Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-12-2021.pdf
PDF · 103.61 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava-Staré Mesto, zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava - Staré mesto, proti žalovanému: T.. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. U. XXXX/XX, XXX XX I., zastúpený: JUDr. Jana Valachová, advokátka so sídlom M. Rázusa 49, 984 01 Lučenec, o zaplatenie sumy 493,08 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 12. októbra 2020, č. k.: 8C/23/2020 - 85, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 493,08 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 493,08 Eur od 20.05.2018 zaplatenia na účet vedený v Prima banka a. s., N.: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.“ 2. V rozhodnutí uviedol, že žalobca dňa 12.06.2020 doručil okresnému súdu žalobu o zaplatenie sumy 493,08 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 20.05.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania od žalovaného. Tvrdil, že žalobca a spoločnosť Z-BEER s.r.o., IČO: 36 681 610 uzatvorili poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - poistenie súboru motorových vozidiel s účinnosťou od 19.01.2016 na dobu neurčitú. Dňa 23.04.2016 o 12,00 hod. došlo v meste I. na parkovisku k dopravnej nehode tak, že žalovaný viedol poistené motorové vozidlo EČV: I ktoré pri vychádzaní z miestneho parkoviska a následnom odbočovaní vpravo pravou stranou zachytilo ľavý zadný roh v tom čase tam parkujúceho vozidla EČV: W Žalovaný na mieste dopravnej nehody nezotrval a odišiel. Prevádzkou motorového vozidla EČV: I bola na motorovom vozidle EČV: W spôsobená škoda, ktorá bola vo faktúre č. 21 104158 vyčíslená na sumu 900,80 Eur. Poškodené vozidlo malo v čase dopravnej nehody uzavreté havarijné poistenie spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., VIG. Poškodenému titulom poistnej udalosti z havarijného poistenia táto spoločnosť vyplatila poistné plnenie vo výške 493,08 Eur a následne vyzvala žalobcu na úhradu regresného nároku vo výške 493,08 Eur. Žalobca poistné plnenie v uvedenej sume poukázal dňa 07.02.2018 priamo KOMUNÁLNEJ poisťovni, a. s., VIG. Žalobca nárok odvodil z ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj § 64 ods. 1 písm. a), §
66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nakoľko žalovaný neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, žalobcovi vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca vyzval žalovaného výzvou z 30.04.2018 na zaplatenie náhrady poskytnutého plnenia v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 04.05.2018 a náhradu poistného plnenia nezaplatil. 3. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor. Namietal, že nie je pasívne legitimovaný, nakoľko nebol vlastníkom vozidla, ktoré spôsobilo škodu. Namietal, že z predložených dôkazov nevyplýva jednoznačná výška požadovanej náhrady a žalobca ju ničím nepreukázal, tiež nepreukázal priamu príčinnú súvislosť. Vzniesol námietku premlčania podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 4. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že námietka premlčanie nie je dôvodná, pretože žalobca neuplatňoval nárok na náhrady škody, ale nárok na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.. 5. Dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď mal preukázané, že k tvrdenej dopravnej nehode došlo, pričom žalovaný bol uznaný vinným z priestupku. Poškodené motorové vozidlo malo uzavreté havarijné poistenie v Komunálnej poisťovni, a. s.. Táto spoločnosť vyplatila poškodenému poistné plnenie vo výške 493,08 EUR na základe faktúry a následne žalobcu vyzvala na úhradu regresného nároku. Súd mal preukázané, že žalobca toto plnenie poukázal dňa 7. 2. 2018 priamo Komunálnej poisťovni, a. s.. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona 381/2001 Z. z. ako aj § 64 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Mal preukázané, že žalovaný ako účastník dopravnej nehody bezodkladne nezastavil vozidlo a nezotrval na mieste dopravnej nehody. Žalovaný tak porušil povinnosti vyplývajúce zo zákona. K argumentu žalovaného vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie súd uviedol, že túto skutočnosť žalobca ani netvrdil, tvrdil a preukázal, že žalovaný bol vodičom poisteného motorového vozidla, teda žalovaný bol poisteným, nie je poistníkom. K výške plnenia súd uviedol, že toto vychádzalo z faktúry za opravu poškodeného vozidla, ktorá bola vo výške 900,80 EUR, ktorú však žalobca neuznal v plnej výške a uplatňoval iba časť. Súd zároveň rozhodol v súlade s § 517 ods. 1 OZ a § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z. o príslušenstve pohľadávky. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. 6. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Použil odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní rozhodol v zmysle ustanovenia § 388 alebo § 389 v nadväznosti na § 391 CSP. 7. V dôvodoch odvolania uviedol, že žalobca sa domáhal nároku z titulu náhrady škody. K meritu uviedol, že aj keď ustanovenie § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje nárok poisťovateľa na náhradu plnenia, ktoré vyplatil za poisteného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, z prípadov v ňom uvedených je zrejmé, že nárok poisťovateľa na náhradu plnenia vzniká vždy v nadväznosti na porušenie konkrétnej právnej povinnosti zo strany poisteného rôznej závažnosti. Aj keď citované ustanovenie dáva právo poisťovateľovi podľa jeho vôle uplatniť nárok na náhradu poistného plnenia alebo len jeho časti, automaticky to neznamená, že v prípade akéhokoľvek porušenia právnych povinností si poisťovateľ môže podľa ľubovôle stanoviť výšku postihovaného nároku voči poistenému až do výšky poskytnutého plnenia poškodenému. Aj poisťovateľ je limitovaný všeobecným právom princípom proporcionality a spravodlivým usporiadaním práv a oprávnených záujmov. 8. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by žalobca kritérium proporcionality bral do úvahy, podľa vlastnej ľubovôle ustálil poistné plnenie, ktoré aj vyplatil priamo Komunálnej poisťovni, a. s., VIG. Žalobca nepreukázal, že výška požadovaného plnenia je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody na motorovom vozidle. Hoci priložená faktúra obsahuje súpis vykonaných prác, ako aj materiál, z faktúry nevyplýva jednoznačne, ktorý práce, či materiál boli vykonané/nevyhnutné na opravu škody na uvedenom motorovom vozidle. 9. Opätovne namietal, že v čase dopravnej nehody žalovaný nebol vlastníkom/držiteľom motorového vozidla, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/326/2009, podľa ktorého nie je rozhodujúce, kto vozidlo viedol a svojím zavinením spôsobil škodu, ale že určujúcim kritériom je, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistná zmluva. Poukázal taktiež na nález Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. IV. ÚS 377/2018. 10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 14. V danom prípade ide o vadu skutkovú, ktorá môže byť dôvodom odvolania. Ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. 15. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Odvolací dôvod upravuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť. 17. K prvému odvolaciemu dôvodu žalovaný argumentuje, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12. 10. 2020 zistil, že v tento deň aj súd vyhlásil rozsudok. Z obsahu zápisnice vyplýva, že sudkyňa konštatovala, že všetky listinné dôkazy, ktoré boli doručené žalobcom, boli doručené žalovanému, a preto podľa § 204 CSP upustila od čítania listín tvoriacich súdny spis. V záverečné reči žalovaný zotrval na svojich argumentoch vo vzťahu k nedostatku svojej pasívnej legitimácie ako aj na námietke premlčania. Zároveň namietal, že neporušil žiadne ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.. Ďalšie dôkazy neboli navrhnuté a súd uznesenie opravujem súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z navrhnutých a predložení dôkazov. Iné dôkazy navrhnuté neboli. V závere odvolania žalovaný žiada, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní zmenil rozsudok okresného súdu, nepoukazuje na to, že niektoré dôkazy neboli vykonané, prípadne navrhuje vykonanie iných dôkazov. Odvolací súd v tomto smere vadu konania nezistil. Žalovaný namieta vyhodnotenie dôkazov a závery, ktoré z nich súd vyvodil. 18. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný ako vodič spôsobil dopravnú nehodu, keď pri vychádzaní z parkoviska poškodil iné motorové vozidlo, na mieste nehody nezotrval a odišiel. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol uznaný vinným zo zavinenia dopravnej nehody z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) a § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. a bol vydaný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6. júla 2016. Vo svojom odvolaní ani tvrdeniach žalovaný žiadnym spôsobom nereflektuje na skutočnosť, že spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vznikla škoda. Táto bola poškodenému uhradená jeho poisťovateľom, ktorý si následne uplatnil regres voči poisťovateľovi, ktorý poistil vozidlo, ktorým žalovaný ako vodič spôsobil dopravnú nehodu a škodu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nie je vlastníkom ani držiteľom vozidla, ktorým spôsobil dopravnú nehodu. Žalobca túto skutočnosť ani netvrdil a pre rozhodnutie nie je smerodajná. Žalovaný sa totiž mylne domnieva, že v danom prípade je predmetom konania náhrada škody. V úvode odvolania žalovaný uvádza, že žalobca sa žalobou domáhal nároku z titulu náhrady škody. Súdu podsúva svoj mylný názor, hoci z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, ale aj žaloby a vyjadrení žalobcu je jednoznačné, že uplatňuje nárok na náhradu poistného plnenia. 19. Žalovaný konkrétne neuvádza, v čom má dokazovanie nedostatky, iba poukazuje na faktúru, z ktorej nevyplýva jednoznačne, ktoré práce a materiál boli vykonané. Okresný súd sa s danou faktúrou zaoberal a dospel k záveru, že výška nároku bola žalobcom nesporne preukázaná, pričom aj v odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na to, či žalovaný ani v odpore nešpecifikoval konkrétne položky faktúry, ktoré neuznáva. Obdobný postup zvolil žalovaný aj v odvolaní. Vzhľadom na námietku žalovaného odvolací súd dopĺňa, že namietaná faktúra bola vydaná na sumu vo výške 900,80 EUR, pričom zo strany žalobcu bolo plnené len do výšky 493,08 EUR, teda že obsah neplnil ľubovoľne, na základe posúdenia vykonaných prác súvisiacich so vzniknutou škodou, teda tých, ktoré boli v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že daná faktúra prestavuje riadny daňový doklad, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, okrem iného obsahuje vykonané práce, jednotkovú cenu použitých materiálov ako aj normohodiny vykonaných prác a cenu materiálu. Materiály a práce nesúvisiace neboli hradené a teda ich žalobca ani od žalovaného nepožaduje. 20. K druhému odvolaciemu nároku vzhľadom na zistený skutkový stav odvolací súd konštatuje, že okresný súd použil správne právne normy, tieto správne aplikoval aj interpretoval. 21. Žalovaný v konaní namietal premlčanie, ktoré súd riadne posúdil. V odvolaní už tento argument neuvádza. Odvolací súd len dopĺňa, že nakoľko nešlo o nárok vyplývajúci z nároku na náhradu škody, okresný súd námietku premlčania neposudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ale podľa
§ 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., ako zákonná lex specialis, teda citované ustanovenie aplikoval správne. 22. Argumentácia žalovaného smeruje nesprávnej interpretácii § 12 zákona č. 381/2001 Z. z., zvýraznil pritom princíp proporcionality a spravodlivú usporiadanie práv a oprávnených záujmov. 23. Podľa § 2 písm. e) zák. č 381/2001 Z. z. poistníkom je ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva"). 24. Podľa § 2 písm. f) zák. č 381/2001 Z. z. poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. 25. Žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu, zrejme vychádzajúc z predpokladu, že za škodu nezodpovedá on ako vodič, ale vlastník, či držiteľ vozidla. Bolo preukázané, že poistníkom bola spoločnosť Z-BEER s.r.o., IČO: 36 681 610, s ktorou žalobca uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - poistenie súboru motorových vozidiel s účinnosťou od 19.01.2016 na dobu neurčitú. 26. Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. f) zák. č 381/2001 Z. z poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. 27. Podľa § 64 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. 28. Je nepochybné, že účastníci sa nedohodli na zavinení nehody, pretože ani nemohli, nakoľko žalovaný z miesta nehody bez ďalšieho odišiel. V danom prípade ide o dopravnú nehodu. Vo výzve žalovanému žalobca správne uvádza, že nárok uplatňuje z dôvodu porušenia povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu, teda privolať políciu, tiež z dôvodu, že žalovaný ušiel z miesta nehody. Právne posúdenie žalobcom ne je záväzné, skutkový dej popísal správne. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že podľa § 66 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, podľa písm. d) je povinný zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. V danom prípade žalovaný jazdiaci ako vodič na vozidle bol poistený a vyplývali mu aj určité povinnosti. Z hypotézy právnej normy vyplýva, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnenie, ak nastali podmienky uvedené v dispozícii právnej normy, a to že došlo ku škode, v dôsledku ktorej poisťovateľ vyplatil plnenie, žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, pričom ide o poistnú udalosť. Boli preukázané všetky podmienky, ktoré sú predpokladané, v takom prípade nastupuje sankcia, ktorá nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia voči žalobcovi. Ak by žalovaný z miesta nehody neodišiel, spísal protokol o nehode, pripadne zavolal PZ, nárok voči nemu by nevznikol. Žalovaný nedôvodne zľahčuje svoju zodpovednosť. Povinnosť plniť vyplynula iba z jeho nezodpovedného konania. 29. Na zvýraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu a na doplnenie odvolací súd poukazuje aj na § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. odkazuje (§ 393 ods. 2 CSP) na R 32/2014 Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu, 2/2014, keď v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov treba za poistenú považovať každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; nie je pritom rozhodujúce, či ide o zodpovednosť objektívnu alebo na základe zavinenia. Ustanovenie § 12 ods. 2 uvedeného zákona treba interpretovať tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2010 sp. zn. 4 Cdo 54/2009). 30. K argumentu žalovaného k výške postihovaného nároku a možnej ľubovôli, ako aj princípu proporcionality odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. decembra 2019, sp. zn. 4Obdo/84/2018, v zmysle ktorého súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi, resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12 citovaného zákona aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ.
31. Ak žalovaný odkazuje v odvolaní na nález ÚS SR, tento nemožno aplikovať, pretože daný názor sa vzťahuje priamo na primeranosť náhrady škody, pričom regresná náhrada v danom prípade nie je pojmovo zhodná s povinnosťou náhrady poskytnutého plnenia, ktorá je predmetom tohto konania. Odvolací súd preskúmajúc rozsudok okresného súdu v rozsahu odvolacích námietok potvrdil ako vecne správny. 32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi však podľa obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani žiadne neuplatnil, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal. 33. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).