Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/116/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO 31 595 545, zastúpeného Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Horná 26, Banská Bystrica, IČO 36 868 299, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom C. A. XX, D. E., o zaplatenie 156.698,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. júna 2022 č.k. -220, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 6. júna 2022 č.k. -220 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 156,698,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 156.698,50 eur od 21.11.2021 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšnej časti sa žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 91,2 %. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 156.698,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 156.698,50 eur od podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatňuje titulom náhrady poistného plnenia, ktoré za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným. Medzi stranami nebolo sporné, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný; že pri dopravnej nehode došlo ku vzniku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a že žalovaný viedol predmetné motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný zodpovedá za škodu ním spôsobenú podľa ustanovenia a v nadväznosti na to sa v zmysle ustanovení a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za poisteného. Uviedol, že iné postavenie žalovaného, ktoré by mohlo mať vplyv na posúdenie zodpovednosti za spôsobenú škodu v konaní, tvrdené a ani preukázané nebolo (napr. postavenie žalovaného ako zamestnanca). Žalobcovi tak vzniklo právo voči žalovanému ako poistenému za splnenia podmienky ustanovenej v zákona (škoda spôsobená pod vplyvom návykovej látky) na náhradu poistného plnenia vyplateného partnerskou organizáciou v Nemecku poškodeným a žalobcom uhradeného nemeckému partnerovi. Pokiaľ sa žalovaný domáhal aplikácie ustanovenia , súd prvej inštancie uviedol, že postih poisťovne nemá charakter nároku na náhradu škody, ale ide o osobitné postihové právo v rámci existujúceho záväzkového vzťahu, preto nemožno na tento osobitný vzťah aplikovať ustanovenia o náhrade škody

upravené v a znížiť výšku plnenia. Napriek tomu však zastáva názor, že je možné v tomto prípade aplikovať zásadu primeranosti a skúmať splnenie podmienok pre jej použitie s poukazom na odcitované závery Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. zo dňa 31.01.2019. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade je výška poistného plnenia enormne vysoká, no zohľadnil, že ku vzniku poistnej udalosti došlo v dôsledku ľahostajného konania žalovaného, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, že žalovaný síce preukázal svoj príjem vo výške cca 692,- eur mesačne, avšak nepreukázal ostatné svoje pomery, preto nemohol komplexne posúdiť skutočnosti rozhodujúce pre správne a spravodlivé posúdenie primeranosti náhrady poistného plnenia. K námietke žalobcu o neaplikovateľnosti záverov nálezu Ústavného súdu na danú vec z dôvodu, že konanie, ktoré bolo predmetom nálezu Ústavného súdu SR sa týkalo ešte vyhlášky č. , a k poukazu na rozhodnutia súdov v tomto zmysle napr. Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. a sp. zn. sa súd prvej inštancie vyjadril tak, že závery Ústavného súdu SR považuje za správne a plne aplikovateľné v danej veci, pretože ustanovenie vyhlášky sa premietlo aj do ustanovenia takmer v nezmenenom znení. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 156.698,50 eur od 21.11.2021 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je žalovaný povinný úrok z omeškania platiť, je dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému na vyjadrenie. Vo zvyšnej časti nárok na úroky z omeškania ako nedôvodný neuznal (žalobca požadoval úroky z omeškania od podania žaloby, t. j . odo dňa 11.12.2020). O trovách konania rozhodol podľa

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o uložení povinnosti podal žalovaný včas odvolanie. Žiadal o zníženie náhrady škody podľa , aby táto bola primeranejšia s poukazom na jeho skromné majetkové pomery a 2 nezaopatrené maloleté deti. Uviedol, že zaplatenie celej sumy 156.698,50 eur je pre neho likvidačné, nakoľko má dve nezaopatrené deti a nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou. Tvrdil, že počas dopravnej nehody mal iba zanedbateľné stopové prvky drog, svoje konanie ľutuje, nikomu nechcel ublížiť.

3. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedol, že sa s ním v celom rozsahu nestotožňuje a považuje ho za nedôvodné a neodôvodnené, obsah argumentácie za tendenčný, nakoľko žalovaný poukazuje na rovnaké skutočnosti, ako v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa prvoinštančný súd dôsledne vysporiadal v napadnutom rozsudku. S obsahom napadnutého rozsudku sa v celom rozsahu stotožňuje.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § a 380 (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Odvolací súd súhlasí s napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalovanú sumu (náhradu poistného plnenia z dôvodu podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona - škoda spôsobená pod vplyvom návykovej látky) vo výške, ako žiadal žalobca.

6. Odvolanie žalovaného smerovalo len do výšky sumy uloženej mu napadnutým rozsudkom zaplatiť, v odvolaní sa dovolával len primeraného zníženia tejto sumy z dôvodu svojich osobných a majetkových pomerov, čo právne odôvodňoval aplikáciou . Odvolateľ sa od počiatku konania ani pred súdom prvej inštancie nebránil proti uplatnenému nároku z iných dôvodov, žiadnym iným tvrdením. Odvolanie proti rozsudku neodôvodnil iným odvolacím dôvodom, najmä nerozporoval skutkový stav tak, ako bol súdom prvej inštancie zistený a uvedený v rozsudku (súd prvej inštancie uviedol, že nebolo tvrdené ani preukázané postavenie žalovaného ako zamestnanca), toto skutkové zistenie súdu prvej inštancie nenamietal. Preto odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 C.s.p) vychádzal z takto súdom prvej inštancie zisteného a odvolateľom v odvolaní nenamietaného skutkového stavu (najmä v otázke zodpovednosti žalovaného ako vodiča motorového vozidla právne kvalifikovanej súdom prvej inštancie podľa vzhľadom na nezistenie, že by bol zamestnancom).

7. K námietke odvolateľa týkajúcej sa požadovanej aplikácie , odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, kde sa súd už s uvedenou námietkou vyporiadal a dospel k záveru, že táto nie je prípustná. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej

inštancie stotožňuje a na odôvodnenie rozsudku v tejto časti podľa odkazuje. Na potvrdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie dodáva, že na postih poisteného, ktorý spôsobí škodu pod vplyvom návykových látok, platí osobitná právna úprava, kedy poistený znáša následky svojho konania. Postih, ktorý má poisťovateľ proti poistenému, je osobitný samostatný originárny nárok vyplývajúci z osobitnej právnej úpravy a poistnej zmluvy. Preto v tomto prípade nemožno aplikovať už zaoberal najvyšší súd v rozsudku z 23. novembra 2004 sp. zn. a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že nárok uplatnený podľa vyhlášky č. je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému, ktorý vyplýva z poistného vzťahu a nemožno ho stotožňovať s nárokom na náhradu škody podľa , nie je preto súd oprávnený aplikovať moderačné právo podľa a ani podľa vyhlášky č. 8. Odvolací súd však nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že súd je napriek tomu oprávnený znížiť výšku náhrady poistného plnenia, ktoré oprávnenie súdu odvodzoval z nálezu Ústavného súdu sp. zn. z 31.01.2019. V tomto smere odvolací súd súhlasí s argumentáciu žalobcu, ktorú prednášal v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2010 sp. zn. prijatý do Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. R 64/2020, podľa ktorého „Súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia citovaného zákona aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ.“ S ohľadom na osobitnú povahu tohto nároku súdy nie sú oprávnené v konaní o náhradu poistného plnenia podľa a znížiť výšku požadovanej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, aplikujúc zásadu primeranosti, či iné kritériá, ktoré právna norma neobsahuje. Na daný právny vzťah sa aplikuje priamo osobitný právny predpis, ktorým je ako lex specialis a zo žiadneho ustanovenia tohto právneho predpisu nevyplýva možnosť odvodenia práva súdu znížiť požadovanú náhradu poistného plnenia. Súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy uplatneného nároku poisťovateľom proti poistníkovi resp. poistenému je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. V náleze ústavného súdu sp. zn. , na ktorý sa odvoláva súd prvej inštancie, sa riešila aplikácia už zrušenej vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. , kde šlo o prípad, kedy sa v budúcnosti ešte bude zvyšovať výška regresnej náhrady.

9. Najvyšší súd ako najvyššia súdna autorita napriek nálezom ústavného súdu sp. zn. z 31.01.2019 (na ktorý poukazoval súd prvej inštancie) a sp. zn. z 30.11.2021 (ktorý vychádzal z predchádzajúceho nálezu a skutkový stav nebo obdobný), naďalej vo veciach s obdobným skutkovým či právnym základom rozhoduje v súlade s judikátom č. R 64/2020 (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp, zn. z 29.06.2021, sp. zn. z 30.01.2023, sp. zn. z 24.05.2023). Ide teda o dlhodobo ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu ako najvyššej súdnej autority ( ), od ktorej odvolací súd nemá dôvod sa odkloniť.

10. Súd teda v zmysle R 64/2020 nie je oprávnený znížiť výšku požadovanej náhrady poistného plnenia zo žiadnych dôvodov ani v prípade zistenia nedostatočných majetkových a osobných pomerov žalovaného, ktorých sa žalovaný dovolával. Odvolací súd nemôže preto vyhovieť odvolaniu žalovaného a zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zníži náhradu poistného plnenia požadovanú poisťovňou.

11. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť.

12. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).