Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-121-2026.pdf
PDF · 92.17 KB
Case nature
Subarea
4Co/121/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Rastislava Žiga v právnej veci žalobcu: UNIKRAFT s.r.o., so sídlom Kvetná 9148/1, 053 31 Spišská Nová Ves, IČO: 35 714 158, zastúpený: JUDr. Miroslava Slovinská, advokátka, so sídlom Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovaným: 1. E.. A. D. U.J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX Y., 2. M.. E. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX Y., zastúpený zákonným zástupcom - opatrovníkom G. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXXX N., Š. U., právne zastúpený: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 724 111, o zaplatenie 55.540,37 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 16.04.2026 č. k. 13C/87/2024-241, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku V. o trovách konania potvrdzuje.
II. Žalovanému 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 55.540,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 55.540,37 Eur od 23.06.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo zvyšku žalobu voči žalovanej 1/ zamietol (II. výrok), žalobcovi proti žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok), voči žalovanému 2/ žalobu zamietol (IV. výrok) a žalovanému 2/ proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (V. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi v časti žaloby voči žalovanej 1/ priznal voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rovnako súd prvej inštancie rozhodol, že plne úspešnému žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti V. výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému 2/ proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že v tomto konkrétnom spore boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa predpokladané § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 2/ voči žalobcovi. Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, podľa názoru žalobcu, vyplynula z priebehu súdneho sporu a súčasne mal za to, že tieto dôvody hodné osobitného zreteľa sú prezentované aj v bode 27 odôvodnenia predmetného rozsudku, a to samotným súdom prvej inštancie, i keď v úplne inej rovine
- t. j. vo vzťahu k absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Žalobca dôvodil použitie ust. § 257 CSP tým, že žalobca nevedel o tom, že žalovaný 2/ nemá spôsobilosť na právne úkony. Poukázal na to, že uvedené tvrdenie žalobca uvádzal takmer vo všetkých svojich písomných podaniach. Namietal, že súd prvej inštancie mal uvedené zobrať do úvahy aj pri otázke posúdenia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 2/ voči žalobcovi. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť, že žalovaný 2/ nemá spôsobilosť na právne úkony bolo, čo potvrdené svedkyňou U. B. na pojednávaní dňa 11.11.2025. Uviedol, že žalobca nebol oprávnený a ani nemal k dispozícii zákonné možnosti ako zistiť zdravotný a psychický stav žalovaného 2/, a či tento jeho stav má dopad napr. aj na prípadné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Z dokazovania tiež jasne podľa žalobcu vyplynulo, že ani v čase podpisu zmluvy, a ani počas realizácie diela žalobcu nikto neupozornil na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony u žalovaného 2/, i keď súčasne už počas realizácie diela sa na mieste samom pohybovali osoby, ktoré o tomto pozbavení už vtedy mali vedomosť. Konštatoval, že ani pri vynaložení maximálne odbornej starostlivosti sa nemohol „dopátrať“ k informácii, že žalovaný 2/ nemá spôsobilosť na právne úkony, a preto by súd uvedenú skutočnosť mal vnímať ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP a z uvedeného dôvodu žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. Žalobca zastáva názor, že aplikovanie zásady úspešnosti v konaní by malo preňho neprimerane tvrdé následky. A naopak, žalovaný 2/ by nepriznanie trov konania nepocítil vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery. Žalobca mal za to, že v tomto konkrétnom prípade ide o úplne výnimočnú situáciu, ktorá spĺňa všetky atribúty pre pripustenie výnimky zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca podľa rozsudku neporušil akúkoľvek svoju zákonnú, či zmluvnú, povinnosť vo vzťahu k žalovaným a k realizácii samotného diela. Do úvahy podľa žalobcu prichádza aj moderačné právo súdu. Žalobca s poukazom na skutočnosti vyššie uvedené má za to, že došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď súd prvej inštancie nevzal do úvahy existenciu okolností hodných osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie podľa žalobcu naplnil aj ďalší odvolací dôvod, a to § 365 ods. 1 písm. h) CSP dôvodiac, že súd prvej inštancie v danom prípade nepostupoval správne, ak neaplikoval § 257 CSP, a teda z jeho strany nedošlo k aplikovaniu konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domáha, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v V. výroku tak, že žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň si žalobca voči žalovanému 2/ uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Žalovaný 2/ k odvolaniu uviedol, že ako žalobca, tak aj jeho právna zástupkyňa, boli v komunikácii pred podaním návrhu vo veci samej právnym zástupcom žalovaného 2/ opakovane informovaní o tom, že žalovaný 2/ má len obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Boli tiež upovedomení o tom, že akékoľvek rozhodnutia zásadného významu v majetkových záležitostiach podliehajú súhlasu ustanoveného opatrovníka. Žalobca ako aj jeho právna zástupkyňa o obmedzení spôsobilosti žalovaného 2/ na právne úkony museli vedieť, pričom vyššie uvedené skutočnosti vyplývali aj z príloh doložených k odporu. Rovnako aj z predbežného právneho názoru, ktorý vyslovil konajúci sudca na prvom pojednávaní v predmetnej veci bolo zrejmé, že nespôsobilosť žalovaného 2/ na právne úkon považuje za nespornú skutočnosť. Súd prvej inštancie preto aj upustil od výsluchu žalovaného 2/ z dôvodu, že nie je spôsobilý na právne úkony. Najneskôr v tomto momente mohol žalobca ním podaný návrh v tom modifikovať tým spôsobom, že ho mohol vziať späť voči žalovanému 2/ a žiadať, aby súd konanie voči žalovanému 2/ zastavil. K svedeckej výpovedi U. B. na pojednávaní dňa 11.11.2025, počas ktorej sa vyjadrila, že o pozbavení spôsobilosti žalovaného 2/ na území SR nevedela ani ona, ani jej mama (žalovaná 1/) žalovaný 2/ uviedol, že predmetná argumentácia žalobcu v kontexte jeho snahy o zvrátenie rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy právneho zastúpenia žalovanému 2/ neobstojí. V tejto súvislosti poukázal na spisový materiál v konaní o obmedzenie spôsobilosti, vedený bývalým Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3Ps/8/2020, kde išlo o konanie iniciované žalovanou 1/ (matkou svedkyne). Konštatoval, že je veľmi nepravdepodobné, že by svedkyňa ako jedna z najbližších osôb žalovanej 1/nemala vedomosť o tom, že jej matka s poukazom na zlý zdravotný stav a rozpoznávacie schopnosti žalovaného 2/ sama iniciovala súdne konanie o obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony na území SR. Ďalej uviedol, že pokiaľ mala svedkyňa vedomosť o tom, že bol žalovanému 2/ vo Švajčiarsku ustanovený opatrovník, je pomerne neštandardné predpokladať, že dôvody pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sú viazané len na územie konkrétneho štátu. Poukázal na to, že bolo to rozhodnutie žalobcu označiť žalovaného 2/ ako žalovanú stranu, vediac o tom, aký je jeho zdravotný a právny stav, teraz nemôže argumentovať tým, že povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému 2/ na neho bude mať neprimerane tvrdé následky. Pri rozhodovaní súdu o trovách konania nenastali podľa žalovaného 2/ skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu moderačného práva súdu podľa § 257 CSP. Z predložených
podkladov podľa žalovaného 2/ nevyplýva, že žalovaný 2/ je aj naďalej akcionárom alebo inak majetkovo prepojenou osobou s obchodnou skupinou Model, majetkovo prepojené osoby s Model Holding AG sú príbuzní žalovaného 2/. Vzhľadom na uvedené žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Odvolací súd viazaný ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti piateho výroku o trovách konania priznaných v rozsahu 100 % žalovanému v 2. rade voči žalobcovi a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
7. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Odvolací súd v medziach rozsahu a dôvodov odvolania podaného žalobcom preskúmal správnosť a zákonnosť uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania správne, keď žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal zo zásady úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, keď v konaní plne úspešnému žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neposúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by strane výnimočne nepriznal trovy konania podľa § 257 CSP, skutočnosť, že žalobca nevedel o tom, že žalovaný 2/ nemá spôsobilosť na právne úkony a ani pri vynaložení maximálnej starostlivosti nemohol túto informáciu o žalovanom 2/ zistiť.
10. Rozhodovanie o trovách konania je v sporovom konaní založené na zásade úspechu v spore vyplývajúcej z § 255 CSP, ktorá sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ustanovenia § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa“. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (m. m. sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, či 3MCdo/46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v konkrétnej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
11. Odvolací súd k námietkam žalobcu uvádza, že z predloženého spisu bolo zrejmé, že už vo vyjadreniach k predžalobnej výzve žalovaný 2/ (resp. jeho opatrovník prostredníctvom právneho zástupcu) opakovane žalobcovi uvádzal, že žalovanému 2/ bol ustanovený opatrovník za účelom správy jeho príjmov a majetku z dôvodu diagnostikovaného ochorenia, v dôsledku ktorého žalovaný 2/ nie je objektívne spôsobilý dôkladne zvážiť a správne vyhodnotiť následky svojho konania. Zo spisu ďalej vyplýva, že k vyjadreniam k predžalobnej výzve žalovaný 2/ ako prílohy pripojil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 62 Ecud/1/2021-117 zo dňa 14.12.2022 a Menovaciu listinu Kreuzligenského úradu pre ochranu detí a dospelých zo dňa 16.10.2018. Uvedené skutočnosti žalovaný 2/ uviedol taktiež v odpore žalovaného 2/ voči platobnému rozkazu sp. zn. 30Up/928/2024 zo dňa 21.05.2024. Z úradného prekladu odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 17.06.2021 Úradu na ochranu detí a dospelých
v Kreuzligende pripojeného k odporu žalovaného 2/ (č.l. 51 spisu) je zrejmé, že mu bol ustanovený opatrovník so správou príjmu a majetku G. T. a žalovanému 2/ bola odňatá spôsobilosť na právne úkony pre všetky právne úkony. Ako aj ustálil súd prvej inštancie žalovaný 2/ bol pozbavený spôsobilosti a právne úkony, ako vyplýva z Menovacej listiny zo dňa 16.10.2018, ktorou bol Kreuzligenským úradom na ochranu detí a dospelých za opatrovníka žalovaného 2/ menovaný G. T. T.. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 62 Ecud/1/2021-117 zo dňa 14.12.2022 súd uznal rozhodnutie - menovaciu listinu Kreuzligenského úradu na ochranu detí a dospelých na Území Slovenskej republiky. Uvedené rozhodnutie bolo pripojené k vyjadreniam žalovaného 2/ k predžalobnej výzve a k odporu žalovaného 2/ voči platobnému rozkazu. Z vyššie uvedených skutočností odvolací súd ustálil, že žalobca o skutočnosti, že žalovaný 2/ bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, v dôsledku čoho mu bol ustanovený opatrovník, musel vedieť už pred podaním žaloby, uvedené bolo taktiež zrejmé žalobcovi najneskôr pri podanom odpore žalovaným 2/. Námietku žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd námietku žalobcu uvedenú v odvolaní nevyhodnotil ako dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, v zmysle ktorého súd úspešnej strane v konaní výnimočne neprizná náhradu trov konania. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania by v takom prípade nebola spravodlivá a nie je namieste, aby osoba, ktorá mohla pred podaním žaloby, najneskôr pri podanom odpore, vedieť o nedostatku spôsobilosti žalovaného 2/ na právne úkony, bola zvýhodňovaná vo vzťahu k moderácii výšky trov konania podľa § 257 CSP oproti žalovanému 2/, ktorý ako fyzická osoba musel svoje práva chrániť súdnou cestou, v dôsledku čoho mu vznikali náklady na trovy konania. Odvolací súd v neposlednom rade dodáva, že pre účely rozhodovania o trovách konania nie je relevantné, či žalobca vedel pri podpise zmluvy o dielo o pozbavení spôsobilosti žalovaného 2/ na právne úkony.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému 2/ ako plne úspešnej strane v odvolacom konaní v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).