Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Ek-4156-2021.pdf
PDF · 92.37 KB
No categories available
12Ek/4156/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: spektrum servis a.s., so sídlom Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 003 677, práv. zast.: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 951 125, proti povinným: 1/ ZTS BOHEMIA s.r.o., so sídlom K Vodojemu 140, 252 19 Chrašťany, IČO: 60 745 622 a 2/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 200.000,-Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Juraj Kovács, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 45029113, pod sp. zn. 336EX 196/22, o sťažnosti povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/4156/2021 zo dňa 09. 06. 2026, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/4156/2021 zo dňa 09. 06. 2026 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/4156/2021 zo dňa 09. 06. 2026 vyššia súdna úradníčka zamietla námietky povinného 2/ proti Upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia vo forme zadržania vodičského preukazu zo dňa 05. 02. 2026 podľa § 43b ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že povinný 2/ v námietkach voči upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia vo forme zadržania vodičského preukazu len opakovane poukázal na všetky skutočnosti, s ktorými sa súd už náležite vysporiadal a jediným „novým“ argumentom povinného 2/ vo vzťahu k uloženému donucovaciemu opatreniu je, že „predstavuje závažný zásah do práv povinného, ktorý môže mať významné dôsledky pre jeho pracovný a osobný život.“ Konkrétne skutočnosti však už povinný 2/ neuvádza, preto sa jeho obrana v tomto rozsahu javí ako zjavne účelová, čo mala vyššia súdna úradníčka jednoznačne za preukázané z predložených listín. Z dôkazov predložených oprávneným (napr. zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 06. 02. 2026) vyplýva, že povinný 2/ si je vedomý vzniknutej situácie a chcel by vzniknutú škodu vo vzťahu k oprávnenému uhradiť. Uvedené je potom v rozpore s tým, čo povinný 2/ namieta v podaných námietkach a preto je vyššia súdna úradníčka toho názoru, že v danom prípade povinný 2/ neuniesol dôkazné bremeno na podporu svojich tvrdení, ale obmedzil svoju obranu len na spochybňovanie vykonateľnosti exekučného titulu s úmyslom oddialiť splnenie svojej povinnosti. Vyššia súdna úradníčka ďalej konštatovala, že vydané upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia bolo vydané v súlade s Exekučným poriadkom v platnom znení a je primerané dotknutej povinnosti. K uvedenému záveru dospela na základe dôkladného posúdenia predmetnej exekučnej veci s prihliadnutím na uloženú povinnosť. V danom prípade je naplnená hypotéza, že by bez uloženia donucovacieho opatrenia nedošlo k splneniu požadovanej povinnosti. Uloženie donucovacieho opatrenia tak ako to predložil súdny exekútor v konkrétnom prípade plne zohľadňuje zásadu proporcionality, ktorá je kľúčová pri posudzovaní dôvodnosti a primeranosti uloženia donucovacieho opatrenia. Súdny exekútor v priebehu exekučného konania zistil, že napriek vykonávaným exekučným úkonom nedošlo k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky oprávneného a
povinný 2/ si dobrovoľne neplní povinnosť uloženú exekučným titulom. V záujme dosiahnutia účelu exekúcie, ktorým je vymoženie pohľadávky oprávneného, je preto potrebné využiť zákonom ustanovené donucovacie opatrenie spočívajúce v zadržaní vodičského preukazu povinného 2/. Uloženie tohto opatrenia je primerané okolnostiam prípadu, keďže doterajší priebeh exekúcie nepreukázal ani len minimálnu súčinnosť povinného 2/ smerujúcu k splneniu jeho peňažného záväzku. Zadržanie vodičského preukazu predstavuje zákonom predpokladaný prostriedok na zvýšenie motivácie povinného k dobrovoľnému splneniu vymáhanej povinnosti a sleduje legitímny cieľ zabezpečiť efektívne vymoženie pohľadávky oprávneného. S prihliadnutím na výšku vymáhaného nároku, dĺžku trvania neplnenia povinnosti a absenciu dobrovoľnej úhrady dlhu sú splnené podmienky na uloženie donucovacieho opatrenia podľa Exekučného poriadku. Uložené opatrenie nie je sankciou za nesplnenie povinnosti, ale prostriedkom smerujúcim k dosiahnutiu účelu exekučného konania.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote povinný 2/ sťažnosť. Poukázal na to, že zákonodarca nekonštruuje zadržanie vodičského preukazu ako jediný alebo automatický prostriedok donútenia, ale ako jeden z viacerých možných zásahov, ktoré treba posudzovať podľa ich intenzity, vhodnosti a primeranosti. Exekučný poriadok zároveň vychádza zo subsidiárnej logiky použitia intenzívnejších donucovacích opatrení, keď v § 43a ods. 2 ustanovuje, že opatrenia podľa § 43a ods. 1 písm. b) až d) možno uložiť až po tom, ako peňažná pokuta podľa § 43a ods. 1 písm. a) neviedla k splneniu dotknutej povinnosti. Hoci toto ustanovenie obsahuje výnimku pre exekúcie na uspokojenie práva na peňažné plnenie, táto výnimka neodstraňuje povinnosť exekútora a súdu vykonať individuálny test proporcionality a subsidiarity konkrétneho zásahu. Zadržanie vodičského preukazu predstavuje výrazne intenzívnejší zásah do právnej a faktickej sféry povinného než peňažná pokuta, pretože môže bezprostredne ovplyvniť jeho pracovný, rodinný, zdravotný a osobný režim. Už v námietkach povinný v druhom rade uvádzal, že zadržanie vodičského preukazu je závažným zásahom, ktorý môže mať významné dôsledky pre jeho pracovný a osobný život. Súd túto námietku odmietol s tým, že povinný neuviedol konkrétne skutočnosti, a preto sa jeho obrana v tomto rozsahu javí ako účelová. Takýto záver však nemôže nahradiť vlastnú povinnosť súdu preskúmať, či boli zákonné podmienky pre použitie práve tohto intenzívneho opatrenia skutočne splnené. Súd uviedol, že napadnuté upovedomenie bolo vydané v súlade s Exekučným poriadkom, že je primerané dotknutej povinnosti a že „plne zohľadňuje zásadu proporcionality“. Tento záver však nie je sprevádzaný konkrétnym testom vhodnosti, potrebnosti a primeranosti v užšom zmysle, keďže súd nevysvetlil, aké menej invazívne opatrenia zvažoval, prečo by neboli postačujúce a prečo je zadržanie vodičského preukazu v danom prípade nevyhnutné. V demokratickom a právnom štáte nemožno intenzívny zásah do práv jednotlivca legitimizovať iba formálnym odkazom na zákonné ustanovenie. Čím intenzívnejší je zásah do práv povinného, tým vyššia je požiadavka na presvedčivosť, individualizáciu a preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia, ktorým sa takýto zásah umožňuje. Takýto postup zvyšuje i legitimitu samotného autoritatívneho rozhodnutia. Napadnuté uznesenie preto trpí vadou nedostatočného odôvodnenia vo vzťahu k proporcionalite a subsidiarite donucovacieho opatrenia. Ak oprávnený aj súd vychádzajú z toho, že povinný má materiálny záujem na náhrade škody, potom nie je zrejmé, prečo sa bez ďalšieho uplatňuje donucovacie opatrenie typovo určené na situácie, v ktorých povinný plniť nechce alebo vedome marí splnenie povinnosti. Dôkazné a argumentačné bremeno vo vzťahu k splneniu podmienok donucovacieho opatrenia musí niesť primárne ten orgán, ktorý opatrenie ukladá, a následne súd, ktorý zákonnosť tohto opatrenia preskúmava. Exekútor bol povinný v upovedomení a vo svojom vyjadrení uviesť konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva predpoklad, že bez zadržania vodičského preukazu nedôjde k splneniu povinnosti, a zároveň vysvetliť primeranosť zvoleného opatrenia podľa § 43a ods. 2 Exekučného poriadku. V danom prípade exekútor svoje stanovisko založil najmä na absencii úhrady, absencii žiadosti o splátkový kalendár a nereagovaní povinného na výzvu na podanie vyhlásenia o majetku. Z týchto okolností však bez ďalšieho nevyplýva, že práve zadržanie vodičského preukazu je vhodné, potrebné a primerané opatrenie, ktoré povedie k splneniu vymáhanej peňažnej povinnosti. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie orgánu verejnej moci bolo riadne, zrozumiteľne a preskúmateľne odôvodnené. Povinnosť odôvodniť zásah do práv jednotlivca nemožno nahradiť konštatovaním, že povinný neuviedol dostatočné konkrétne skutočnosti, ak orgán verejnej moci sám neuviedol dostatočné konkrétne dôvody, pre ktoré bol zásah uložený.
3. Oprávnený vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie o zamietnutí námietok považuje za vecne správne, zákonné a primerane odôvodnené vo vzťahu k okolnostiam tejto exekučnej veci. Povinný II v sťažnosti opakovane argumentuje právom na spravodlivý proces, požiadavkou
riadneho odôvodnenia rozhodnutia a tým, že využívanie procesných prostriedkov obrany mu nemôže byť na ťarchu. Oprávnený nespochybňuje právo Povinného II využívať zákonné procesné prostriedky obrany. Toto právo však nemožno vykladať tak, že Povinný II môže popri dlhodobej absencii akéhokoľvek plnenia, neposkytnutí súčinnosti a nepodaní vyhlásenia o majetku účinne namietať neprimeranosť donucovacieho opatrenia len s poukazom na to, že formálne využíva dostupné procesné prostriedky. Právo na spravodlivý proces chráni účastníka konania pred svojvoľným alebo neodôvodneným zásahom orgánu verejnej moci. Neznamená však, že povinný subjekt je oprávnený dlhodobo ignorovať vykonateľný exekučný titul, neposkytovať súdnemu exekútorovi zákonom predpokladanú súčinnosť a zároveň sa domáhať, aby voči nemu neboli použité zákonné donucovacie opatrenia. Právo na spravodlivý proces nemožno zamieňať s procesnou imunitou pred následkami vlastnej dlhodobej pasivity v exekučnom konaní. Oprávnený má za to, že sťažnosť Povinného II je nedôvodná. Povinný II nepreukázal žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o uložení donucovacieho opatrenia. Naopak, doterajší priebeh exekučného konania, úplná absencia plnenia, neposkytnutie súčinnosti a rozporné procesné správanie Povinného II potvrdzujú, že bez použitia donucovacieho opatrenia nemožno dôvodne očakávať splnenie vymáhanej povinnosti.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že povinný v rade 2/ bol dňa 05. 12. 2025 vyzvaný na podanie vyhlásenia o svojom majetku, ako aj na splnenie pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, a trov exekúcie. V predmetnej veci súdny exekútor neeviduje žiadnu úhradu, ani žiadosť o povolenie splátkového kalendára. Povinný v rade 2/ nereagoval na výzvu súdneho exekútora na podanie vyhlásenia o svojom majetku, a bolo možné predpokladať, že bez použitia donucovacieho opatrenia zadržaním vodičského preukazu nedôjde k splneniu povinnosti, ktorej splnenie sa má vynútiť. Exekútor s prihliadnutím na význam dotknutej povinnosti a výšky vymáhanej sumy vydal upovedomenie o uložení donucovacieho oparenia. Súdny exekútor plne súhlasí s napadnutým uznesením.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinných nebola podaná dôvodne, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
11. Po preskúmaní podanej sťažnosti, napadnutého uznesenia a obsahu exekučného spisu, treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka v zásade správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol a svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky sťažnostný súd úvodom pripomína, že v predmetnej veci súdny exekútor Upovedomením sp. zn. 336EX 196/22 zo dňa 05. 02. 2026 uložil povinnému 2/ donucovacie opatrenie vo forme zadržania vodičského preukazu a zároveň mu uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia upovedomenia o uložení donucovacieho opatrenia splnil dotknutú povinnosť alebo podal námietky proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia. Proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia podal povinný 2/ námietky, ktoré vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením zamietla.
13. Vychádzajúc z obsahu podaných námietok ako i podanej sťažnosti musí aj súd prvej inštancie konštatovať, že povinný 2/ sa proti vydanému upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia nebránil relevantnými skutočnosťami. V prvom rade treba zdôrazniť, že konanie o námietkach proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia nie je konaním, v ktorom exekučný súd skúma a zaoberá sa dôvodnosťou začatia samotnej exekúcie. K vyvolaniu exekučného sporu (sporu o oprávnenosť začatia exekúcie) slúži výlučne návrh na zastavenie exekúcie, ktorý povinný aj v predmetnej exekúcii podal, avšak bol s ním neúspešný, keď exekučný súd jeho návrh na zastavenie exekúcie uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/4156/2021 zo dňa 06. 09. 2022 ako nedôvodný zamietol. V rámci námietkového konania tak nie je priestor na to, aby exekučný súd opätovne prehodnocoval oprávnenosť predmetnej exekúcie, keďže tá bola právoplatne vyslovená práve spomínaným rozhodnutím o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
14. Ďalej povinný namietal, že uloženie donucovacieho opatrenia je predčasné, nedostatočne odôvodnené a v rozpore so zákonnými podmienkami jeho použitia. Ani jednu z uvedených námietok však sťažnostný súd nevyhodnotil ako dôvodnú, keď donucovacie opatrenie bolo v danom prípade uložené v súlade s Exekučným poriadkom. K predčasnosti uloženia donucovacieho opatrenia súd prvej inštancie poukazuje na § 43a ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý upravuje, že upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia môže súdny exekútor vydať najskôr po márnom uplynutí lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorej lehote povinný môže podať návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, alebo po tom, keď sa exekútorovi doručí právoplatné rozhodnutie súdu o takomto návrhu na zastavenie exekúcie, čo v predmetnej veci splnené bolo, keď uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/4156/2021 zo dňa 06. 09. 2022 o zamietnutí návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 09. 2022 a donucovacie opatrenie bolo uložené dňa 05. 02. 2026. Čo sa týka splnenia zákonných podmienok použitia donucovacieho opatrenia, súd prvej inštancie poukazuje na § 41 ods. 6 Exekučného poriadku, kde zákon výslovne v súvislosti s porušením povinnosti nepodania vyhlásenia o majetku predpokladá možnosť uloženia donucovacieho opatrenia, pričom s poukazom na § 43a ods. 2 veta tretia za bodkočiarkou Exekučného poriadku sa v tomto prípade neuplatňuje zásada subsidiarity, a teda bolo len na vôli súdneho exekútora, ktoré z donucovacích opatrení uloží, pričom vzhľadom na to, že od začatia exekúcie (01. 03. 2022) do uloženia donucovacieho opatrenia (05. 02. 2026) uplynuli takmer štyri roky a dosiaľ nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu vymáhanej pohľadávky súd prvej inštancie by nepovažoval za efektívne a hospodárne ukladať povinnému 2/ donucovacie opatrenie v podobe peňažnej pokuty. Pokiaľ totiž povinný 2/ nemá finančné prostriedky na úhradu vymáhanej pohľadávky, nebude mať finančného prostriedky ani na úhradu peňažnej pokuty. Možnosti uloženia iných donucovacích opatrení podľa § 43a ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku neboli preukázané. V okolnostiach prejednávanej veci tak má súd prvej inštancie za to, že súdny exekútor zvolil najefektívnejší nástroj, ktorý v zmysle Exekučného poriadku mal k dispozícii a ktorým možno čo najskôr povinného 2/ prinútiť k splneniu dotknutej povinnosti. Účelom donucovacieho opatrenia je napokon dosiahnuť splnenie dotknutej povinnosti a k tomuto účelu má súdny exekútor práve prispôsobiť výber donucovacieho opatrenia.
15. Hoci možno súhlasiť s povinným 2/, že donucovacie opatrenie vo forme zadržania vodičského preukazu predstavuje závažný zásah do práv povinného, ktorý môže mať významné dôsledky pre jeho pracovný a osobný život, tento zásah je však zákonom predpokladaný. Tu tiež treba zdôrazniť, že účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej úpravy núteného
výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať, či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)
16. Napokon, súd prvej inštancie dáva povinnému 2/ do pozornosti, že trvanie donucovacieho opatrenia je naviazané na splnenie dotknutej povinnosti, ktorou je v danom prípade povinnosť podať vyhlásenie o majetku. Pokiaľ teda povinný 2/ podá vyhlásenie o majetku, s poukazom na § 43d ods. 1 Exekučného poriadku je súdny exekútor povinný postarať sa, aby sa donucovacie opatrenie bezodkladne prestalo vykonávať a zrušiť všetky príkazy a iné opatrenia súvisiace s takýmto donucovacím opatrením. V tejto súvislosti totiž musí súd prvej inštancie doplniť, že donucovacie opatrenie v danej exekúcii nemôže slúžiť k donúteniu povinného 2/ k splneniu samotnej vymáhanej povinnosti, teda donútiť ho k úhrade vymáhanej pohľadávky 200.000,-Eur tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený, keďže v danom prípade sa nejedná o žiadny z druhov exekúcií, ktoré normuje § 43a ods. 1 Exekučného poriadku. Ako z predloženého exekučného titulu (notárskej zápisnice) totiž vyplýva, vymáhaná pohľadávka je peňažná pohľadávka, ktorej právnym dôvodov vzniku je zmluva o úvere.
17. Vychádzajúc teda z relevantnej právnej úpravy a zo zisteného skutkového stavu (vo vzťahu k uloženiu donucovacieho opatrenia) musí sťažnostný súd konštatovať, že súdny exekútor pri vydaní donucovacieho opatrenia postupoval v súlade s Exekučným poriadkom. V zhode s právnym názorom vyššej súdnej úradníčky aj sťažnostný súd považuje donucovacie opatrenie vo forme zadržania vodičského preukazu za primerané, a to vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a skutočnosť, že dosiaľ nedošlo ani len k jej čiastočnému plneniu, a teda je namieste požadovať od povinného 2/ podanie vyhlásenia o majetku. Sťažnostný súd tak nemohol inak ako konštatovať nedôvodnosť podanej sťažnosti povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/4156/2021 zo dňa 09. 06. 2026, a preto ju zamietol v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).