej zahájené nezákonné trestní stíhanie pre spáchanie trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa (ďalej len „“) na základe Uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave II, odbor kriminálnej polície, č.j. P.-XXX/X-S.-N.-XXXX (ďalej len „uznesenie o zahájení trestného stíhania“). Žalobca od začiatku trestného stíhania namietal, že je nevinný, že majú so žalovanou (matkou) dobrý vzťah, obvinenia odmietal. Dňa 7.5.2021 bolo Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Bratislave II, odbor kriminálnej polície, vydané Uznesenie čvs: P.-XXX/ X-S.-N.-XXXX o začatí trestného stíhania žalobcu a vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa . Následne bol žalobca dňa 7.5.2021 najskôr zadržaný policajným orgánom a obmedzený na slobode a s účinnosťou od tohto dňa bol Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. X H. z 10.5.2021 vzatý do väzby z dôvodu podľa . Žalobca prišiel o zamestnanie, o preukaz bezpečnostnej služby a zhoršilo sa jeho neuro-degeratívne ochorenie, z dôvodu čoho musí v súčasnosti absolvovať operácie. Nezákonné trestné konanie bolo voči žalobcovi zahájené u Okresného súdu Bratislava II pod ČK: X H., prvé konanie vo veci bolo nariadené až na dňa 6.12.2021, pričom žalobca bol po celú dobu držaný vo väzbe (tj. od 7.5.2021 do 6.12.2021). Okresný súd Bratislava II rozhodol o obžalobe Uznesením č.k. X H.-XXX zo dňa 6.12.2021 tak, že vec postúpil na prejednanie priestupku Okresnému úradu v Bratislave, proti čomu podal prokurátor na mieste sťažnosť. V rovnaký deň bol žalobca prepustený z

väzby, v ktorej nezákonne strávil celkom 213 dní. Krajský súd v Bratislave Uznesením sp.zn. XTo/XX/ XXXX rozhodol dňa 5.5.2022 o sťažnosti prokurátora tak, že zrušil Uznesenie prvostupňového súdu a nariadil, aby Okresný súd Bratislava II vo veci znovu konal a rozhodol. Ďalšie hlavné pojednávanie bolo u Okresného súdu Bratislava II nariadené na dňa 2.3.2023, ďalšie hlavné pojednávanie bolo nariadené na 14.8.2024 u Mestského súdu Bratislava I, to však bolo zrušené a ďalšie hlavné pojednávanie sa konalo 24.10.2024. Posledné hlavné pojednávanie sa konalo u Mestského súdu Bratislava I až dňa 22.1.2025 pričom opätovne tentokrát Mestský súd Bratislava I rozhodol vo veci Uznesením č.k. N.-XT/ XXX/XXXX tak, že trestnú vec poškodeného postúpil Okresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože sa nejednalo o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, konečné uznesenie nadobudlo právnu moc v rovnaký deň a to 22.1.2025, nakoľko prokurátor už nepodal opravný prostriedok a po niekoľkých rokoch bolo trestné konanie voči žalobcovi ukončené. Žalobca uviedol, že utrpel značnú psychickú aj fyzickú ujmu, do dnes trpí psychickými a zdravotnými problémami, čo dokladá lekárskymi správami lekárov z oboru neurológie a psychiatrie. V súčasnosti žalobca žije v Českej republike, je v pracovnej neschopnosti, poberá sociálne dávky a absolvuje liečenie a operácie zamerané na liečbu jeho neurologických ochorení. Žalobca namieta, že žalovaná obdržala na svoj účet od 1.3.2021 do 31.7.2021 celkom 3 platby nemocenských dávok uhradených Sociálnou poisťovňou v prospech žalobcu, avšak žalobcovi tieto finančné prostriedky nevydala, neuhradila z nich výživné na jeho maloleté deti a scudzila ich vo svoj prospech. Konkrétne sa jednalo o nemocenské dávky: za obdobie 03/2021 vo výške 352,60 EUR vyplatené dňa 13.5.2021; za obdobie 042021 vo výške 503,80 EUR vyplatené dňa 13.5.2021; za obdobie 05/2021 vo výške 454,41 EUR vyplatené dňa 15.6.2021, celkovo sa tak žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu o čiastku 1.310,81 EUR, ktoré žalobca touto žalobou požaduje uhradiť späť od žalovanej. 2. Žalovaná vo vyjadrení namietala, že považuje tvrdenia žalobcu za neúplné a nepravdivé a uplatňovaný nárok v celom rozsahu za nedôvodný. Žalovaná nepopiera skutočnosť, že žalobca býval v jej domácnosti od februára 2021 do 7. mája 2021 a počas celého tohto obdobia bol žalobca práceneschopný. Pri nasťahovaní žalobcu do domácnosti žalovanej sa strany sporu dohodli nie len na tom, že na bankový účet žalovanej budú poukazované finančné prostriedky určené žalobcovi, vrátane nemocenských dávok, ale zároveň aj na tom, že tieto finančné prostriedky bude žalovaná oprávnená môcť používať aj na spolufinancovanie nákladov spojených s vedením domácnosti a to práve vzhľadom na to, že tieto náklady sa prítomnosťou žalobcu v domácnosti prirodzene zvýšili. Žalovaná zo svojich vlastných príjmov zabezpečovala pre žalobcu okrem ubytovania aj stravu, ošatenie, lieky, hygienické potreby, a dokonca mu nakupovala aj cigarety. Priemerné mesačné náklady na vedenie domácnosti predstavovali sumu 1300 eur, a tieto všetky náklady znášala sama žalovaná, pričom žalobca sa na týchto nákladoch počas celej doby bývania v domácnosti žalovanej nepodieľal v žiadnom rozsahu. Od 7.5.2021 žalobca už v domácnosti žalovanej nebýval, nakoľko bol v uvedený deň vzatý do vyšetrovacej väzby. Žalovaná nespochybňuje, že následne v dňoch 13.5 a 15.6.2021 prijala na svoj bankový účet finančné prostriedky zo Sociálnej poisťovne určené pre žalobcu predstavujúce dávky nemocenského vyplácané za skoršie obdobie (3/2021 až 5/2021). Od 7.5.2021 až doposiaľ ju však žalobca ani raz nekontaktoval a na vydanie finančných prostriedkov ju nevyzýval, čo v plnom rozsahu zodpovedá tvrdeniu žalovanej o tom, že tieto finančné prostriedky mali v zmysle vzájomnej dohody strán sporu slúžiť na spolufinancovanie vzniknutých nákladov domácnosti. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane povinného je plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z vyššie uvedených skutočností pritom nepochybne vyplýva, že finančné prostriedky, ktorých vydania sa žalobca domáha, boli prijaté a ponechané na účte žalovanej a následne aj použité na účely v zmysle predchádzajúcej dohody strán sporu, čo vylučuje vznik bezdôvodného obohatenia podľa na strane žalovanej. Žalovaná zároveň namieta premlčanie žalobcom uplatneného nároku v plnom rozsahu a žiadala, aby súd návrh zamietol. 3. Žalobca v replike poprel tvrdenie žalovanej, že medzi stranami sporu existovala dohoda, na základe ktorej by bola žalovaná oprávnená používať finančné prostriedky - nemocenské dávky žalobcu - na financovanie nákladov domácnosti. Medzi účastníkmi nebola uzatvorená žiadna písomná ani ústna dohoda, ktorá by žalovanej umožňovala disponovať s finančnými prostriedkami žalobcu bez jeho súhlasu. O použití celej nemocenskej dávky na úhradu nákladov domácnosti nikdy nebola reč. Žalovaná neoznačila žiadny dôkaz, ktorým by existenciu takejto dohody preukázala. Žalobca nebol nájomníkom ani osobou trvalo žijúcou v domácnosti žalovanej. V domácnosti sa zdržiaval len prechodne z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu (trpí neurologickým ochorením) a liečby, pričom išlo o dočasnú rodinnú výpomoc. Neexistovala dohoda o nájme ani o pravidelnom platení konkrétnej sumy za bývanie. Nemocenské dávky žalobcu boli poukazované na bankový účet žalovanej výlučne z dôvodu, že žalobca

v tom čase nemal vlastný bankový účet. Žalobca od 7.5.2021 v domácnosti žalovanej nebýval, nakoľko bol v uvedený deň vzatý do vyšetrovacej väzby a to z podnetu žalovanej. Väzba a trestné stíhanie mu zničili život aj kariéru, psychicky sa zrútil a do dnes trpí panickými atakmi, bol nútený odovzdať preukaz bezpečnostnej ochranky. Pritom predtým pracoval ako hasič z povolania. V čase väzby žalobca nemal možnosť žalovanú kontaktovať, nebolo mu to ani povolené. Napriek tomu žalovaná dňa 13.5.2021 a 15.6.2021 prijala na svoj účet nemocenské dávky určené žalobcovi a tieto mu nevydala, ale scudzila neznámym spôsobom na úhradu svojich výdajov. Od 7.5.2021 neexistoval žiadny právny dôvod, na základe ktorého by si žalovaná mohla predmetné finančné prostriedky ponechať. Z prijatých finančných prostriedkov mali byť hradené: - náklady na liečbu žalobcu, - výživné na dve maloleté dcéry vo výške 100 EUR + 100 EUR mesačne. Žalovaná výživné z prijatých prostriedkov neuhradila, čím žalobcovi spôsobila ďalšie komplikácie v podobe exekúcie. K tvrdeným nákladom domácnosti vo výške 1300 EUR / mesiac namietal, že žalovaná ich nijak nedokladá, táto suma predstavuje údajné náklady celej domácnosti, nie individuálne určený podiel žalobcu na nákladoch. Trval na tom, že žalovaná prijala na svoj bankový účet finančné prostriedky vo forme nemocenským dávok vyplatených v prospech žalobcu bez existencie právneho dôvodu a tieto si ponechala, resp. ich spreneverila bez súhlasu a vedomosti žalobcu. Napokon, že žalovaná vedela, že žalobca potrebuje finančné prostriedky z nemocenskej, nakoľko v tom čase nemal žiadny príjem, jednala preto v zlom úmysle a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej, nie je premlčaný. 4. Žalovaná v duplike uviedla, že už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení uviedla, že na základe predchádzajúcej dohody so žalobcom bola oprávnená prijímať na svoj bankový účet dávky nemocenského poistenia vyplácané žalobcovi, a zároveň aj ich používať na spolufinancovanie nákladov spojených s vedením jej vlastnej domácnosti, v ktorej v tom čase žalobca býval. Žalobca na jednej strane namieta existenciu takejto ústnej dohody strán sporu, avšak zároveň tvrdí, že tieto finančné prostriedky mali byť používané na úhradu nákladov na jeho liečbu a zároveň na úhradu výživného jeho maloletým dcéram. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia však neoznačuje a ani nepredkladá súdu žiadne dôkazy. Zotrvala na námietke premlčania a že žalobca síce popiera dohodu medzi stranami ale sám potvrdzuje, že žalovaná na základe jeho súhlasu bola oprávnená prijímať finančné prostriedky na svoj bankový účet. K tvrdenému zlému úmyslu uviedla, že žalobca toto tvrdenie o vnútornom vzťahu žalovanej k jej vlastnému konaniu nijakým spôsobom nepreukazuje a vôbec nie je zrejmé, z čoho tento záver vlastne vyvodzuje. Poukázala na to, že v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia je potrebné buď aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojim konaním získa bezdôvodne obohatenie a súčasne, že ho získať chcel alebo vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Úmysel pritom musí existovať už v čase získania plnenia, nestačí, ak povinný získa plnenie neúmyselne a následne si ho úmyselne ponechá. Žalobca ale nepreukázal, že by u žalovanej od začiatku existoval úmysel prisvojenia finančných prostriedkov a to už v čase ich prijatia na jej bankový účet. 5. Na pojednávaní konanom dňa 18.09.2026 sa zúčastnila iba žalovaná a jej právny zástupca, ktorý zotrval na vyjadreniach. Navrhol, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie, nakoľko žalobca ani jeho právna zástupkyňa sa nedostavili a svoju neprítomnosť neospravedlnili. Súd tomuto návrhu nevyhovel z dôvodu, že žalobca bol v konaní aktívny a len samotná skutočnosť, že sa na pojednávanie nedostavil, nesvedčí jeho nezáujmu ani pasivite. Následne bolo súdu aj doručené ospravedlnenie neúčasti zo strany PZ žalobcu spolu s lekárskou správou. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nižšie uvedený skutkový stav veci. 7. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 1.3.2021 a potvrdenia Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených za obdobie od 01.03.2021 do 30.12.2021 vyplýva, že žalobca bol práceneschopný od 03/2021 do 12/2021 a boli mu vyplatené nemocenské dávky. 8. Zo žiadosti o výplatu sumy / dávky zo dňa 22.7.2021 vyplýva, že žalobca uviedol číslo účtu Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. 9. Ďalšie dôkazy sa týkali dokladovania majetkových pomerov pre účely priznania oslobodenia od súdnych poplatkov a trestného stíhania, ktoré ale nesúvisí s predmetom tohto konania, preto súd na tieto dôkazy ohľadom trestného stíhania žalobcu a vzatia do väzby neprihliadal pri rozhodovaní. 10. Nesporné medzi stranami je, že žalovaná s vedomím a súhlasom žalobcu prijala 3 platby zo Sociálnej poisťovne na svoj účet za marec, apríl, máj 2021 v celkom výške 1310,81 Eur. Sporné je naplnenie predpokladov pre bezdôvodné obohatenie, či išlo o prijatie platieb bez právneho dôvodu a či bola medzi stranami dohoda o použití týchto prostriedkov. Zároveň, či došlo k premlčaniu nároku. 11. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 13. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 14. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 15. Podľa : (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

16. Súd vychádzal z vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení strán. 17. Súd sa najprv zaoberal námietkou o premlčaní nároku a túto považuje za dôvodnú. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje. K prijatiu platieb zo strany žalovanej došlo v roku 2021 a k podaniu žaloby až v roku 2025, teda po uplynutí premlčacích lehôt. Zákon pri bezdôvodnom obohatení stanovuje 2-ročnú subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá plynie, odkedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. A 3 - ročnú objektívnu lehotu (resp. pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení 10 - ročnú objektívnu lehotu), ktorá plynie odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Premlčaním právo nezaniká, ale nemožno ho priznať, ak druhá strana uplatní námietku premlčania. Ak sa teda povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Ak žalobca tvrdí, že tu bol úmysel obohatiť sa na strane žalovanej, tento úmysel nijako nepreukázal, pričom nebolo sporné, že k prijatiu dotknutých platieb došlo s vedomím a súhlasom žalobcu. Zároveň, nemožno opomenúť skutočnosť, že minimálne subjektívna premlčacia lehota ku dňu podania žaloby už uplynula, keďže už v roku 2021 žalobca nadobudol vedomosť o tom, že žalovaná prijala peniaze a nepoužila ich spôsobom, ktorý mal byť podľa žalobcu dohodnutý. K objektívnej premlčacej lehote súd len záverom uvádza, že táto sa vzťahuje na prípady, kedy bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. 18. Okrajovo súd poukazuje aj na to, že obe strany uviedli svoje tvrdenia ohľadom účelu a spôsobu použitia prijatých finančných prostriedkov - nemocenských dávok. Žalobca namietal, že tieto mali byť použité na jeho liečbu a výživné voči maloletým deťom. Žalovaná sa bránila, že mali byť použité ako kompenzácia za zvýšené náklady počas doby, kedy žalobca u nej býval. Okolnosti ohľadom trestného oznámenia a trestného konania nie sú relevantné pre účely tohto sporu, preto sa nimi súd nezaoberal. Ani jedna strana však neoznačila žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení, teda či medzi nimi existovala nejaká dohoda o spôsobe nakladania s týmito prostriedkami. V prvom rade je to žalobca, ktorý tvrdí, že žalovaná sa obohatila, a teda jeho zaťažuje dôkazné bremeno a to neuniesol. Žalovaná pritom jeho tvrdenia poprela. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, ak by aj nebol jeho nárok premlčaný, viedlo by to k zamietnutiu žaloby. Uvedené súd uvádza nad rámec, nakoľko vzhľadom na záver súdu o tom, že nárok žalobkyne je premlčaný, by nebolo potrebné sa ďalej zaoberať vecným posúdením nároku. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ).

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O

konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.