Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-12-2025.pdf
PDF · 174.05 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/12/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37 880 381, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., H. I., právne zastúpenému JUDr. Margitou Medveczkou, advokátkou, so sídlom Drotárska cesta 68, 811 02 Bratislava, IČO: 36 068 110, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad, pracovisko Kežmarok dňa 26.02.2025, po zmene petitu žaloby uznesením zo dňa 04.06.2025, právoplatným dňa 22.06.2025, žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres G., obec J. K., katastrálne územie J. K., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemku registra „E“ č. 1491, druh pozemku: orná pôda, o výmere 3.339 m2 a priznal jej náhradu trov konania.
2.1 Žalobu odôvodnila tým, že ako kupujúca uzatvorila dňa 24.09.2024 so žalovaným ako predávajúcim perfektnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti v pomere 1/1 k celku, nachádzajúcej sa v k. ú. a obci J. K., a to parcela registra „E“ č. 1491, druh pozemku orná pôda, o výmere 3.339 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosť“), ktorej výlučným vlastníkom bol predávajúci, a to za dohodnutú kúpnu cenu 0,30eur/m2, čo po prepočte predstavovalo sumu 1.001,70 eur. V článku V. kúpnej zmluvy zmluvné strany prehlásili, že „sú oprávnení s predmetom zmluvy nakladať, zmluvné prejavy sú dostatočne zrozumiteľné a určité, zmluvná voľnosť nie je obmedzená a právny úkon je urobený v predpísanej forme.“ V článku VIII. kúpnej zmluvy prehlásili, že „zmluvu uzavreli slobodne, vážne, zmluva nebola uzavretá v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpísali“, pričom podpis predávajúceho bol na kúpnej zmluve overený deň po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy na Obecnom úrade obce G., H. I., a to dňa 25.09.2024. Následne dňa 25.09.2024 podali návrh na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad G., katastrálny odbor, ako príslušný správny orgán (ďalej len „správny orgán“), v rámci ktorého prehlásili, že „v čase od uzavretia zmluvy do dňa podania návrhu na vklad nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu do katastra. [...] Na základe vyššie uvedeného Vám navrhujeme, aby Okresný úrad G., katastrálny odbor, návrh na vklad vlastníckeho práva
povolil v prospech kupujúcej.“ Tento návrh obe zmluvné strany na vyjadrenie súhlasu s jeho podaním vlastnoručne podpísali.
2.2 Po podaní návrhu na vklad jej bolo doručené rozhodnutie správneho orgánu pod sp. zn. L. XXXX/ XXXX/XX zo dňa 24.10.2024 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 24.10.2024“), podľa ktorého správny orgán konanie prerušil podľa §31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“), a oznámil jej, že žalovaný, ako druhý účastník konania a zároveň predávajúci z kúpnej zmluvy, doručil dňa 14.10.2024 správnemu orgánu návrh na zastavenie konania v dôsledku údajného odstúpenia od zmluvy a „podozrenia zo spáchania trestného činu“, pričom v rámci daného návrhu bolo žalovaným uvedené, že predávajúci odstúpil dňa 07.10.2024 od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad, a preto žiadal správny orgán, aby v súlade s §31b ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona zastavil konanie o návrhu na vklad č. K. XXXX/XXXX a tento nepovolil. Zároveň ju správny orgán vyzval, aby sa k danému návrhu vyjadrila a v prípade, že s domnelým odstúpením od kúpnej zmluvy nesúhlasí, aby podala žalobu na príslušný súd a preukázala túto skutočnosť správnemu orgánu do 30 dní od doručenia rozhodnutia.
2.3 Tvrdila, že ku dňu doručenia rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 24.10.2024 a ani následne jej nebolo doručené a ani nijakým spôsobom oznámené odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného, vo vzťahu ku ktorému vydal správny orgán predmetné rozhodnutie o prerušení katastrálneho konania. Dňa 20.11.2024 podala vyjadrenie k rozhodnutiu správneho orgánu zo dňa 24.10.2024, v ktorom v celom rozsahu poprela odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného, a to na podklade viacerých právnych, ako aj skutkových dôvodov a skutočností, keď popierala nielen platnosť, či dôvodnosť daného odstúpenia, ale aj jeho existenciu, nakoľko podľa nej bolo zjavné, že išlo len o akýsi pokus zvrátenia perfektnej a platne uzatvorenej kúpnej zmluvy, s ktorou žalovaný v čase jej uzavretia, v čase overenia na nej nachádzajúcich sa podpisov, ako aj v čase zhodne podaného návrhu na vklad, plne súhlasil, a v rámci ktorej výslovne prehlásil, že je na jej uzavretie spôsobilý, a že táto nie je uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok alebo pod nátlakom. Poukázala aj na okolnosti overenia jeho podpisu na kúpnej zmluve, ku ktorému došlo deň po uzavretí kúpnej zmluvy v mieste jeho bydliska. Zdôraznila, že v kúpnej zmluve neboli dojednané podmienky odstúpenia zmluvných strán od zmluvy, v dôsledku čoho je potrebné vykladať nárok žalovaného na jeho odstúpenie od zmluvy na podklade zákonných ustanovení § 48 Občianskeho zákonníka a nakoľko celkom zjavne a zreteľne nešlo o právny úkon uzavretý v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok podľa § 49 Občianskeho zákonníka, nemožno sa takéhoto odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného dovolávať, resp. žalovanému nevyplýva zákonný nárok na takéto odstúpenie od zmluvy.
2.4 Dňa 04.12.2024 jej bolo doručené rozhodnutie správneho orgánu pod sp. zn. L. XXXX/XXXX/ XX-X zo dňa 03.12.2024, ktoré bolo obsahovo totožné s predošlým rozhodnutím správneho orgánu a spoločne s týmto rozhodnutím jej správny orgán preposlal v jeho prílohe podania zaslané mu zo strany žalovaného, a to konkrétne oznámenie o právnom zastupovaní, doplnenie dokladov – odstúpenie od kúpnej zmluvy a znalecký posudok k nehnuteľnosti (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 03.12.2024“). Až v tomto momente mala prvú možnosť oboznámiť sa s obsahom údajného odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného, pričom žalovaný v predmetnom odstúpení uviedol ako dôvod odstúpenia to, že „ju uzavrel v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pod nátlakom a v omyle.“ Tieto tvrdenia v celom rozsahu absolútne popiera a považuje ich za nanajvýš zavádzajúce, klamlivé a preukázateľne účelové, ktorými sa žalovaný po zmene postoja k obsahu platne uzatvorenej a účinnej kúpnej zmluvy usiloval o jej zneplatnenie, resp. o odstúpenie od nej. Žalovaný v predmetnom odstúpení uvádzal ďalšie nepravdivé a účelovo zavádzajúce tvrdenia, a to, že za ním prišla „veľmi skoro ráno“, tlačila na neho, viackrát mu volala, nedala mu vopred prečítať obsah kúpnej zmluvy, presviedčala ho, že ide o vhodný predaj, nakoľko žije v inej krajine, ako aj to, že bol pod nátlakom nútený k podpisu kúpnej zmluvy. Priamo od žalovaného jej bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy doručené až dňa 09.12.2024, a teda až k tomuto momentu mohli potenciálne nastať účinky odstúpenia zo strany žalovaného. Napokon dňa 06.02.2025 jej bolo doručené rozhodnutie správneho orgánu pod sp. zn. L. XXXX/XXXX/XX-X zo dňa 03.02.2025 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 03.02.2025“), ktorým správny orgán zastavil katastrálne konanie, a to z dôvodu, že včas nepodala žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného.
2.5 K obsahu odstúpenia od kúpnej zmluvy tvrdila, že toto sa nezakladá na pravde, nakoľko žalovaný bol pri uzatváraní zmluvy uzrozumený s jej obsahom, ktorý bol výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán. Nebol na neho kladený žiaden nátlak na uzatvorenie zmluvy, uzavrel ju absolútne slobodne a vážne, čoho dôkazom je jeho ďalšie konanie týkajúce sa overenia jeho podpisu na obecnom úrade obce G., kde má bydlisko. Nepriamym dôkazom o slobodnom a vážnom uzatvorení predmetnej zmluvy zo strany žalovaného je aj návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 25.09.2024, ktorý spoločne podpísali, a v rámci ktorého žiadali správny orgán o zápis vlastníckeho práva na podklade uzatvorenej kúpnej zmluvy v prospech žalobkyne. Kúpna cena bola výsledkom ich vzájomnej dohody, pričom brali do úvahy viacero faktorov, a to napríklad nelukratívnu polohu samotnej nehnuteľnosti (areál poľnohospodárskeho družstva), jej hospodárske a reálne využitie (na pozemku sa nachádza časť družstevnej stavby, pozemok nie je vhodný na výstavbu rodinného domu), druh pozemku (orná pôda), katastrálne územie, resp. obec, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, ako aj to, že pri danej nehnuteľnosti ide o parcelu registra „E“, pri ktorých sa cena za m2 vo všeobecnosti pohybuje rádovo nižšie ako pri parcelách registra „C“.
2.6 V ďalšej časti žaloby namietala všeobecnú cenu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vyhotoveným M. N. O., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, s evidenčným číslom XXXXXX, a to pre nesprávnosť jeho vyhotovenia, z dôvodov tam uvedených, nakoľko podľa nej sa všeobecná hodnota za m2 pozemku pohybuje v rozmedzí od 0,28eur/m2 do 1,41eur/m2, čo s poukazom na výmeru nehnuteľnosti predstavuje všeobecnú hodnotu pozemku v rozmedzí od 949,80 eur do 4.707,99 eur, a preto je cena za nehnuteľnosť stanovená v kúpnej zmluve primeraná a adekvátna. Domnievala sa, že kúpna zmluva sa z pohľadu žalovaného stala spornou až momentom, kedy sa o jej uzatvorení dozvedel jeho syn A. C. F. C., P. XX, XXX XX B. Q. C., H. I., ktorý vo vzťahu k odstúpeniu od kúpnej zmluvy vykonával za žalovaného väčšinu súvisiacich právnych úkonov.
2.7 Keďže žalovaný mohol odstúpiť od zmluvy iba podľa § 49 Občianskeho zákonníka, pre platné odstúpenie od zmluvy je potrebné, aby boli jeho podmienky naplnené kumulatívne a nakoľko ide o písomnú kúpnu zmluvu, takýto právny úkony je potrebné vykonať v písomnej forme. Účinkami platného odstúpenia od zmluvy je jej zrušenie k momentu jej uzatvorenia, teda ex tunc, a tie nastávajú momentom doručenia písomného odstúpenia konajúcej osoby druhej zmluvnej strane, pričom ak došlo k plneniu niektorou zo zmluvných strán pred jej zrušením (resp. odstúpením od nej), zmluvné strany majú povinnosť vrátiť si poskytnuté plnenie skrz prizmu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle Občianskeho zákonníka. Poukázala na výklad tiesne a nápadne nevýhodných podmienok podľa aplikačnej praxe súdov, odbornej literatúry a širších okolností, ktoré sprevádzali uzatvorenie kúpnej zmluvy a konštatovala, že tieto u žalovaného neboli naplnené. Navyše jej žalovaný doposiaľ nevrátil ani plnenie poskytnuté na základe kúpnej zmluvy, a to kúpnu cenu vo výške 1.001,70 eur.
2.8 Naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že aj napriek platnému a perfektnému právnemu úkonu predstavujúcemu právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jeho zápisom do katastra nehnuteľností, je jej konaním žalovaného zabránené v nadobudnutí a následnom vykonávaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, a za ktorú žalovanému včas a riadne zaplatila dohodnutú kúpnu cenu. Tento stav je možné napraviť len právoplatným rozhodnutím príslušného súdu, o ktoré bude vedieť následne oprieť svoj právny nárok na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností v jej prospech.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila a predložila znalecký posudok č. XXX/XXXX, vyjadrenie zo dňa 19.11.2024 k rozhodnutiu Okresného úradu G., katastrálny odbor pod č. L. XXXX/XXXX/XX zo dňa 24.10.2024, rozhodnutie Okresného úradu G., katastrálny odbor pod č. L. XXXX/XXXX/XX zo dňa 24.10.2024, rozhodnutie Okresného úradu G., katastrálny odbor pod č. L. XXXX/XXXX/XX zo dňa 03.12.2024, rozhodnutie Okresného úradu G., katastrálny odbor pod č. L. XXXX/ XXXX/XX zo dňa 03.02.2025, oznámenie o právnom zastúpení a zaslanie dokladov zo dňa 22.11.2024, odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 07.10.2024, návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 25.09.2024, kúpnu zmluvu zo dňa 24.09.2024 a plnú moc.
4.1 Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 08.04.2025 namietal dôvodnosť podanej žaloby a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť argumentujúc nedostatkom naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby, nakoľko žalobkyňa pred zmenou petitu žaloby žalovala o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Svojim nekonaním a nerešpektovaním výzvy správneho orgánu spôsobila,
že konanie o povolenie vkladu jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bolo zastavené a o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy správny orgán už rozhodol. Žalobkyňa sa vyjadrila len k jeho prvej výzve, avšak k výzve zo dňa 03.12.2024 sa nevyjadrila. Platí preto domnienka, že nemá námietky proti platnosti odstúpenia od zmluvy a v jej dôsledku bolo správnym orgánom zastavené konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva v jej prospech a toto rozhodnutie je právoplatné, keďže sa voči nemu neodvolala. V podanej žalobe žiadnym spôsobom nevysvetlila, prečo ignorovala výzvu správneho orgánu a v danej lehote nepodala žalobu.
4.2 Ku konkrétnym tvrdeniam žalobkyne uviedol, že nie je pravdou, že o odstúpení od kúpnej zmluvy sa dozvedela až dňa 6.12.2024 (pozn. súdu, asi malo byť správne 09.12.2024), pretože medzi nimi nebolo pochybností o tom, že žalovaný odstúpil od kúpnej, čo vyplýva z ich mailovej komunikácie. Žalobkyňa si zásielku neprevzala skôr, a to napriek tomu, že bola podaná na poštovú prepravu dňa 23.11.2024, doručovaná dňa 27.11.2024 a bola uložená na pošte, s tým, že si ju prevzala až dva týždne po jej doručovaní, dňa 09.12.2024. K spoločnému podaniu návrhu na vklad uviedol, že to nie je pravda, pretože on pri podaní návrhu na vklad nebol a podpis, ktorý je na ňom, nie je jeho štandardným podpisom – je rozdielny aj od podpisu na plnej moci danej v tejto veci, ako aj od podpisu na kúpnej zmluve. Navyše podľa časti II. bod 4 návrhu na vklad sa strany zaviazali, že v prípade, ak nastanú skutkové alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu do katastra, tieto Okresnému úradu v G. oznámia. Je teda nesporné, že postupoval v zmysle tohto podania a predmetné okolnosti správnemu orgánu oznámil. Nie je pravdou ani to, že zmluva bola uzatvorená v J. K. dňa 24.09.2024, nakoľko on v ten deň nebol na J. R. K. J. K.. Žalobkyňa ho navštívila dňa 25.09.2024 v obci G. K. H. I., vo veľmi skorých ranných hodinách, keď ešte ani nebol celkom zobudený, s vopred pripravenou zmluvou, do ktorej nemohol žiadnym spôsobom zasahovať, ktorú nemal vopred k dispozícii a je pravdepodobné, že priamo po podpise tejto zmluvy cestovala do Kežmarku, pretože návrh na vklad bol podaný toho istého dňa o 14,50 hod., čo potvrdzuje pečiatka podateľne na návrhu na vklad. Žalobkyňa ho predtým viackrát telefonicky kontaktovala, tlačila na neho, aby zmluvu podpísal. Sama určila aj kúpnu cenu. A napokon aj sama spôsobila zastavenie konania podľa katastrálneho zákona svojim nekonaním. Ani prípadný úspech žalobkyne v tejto veci by nenaplnil účel žaloby, pretože ani jeho predložením by sa nenaplnili podmienky § 30 a nasl. katastrálneho zákona, a teda vklad by nebolo možné povoliť.
5. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil podací lístok, mailovú komunikáciu a plnomocenstvo.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.05.2025 k návrhu žalobkyne na zmenu žaloby opätovne zdôraznil nedôvodnosť podanej žaloby aj po pripustení zmeny petitu, a to s poukazom k tomu, že v tejto veci už právoplatne rozhodol príslušný správny orgán, a to v súlade s § 132 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 31b ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona a v súlade s právnym postupom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo/229/2010.
7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 16.05.2025 k vyjadreniu žalovaného poprela tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení, považovala ich za účelové a zjavne irelevantné, v snahe navodiť dojem o jej nekalom konaní vo vzťahu k uzavretiu kúpnej zmluvy a spochybniť skutkový stav ňou detailne opísaný ako aj existenciu naliehavého právneho záujmu na jej strane. Na určení vlastnícka práva má naliehavý právny záujem, nakoľko svoje námietky proti platnosti odstúpenia od spornej kúpnej zmluvy uviedla už vo vyjadrení adresovanom správnemu orgánu zo dňa 19.11.2024. Podľa nej správne konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalovaný svojím špekulatívnym postupom hraničiacim s rozporom s dobrými mravmi dosiahol prerušenie vkladového konania vedeného na správnom orgáne, čím jej nepriamo uložil povinnosť hájiť záujmy jedinou možnou cestou, a to podaním žaloby a iniciovaním súdneho konania. To vôbec nebolo v jej záujme, avšak po hlbšom posúdení predmetnej veci a po konzultácii s jej právnym zástupcom, aj napriek zmeškaniu lehoty stanovenej správnym orgánom, v dôsledku čoho bolo vkladové konanie zastavené, sa rozhodla podať predmetnú žalobu a chrániť tak svoje práva a právom chránené záujmy pred špekulatívnymi zámermi žalovaného (resp. jeho syna) zmariť osud prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Samotná skutočnosť, že došlo k zastaveniu vkladového konania, nevytvára prekážku rozhodnutej veci, nakoľko obligačné účinky vyvstávajúce z kúpnej zmluvy sú s poukazom na neplatnosť sporného odstúpenia aj naďalej zachované a ak súd vyhovie podanej žalobe, zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bude možný záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona. Preto je podľa nej žaloba v celom rozsahu dôvodná.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.08.2025 k vyjadreniu žalobkyne zotrval na tom, že keďže žalobkyňa nevysvetlila, prečo sa nevyjadrila k výzve správneho orgánu zo dňa 03.12.2024 a prečo nepodala žalobu, keď bola k jej podaniu vyzvaná, nie je možné v civilnom sporovom konaní zmeniť / zvrátiť rozhodnutie správneho orgánu o zastavení konania, ak účastník správneho konania voči nemu nepodal odvolanie a ani toto rozhodnutie správneho orgánu nepodrobil prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu v zmysle Správneho súdneho poriadku. Opätovne zdôraznil, že zmluvu nepodpísal v J. K., o čom svedčí dôkaz z matriky L. S. G., ktorý potvrdzuje overenie jeho podpisu dňa 25.09.2025 v skorých ranných hodinách – o 7,10 hod. Navyše v obci J. K. nemá ani jedna zo zmluvných strán svoje bydlisko, nie je ani dôvod, aby sa tam zdržiaval a v ten deň v tej obci a ani na J. vôbec nebol. V zmluve je navyše pri jeho osobných údajoch uvedené štátna príslušnosť SR, ak by mal čas si ju pozrieť, namietal by, že je občanom Českej republiky. Žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení snaží navodiť dojem, akoby on, resp. jeho syn sa dopustili nekalého konania v rozpore s dobrými mravmi, hoci je to práve naopak. Kúpnu zmluvu uzavrel v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pod nátlakom a v omyle. Žalobkyňa v rozpore s dobrými mravmi, nekalým konaním, využijúc jeho vek, tieseň, nátlak a omyl, chce nadobudnúť nehnuteľnosť za zlomok jej trhovej hodnoty.
9. Súd na prejednanie žalobkyňou uplatneného nároku nariadil predbežné prejednanie sporu v snahe dosiahnuť medzi stranami jeho zmierne riešenie, k čomu však nedošlo a strany sporu súhlasili s vykonaním pojednávania. Na pojednávaní súdu žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na podanej žalobe a vyjadreniach argumentujúc tým, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva s poukazom na nekalosť konania žalovaného. Samotné katastrálne konanie bolo zastavené práve z dôvodov konania na jeho strane. Aj naďalej má pochybnosti o existencii jeho skutočného prejavu vôle, resp. domnieva sa, že prejav vôle odstúpenia nebol ani skutočne jeho prejavom vôle ale skôr jeho syna. Odstúpenie od zmluvy je preto od počiatku neplatné a nie je ho možné ani konkludentne akceptovať.
10. Žalovaný na pojednávaní súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval taktiež na všetkých doterajších vyjadreniach, aj naďalej považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Odstúpenie od zmluvy považoval za platné, o čom už rozhodol správny orgán, ktorý dal žalobkyni dostatočné možnosti na to, aby si uplatnila všetky práva v zmysle právneho poriadku tak, ako ich judikoval Najvyšší súd SR. Žalobkyňa bola náležite poučená aj o dôsledkoch zastavenia, či už priamo správnym orgánom, alebo výzvou prostredníctvom právneho zástupcu. Samotná žaloba je dôsledkom jej nečinnosti, je zbytočná, nehospodárna, neefektívna a bezdôvodná.
11. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomnými vyjadreniami strán v priebehu sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených stranami, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „E“ č. 1491, druh pozemku: orná pôda, o výmere 3339 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J. K. z dôvodu neplatnosti odstúpenia žalovaným od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.09.2024.
13. Kúpnou zmluvou zo dňa 24.09.2024 predávajúci E. F. ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J. K., a to pozemku parcely č. E KN 1491- orná pôda o výmere 3339 m2, predal v celosti túto nehnuteľnosť kupujúcej A. A. B. za kúpnu cenu 1.001,70 eur (0,30 eur/m2), ktorá mala byť predávajúcemu uhradená v hotovosti po podpísaní kúpnej zmluvy a následnom podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti. Podľa článku VII. zmluvy vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti prechádza na kupujúceho dňom povolenia vkladu Okresným úradom v G., katastrálnym odborom. Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu všetkými zmluvnými stranami a účinky prevodu nastávajú dňom právoplatného rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. V článku VIII. zmluvné strany vyhlásili, že zmluvu uzavreli slobodne, vážne, nebola uzavretá v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpísali. Ako miesto podpisu a dátum je v zmluve uvedené V J. K. dňa 24.09.2024. Na zmluve je Obecným úradom G. overený podpis predávajúceho dňa 25.09.2024.
14. Návrhom na vklad zo dňa 25.09.2024 navrhli zmluvné strany, aby Okresný úrad G., katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J. K.. Zároveň sa v podanom návrhu strany zaviazali, že v prípade, ak nastanú skutkové alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu do katastra, tieto Okresnému úradu v G. oznámia. Podľa podacej pečiatky bol návrh podaný dňa 25.09.2024 o 14:50 pod K. XXXX/XX.
15. Listom zo dňa 07.10.2024 predávajúci E. F. odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu, že túto uzavrel v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pod nátlakom a v omyle. Odstúpenie bolo dňa 20.11.2024 doručené príslušnému správnemu orgánu (viď rozhodnutie čl. 25 spisu) a dňa 09.12.2024 žalobkyni. Podľa podacieho lístka a označenia zásielky L., bolo odstúpenie podané na pošte v C. 1 dňa 23.11.2024, dňa 27.11.2024 bolo uložené na pošte v D. s poznámkou adresát nezastihnutý a dňa 09.12.2024 bolo vydané na pošte v D..
16. Správny orgán rozhodnutím pod č. L. XXXX/XXXX/XX zo dňa 24.10.2024 prerušil konanie podľa ust. § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 162/1995 Z. z.) na dobu 30 dní z dôvodu, že dňa 14.10.2024 mu bol doručený list s návrhom na zastavenie konania v dôsledku odstúpenia od zmluvy - podozrenie zo spáchania trestného činu, v ktorom bolo uvedené, že predávajúci odstúpil dňa 07.10.2024 od zmluvy. Zároveň vyzval predávajúceho, aby preukázal odstúpenie od zmluvy jeho predložením a preukázaním jeho doručenia do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strane. V odôvodnení ďalej uviedol, že v súlade s právnym postupom (podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo 229/2010 z 20. júla 2011) v prípade jednostranného odstúpenia od zmluvy je ako správny orgán povinný A. A. B. vyzvať, aby sa v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy vyjadrila, či uznáva platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila s predávajúcim E. F., a ktorej vklad bol podaný dňa 25.09.2024 a zaregistrovaný pod číslom konania K. XXXX/XXXX. Zároveň ju poučil, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, alebo sa síce vyjadrí, že neuznáva platnosť odstúpenia od zmluvy, ale v danej lehote nepreukáže podanie žaloby na súd, bude sa mať za to, že nemá námietky proti odstúpeniu od zmluvy, a že v dôsledku tejto domnienky bude dôvod na zastavenie katastrálneho konania K. XXXX/XXXX. Správny orgán ďalej uviedol, že ak namieta platnosť odstúpenia od zmluvy je potrebné v 30 dňovej lehote odo dňa prevzatia tejto výzvy preukázať podanie príslušnej žaloby na súd. V prípade ak platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy akceptuje výslovne alebo konkludentne – doručí písomnú akceptáciu platnosti odstúpenia, prípadne sa nevyjadrí vôbec, správny orgán konanie zastaví. V závere uviedol, že ak sa uvedené nedostatky neodstránia v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia, konanie bude podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona zastavené.
17. Na uvedené rozhodnutie reagovala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným vyjadrením zo dňa 19.11.2024, v ktorom uviedla, že jej doposiaľ nebolo dourčené domnelé odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim a poprela nielen jeho existenciu, ale aj platnosť a dôvodnosť s poukazom na perfektnosť právneho úkonu a správanie predávajúceho pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k výzve podať žalobu na príslušný súd uviedla, že túto povinnosť nemá ako splniť, keďže jej odstúpenie nebolo doručené a nemá sa voči čomu brániť, pretože jej nie sú známe dôvody odstúpenia od zmluvy.
18. Správny orgán rozhodnutím pod č. L. XXXX/XXXX/XX zo dňa 03.12.2024 opätovne prerušil konanie podľa ust. § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 162/1995 Z. z.) na dobu 30 dní z dôvodu, že dňa 20.11.2024 mu bolo doručené vyjadrenie právnej zástupkyne A. A. B. a taktiež aj oznámenie o právnom zastupovaní, doplnenie dokladov- odstúpenie od kúpnej zmluvy a znalecký posudok k nehnuteľnosti od právnej zástupkyne E. F., ktoré doručil stranám spolu s rozhodnutím. Zároveň opätovne uviedol, že v súlade s právnym postupom (podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo 229/2010 z 20. júla 2011) v prípade jednostranného odstúpenia od zmluvy je ako správny orgán povinný A. A. B. vyzvať, aby sa v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy vyjadrila, či uznáva platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré jej zároveň v prílohe zasiela, ktorú uzatvorila s predávajúcim E. F., a ktorej vklad bol podaný dňa 25.09.2024 a zaregistrovaný pod číslom konania K. XXXX/XXXX. Zároveň ju poučil, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, alebo sa síce vyjadrí, že neuznáva platnosť odstúpenia od zmluvy, ale v danej lehote nepreukáže podanie žaloby na súd, bude sa mať za to, že nemá námietky proti odstúpeniu od zmluvy, a že v dôsledku tejto domnienky bude dôvod na zastavenie katastrálneho konania K. XXXX/XXXX. Správny orgán ďalej uviedol, že ak namieta platnosť odstúpenia od zmluvy je potrebné v 30 dňovej lehote odo dňa prevzatia tejto
výzvy preukázať podanie príslušnej žaloby na súd. V prípade ak platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy akceptuje výslovne alebo konkludentne – doručí písomnú akceptáciu platnosti odstúpenia, prípadne sa nevyjadrí vôbec, správny orgán konanie zastaví. V závere uviedol, že ak sa uvedené nedostatky neodstránia v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia, konanie bude podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona zastavené.
19. Z obsahu spisu a vyjadrení strán vyplýva, že na predmetné rozhodnutie, ktorého prevzatie žalobkyňa nepoprela, keďže ho sama predložila spolu so žalobou, žiadnym spôsobom nereagovala.
20. Rozhodnutím č. L. XXXX/XXXX/XX zo dňa 03.02.2025 správny orgán konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zastavil podľa ust. § 31b ods. 1 písm. b/ zákona č. 162/1995 Z. z., teda z dôvodu, že účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. V odôvodnení okrem iného uviedol, že rozhodnutie o prerušení konania bolo dňa 03.12.2024 a 04.12.2024 doručené účastníkom. Nepredložením žaloby s vyznačenou podacou pečiatkou súdu alebo potvrdením o podaní žaloby, neboli splnené podmienky pre riadne pokračovanie v katastrálnom konaní, a preto správny orgán konanie zastavil. Podľa poučenia bolo možné podať proti rozhodnutiu odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia (na rozhodnutí je rukou napísané D: 06.02.2025) a podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok bolo rozhodnutie preskúmateľné súdom po nadobudnutí jeho právoplatnosti.
21. Dňa 26.02.2025 bola súdu doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa najprv domáhala určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a po zmene petitu žaloby uznesením zo dňa 04.06.2025, právoplatným dňa 22.06.2025 žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J. K.. V súdnom konaní sa teda žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tvrdiac, že na danom určení má naliehavý právny záujem, pretože konaním žalovaného je jej bránené v nadobudnutí a následnom vykonávaní vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.
22. Zo zisteného skutkového stavu založeného na tvrdeniach sporových strán a nimi predložených listinných dôkazov je nesporné, že medzi nimi bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 24.09.2024, na základe ktorej bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva dňa 25.09.2024. Rovnako za nesporné súd považoval, že žalovaný listom zo dňa 07.10.2024 odstúpil od kúpnej zmluvy. Tento list bol doručený žalobkyni dňa 09.12.2024. A napokon nesporný bol aj už uvedený priebeh správneho konania, v dôsledku ktorého správny orgán zastavil vkladové konanie, čím nenastali účinky prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a predávajúci ostal naďalej jej vlastníkom. Sporné medzi stranami je, či žalobkyňa po skončení správneho konania má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva a či je súd oprávnený posudzovať platnosť odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy a následne rozhodnúť o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
23. Žalobkyňa podaním žaloby učinila predmetom sporu vo veci samej určovaciu žalobu, konkrétne žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom neplatného odstúpenia od zmluvy žalovaným. Povinnosťou žalobkyne bolo preukázať, že na takomto určení má naliehavý právny záujem.
24. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
25. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
26. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
27. Podľa §194 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej aj „katastrálny zákon“) kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).
29. Podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
30. Podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.
31. Podľa § 31b ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad.
32. Podľa § 31b ods. 2 katastrálneho zákona proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. d), e) a g) sa nemožno odvolať. Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. d) sa vyznačí v spise.
33. Žalobkyňa v konaní žiadala, aby súd rozhodol o určení vlastníckeho práva. Nakoľko žalobou podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, bolo povinnosťou súdu, vysporiadať sa v prvom rade s otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
34. Najvyšší súd SR už v rozsudku sp. zn. 5 Cdo 60/98, zo dňa 30.11.1998, publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, uviedol, že určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných
skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.
35. Podľa ďalšieho rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd SR napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.
36. Aj keď žalovaný namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podaní predmetnej žaloby s poukazom na jej nekonanie a nerešpektovanie výzvy správneho orgánu v dôsledku čoho už správnym orgánom bolo rozhodnuté o návrhu na vklad vlastníckeho práva, tak k uvedenému súd uvádza, že určovaciu žalobu možno podať bez ohľadu na to, či v danej veci o vlastníckom práve žalobcu rozhodol iný orgán (viď uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/2055/2000 zo dňa 27.02.2002). V katastri nehnuteľnosti je napriek uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu aj naďalej ako vlastník vedený žalovaný, súd má preto za to, že jediným prostriedkom na to, aby žalobkyňa dosiahla svoj cieľ, ktorým je zápis svojho tvrdeného vlastníckeho práva, je predmetná určovacia žaloba, a preto má v tomto spore naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.
37. Ako už súd vyššie uviedol, je nesporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, a že v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaným pred povolením vkladu prebehlo správne katastrálne konanie, výsledkom ktorého bolo zastavenie konania o návrhu na vklad.
38. K uvedenému súd uvádza, že zmluvná strana, ktorá od zmluvy odstúpila ešte pred rozhodnutím o vklade, musí príslušnému správnemu orgánu preukázať, že takýto právny úkon riadne vykonala. K tomu by malo dôjsť predložením odstúpenia od zmluvy a preukázaním jeho doručenia do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany (napr. poštovou doručenkou). Príslušný správny orgán katastra nie je vo vkladovom konaní oprávnený skúmať platnosť odstúpenia od zmluvy vrátane toho, či skutočne bol naplnený dôvod pre takýto postup vyplývajúci podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka buď zo znenia zákona, alebo zmluvy. Správny orgán je preto v nadväznosti na oznámenie odstúpenia účastníka vkladového konania od zmluvy pred rozhodnutím o vklade povinný prerušiť vkladové konanie a vyzvať ostatných účastníkov vkladového konania, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili, či uznávajú platnosť odstúpenia od zmluvy. Zároveň je povinný poučiť účastníkov vkladového konania, ktorým adresoval túto výzvu, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadria alebo sa síce vyjadria tak, že neuznávajú platnosť odstúpenia od zmluvy, ale v danej lehote nepreukážu podanie žaloby na súd, bude sa mať za to, že nemajú námietky proti platnosti odstúpenia od zmluvy a že v dôsledku tejto domnienky bude daný dôvod na zastavenie vkladového konania. Pokiaľ druhá strana vkladového konania odstúpenie od zmluvy akceptuje, príslušný správny orgán zastaví vkladové konanie, v opačnom prípade vzniká súkromnoprávny spor, na ktorého rozhodnutie je príslušný jedine súd (čl. 1, ust. § 3 CSP), nie správny orgán. V takom prípade teda správny orgán na úseku katastra nehnuteľností musí vyzvať zmluvné strany na podanie príslušnej žaloby na súd. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20. 07. 2011 - R 81/2014 a na komentár Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 520.
39. V zmysle vyššie uvedeného príslušný správny orgán postupoval potom, ako mu žalovaný v priebehu katastrálneho konania vedeného pod K. XXXX/XXXX doručil dňa 14.10.2024 list s návrhom na zastavenie konania v dôsledku odstúpenia od zmluvy, v ktorom bolo uvedené, že predávajúci odstúpil dňa 07.10.2024 od zmluvy. Nakoľko však nemal preukázané dourčenie odstúpenia do zmluvy druhej zmluvnej strane, vyzval predávajúceho aby preukázal odstúpenie jeho predložením a taktiež,
aby preukázal jeho doručenie do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strane. Už v tom čase však konanie rozhodnutím zo dňa 24.10.2024 prerušil na dobu 30 dní podľa ust. § 31a písm. c) katastrálneho zákona plniac si povinnosť podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo 229/2010 z 20. júla 2011, na ktorý v rozhodnutí poukázal. Na uvedené rozhodnutie reagovala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným vyjadrením zo dňa 19.11.2024, v ktorom uviedla, že jej doposiaľ nebolo dourčené domnelé odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim, a preto nemá ako splniť povinnosť podať žalobu na príslušný súd, keďže sa nemá voči čomu brániť, pretože jej nie sú známe dôvody odstúpenia od zmluvy.
40. Následne na to, žalovaný doručil správnemu orgánu odstúpenie od zmluvy dňa 20.11.2024, na čo reagoval správny orgán tak, že opätovne vydal dňa 03.12.2024 rozhodnutie o prerušení konania podľa ust. § 31a písm. c) katastrálneho zákona na dobu 30 dní. Opätovne uviedol, že v súlade s právnym postupom (podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo 229/2010 z 20. júla 2011) v prípade jednostranného odstúpenia od zmluvy je ako správny orgán povinný A. A. B. vyzvať, aby sa v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy vyjadrila, či uznáva platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré jej zároveň v prílohe zasiela, ktorú uzatvorila s predávajúcim E. F., a ktorej vklad bol podaný dňa 25.09.2024 a zaregistrovaný pod číslom konania K. XXXX/XXXX. Zároveň ju poučil, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, alebo sa síce vyjadrí, že neuznáva platnosť odstúpenia od zmluvy, ale v danej lehote nepreukáže podanie žaloby na súd, bude sa mať za to, že nemá námietky proti odstúpeniu od zmluvy, a že v dôsledku tejto domnienky bude dôvod na zastavenie katastrálneho konania K. XXXX/ XXXX. Správny orgán ďalej uviedol, že ak namieta platnosť odstúpenia od zmluvy je potrebné v 30 dňovej lehote odo dňa prevzatia tejto výzvy preukázať podanie príslušnej žaloby na súd. V prípade ak platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy akceptuje výslovne alebo konkludentne – doručí písomnú akceptáciu platnosti odstúpenia, prípadne sa nevyjadrí vôbec, správny orgán konanie zastaví. V závere uviedol, že ak sa uvedené nedostatky neodstránia v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia, konanie bude podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona zastavené.
41. Odstúpenie od zmluvy žalovaným ako predávajúcim bolo doručené žalobkyni dňa 09.12.2024, čo vyplýva jednak z jej vyjadrenia, ale taktiež aj zo sledovania zásielky na stránke Slovenskej pošty, a. s. prostredníctvom podacieho lístka predloženého žalovaným. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého účinky nastávajú jeho doručením do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany. Pokiaľ sa odstúpenie týka zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, mala by byť v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka zachovaná jeho písomná forma. Zákon výslovne nevyžaduje, aby v písomnom odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností bol uvedený aj zákonný alebo zmluvný dôvod odstúpenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2009, sp. zn. 4 Cdo 111/2008). Pre nastúpenie právnych účinkov odstúpenia od zmluvy sa nevyžaduje súhlas adresáta ani rozhodnutie súdu. Na druhej strane však príslušné právne účinky môže vyvolať len platné odstúpenie od zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že doručením odstúpenia do dispozičnej sféry žalobkyne dňa 09.12.2024, sa odstúpenie stalo účinným.
42. Pokiaľ teda správny orgán rozhodnutím zo dňa 03.12.2024 prerušil konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ktoré rozhodnutie bolo jeho účastníkom doručené dňa 03.12.2024 a 04.12.2024 (viď rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania) a žalobkyňa prevzala odstúpenie od zmluvy dňa 09.12.2024, tak najneskôr od tohto dňa (keď už bola oboznámená aj s obsahom odstúpenia) mala možnosť reagovať na výzvu správneho orgánu obsiahnutú v jeho rozhodnutí. Žalobkyňa však v priebehu katastrálneho konania žiadnym spôsobom nereagovala na rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 03.12.2024 o prerušení konania, ani na výzvu v ňom obsiahnutú, v dôsledku čoho správny orgán dôvodne považoval odstúpenie žalovaného zo dňa 07.10.2024 od kúpnej zmluvy za nesporné. Skutočnosť, že v priebehu katastrálneho konania bola žalobkyňa vo vzťahu k správnemu orgánu pasívna aj po doručení rozhodnutia o prerušení konania a žiadnym spôsobom nereagovala na výzvu a poučenie obsiahnuté v tomto rozhodnutí, správny orgán dôvodne posúdil tak, že žalobkyňa súhlasí s odstúpením od zmluvy a nemá proti nemu námietky, teda, že odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného akceptuje. Z uvedeného vyvodil záver o potrebe zastaviť katastrálne konanie v zmysle ust. § 31b ods. 1 písm. b/ zákona č. 162/1995 Z. z., teda z dôvodu, že žalovaný ako účastník katastrálneho konania odstúpil od kúpnej zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad, pričom toto odstúpenie nebolo sporné, pretože ho žalobkyňa nenamietala.
43. Na tomto mieste súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011 (R 81/2014), z ktorého cituje: „V rovnakom prípade pri odstúpení od
zmluvy, na základe ktorej ešte nebolo rozhodnuté o vklade do katastra nehnuteľností, správa katastra preruší vkladové konanie podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke. Nepodanie žaloby sa bude môcť s odkazom na predchádzajúce poučenie správy katastra posúdiť ako následná konkludentná „akceptácia“ platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy, v dôsledku čoho správa katastra následne vykoná záznamom príslušnú zmenu v katastri nehnuteľností, resp. pri vkladovom konaní rozhodne o jeho zastavení v zmysle § 31b ods. 1 písm. b/ katastrálneho zákona.“
44. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 194 CSP upravuje tzv. prejudicialitu, z ktorej vyplýva, že otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci, môže v zásade súd sám posúdiť, ak o nej ešte nebolo rozhodnuté, nesmie však ísť o otázky upravené v § 193 CSP, ktoré nemôže súd sám predbežne posúdiť. V ostatných otázkach tak síce urobiť môže, ale len pre účely prebiehajúceho sporového konania, a teda o danej predbežnej otázke, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci, nesmie rozhodnúť vo výroku svojho rozhodnutia. To, ako túto otázku súd posúdil, uvedie len v odôvodnení svojho rozhodnutia. V tomto ustanovení je zakotvená fakultatívnosť posúdenia predbežnej otázky. Druhou možnosťou je prerušenie konania podľa § 164 CSP, ktorý uvádza, že ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, medzi ktoré patrí aj posúdenie danej otázky súdom, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na také konanie podnet. Ak už bolo o takejto otázke rozhodnuté, súd na takéto rozhodnutie prihliadne, t. j. je ním viazaný a už ju nemôže posúdiť ako otázku prejudiciálnu inak, než rozhodol príslušný orgán verejnej moci. Na túto skutočnosť poukáže v odôvodnení svojho rozhodnutia (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11Co/67/2021 zo dňa 28.10.2021).
45. Ustanovenie § 194 CSP tak rieši situáciu právomoci súdu rozhodovať o veci, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci. Ak nastane situácia, keď má súd na účely konania posúdiť otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, pričom ide o otázky, ktoré samy nie sú predmetom daného konania, ale od ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie súdu vo veci samej, súd ich môže v civilnom konaní posúdiť sám, ako prejudiciálnu otázku, bez toho, aby o nich rozhodoval. V prípade, ak nebolo o takejto otázke ešte vydané rozhodnutie kompetentným orgánom, súd si môže takúto otázku posúdiť sám a rozhodnúť vo veci samej. Ak už existuje právoplatné rozhodnutie kompetentného orgánu, v takom prípade platí požiadavka, aby orgány verejnej moci rozhodovali o rovnakých otázkach zásadne rovnako, preto je žiaduce, aby súd v zásade vychádzal z rozhodnutí na to kompetentných orgánov a ku korekcii záverov iných kompetentných orgánov prikročil len výnimočne a v takom prípade svoj odklon náležite odôvodnil vo svojom rozhodnutí (viď uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/53/2020 zo dňa 11.06.2020).
46. Súd v tomto spore podľa § 194 ods. 2 Civilného sporového poriadku prihliadol na rozhodnutie správneho orgánu o zastavení vkladového konania zo dňa 03.02.2025, ktorý už prejudiciálne vyriešil otázku platnosti odstúpenia od zmluvy tak, že toto považoval za platné, pretože žalobkyňa nepodala žiadne námietky proti odstúpeniu od zmluvy, ani nepodala žalobu, hoci bola poučená, že nepodanie žaloby bude posudzované ako konkludentná akceptácia platnosti vykonaného odstúpenia od kúpnej zmluvy. Platným odstúpením od zmluvy dochádza k zrušeniu zmluvy (zániku záväzkového právneho vzťahu) priamo zo zákona (R 50/1985, s. 280 ods. 3). Odstúpenie vyvoláva právne účinky, ak je adresované druhému účastníkovi zmluvy a ak dôjde včas do sféry dispozície tohto účastníka zmluvy. Pokiaľ ide o časový moment zániku práva a povinností účastníkov zmluvy, z ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho vyplýva, že zmluva sa zrušuje od začiatku (ex tunc), ak sa zmluvné strany nedohodli pri uzavretí zmluvy o inom čase zrušenia zmluvy (strany sa nedohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy vôbec).
47. Medzi stranami bolo sporné, či je odstúpenie od kúpnej zmluvy platné, respektíve neplatné, rovnako aj to, či môže súd v tomto konaní prejudiciálne riešiť takúto právnu otázku, a to vzhľadom na existenciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorý takúto otázku už posudzoval. K uvedenému súd uvádza, že ak už bolo o takejto otázke rozhodnuté, súd na takéto rozhodnutie prihliadne, t. j. je ním viazaný a už ju nemôže posúdiť ako otázku prejudiciálnu inak, než rozhodol príslušný orgán verejnej moci. Uvedeným argumentoval predovšetkým žalovaný a mal za to, že z tohto dôvodu je žaloba nielen nedôvodná, ale aj zbytočná a nehospodárna. Je nepochybné, že žalobkyňa počas celej doby zastúpená právnym zástupcom znalým práva (už vyjadrenie zo dňa 19.11.2024 podala prostredníctvom
právneho zástupcu) mala možnosť aktívne brániť svoje práva, mala v lehote na to určenej správnym orgánom podať žalobu na súd, ako aj námietky spochybňujúce platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy. Žalobkyňa tak neučinila tvrdiac vo vyjadrení zo dňa 16.05.2025, že to spočiatku vôbec nebolo v jej záujme, avšak po hlbšom posúdení predmetnej veci a po konzultácii s jej právnym zástupcom, aj napriek zmeškaniu lehoty stanovenej správnym orgánom, v dôsledku čoho bolo vkladové konanie zastavené, sa rozhodla podať predmetnú žalobu a chrániť tak svoje práva a právom chránené záujmy pred špekulatívnymi zámermi žalovaného (resp. jeho syna) zmariť osud prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Žalobkyňa dokonca ani nepodala odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania, prípadne za splnenia zákonných podmienok správnu žalobu, hoci takúto možnosť mala a bola o nej aj správnym orgánom poučená. Absolútne účelové a irelevantné je potom tvrdenie žalobkyne o špekulatívnom konaní žalovaného, o ktorom vedela od doručenia odstúpenia od zmluvy a napriek tomu, že najneskôr do rozhodnutia správneho orgánu o zastavení konania zo dňa 03.02.2025 mala možnosť podať žalobu na súd a namietať špekulatívne konanie žalovaného neurobila tak, ale podala žalobu na súd až 26.02.2025. Sama pritom v podanej žalobe tvrdila, že cit.: „S poukazom na rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 24.10.2024, 03.12.2024 a 03.02.2025 bolo včasným nepodaním tejto žaloby zo strany žalobkyne príslušné katastrálne konanie zastavené, a z daného dôvodu odmietol Správny orgán zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech žalobkyne vyplývajúce z Kúpnej zmluvy. Žalobkyňa preto pristúpila k podaniu tejto žaloby za účelom vydania právoplatného rozhodnutia súdu o určení neplatnosti právneho úkonu žalovaného (t. j. jeho odstúpenia od Kúpnej zmluvy), ktoré bude slúžiť ako podklad pre zápis jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností spoločne s Kúpnou zmluvou.“
48. Žalobkyňa sama vedela, že mala preukázateľne k dispozícií prostriedky na obranu svojich práv, t. j. podať námietky proti platnosti odstúpenia od zmluvy, podať žalobu na súd a preukázať podanie žaloby v lehote na to určenej správnemu orgánu, mohla podať odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania zo dňa 03.02.2025, prípadne, ako už súd vyššie uviedol aj žalobu v rámci správneho súdnictva. Ostala však úplne pasívne, nevyužila žiadne právne prostriedky na ochranu, respektíve obranu svojich práv. Z uvedeného dôvodu tak možno dospieť k záveru, že hoci bola explicitne poučená správnym orgánom, s daným právnym stavom sa stotožnila. Následne začala hľadať možnosti, ako sa domôcť svojich práv, hoci bola uzrozumená s platnosťou odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom takýto výkon práv je podľa názoru súdu práve zo strany žalobkyne špekulatívny.
49. Žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdil, že rozhodnutie správneho orgánu o zastavení konania o návrhu na vklad predstavuje prekážku res iudicata, v dôsledku čoho už bola otázka platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy vyriešená. V tomto kontexte súd poukazuje na odbornú literatúru, ktorá uvádza, že prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) v zásade nebude daná v prípade predchádzajúceho rozhodnutia orgánu katastra o zastavení vkladového konania. Výnimkou je zastavenie vkladového konania podľa § 31b ods. 1 písm. b) katastrálneho konania, t. j. z dôvodu, že od zmluvy, na základe ktorej bol podaný návrh na vklad, bolo odstúpené pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. Ak totiž došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, nie je už možné v rámci následného vkladového konania, ktorého prílohou je zmluva, od ktorej už bolo odstúpené, vydať rozhodnutie o povolení vkladu. V takomto prípade by bolo potrebné aj následné vkladové konanie zastaviť podľa § 31b ods. 1 písm. b) KZ (komentár k § 31b zákona č. 162/1995 Z. z. Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 1120).
50. Uvedené len zdôrazňuje to, že súd bol povinný vychádzať z rozhodnutia správneho orgánu, ktorý prejudiciálne posúdil platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy. Vychádzajúc z ustanovenia § 31b ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. Je tomu tak preto, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a zmluva zanikne (neexistuje). V danom prípade pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad žalovaný odstúpil od zmluvy, a preto vyriešenie otázky platnosti, či neplatnosti tohto právneho úkonu malo zásadný význam pre rozhodnutie o návrhu na vklad. Odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy, o ktorej skutočnosti sa dozvedel správny orgán v priebehu správneho konania, viedlo k rozhodnutiu o prerušení konania, aby žalobkyňa mohla podať žalobu, respektíve vyjadrenie (námietky) k otázke platnosti odstúpenia od uvedenej zmluvy. Pasivita žalobkyne ako účastníka správneho konania spôsobila práve existenciu vyššie spomínaných významných právnych následkov. Súd nemôže ignorovať rozhodnutie správneho orgánu o zastavení správneho konania (ako aj skutočnosti, ktoré
posudzoval), len preto, že žalobkyňa bola v priebehu konania pasívna a neuplatnila žiadne právne prostriedky na ochranu svojich práv.
51. Podľa názoru súdu, nebol dôvod, aby sa súd odklonil od skutočností, ktoré už posúdil správny orgán, ktorý vychádzal z platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Tento, ako už bolo vyššie uvedené v rámci svojej kompetencie postupoval správne, vyzval žalobkyňu, aby sa k tomu vyjadrila, podala žalobu a podanie žaloby preukázala správnemu orgánu. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu správneho konania nespochybnila odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného z takéto vážneho dôvodu, akým je podľa názoru súdu dôvod podľa § 49a Občianskeho zákonníka (súd vyjadrenie zo dňa 19.11.2024 za takéto nepovažuje, keďže sama žalobkyňa uviedla, že v tom čase nemala k dispozícii odstúpenie od zmluvy), potom podanie žaloby je možné chápať ako šikanózny výkon práva, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Okrem toho podľa názoru súdu, nie je možné, aby zmluva raz zrušená od počiatku, bola znovu obnovená, pretože právny poriadok takýto právny stav nepripúšťa.
52. Je nepochybné, že správny orgán v konaní pod K. XXXX/XXXX nerozhodoval (ani nemohol rozhodovať) o platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia žalovaného zo dňa 07.10.2024 od kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.2024. Ako však už bolo viackrát uvedené, musel vziať do úvahy tú skutočnosť, že žalovaný od tejto zmluvy odstúpil, z čoho vyvodil dôsledok v podobe rozhodnutia o zastavení konania, pričom žalobkyňa nevyužila ani jednu zo zákonných možností, aby sa proti odstúpeniu od zmluvy, resp. proti rozhodnutiu o zastavení konania bránila, čo malo za následok, že zmluva zo dňa 24.09.2024 zanikla od začiatku (ex tunc), čo treba posúdiť rovnako, ako keby nebola uzavretá. Preto ani súd v tomto spore nemohol a nemal ani dôvod skúmať platnosť, resp. neplatnosť odstúpenia od zmluvy a musel žalobu zamietnuť, nakoľko nie je možné určiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe zrušenej kúpnej zmluvy, na ktorú sa hľadí tak, ako by nebola uzavretá (obdobne viď rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 11Co/38/2024 zo dňa 23.10.2024).
53. Pre úplnosť súd dodáva, že právo žalobkyne domáhať sa vyslovenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy je zadefinované v judikatúre majúcej svoj základ v ust. § 31a písm. a) katastrálneho zákona v nadväznosti na ust. § 48 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 Civilného sporového poriadku. Súdy akceptovali názor o vzniku civilného sporu v prípade odstúpenia od zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti (v spojení s nesúhlasom druhej zmluvnej strany) a o absencii kompetencie príslušného katastrálneho orgánu takýto spor riešiť.
54. Záverom súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým (vigilantibus iura scripta sunt), teda tým, ktorí svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Táto zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv (viď uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. I. ÚS 25/2013 zo dňa 16. 01. 2013). Bola to pritom práve nečinnosť žalobkyne, ktorá žiadnym spôsobom nereagovala na rozhodnutie o prerušení konania potom, ako jej bolo účinne doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy, ani na poučenia a výzvy v ňom obsiahnuté a dokonca nereagovala ani na rozhodnutie zo dňa 03.02.2025 o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť bez toho, aby žalobkyňa podala proti nemu riadne opravné prostriedky, príp. po splnení ďalších zákonom stanovených podmienok správnu žalobu.
55. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
56. Pre úplnosť súd uvádza, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa zaoberal aj prípustnosťou aplikácie moderačného práva v zmysle ust. § 257 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že v okolnostiach prejednávanej veci neboli naplnené kritéria pre jeho aplikáciu. Súdna prax pre aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok; dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pričom tieto v prejednávanej veci neboli preukázané.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.