Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Ek/2038/2026

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., práv. zast.: Advokátska kancelária M2 Legal s. r. o., so sídlom Zvolenská 4014/31, 036 01 Martin, IČO: 53 057 368, proti povinnému: E. C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX G. G., o vymoženie 7 617 EUR, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ján Franek, so sídlom exekútorského úradu Nešporova 4, 034 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 35 994 045, pod sp. zn. 39EX 467/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 134,50 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07.08.2026 domáhal od povinného vymoženia 7 617 EUR, na podklade exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 14.04.2026 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 05.05.2026 a vykonateľnosť dňa 01.05.2026.

2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a predložených príloh poveril vykonaním exekúcie dňa 13.08.2026 súdneho exekútora: JUDr. Ján Franek, so sídlom exekútorského úradu Nešporova 4, 034 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 35 994 045, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 39EX 467/26.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené dňa 27.08.2026 a návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 03.09.2026, teda v zákonom stanovej 15-dňovej lehote a odôvodnil ho nasledovne. Ako povinný týmto podávam návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti, len pár rokov dozadu som vyhlásil osobný bankrot, som úplne bez majetku, banky mi odmietajú ponúknuť pôžičku a s narastajúcim zhoršujúcim sa zdravím musím reálne pomýšľať na ukončenie pracovného pomeru vodiča zájazdového autobusu. Navyše v čase prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie som mal všetky pohľadávky voči oprávnenému vyrovnané. O tom, že budem jednu mesačnú splátku meškať, bol oprávnený včas upovedomený. Bola to oprávnená požiadavka, ktorú, žiaľ môj advokát pozabudol dať do súdneho rozhodnutia o zmieri, ktoré som si nemal čas prečítať. Som pripravený pokiaľ bude exekúcia zrušená riadne a včas splácať pohľadávky voči oprávnenému v zmysle "uznesenia" Okresného súdu Martin pod spisovou značkou -134.

4. Oprávnený zaujal k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovné stanovisko. Povinným uvedený dôvod na zastavenie exekúcie nie je zákonom predpokladaným dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko rozhodnutie – uznesenie, ktorým bol schválený zmier na podklade, ktorého exekúcia prebieha je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. K námietkam povinného oprávnený

uvádza, že žiadna z nich nie je relevantným dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Oprávnený uvádza, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju pohľadávku nesplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dôvodne. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný a preto navrhuje aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie postupom podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.09.2026 nevyjadril.

6. Podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. . 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Podľa § 45 ods. Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok 12. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

13. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.. 14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným

poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.)

15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.

16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

17. Exekučným titulom bol schválený zmier medzi stranami sporu v nasledovnom znení: „Žalovaný (povinný) sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 7 967,00 EUR na číslo účtu IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v pravidelných mesačných splátkach s tým, že 1. splátka vo výške 100,00 EUR je splatná dňa 30.04. každého príslušného kalendárneho roku, 2. splátka vo výške 100,00 EUR je splatná dňa 30.05. každého príslušného kalendárneho roku, 3. splátka vo výške 150,00 EUR je splatná dňa 30.06. každého príslušného kalendárneho roku, 4. splátka vo výške 150,00 EUR je splatná dňa 30.07. každého príslušného kalendárneho roku, 5. splátka vo výške 150,00 EUR je splatná dňa 30.08. každého príslušného kalendárneho roku, 6. splátka vo výške 150,00 EUR je splatná dňa 30.09. každého príslušného kalendárneho roku, 7. splátka vo výške 100,00 EUR je splatná dňa 30.10. každého príslušného kalendárneho roku, 8. splátka vo výške 70,00 EUR je splatná dňa 30.11. každého príslušného kalendárneho roku, 9. splátka vo výške 70,00 EUR je splatná dňa 30.12. každého príslušného kalendárneho roku, 10. splátka vo výške 70,00 EUR je splatná dňa 30.01. každého príslušného kalendárneho roku, 11. splátka vo výške 70,00 EUR je splatná dňa 28.02. každého príslušného kalendárneho roku, 12. splátka vo výške 70,00 EUR je splatná dňa 30.03. každého príslušného kalendárneho roku, a to všetko počnúc rokom 2026, až do úplného splatenia s tým, že v prípade neuhradenia čo len jednej splátky stráca žalovaný (povinný) výhodu splátok a celý dlh sa stáva splatným vcelku.“ 18. Z bodu 17. vyplýva, že v prípade neuhradenia čo len jednej splátky stráca žalovaný (povinný) výhodu splátok a celý dlh sa stáva splatným vcelku. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 07.08.2026. V časti „H) Vyhlásenia a návrh“ oprávnený informoval súd o úhrade povinného zo dňa 04.05.2026 v sume 100 EUR, o úhrade povinného zo dňa 29.05.2026 v sume 100 EUR a o úhrade povinného zo dňa 30.06.2026 v sume 150 EUR. Keďže povinný do 30.07.2026 nevykonal úhradu 4. splátky v sume 150 EUR, stal sa splatným celý dlh a tým pádom oprávnený podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie nesplatenej dlžnej sumy vo výške 7 617 EUR. 19. V tejto súvislosti súd uvádza, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že z jeho strany došlo k úhrade 4. splátky v sume 150 EUR v stanovenom termíne a tým pádom nevyvrátil dôvodnosť podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Ak mal povinný už počas základného konania vedomosť

o tom, že bude so 4. splátkou meškať, mala sa predmetná skutočnosť prejaviť aj v samotnej výrokovej časti exekučného titulu. 20. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti poukazujúc, že len pár rokov dozadu vyhlásil osobný bankrot, je úplne bez majetku, banky mu odmietajú ponúknuť pôžičku a s narastajúcim zhoršujúcim sa zdravím musí reálne pomýšľať na ukončenie pracovného pomeru vodiča zájazdového autobusu. Súd konštatuje, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, ktorý uvedený je v starom Exekučnom poriadku účinnom do 31.03.2017, konkrétne ide o ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekuuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa nového Exekučného poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 01.04.2017 je možné exekúciu zastaviť len z dôvodov uvedených v bode 6. toho uznesenia. Súd dospel k záveru, že dôvod, ktorý povinný uvádza vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, nemožno subsumovať pod dôvody na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017. 21. Pokiaľ sa povinný domáha zastavenia exekúcie z nemajetnosti poukazujúc, že len pár rokov dozadu vyhlásil osobný bankrot, je úplne bez majetku, banky mu odmietajú ponúknuť pôžičku a s narastajúcim zhoršujúcim sa zdravím musí reálne pomýšľať na ukončenie pracovného pomeru vodiča zájazdového autobusu., súd v tejto súvislosti uvádza, že nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia ako aj zdravotný stav nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti povinného zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania.

22. V tejto súvislosti exekučný súd tiež konštatuje, že majetkové pomery povinného sú predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú premetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu exekúcie. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy(Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov) súdny exekútor exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví len v prípade, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo do 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok povinného alebo jeho príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného podľa tunajšieho súdu vyplýva, že súd nie je oprávnený zastaviť prebiehajúcu exekúciu pre nemajetnosť povinného, nakoľko posúdenie nemajetnosti povinného a následné čiastočné zastavenie exekúcie patrí podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku do rozhodovacej činnosti povereného súdneho exekútora. Vzhľadom na konštatované skutočnosti a citované právne predpisy súd dospel k záveru, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy nie je oprávnený (bez kvalifikovaného posúdenia súdneho exekútora) posúdiť majetkové pomery povinného a zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného.

23. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že v čase prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie mal všetky pohľadávky voči oprávnenému vyrovnané, exekučný súd konštatuje, že povinný uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak povinný disponuje listinami, ktoré dokazujú, že v čase prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie mal všetky pohľadávky voči oprávnenému vyrovnané, mal ich pripojiť k návrhu na zastavenie exekúcie. Ďalej súd uvádza, že neuhradením 4. splátky v sume 150 EUR v stanovenom termíne sa stal splatným celý dlh a tým pádom oprávnený podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie nesplatenej dlžnej sumy vo výške 7 617 EUR. 24. Na záver súd dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). 25. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo I. výroku tohto uznesenia. 26. Súd rozhodoval aj o trovách exekučného konania vzniknutých v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie.

27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

31. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

32. Podľa Vyhlášky č. , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

33. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

34. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

35. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,

uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

38. Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, a to jeden polovičný úkon vo výške 118,67 EUR + 15,86 EUR režijný paušál t. j. spolu 134,50 EUR. Exekučný súd konštatuje, že trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie si oprávnený vyčíslil v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky č. .

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie od povinného v celkovej výške 134,50 EUR, a to z dôvodu, že oprávnený bol v tomto exekučnom konaní v čase rozhodovania o návrhu povinného v celom rozsahu úspešný, nakoľko nedošlo k zastaveniu exekúcie. Trovy oprávneného vo výške 134,50 EUR budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.