Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoKR-12-2020.pdf
PDF · 109.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: JUDr. Ondrej Gajdošech, správca konkurznej podstaty dlžníka SMZ Kunová Teplica, s.r.o., 049 32 Kunova Teplica 197, IČO: 36 193 810, so sídlom kancelárie správcu Krmanova č. 14, 040 01 Košice, zastúp. spoločnosťou Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4.10.2019 č.k. 26Cbi/4/2019-124 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 26Cbi/4/2019-124 zo dňa 4.10.2019.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že a) právny úkon úpadcu - obchodnej spoločnosti SMZ Kunová Teplica, s.r.o., so sídlom Kunova Teplica 197, 049 32 Kunova Teplica, IČO: 36 193 810, úhrada faktúry č. 3016120350 vo výške 8 209,27 eur zo dňa 23.01.2017 je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná, b) právny úkon úpadcu - obchodnej spoločnosti SMZ Kunová Teplica, s.r.o., so sídlom Kunova Teplica 197, 049 32 Kunova Teplica, IČO: 36 193 810, úhrada faktúry č. 3017010702 vo výške 9 812,46 eur zo dňa 23.03.2017 je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná, c) právny úkon úpadcu - obchodnej spoločnosti SMZ Kunová Teplica, s.r.o., so sídlom Kunova Teplica 197, 049 32 Kunova Teplica, IČO: 36 193 810, úhrada faktúry č. 3017020704 vo výške 7 836,98 eur zo dňa 02.05.2017 je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná, d) právny úkon úpadcu - obchodnej spoločnosti SMZ Kunová Teplica, s.r.o., so sídlom Kunova Teplica 197, 049 32 Kunova Teplica, IČO: 36 193 810, úhrada faktúry č. 3017030705 vo výške 7 096,36 eur zo dňa 09.06.2017 je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná; Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu SMZ Kunová Teplica, s.r.o. sumu 32 955,07 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením a žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 2 076,50 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 9.5.2019, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že:
- právny úkon úpadcu - obchodnej spoločnosti SMZ Kunová Teplica, s.r.o., so sídlom Kunova Teplica 197, 049 32 Kunova Teplica, IČO: 36 193 810, úhrada faktúry č. 3016120350 vo výške 8 209,27 eur zo dňa 23.01.2017 je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná,
- právny úkon úpadcu - obchodnej spoločnosti SMZ Kunová Teplica, s.r.o., so sídlom Kunova Teplica 197, 049 32 Kunova Teplica, IČO: 36 193 810, úhrada faktúry č. 3017010702 vo výške 9 812,46 eur zo dňa 23.03.2017 je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná,
- právny úkon úpadcu - obchodnej spoločnosti SMZ Kunová Teplica, s.r.o., so sídlom Kunova Teplica 197, 049 32 Kunova Teplica, IČO: 36 193 810, úhrada faktúry č. 301702704 (tu zrejme došlo k chybe v písaní, pričom číslo faktúry je 3017020704) vo výške 7 836,98 eur zo dňa 02.05.2017 je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná,
- právny úkon úpadcu - obchodnej spoločnosti SMZ Kunová Teplica, s.r.o., so sídlom Kunova Teplica 197, 049 32 Kunova Teplica, IČO: 36 193 810, úhrada faktúry č. 3017030705 vo výške 7 096,36 eur zo dňa 09.06.2017 je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná.
- Aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu SMZ Kunová Teplica, s.r.o. sumu 32 955,07 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Dôvodil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 30K/20/2017 zo dňa 4.5.2018 zverejneným v OV č. 90/2018 zo dňa 11.5.2018 v právnej veci navrhovateľa Slovenská republika - Daňový úrad Košice proti dlžníkovi: SMZ Kunová Teplica, s.r.o. o návrhu na vyhlásenie konkurzu bol vyhlásený konkurz na dlžníka a do funkcie správcu bol ustanovený predbežný správca - JUDr. Ondrej Gajdošech, správca zapísaný v zozname správcov MS SR pod č. S 1283. Dňa 23.1.2017 uhradil úpadca faktúru č. 3016120350 vo výške 8.209,27 eur za dodávku elektriny vo fakturačnom období 01.12.2016 až 31.12.2016 bezhotovostným prevodom na účet žalovaného. Dňa 23.3.2017 uhradil úpadca faktúru č. 3017010702 vo výške 9.812,46 eur za dodávku elektriny vo fakturačnom období 01.01.2017 až 31.01.2017 vkladom hotovosti na účet žalovaného. Dňa 02.05.2017 uhradil úpadca faktúru č. 301702704 (chybou v písaní došlo k nesprávnemu číslu faktúry, faktúra má byť správne č. 3017020704) vo výške 7.836,98 eur za dodávku elektriny vo fakturačnom období 01.02.2017 až 28.02.2017 vkladom hotovosti na účet žalovaného. Dňa 09.06.2017 uhradil úpadca faktúru č. 3017030705 vo výške 7.096,36 eur za dodávku elektriny vo fakturačnom období 01.03.2017 až 31.01.2017 vkladom hotovosti na účet žalovaného. Žalobca tvrdí, že ide o odporovateľné právne úkony, pretože úpadca mal viacero nesplnených záväzkov po lehote splatnosti voči mnohým veriteľom, ktorých pohľadávky bol povinný uspokojovať podľa schváleného reštrukturalizačného plánu (napr. Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.,; PROMET SLOVAKIA s.r.o.), pričom všetci vyššie uvedení veritelia si svoje pohľadávky riadne prihlásili do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu, a nakoľko neboli popreté ani správcom a ani žiadnym iným prihláseným veriteľom, považujú sa za zistené. Zdôraznil, že v čase vykonania odporovaných právnych úkonov úpadca nevykonával takmer žiadnu podnikateľskú činnosť a pri zachovaní odbornej starostlivosti si musel byť vedomý toho, že príjem z ním vykonávanej činnosti nebude postačovať na plnenie reštrukturalizačného plánu ako aj na uspokojovanie tzv. „nových pohľadávok“, t.j. pohľadávok, ktoré vznikli po povolení reštrukturalizácie. Napriek tomu nepodal bezodkladne návrh na vyhlásenie konkurzu a nepoužil majetok, ktorým v tom čase disponoval, na kolektívne a pomerné uspokojenie pohľadávok všetkých svojich veriteľov, ale pristúpil k individuálnemu uspokojovaniu vybraných veriteľov. V prípade žalovaného dochádzalo spravidla k úplnému uspokojovaniu jeho pohľadávok, o čom svedčí skutočnosť, že žalovaný si do konkurzného konania prihlásil pohľadávky v celkovej výške len 4.000,00 eur. Uvedené skutočnosti podľa žalobcu napĺňajú skutkovú podstatu zvýhodňujúceho právneho úkonu, a to iné zvýhodnenie veriteľa oproti iným veriteľom. Dôvodí, že z účtovných závierok úpadcu je zrejmé, že jeho vlastné imanie sa dlhodobo pohybovalo v záporných hodnotách. K 31.12.2015 bolo vlastné imanie úpadcu v hodnote - 981.583,00 eur, k 31.12.2016 v hodnote - 290.686,00 eur a k 31.12.2017 v hodnote - 548.108,00 eur. Pokiaľ ide o existenciu úpadku v čase vykonania odporovaných právnych úkonov zdôraznil skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.2.2016, sp. zn. 2R/1/2016, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 39/2016 dňa 26.2.2016, bola povolená reštrukturalizácia úpadcu. Snaha o vyriešenie úpadku, resp. o odvrátenie jeho hrozby však bola neúspešná, o čom svedčí konverzia reštrukturalizácie na konkurz. Uznesenie o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 7/2018 dňa 10.1.2018, uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 90/2018 dňa 11.5.2018. Odporované právne úkony boli vykonané v období jedného roka pred začatím konkurzného konania, pričom lehota na podanie odporovacej žaloby uplynula dňa 12.5.2019.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a pojednávania konaného dňa 4.10.2019, na ktoré bol riadne predvolaný sa nezúčastnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
5. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, dospel súd prvej inštancie k záveru, že medzi stranami sporné skutočnosti neexistovali a vychádzal z tvrdení uvedených v žalobe.
6. Vec právne posúdil podľa § 57, § 59, § 62, § 63 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
7. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, tento neskúmal, pretože vyplýva priamo z ustanovení § 57 a nasl. zák.č. 7/2005 Z.z., ktoré za splnenia podmienok v nich stanovených umožňujú podať žalobcovi ako správcovi odporovaciu žalobu.
8. Vzhľadom k skutočnosti, že žaloba bola doručená súdu dňa 9.5.2019, uznesenie o začatí konania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 7/2018 dňa 10.1.2018, úhrady faktúr boli uskutočnené v dňoch 23.1.2017, 23.3.2017, 2.5.2017 a 9.6.2017, uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 90/2018 dňa 11.5.2018, teda odporované právne úkony boli vykonané v období jedného roka pred začatím konkurzného konania, dospel k záveru, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
9. Následne skúmal podmienky odporovateľnosti zvýhodňujúcemu právnemu úkonu stanovené v ust. § 59 ZKR. Uzavrel, že bola splnená podmienka spočívajúca v uskutočnení právnych úkonov počas jedného roka pred začatím konkurzného konania a ide o právne úkony, ktorým dlžník neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Nebolo totiž v konaní sporné, že úpadca mal v čase úhrady predmetných faktúr aj iných veriteľov, ktorých pohľadávky neboli uspokojené v takom rozsahu ako pohľadávky žalovaného a nebolo sporné ani to, že v čase uskutočnenia predmetných úhrad bol žalovaný v úpadku (tvrdenie žalobcu, že z účtovných závierok úpadcu vyplýva jeho predlženie.
10. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že úhrady predmetných faktúr sú zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu v zmysle § 63 ZKR peňažnú náhradu.
11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.
12. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol v zmysle § 2 ods. 1 písm.a/ a ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov a keďže žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm.o/) a súd jeho návrhu vyhovel, zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 2.076,50 eur.
13. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.b/, f/ a h/ CSP.
14. Argumentuje, že odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu je nedostatočné a nepreskúmateľné, pretože súd len stručne zhodnotil k akému záveru dospel a že úhrady predmetných faktúr sú zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi bez toho, aby poskytol zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Namieta teda, že právne posúdenie veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentuje. Zdôraznil, že súd i napriek tomu, že chronológiu udalostí uvádza v odôvodnení rozsudku, túto skutočnosť nebral do úvahy. Samotná dodávka elektriny bola pre plnenie reštrukturalizačného plánu kľúčová a žalovaný tak plnil zmluvne dohodnutý záväzok dodávať úpadcovi do odberného miesta elektrinu. Tak pre konkurz, ako aj pre reštrukturalizáciu sú vlastné určité pravidlá, ktoré sú pre ich začatie, priebeh a výsledok určujúce a nezastupiteľné a ktorými je povinný riadiť sa príslušný konkurzný či reštrukturalizačný súd, správca a veriteľský výbor. Zdôraznil, že Ústavný súd SR uviedol (I. ÚS 200/2011), že v reštrukturalizačnom konaní je spoločný záujem veriteľov pri kolektívnom (spravidla postupnom) resp. neúplnom uspokojení veriteľov v reštrukturalizácií prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých veriteľov. Maximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní vzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je determinantom určujúcim spoločný záujem veriteľov. Tvrdí, že prvostupňový súd sa nezaoberal otázkou plnenia reštrukturalizačného plánu úpadcu, a to tým spôsobom, aby sa dosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok (§ 5 ZKR). Odvolateľ tvrdí, že uvedené by bez dodávky elektriny žalovaným nebolo možné. Zdôraznil, že nie je právne nárokovateľné odoberať tovar, resp.
službu (elektrinu) a zároveň neuhrádzať kúpnu cenu t.j. dohodnutú cenu za dodávku elektriny a tým neplniť záväzok kupujúceho (úpadcu) zaplatiť kúpnu cenu. Zdôraznil, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že žalovanému boli uhrádzané faktúry pred vyhlásením konkurzu. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
15. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasí s tvrdením odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia. K namietanému nesprávne zistenému skutkovému stavu a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a tento skutkový stav správne podriadil pod správnu právnu normu. V ďalšom zdôraznil skutočnosť, že koncepcia odvolacieho konania vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, ktorý znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené a odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len pri taxatívne vymedzených dôvodoch odvolania (§ 365 ods. 1 písm.a/ až c/) alebo v prípade, ak tieto nové skutočnosti alebo dôkazy nemohol odvolateľ bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tvrdenia uvádzané odvolateľom v odvolaní sú tzv. novoty v odvolacom konaní, na ktoré odvolací súd nemôže prihliadať. Na záver zdôraznil, že žalovaný bol v spore pasívny, nevyjadril sa k žalobe a nezúčastnil sa pojednávania.
16. Reagujúc na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, žalovaný opakuje argumenty uvádzané v odvolaní.
17. Následne žalobca dôvodí, že argumentácia žalovaného nezohľadňuje základné východiská konkurzného práva. Zdôraznil, že v čase vykonania odporovaného právneho úkonu sa úpadca preukázateľne nachádzal v predlžení, jeho aktíva teda neboli postačujúce na úhradu všetkých jeho dlhov, teda na úplné uspokojenie pohľadávok všetkých jeho veriteľov. Pohľadávky týchto veriteľov a pohľadávka žalovaného sú pohľadávkami nezabezpečenými, ktoré by (ak by nedošlo k odporovanému právnemu úkonu), boli uspokojované pomerne z výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty. V dôsledku vykonania odporovaného právneho úkonu však bol žalovaný zvýhodnený oproti iným veriteľom tým, že z majetku určeného na pomerné uspokojenie všetkých veriteľov bol uspokojený prednostne a teda zatiaľ čo jeho pohľadávka bola uspokojená v celej sume, t.j. v sume 32.955,07 eur, ostatní veritelia budú v konkurze uspokojovaní z výťažku o túto sumu ukrátení.
18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v súlade s § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli konajúceho súdu.
20. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Žalovaný ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
23. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
24. Odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
25. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce ich pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
26. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).
27. Jednou zo zásad ovládajúcich sporové konanie je zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (skutkové tvrdenie, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky
- § 149 CSP). Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je uplatnený včas, nebude sa naň prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Včas nie je uplatnený, ak to strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Najneskôr je možné ich predložiť do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania (§ 154 CSP).
28. § 151 ods. 1 CSP stanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, ktoré si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí.
29. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupujúc podľa § 164 CSP uznesením zo dňa 17.6.2019 č.k. 26Cbi/4/2019 žalovaného vyzval, aby sa v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia k veci písomne vyjadril a v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zároveň ho poučil o jeho procesných právach. Žalovaný si aj napriek skutočnosti, že mu predmetné uznesenie bolo dňa 19.6.2019 doručené, svoju povinnosť vyjadriť sa k žalobe a substancovať tak skutkové tvrdenia na svoju obranu a predložiť dôkazné návrhy, nesplnil.
30. Na prejednanie veci samej (rešpektujúc zásadu ústnosti a bezprostrednosti konania) súd prvej inštancie nariadil prejednávanie na deň 4.10.2019 o 10.00 hod, ktoré predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 6.9.2019. Pretože žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie (§ 183 CSP) súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti a riadiac sa § 151 ods. 1 CSP vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré považoval za nesporné, pretože žalovaným neboli popreté (keď bol procesne nečinný).
31. Odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie pri ustálení skutkového stavu bol (vzhľadom na procesnú nečinnosť žalovaného) správny a nie je mu čo vytknúť.
32. Osobitne k tvrdeniam uvádzaným v odvolaní odvolací súd udáva:
33. Je pravdou, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, možno za istých okolností, ak neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. „novoty“) uplatniť aj v odvolacom konaní, a to za podmienok uvedených v § 366 CSP t.j. vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.
34. Tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní sú tzv. „novotami“ pre uplatnenie ktorých v odvolacom konaní neboli naplnené podmienky (viď ods. 33) a žalovaný naplnenie týchto podmienok navyše ani netvrdí.
35. Nedôvodnou je aj námietka nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie vysvetlil, ako a na základe čoho ustálil skutkový stav (nesporné tvrdenia) pod akú právnu normu a prečo takto zistený skutkový stav podriadil a aké práva a povinnosti strán sporu z príslušnej právnej normy vyvodil; jeho rozhodnutie napĺňa atribúty uvedené v § 220 ods. 2 CSP.
36. Na základe uvedeného bol preto rozsudok ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods.1 CSP).
37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).