Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoPr/2/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: Vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie VS - Financie Tatranská Lomnica, IČO: 35528290, so sídlom Tatranská Lomnica 14128, 062 01 Vysoké Tatry, zastúpeného: JUDr. Ján Zoričák, advokát so sídlom A. X, XXX XX B., IČO: 37784773, proti žalovanej: A. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Ján Jenča, advokát so sídlom 1.mája 19, 058 01 Poprad, IČO: 35528125, o vydanie veci, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 19.05.2026, č. k. -113, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania nepriznáva.

II. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej vydania veci. Podaním doručeným súdu dňa 15.07.2025 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby splnila svoju povinnosť v celom rozsahu. Súd prvej inštancie po tom, čo žalovanej doručil výzvu, aby sa vyjadrila k nároku na náhradu trov konania, na ktorú nereagovala, súd uznesením č. k. -40 zo dňa 21.10.2025 konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -94 zo dňa 24.02.2025 zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že je potrebné vykonať také šetrenie, ktoré bude dostatočné pre zistenie splnenia podmienok pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle ust. . Po vrátení veci súd prvej inštancie vyzval strany na vyjadrenie sa k náhrade trov konania a aplikácii v zmysle ust. . Žalobca k náhrade trov konania uviedol, že nie je dôvod na postup v zmysle ust. , nakoľko podanie žaloby bolo zapríčinené nečinnosťou a obštrukciami zo strany žalovanej. Žalobca opakovane žalovanú vyzýval na vydanie veci a z jeho strany bola vynaložená snaha, aby nemusel predmetnú vec riešiť súdnou cestou. Žalovaná v pozícii zamestnanca má plniť príkazy zamestnávateľa a v žiadnom predpise nie je uvedené, že zamestnanec môže požadovať odôvodnenie pokynov a bez predloženia odôvodnenia pokyny nesplniť. Veci, ktoré žalovaná neoprávnene zadržiavala, sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Neoprávnenosť držby bola preukázaná. Veci žalovaná mohla vydať už pred podaním žaloby. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že dočasné zadržiavanie predmetných vecí počas práceneschopnosti žalovanej nijako neohrozovalo zamestnávateľa. Výzva na vrátenie kľúčov

nebola žalovanej riadne v zmysle doručená. Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. , potvrdil uznesenie Okresného súdu prešov sp. zn. zo dňa 16.12.2025, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, v ktorom žalobcovi uložil povinnosť evidovať žalovanú ako zamestnankyňu a prihlásiť ju do registra poistencov a vyplácať mzdu až do právoplatného rozhodnutia v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

3. Žalovaná ignorovala svoje procesné povinnosti, nijakým spôsobom nereagovala na výzvy súdu a až v podanom odvolaní prvýkrát uviedla dôvody, ktoré by mal súd kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Z emailovej komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na vydanie predmetných vecí aj pred podaním žaloby. Rovnako za výzvu súd považoval aj návrh na začatie súdneho konania. Vzhľadom na to, že žalovaná nijakým spôsobom nereagovala na podanú žalobu,

4. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. , , a . Uviedla, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení vo vzťahu k trovám konania uviedol, že žalovanú vyzval, aby sa k nároku na náhradu trov konania vyjadrila, avšak bola pasívna. Poukázala na to, že už v čase, kedy bolo súdu prvej inštancie známe, že je v konaní zastúpená advokátom, jej súd predmetnú výzvu doručoval nie prostredníctvom advokáta, ale priamo žalovanej, preto svoju argumentáciu vo vzťahu k aplikácii ust. nemohla predložiť. Zároveň však podľa ust. sa na ňu ako slabšiu stranu v konaní ustanovenia o sudcovskej koncentrácii a zákonnej koncentrácii konania nepoužijú. K zavineniu konania uviedla, že žalobca v čase, kedy žiadal od žalovanej vrátiť veci pred podaním žaloby na súd, bol oboznámený o tom, že veci si môže kedykoľvek vyzdvihnúť prostredníctvom splnomocnených osôb, aby bola žalovaná chránená, keďže išlo o dôležité veci (mobilný telefón, kľúče atď.). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, čo sa týka neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. V ďalšom poukázala na postoj žalobcu, ktorý na žalovanú podával podnety na Sociálnu poisťovňu a odhlásil ju z registrov poistení a tvrdil, že jej skončil pracovný pomer na dobu určitú. Poukázal aj na svoje predchádzajúce odvolanie voči výroku o trovách konania, v ktorom uvádzala, že nebola riadne vyzvaná na vrátenie veci pred podaním žaloby na súd a na tieto účely splnomocnila svojho druha E. F.. Čo sa týka finančnej situácie žalovanej, na svojom účte má momentálne 400,50 eur, je onkologickým pacientom a Centrum právnej pomoci jej stav vyhodnotilo ako osobu nachádzajúcu sa v stave materiálnej núdze. Ak by žalovaná nepodala odvolanie, žalobcovi by súd eventuálne priznal vzhľadom na jeho vyčíslenie náhradu trov konania vo výške 526,97 eur, čo predstavuje 92 % jej príjmu, ktorý predstavuje invalidný dôchodok vo výške 567,10 eur. Citujúc z rozhodnutí krajských súdov žiadala, aby súd prihliadol na všetky okolnosti veci, a to neplatné skončenie pracovného pomeru, nesprávna komunikácia so žalovanou v zmysle , nezaslanie predžalobnej výzvy žalovanej riadnym spôsobom, že žalovaná je onkologickým pacientom a jej nízky príjem nepostačuje ani na základné životné potreby a konštatovanie Inšpektorátu práce o konaní žalobcu voči žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na judikatúru vyšších súdnych autorít vo vzťahu k aplikácii ust. navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania neprizná.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej nijako nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR, II.ÚS/78/05).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovanej posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanou.

9. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

12. Odvolateľka namieta nesprávne právne posúdenie veci a žiada aplikovať ust. vo vzťahu k trovám konania medzi žalobcom a žalovanou.

13. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v SR a v čl. 1 Dodatkového protokolu.

14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre postup podľa .

15. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , či ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III.ÚS/292/07, či I.ÚS/303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III.ÚS/727/2000). Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

16. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania; pritom treba vziať na zreteľ nielen pomery toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ak by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. (I.ÚS/188/08 Sb. 49).

17. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynuli zistenia a dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalobcovi jemu vzniknuté trovy tohto konania v zmysle ust. celkom výnimočne nepriznať a žiadať, aby ich znášal sám. Žalovaná v odvolaní argumentovala tým, že trovy konania zavinil žalobca podaním svojho návrhu na súde. Uviedla, že žalobcovi by pred podaním návrhu na vydanie veci predmetné zverené veci vrátila a vyhli by sa tak súdnemu konaniu a z neho plynúcim trovám konania. Pred podaním návrhu na súd totiž žalobca nedoručil účinne výzvu na vydanie vecí, ktorú v rozpore s ustanoveniami doručoval žalovanej e-mailom, nie do vlastných rúk osobne, prípadne prostredníctvom pošty zásielkou doručovanou do vlastných rúk.

18. Žalobca v konaní nepreukázal, ani len netvrdil, prípadne nerozporoval tvrdenia žalovanej o tom, že nevydaním kľúčov by mala vzniknúť nejaká škoda, najmä s poukazom na skutočnosť, že v budove žalobcu prebiehala rekonštrukcia, bola teda mimo prevádzky. Podobne je potrebné poukázať na vzťah medzi stranami sporu, ktoré okrem tohto súdneho sporu spolu viedli aj spor týkajúci sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo súdom posúdené ako neplatné. Preto je možné prisvedčiť žalovanej, že konanie žalobcu vyznieva ako šikanózne, aj s poukazom na skutočnosť, že vydanie týchto vecí nebolo požadované od ostatných zamestnancov žalobcu.

19. Odvolací súd je toho názoru, že práve tieto skutočnosti je v danom prípade potrebné považovať za dôvody hodný osobitného zreteľa. Žalobca inicioval toto súdne konanie a zavinil vznik trov konania, ktoré by nemuseli vzniknúť, ak by pred podaním návrhu na súd požiadal žalovanú o vrátenie predmetných vecí. Zároveň sú dané aj sociálne, resp. majetkové dôvody na strane žalovanej, ktoré spočívajú v tom, že žalovaná je zamestnancom žalobcu. Žalovaná je dlhodobo práceneschopná, čo nebolo v prejednávanej veci sporné. Keďže ide nesporne o právnu vec, v ktorej je žalovaná považovaná za slabšiu stranu, pre aplikáciu ust. sú dané sociálne a majetkové dôvody. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa preto týkajú sociálnej situácie žalovanej, ale aj okolností vo vzťahu k podaniu návrhu na vydanie vecí na súd, ktorému sa mohlo zabrániť, ak by žalobca riadne vyzval žalovanú v zmysle ust. na splnenie povinnosti pred podaním návrhu na súd.

20. Súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nevysporiadal a tieto dôvody nezobral do úvahy vo vzťahu k aplikácii . Preto sa odvolací súd aj vzhľadom na svoje predchádzajúce zrušujúce uznesenie nemôže stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii dôvodov v zmysle .

21. Nakoľko odvolací súd zistil dôvodnosť aplikácie ust. , uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou zmenil podľa tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. v spojení s ust. .

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).