Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoCsp-18-2020.pdf
PDF · 153.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcov: 1/ S.. I. P., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Q. XX, XXX XX O. R., 2/ S.. N. P., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Q. XX, XXX XX O. R., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, proti žalovanému: SATUR TRAVEL a.s., so sídlom Miletičova 1, 824 72 Bratislava, IČO: 35 787 201, zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., IČO: 36 860 891, so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 920 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.10.2019, č.k. 16Csp/136/2017-168, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žalobcom sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.10.2019, č.k. 16Csp/136/2017-168 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 920 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 920 eur od 23.10.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcom proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 741a, § 741b ods. 1 a 2 písm. a) a b), § 741i ods. 1 a 2, § 741j ods. 1, § 741k ods. 1 a 2, § 623 ods. 1 a 2, § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 8 ods. 1 písm. f), § 8 ods. 2 a 3 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zájazdoch“), ust. § 13, § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 22.05.2017 bola medzi žalobcami ako objednávateľmi (cestujúcimi) a žalovaným ako obstarávateľom uzavretá Zmluvu o obstaraní zájazdu (ďalej len „Zmluva o zájazde“), pričom podľa Zmluvy o zájazde si žalobcovia objednali u žalovaného zájazd na ostrov A. L. X. V. P. (X*) v termíne od 14.08.2017 do 24.08.2017 (11 dní a 10 nocí), na základnom lôžku so službou all inclusive a leteckou dopravou, za čo zaplatili žalovanému sumu spolu 3.678 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný po príchode do destinácie síce zabezpečil žalobcom ubytovanie, avšak nie v X. V. P. X* tak, ako to bolo vymienené v Zmluve o zájazde, ale v záhradných izbách tzv. H. I. (čo nebolo medzi stranami sporné), ktoré sa podľa plánu rezortu nachádzajú v komplexe v časti mimo hlavnej budovy. Z fotografií predložených v konaní žalobcami považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že záhradné izby, v ktorých boli žalobcovia
ubytovaní, zďaleka nespĺňajú štandard ubytovacieho zariadenia označeného kategóriou 4* ako uvádzal žalovaný v katalógu ,,Leto 2017“, z ktorého žalobcovia vychádzali pri výbere zájazdu, teda cena zájazdu ani zďaleka nezodpovedala objednaným službám. Z katalógu žalovaného ,,Leto 2017“ súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ponúkal zájazd na A. do ubytovacieho zariadenia označeného ako V. P. I. X*, pričom ho označil ako objekt nachádzajúci sa v nádhernej subtropickej záhrade pozostávajúci z hlavnej budovy a bungalovov. Vo svojom odôvodnení poukázal súd prvej inštancie na to, že ten istý rezort bol v katalógu ,,Leto 2018“ už opísaný ako objekt, v ktorom sa nachádza štandardná izba s výhľadom do okolia (dvojlôžkové izby v priľahlých domčekoch za hlavnou budovou), štandardná izba s výhľadom na more v hlavnej budove, plážový bungalov s výhľadom na more alebo plážová suita s výhľadom na more. Poukazujúc na uvedené považoval súd prvej inštancie za nepochybné, že žalovaný upravil popis ubytovacích služieb ponúkaných predmetným ubytovacím zariadením, v popise ubytovacieho zariadenia uvedeného v katalógu „Leto 2017“ zavádzal objednávateľa zájazdu tým, že ho nepravdivo, nepresne, nejasne a nezrozumiteľne a neúplne informoval o službách poskytovaných ubytovacím zariadením. Za preukázané považoval súd prvej inštancie tvrdenia žalobcov, že v Zmluve o zájazde bolo vymienené ubytovanie, ktoré sa malo nachádzať v budove hotela V. P. X*, v ktorej sa slovo Resort nenachádza. Z popisu ubytovania v rezorte ani z fotografií v katalógu ,,Leto 2017“ žalobcovia nemali možnosť zistiť, že sa v danom rezorte nachádzajú aj iné ubytovacie možnosti ako sú tie s výhľadom na more alebo izby orientované do záhrady nachádzajúce sa v bungalovoch. Zo žalobcami predloženého požiarneho plániku hotelovej časti mal za zrejmé, že všetky izby v hoteli sú orientované s výhľadom na more, napriek tomu žalovaný ubytovanie v izbe s výhľadom na more podmieňoval zaplatím doplatku. Z predloženej sms komunikácie podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobcovia bezprostredne po príchode do destinácie a zistení, že nemajú byť ubytovaní v hotelovej budove, kontaktovali zástupkyňu žalovaného a skutočnosť, že táto o danej situácii a výhradách žalobcov nespísala písomný záznam priamo na mieste, nemohla byť v konaní na ťarchu žalobcom. Z listinných dôkazov mal za preukázanú existenciu reklamovaných vád. S poukazom na spotrebiteľský charakter Zmluvy o zájazde dal súd prvej inštancie do pozornosti, že bežne sa v rozhodovacej praxi súdov pri uplatnení nároku na vrátenie ceny alebo poskytnutie zľavy v rámci reklamácie nekvalitných služieb cestovných kancelárií používa tzv. Frankfurtská tabuľka zliav (súčasť tzv. Medzinárodného kódexu kvality cestovania-Codex ITQ) a žalobcovia odvíjali uplatnenú zľavu z tejto tabuľky, i keď nebola poňatá do slovenského právneho poriadku, avšak podľa súdu prvej inštancie tento kódex sa postupne stáva súčasťou poskytovania služieb cestovných kancelárií aj v iných členských štátoch EÚ. Pre súdy je nezáväzný, no v praxi ho využívajú cestovné kancelárie ako východiskovú bázu pre poskytovanie zliav podľa jednotlivých skupín nedostatkov. Obranu žalovaného o zakúpení ubytovania na základnom lôžku v štandardnej izbe bez doplatku, vyhodnotil súd prvej inštancie ako účelovú, námietku absencie písomného záznamu z miesta pobytu za rozpornú, keď vyvodil povinnosť delegáta ako zástupcu žalovaného vyhotoviť takýto písomný záznam na mieste, preto sa stotožnil s argumentáciou žalobcov, že vady plnenia uplatnili riadne v prekluzívnej lehote reklamáciou služieb u žalovaného. Súd prvej inštancie vyvodil nesplnenie povinnosti žalovaného bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohli žalobcovia pokračovať v zájazde s dohodnutými službami, pričom poukázal na výpovede žalobcov, že ubytovanie v hotelovej budove bolo podmienené doplatením sumy 1.000 eur na mieste, s čím žalobcovia nesúhlasili, následne boli žalobcovia ubytovaní do inej záhradnej izby rovnakého štandardu ako pôvodná izba, a tak súd prvej inštancie dospel k záveru o primeranosti žalobcami uplatnenej zľavy z ceny zájazdu vo výške 25 % predstavujúcej sumu 920 eur a žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sa poukazom na plný úspech žalobcov v konaní.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný odôvodňujúc ho ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP, t.j. tým, že s súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nepravdivému skutkovému záveru o neexistencii pojmu rezort v Zmluve o zájazde, teda že žalobcovia nevedeli, že v danom ubytovacom zariadení sa jedná o rezort. Odvolateľ upozornil na to, že v Katalógu „Leto 2017“ ako súčasti Zmluvy o zájazde predstavovalo označenie ubytovacieho zariadenia pojem: „V. P. I.“ a vybavenie ubytovacieho zariadenia bolo označené: „Hlavná budova a bungalovy.“ Zmluva o zájazde tak obsahovala špecifikáciu ubytovacieho zariadenia ako rezortu a špecifikovala, že ubytovacie zariadenie sa skladá z hlavnej budovy a bungalovov, preto súd prvej inštancie nemohol prijať záver, že táto skutočnosť nebola zrejmá a že slovo rezort sa v
Zmluve o zájazde nenachádzalo. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil záver súdu ako rozporný s platnou právnou úpravou a so zisteným skutkovým stavom, nápravu ktorého skutkového pochybenia pokladal za možnú len v rámci odvolacieho konania. Nepravdivým skutkovým záverom je podľa odvolateľa aj údajné dojednanie povinnosti ubytovať žalobcov v hlavnej budove ubytovacieho zariadenia, keď v Katalógu „Leto 2017“ v rámci pojmu vybavenie ubytovacieho zariadenia bolo uvedené: „Hlavná budova a bungalovy“ a v rámci pojmu ubytovanie bolo uvedené: „...izby s výhľadom na more (za doplatok) sú v hlavnej budove a izby orientované do záhrady sú v bungalovoch ...“ Katalóg, ktorý je zo zákona súčasťou uzavretej Zmluvy o zájazde, v danej veci obsahoval priamo špecifikáciu vybavenia ubytovacieho zariadenia ako hlavnej budovy a bungalovov a špecifikáciu, že ubytovanie v hlavnej budove je za poplatok, ktorého úhradu žalobcovia v priebehu celého súdneho konania nepreukázali. Žalovanému tak nie je zrejmé, ako mohol súd prvej inštancie prijať záver, že ubytovanie malo byť zabezpečené v hlavnej budove a jeho nezabezpečenie v hlavnej budove je porušením Zmluvy o zájazde. Za nepravdivý skutkový záver súdu prvej inštancie odvolateľ považoval aj to, že reálne poskytnuté ubytovanie nespĺňalo dohodnutý štandard ubytovacieho zariadenia, keď podkladom pre priznanie finančného plnenia bol záver súdu prvej inštancie o tom, že poskytnuté ubytovanie ani zďaleka nespĺňalo štandard ubytovacieho zariadenia 4* a podľa predloženej mapky bola vzdialenosť k moru od reálne zabezpečeného ubytovania väčšia ako od hlavnej budovy. Odvolateľ namietal absenciu špecifikácie konkrétnych vád odôvodňujúcich záver o nedodržaní dohodnutého štandardu, súd prvej inštancie nekonkretizoval ani jednu vadu ubytovania. Vágnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku odôvodil skutočnosťou, že vo vzťahu k tejto otázke súd prvej inštancie použil slovné spojenie „ani zďaleka nespĺňajú štandard“ bez udania konkrétnej vady/nedostatku, určitou odchýlkou bola len konštatácia existencie mapy ubytovacieho zariadenia bez vyjadrenia rozdielu vo vzdialenosti a nešpecifikoval s tým spojený diskomfort pre žalobcov. Poukázal na to, že reálne zabezpečené ubytovanie bolo hneď vedľa hlavnej budovy (ktorá naviac nikdy nebola dohodnutá) a poukázal na to, že v zmysle všeobecných informácií, ktoré sú súčasťou katalógu a uzavretej Zmluvy o zájazde bolo uvedené, že: „Údaje o vzdialenosti hotela od pláže, uvedené v katalógu, sú len orientačné a udávajú orientačnú vzdialenosť od pláže k najbližšej časti areálu/hotelového komplexu.“ Za nesprávny právny záver považoval odvolateľ povinnosť delegáta spísať písomný záznam a poukázal na ust. § 741i Občianskeho zákonníka a ust. § 22 ods. 8 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (neskôr platná právna úprava) a ich časovú platnosť. Podľa rozhodnej právnej úpravy bolo povinnosťou žalobcov spísať písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie, preto nie je správny záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného vyhotoviť písomný záznam, ktorá právna úprava sa stala platnou až so značným časovým odstupom. Žalobcovia o spísanie písomného záznamu nikdy nepožiadali a počas súdneho konania nepreukázali odmietnutie poskytnutia spolupráce zo strany delegáta. S prihliadnutím na uvedené mal odvolateľ za to, že písomný záznam spisuje objednávateľ zájazdu v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie, pričom žalobcovia tak neurobili, dôsledkom čoho je nepodanie reklamácie v prekluzívnej lehote troch mesiacov, došlo tak k zániku nároku žalobcov, ak by takýto nárok vznikol, čo ale odvolateľ odmietol. Odvolateľ namietal aj nesprávne vysporiadanie sa súdom prvej inštancie s priznanou výškou, resp. s požadovanou 25% zľavou z ceny zájazdu s odôvodnením aplikáciou tzv. Frankfurtskej tabuľky. Priznanie zľavy 25% z ceny zájazdu zodpovedajúce sume vo výške 920 eur považoval za neprimerané dôvodiac aj tým, že žalobcovia boli nespokojní výlučne s jedinou službou, a to ubytovaním a poukázal na to, že v rámci prvostupňového konania vyjadrením zo dňa 18.10.2019 riadne špecifikoval cenu za zájazd, čo do ubytovania a stravovania „all inclusive“ a že zľavu nie je možné priznať za služby (doprava, stravovanie, iné služby), s ktorými boli objednávatelia zájazdu spokojní a poukázal na znenie zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.09.2019. Odvolateľ namietal aj procesné nedostatky a absenciu náležitého zdôvodnenia napadnutého rozsudku tým, že súd prvej inštancie prijal skutkový záver o absencii špecifikácie ubytovacieho zariadenia ako rezortu, napriek tomu, že priamo v Zmluve o zájazde je ubytovacie zariadenie takto označené, o povinnosti ubytovania v hlavnej budove, napriek skutočnosti, že podľa Zmluvy o zájazde bolo ubytovanie v hlavnej budove podmienené zaplatením poplatku, ktorý žalobcovia uhradili, konštatoval existenciu vád znamenajúcich nedodržanie štandardu ubytovania, ktoré nešpecifikoval, konštatoval existenciu zákonnej povinnosti, ktorá bola právnej úprave platnej v rozhodnom čase neznáma a konštatoval existenciu nároku na 25 % z ceny zájazdu bez špecifikácie jedinej konkrétnej vady, nezdôvodnil, prečo priznal kompenzáciu aj za služby, ktoré boli poskytnuté bezchybne. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku ho robia nepresvedčivým, neurčitým, nezrozumiteľným, nepreskúmateľným a arbitrárnym. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval na argumentáciu významnú pre konanie, čím porušil práva žalovaného na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, keď
právne a skutkové argumenty preukazujúce nedôvodnosť uplatneného nároku ignoroval a s týmito sa nevysporiadal. Nedostatky odôvodnenia rozsudku považoval odvolateľ za vysoko intenzívnej povahy spôsobujúce až arbitrárnosť rozsudku, čím došlo k porušeniu jeho práv účastníka súdneho konania odňatím mu možnosti konať pred súdom. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a neaplikoval správne hmotnoprávne predpisy, čo malo za následok vadné vedenie dokazovania a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku je nekompletné, nezrozumiteľné. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň priznal žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí sa plne stotožnili s výrokom ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, považovali všetky v odvolaní opakovane uvedené tvrdenia žalovaného za nedôvodné a irelevantné k posudzovaným skutkovým a právnym otázkam, ktoré boli predmetom súdneho konania. Žalobcovia poukázali na to, že dovolenkový rezort s názvom V. P. I. pozostáva z niekoľkých druhov (kategórii) ubytovacích zariadení a to: hotel, plážové bungalovy, plážové suity, záhradné izby, tzv. Garden Rooms, pričom túto skutočnosť žalobcovia zistili po príchode do cieľovej destinácie. Katalóg „Leto 2017“ prezentoval ubytovanie v dovolenkovej destinácii v hlavnej budove (v hoteli) a v bungalovoch, neuvádza sa v ňom ubytovanie v plážových suitách a ani v záhradných izbách, tzv. Garden Rooms. Žalovaný aj napriek preukázaniu štyroch druhov ubytovacích zariadení zotrval na svojom tvrdení, že rezort pozostáva len z hotela a bungalovov. Podľa Zmluvy o zájazde bolo jej predmetom obstaranie zájazdu v hoteli V. P. X*, pričom v žiadnej časti Zmluvy o zájazde nebolo uvedené ubytovanie v bungalovoch, plážových suitách a ani v záhradných izbách, tzv. Garden Rooms, práve naopak Zmluva o zájazde uvádzala ubytovanie výslovne v hoteli - X. V. P.. Žalobcovia zdôraznili, že žalovaný doteraz nezodpovedal otázku, prečo žalobcovia neboli ubytovaní v hoteli tak, ako si to vymienili v Zmluve o zájazde alebo v bungalovoch tak, ako ubytovacie zariadenia prezentoval Katalóg „Leto 2017“. K podmieneniu ubytovania v hoteli úhradou doplatku za výhľad na more žalobcovia uviedli, že ak žalovaný požadoval zaplatenie doplatku, tento musel byť zahrnutý v celkovej cene za zájazd podľa Zmluvy o zájazde, nakoľko v Zmluve o zájazde bol explicitne vymienený hotel (a nie bungalov, plážová suita alebo záhradná izba), poukázali na to, že hotel má iba izby s výhľadom na more, čo znamená, že ak si žalobcovia zakúpili ubytovanie v hoteli V. P. X*, museli byť ubytovaní jedine v izbe s výhľadom na more, keďže hotel iné izby nemá. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nekonkretizoval konkrétne vady, ktoré ho viedli k záveru o nedodržaní dohodnutého štandardu ubytovania, žalobcovia odkázali na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde boli vady dostatočne uvedené a popísané, tieto žalobcovia dostatočne konkretizovali aj v podanej reklamácii a v žalobe a preukázali ich fotodokumentáciou poskytnutej záhradnej izby. K požiadavke urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie ohľadne uplatnenia práva na odstránenie vadne poskytnutej služby konštatovali, že ani Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neukladá sankciu za nesplnenie tejto požiadavky v podobe nepriznania nárokov spotrebiteľa z titulu vadne poskytnutej služby cestovnou kanceláriou a poukázali na stanovisko Slovenskej obchodnej inšpekcie, podľa ktorého povinnosť urobiť písomný záznam o reklamácii podľa zákona o ochrane spotrebiteľa je na strane predávajúceho a v prípade, ak neexistuje záznam o reklamácii z miesta pobytu (napr. pre neprítomnosť alebo neochotu delegáta), cestovná kancelária je povinná reklamáciu prijať a nemôže prijatie reklamácie podmieňovať predložením písomného záznamu z miesta pobytu. Žalobcovia sa bránili zároveň tým, že nedostatky ubytovania žalobcovia okamžite riešili s delegátkou žalovaného (sl. R. R.) na recepcii hotela V. P. 4*, ako aj sms správou so zástupkyňou cestovnej kancelárie (s p. Q. Y.), počas rokovania so sl. R. žalobcom prišla odpoveď od p. Y., že sťažnosť žalobcov je v riešení, avšak napriek urgencii žalobcov k žiadnemu riešeniu zo strany zástupcu žalovaného už nedošlo. Záverom žalobcovia uviedli, že súdom prvej inštancie priznaná zľava z ceny zájazdu je primeraná a dostatočne odôvodnená a je nesprávnym tvrdenie žalovaného, že táto je neprimeraná. Mali za to, že súd prvej inštancie nepriznal žalobcom zľavu z ceny služieb, s ktorými boli žalobcovia spokojní, naopak súd prvej inštancie priznal žalobcom zľavu z vadného ubytovania. Pokiaľ by žalobcovia neboli spokojní aj s inými službami (doprava, stravovanie, iné služby), uplatnili by si zľavu z ceny zájazdu v sume vyššej ako je predmet konania.
5. K vyjadreniu žalobcov sa žalovaný ďalej postupom podľa ust. 374 ods. 1 CSP nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Podľa ust. § 741a Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.08.2018, zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.
8. Podľa ust. § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.08.2018, zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu a musí obsahovať a) označenie zmluvných strán, b) charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia, uvedenie všetkých poskytovaných služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania; vymedzenie zájazdu možno nahradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objednávateľovi, c) cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb a výšky preddavku, d) lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie, e) výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpení od zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom.
9. Podľa ust. § 741b ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.08.2018, zmluva má ďalej obsahovať ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, údaje o počte a výške týchto ďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu.
10. Podľa ust. § 741b ods. 2 písm. b) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.08.2018, zmluva má ďalej obsahovať ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu, stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické znaky, ak je súčasťou zájazdu.
11. Podľa ust. § 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.08.2018, cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie.
12. Podľa ust. § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.08.2018, ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade, že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanie nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ predloží písomný záznam urobený podľa odseku 1.
13. Podľa ust. § 741j ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.08.2018, cestovná kancelária sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy alebo porušením povinností len vtedy, ak preukáže, že túto škodu nezavinila ani ona, ani jej dodávatelia služieb a škoda bola spôsobená a) objednávateľom, b) treťou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním zájazdu, c) udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností.
14. Podľa ust. § 741k ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.08.2018, ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať.
15. Podľa ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.08.2018, ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami.
16. Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. f) Zákona o zájazdoch v znení účinnom do 31.12.2018, cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou písomnou formou (ďalej len „katalóg“) presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä však o ubytovacom zariadení, jeho polohe, kategórii, stupni vybavenosti a o hlavných charakteristických znakoch.
17. Podľa ust. § 8 ods. 2 Zákona o zájazdoch v znení účinnom do 31.12.2018, pred uzatvorením zmluvy o zájazde sa údaje uvedené v odseku 1 môžu zmeniť len v odôvodnených preukázateľných prípadoch, ak si cestovná kancelária v katalógu toto právo v konkrétnych prípadoch vyhradila alebo ak sa na ich zmene dohodla so záujemcom o kúpu zájazdu; v ostatných prípadoch sú pre cestovnú kanceláriu záväzné.
18. Podľa ust. § 8 ods. 3 Zákona o zájazdoch v znení účinnom do 31.12.2018, katalóg alebo iná písomná forma ponuky alebo dopĺňajúcej informácie o zájazde sa považuje za súčasť zmluvy o zájazde, ak si zmluvné strany písomne nedohodli iné podmienky.
19. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia si žalobou zo dňa 21.11.2017 uplatnili nárok na zaplatenie zľavy z ceny zájazdu vo výške 920 eur (25% z ceny zájazdu vo výške 3.678 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 920 eur od 23.10.2017 až do zaplatenia, z dôvodu poskytnutia služby (ubytovania) nižšej kvality, než bolo dohodnuté v Zmluve o zájazde. Vady ubytovania spočívali v tom, že žalobcovia neboli ubytovaní v hotelovom zariadení rezortu (t.j. v hoteli V. P. 4*), ale v záhradných izbách (tzv. Garden Rooms), ktorá izba č. 615 nedosahovala štandard služieb hotela V. P. X* a ubytovanie v Garden Room malo naviac ďalšie závady (z izby nebol výhľad na more, ale na hlučnú križovatku a mesto, v blízkosti izby bola požičovňa motoriek, vzdialenosť od pláže bola omnoho väčšia, izba bola v dezolátnom stave oproti udržiavaným izbám hotela, izba nebola odhlučnená, nedoliehali vstupné dvere do izby a stropné dosky (bolo vidieť potrubie a stavebný materiál), kúpeľňové dvere bolo možné otvoriť až po zdvihnutí záchodovej dosky, sanita a zariaďovacie predmety v kúpeľni boli poškodené a napadnuté plesňami, v izbe bol starý a nekvalitný nábytok). Nedostatky žalovaný ani na žiadosť žalobcov priamo na mieste počas zájazdu neodstránil a z recepcie hotela V. P. 4* bolo žalobcom oznámené, že pokiaľ chcú byť ubytovaní v hoteli, je potrebné uhradiť sumu cca 1.000 eur, o dva dni bolo žalobcom zmenené ubytovanie do inej Garden Room, ale s rovnakými závadami. Po ukončení zájazdu podali žalobcovia dňa 02.10.2017 žalovanému písomnú reklamáciu, v ktorej požadovali od žalovaného poskytnutie primeranej zľavy vo výške žalovanej sumy, túto reklamáciu žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú.
20. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi vzťahujúcimi sa k odvolaniu napadnutému rozsudku. Súd prvej inštancie dostatočne zodpovedal na nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o týchto nárokoch podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie vzťahujúcimi sa k prijatým výrokom. Z uvedeného dôvodu využíva v tejto časti možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení sa obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné.
21. V súvislosti s námietkou odvolateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je podľa odvolacieho súdu potrebné poukázať na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) zo dňa 3. decembra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa ktorého: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.“, ktoré považuje odvolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Odvolací súd má za to, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi
napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku, ako aj vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám logického uvažovania. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Po preskúmaní spisu odvolací súd tak nezistil, že by v prejednávanej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia, ktorý by zakladal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
22. Vo vzťahu k ďalšej námietke odvolateľa, odvolací súd uvádza, že ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
23. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktorými žalovaný odôvodňoval nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie, považuje odvolací súd za nevyhnutné uviesť, že nárok, ktorého sa žalobcovia domáhajú v tomto spore, má právny základ v Zmluve o zájazde, uzavretej podľa ust. § 741a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou sa žalovaný ako obstarávateľ zaviazal, že žalobcom obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestového ruchu, a to služieb leteckej dopravy, ubytovania spojeného s poskytovaním stravy formou all inclusive. Z obsahu Zmluvy o zájazde (Detaily objednávky) je zrejmé, že sa jednalo o destináciu A., pričom ďalej bolo v Zmluve o zájazde uvedené: „Názov: X. V. P. (X*).“.
24. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o zájazde a Katalógu „Leto 2017“ vydaného žalovaným sa nemožno stotožniť so záverom odvolateľa o tom, že nebolo povinnosťou žalovaného ubytovať žalobcov v hlavnej budove ubytovacieho zariadenia (t.j. v hoteli V. P.) s odvolaním sa na to, že ubytovanie v hoteli bolo podmienené doplatkom. Odvolací súd poukazuje na ust. § 741b ods. 2 písm. b) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má zmluva o obstaraní zájazdu obsahovať aj ubytovanie, jeho názov, polohu, kategorizáciu a triedu. Vymedzenie zájazdu vrátane tejto náležitosti môže nahrádzať odkaz na katalóg, čo je prípustné len za okolností, ak katalóg obsahuje všetky tieto náležitosti (§ 741b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka). Odvolací súd na základe uvedeného poukazuje na to, že v Zmluve o zájazde je bez pochyby uvedený X. V. P. (X*), čím bolo ubytovanie kategorizované bez potreby odkazu na katalóg. Z pojmu hotel uvedeného v Zmluve o zájazde dospel odvolací súd k záveru, že Zmluvou o zájazde bolo dojednané ubytovanie v hlavnej budove rezortu. Naviac podľa Katalógu „Leto 2017“ bolo podmienené zaplatením doplatku ubytovanie v izbe s výhľadom na more v hlavnej budove (v hoteli), z čoho žalobcovia nemohli nijak vyvodiť, že v hoteli sú výhradne izby s výhľadom na more (ako sa preukázalo z požiarneho plániku hotela), práve naopak, z uvedeného bolo možné dovodiť, že hotel umožňuje aj ubytovanie v izbe bez výhľadu na more (a bez doplatku, ktorý žalovaný od žalobcov nepožadoval).
25. Odvolací súd poukazuje aj na to, že Katalóg „Leto 2017“ síce uvádzal v prípade označenia ubytovacieho zariadenia pojem „V. P. I.****+“ a možnosť ubytovania „hlavná budova a bungalovy“, z čoho však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyvodiť ubytovanie v žalobcom poskytnutých tzv. „Garden Rooms,“ t.j. v priľahlých domčekoch za hlavnou budovou (tak ako boli následne označené v upravenej ponuke v Katalógu „Leto 2018“). Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo (mapka ubytovacieho zariadenia V. P. I., Katalóg „Leto 2018“), že predmetný rezort poskytoval ubytovanie v záhradných izbách „Garden Rooms“ (označených žalobcom v Katalóg „Leto 2018“ ako ubytovanie
v štandardnej izbe s výhľadom do okolia v priľahlých domčekoch za hlavnou budovou), v hoteli (označených žalobcom v Katalóg „Leto 2018“ ako ubytovanie v štandardnej izbe s výhľadom na more v hlavnej budove), v plážovom bungalove „Beach Bungalow“ (označených žalobcom v Katalóg „Leto 2018“ ako ubytovanie v plážovom bungalove s výhľadom na more na pláži pred hlavnou budovou) a v plážovej suite „Beach Suites“ (označených žalobcom v Katalóg „Leto 2018“ ako ubytovanie v plážovej suite s výhľadom na more na pláži pred hlavnou budovou). Z uvedeného je zrejmé, že ubytovacie zariadenie V. P. I. disponovalo aj inými možnosťami ubytovania, než ubytovanie v hlavnej časti hotela a v bungalovoch podľa Katalógu „Leto 2017“. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia boli ubytovaní v tzv. Garden Rooms. Odvolací súd tak má za to, že za situácie, keď žalobcovia boli ubytovaní v tzv. Garden Rooms, nebolo im poskytnuté ubytovanie ani podľa Katalógu „Leto 2017“, ktorý obsahoval ubytovanie v hlavnej budove a bungalovoch.
26. Odvolacia argumentácia žalovaného spočívajúca v zásade v tom, že nebolo jeho povinnosťou zabezpečiť ubytovanie podľa Zmluvy o zájazde v hoteli a k jej splneniu došlo ubytovaním v záhradných izbách „Garden Rooms“ neobstojí práve s poukazom na Katalóg „Leto 2017“, ktorý výslovne predpokladá len alternatívu (i) ubytovania v hoteli (izba s výhľadom na more alebo bez výhľadu na more pozn. odvolacieho súdu: i keď taká možnosť reálne podľa orientácie izieb k dispozícii v hoteli nie je) a (ii) v plážových bungalovoch „Beach Bungalow“. Doplatkom podľa Katalógu „Leto 2017“ nebolo podmienené ubytovanie v hoteli, ako tvrdil žalovaný, ale ubytovanie v hoteli v izbe s výhľadom na more. V tomto rozsahu sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadne povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcom ubytovanie v hoteli (hlavnej budove) v súlade so Zmluvou o zájazde, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, správne.
27. Odvolateľ ďalej namietal nedostatky napadnutého rozsudku ohľadom absencie špecifikácie a preukázania existencie konkrétnych vád ubytovania poskytnutého žalobcom, zakladajúcich nárok na uplatnenú zľavu a odôvodňujúce priznanie zľavy žalobcom v žalovanej (a súdom prvej inštancie aj priznanej) výške. V tomto rozsahu v prvom rade odvolací súd poukazuje na vyššie vyvodený záver o povinnosti žalovaného zabezpečiť žalobcom ubytovanie podľa Zmluvy o zájazde v hoteli, z čoho je zrejmé, že ubytovanie v záhradných izbách „Garden Rooms“ nezodpovedalo dojednaným službám ubytovania a žalovaný nezabezpečil rovnocennú nápravu počas zájazdu, teda ubytovanie bolo poskytnuté v nižšej než dojednanej kvalite. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne uviedol, že porovnaním ponúkaných služieb Katalógu „Leto 2017“ (ktorý špecifikoval a popísal ubytovanie ako „elegantne zariadené dvojlôžkové izby s možnosťou prístelky, kúpeľňa s WC, sušič vlasov, SAT TV, klimatizácia, telefón, rýchlo varná kanvica, mini chladnička, trezor, Wi-Fi, balkón alebo terasa s výhľadom na more (za doplatok) sú v hlavnej budove a izby orientované do záhrady sú v bungalovoch“), vykazovalo žalovaným poskytnuté ubytovanie vady, ktoré súd prvej inštancie v rozsudku v bode 18 napadnutého rozsudku popísal (vady mal za preukázané z fotodokumentácie izby a budovy predložených žalobcami) a v bode 41 a 44 napadnutého rozhodnutia vyhodnotil ubytovanie poskytnuté v záhradných izbách ako nespĺňajúce štandard ubytovacieho zariadenia označeného kategóriou 4*, teda poskytnuté v nižšej než dohodnutej kvalite (vrátane posúdenia vzdialenosti od mora). V dôsledku uvedeného nemôže obstáť odvolacia námietka žalovaného, že by súd prvej inštancie nepodložil v napadnutom rozsudku svoje závery o vadne poskytnutom ubytovaní.
28. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
29. Odvolací súd uvádza, že za porušenie záväzkov zo zmluvy o obstaraní zájazdu zodpovedá cestovná kancelária bez ohľadu na to, či tieto záväzky majú byť splnené cestovnou kanceláriou alebo inými dodávateľmi služieb cestovného ruchu, poskytovaných v rámci zájazdu (§ 741i ods.1 Občianskeho zákonníka). Z tohto hľadiska za záväzky vyplývajúce zo zmluvy o obstaraní zájazdu je potrebné považovať o.i. aj zabezpečenie ubytovacieho zariadenia v konkrétnej dohodnutej lokalite, kategórii alebo stupňa vybavenosti. V ust. § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení bol upravený spôsob uplatnenia práva objednávateľom v prípade, ak cestovná kancelária neplní riadne (v súlade so
zmluvou o obstaraní zájazdu) a včas povinnosti, na ktoré sa zaviazala v zmluve o obstaraní zájazdu alebo ktoré vyplývajú zo zákona. Slovenská právna úprava vyžaduje splnenie dvoch predpokladov pre úspešné uplatnenie práva z vadného plnenia na súde, prvou bolo vytknutie vady počas trvania zájazdu (za predpokladu, že sa zájazd uskutočnil) a preukázanie tejto skutočnosti písomným záznamom urobeným v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie a druhým bolo písomné uplatnenie práv v stanovenej prekluzívnej lehote doplnené písomným záznamom.
30. Poukazujúc na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobcovia vytkli namietané nedostatky u zástupkyne žalovaného (delegátky). V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na splnenie si povinnosti žalobcov podľa čl. 18 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/2302 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS, v zmysle ktorej „cestujúci bez zbytočného odkladu a po zohľadnení okolností daného prípadu oznámi organizátorovi akýkoľvek prípad nedodržania ustanovení zmluvy, ktorý zistil počas poskytovania cestovnej služby zahrnutej do zmluvy o balíku cestovných služieb.“ Vo vzťahu k uvedenému má odvolací súd za to, že ust. § 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka (predloženie písomného záznamu spísaného v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie) je potrebné vykladať v spojení s ust. § 18 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie (doklad o reklamácii). S poukazom na spotrebiteľský charakter Zmluvy o zájazde, aplikáciou tohto ustanovenia nemožno súhlasiť s argumentáciou odvolateľa o tom, že zodpovednosť za spísanie písomného záznamu bola na strane žalobcu ako spotrebiteľa a objednávateľa zájazdu. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a odvolaciu námietku žalovaného smerujúcu k tomu, že dôsledkom nepredloženia písomného záznamu je nepodanie reklamácie v prekluzívnej trojmesačnej lehote, vyhodnotil ako nedôvodnú. Naviac v zmysle odbornej literatúry ani samotná absencia uplatnenia si práva na odstránenie vady objednávateľom počas trvania zájazdu, neznamená definitívnu stratu jeho práva na uplatnenie si nárokov zo zodpovednosti za vady.
31. Predpokladmi vzniku zodpovednosti cestovnej kancelárie za vadné plnenie je poskytnutie zájazdu za odplatu, vadné plnenie a príčinná súvislosť medzi týmito dvomi uvedenými predpokladmi. Zo zodpovednosti za vady ako aj zo zodpovednosti za vadné plnenie sa odvodzuje v zmysle príslušných zákonných ustanovení niekoľko práv objednávateľa voči cestovnej kancelárii, medzi ktoré patrí aj uplatnenie si práv zo zodpovednosti za vady, ktoré sa realizuje spravidla až po uskutočnení zájazdu, pokiaľ sa zájazd zrealizoval. Objednávateľ si po skončení zájazdu môže uplatniť právo na primeranú zľavu z poskytnutej služby, v zásade predstavujúcu rozdiel medzi cenou zájazdu poskytnutého bez vád a s vadami (pozri Š. M. a kol. Občiansky zákonník II, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2015, s. 2727). Výška zľavy z ceny zájazdu závisí vždy od toho, aký bol rozdiel medzi dohovoreným plnením alebo plnením uvedeným v katalógu a skutočne poskytnutým plnením cestovnej kancelárie. Na určenie výšky zľavy z ceny zájazdu neposkytuje zákon pre súdy žiadne záväzné usmernenie. Možno však súhlasiť s postupom súdu prvej inštancie a vychádzať orientačne z konštantnej judikatúry aj v iných členských štátoch, ako napr. Nemecko, v ktorom platí obdobná právna úprava ako na Slovensku. V Nemecku existuje tzv. Frankfurtská tabuľka zliav, vydaná Zemským súdom vo Frankfurte nad Mohanom v r. 1985, ktorá je vo veľkej miere nemeckými súdmi využívaná. I keď je pre súdy nezáväzná, je ako systematický prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich nedostatkov služieb cestovného ruchu používaná cestovnými kanceláriami ako východisková báza pre poskytovanie zliav. Medzi zásady jej využívania patrí napr. zásada, že drobné poškodenia sú nepodstatné, že zníženie ceny závisí od závažnosti chýb, že celková cena zájazdu určuje výšku náhrady, percento sa zvyčajne počíta z celkovej ceny (vrátane nákladov na dopravu), pričom cestovné náklady zahŕňajú náklady na prepravu, ale nie príspevky platené samostatne za poistenie alebo za zvýšený komfort letu a že pri výskyte viacerých nedostatkov sa percentuálne sadzby sčítavajú.
32. Poukazujúc komplexne na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď priznal žalobcom žalobou uplatnený nárok vo výške 920 eur za situácie, keď nepochybne došlo k vadnému plneniu zo Zmluvy o zájazde zo strany žalovaného. Predmetný nárok súd prvej inštancie aj správne posúdil ako nárok na zľavu z celkovej ceny zájazdu vo výške 25%, pri určení výšky ktorej vychádzal zo správnych skutkových zistení, že ubytovanie podľa Zmluvy o zájazde bolo dojednané v hlavnej budove (hoteli) rezortu „V. P. I.+“. a poskytnuté bolo iné ubytovanie v tzv. „Garden Rooms.“
Poukazujúc pomocne aj na k tzv. Frankfurtskú tabuľku zliav, pokiaľ je poskytnuté ubytovanie iné, než objednané, je dôvodným priznanie zľavy vo výške 5% až 10 %.
33. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo zrejmé, že ubytovanie v tzv. Garden Rooms bolo na nižšej úrovni ako v hlavnej budove hotela už len poukazujúc na dostupnosť a vzdialenosť ďalších poskytovaných služieb. Z porovnania popisu ubytovania v Katalógu „Leto 2017“ a fotografií skutočne poskytnutého ubytovania je možné vyvodiť, že zo strany žalovaného došlo k vadám v rámci poskytnutého ubytovania žalobcom. Pomocou tzv. Frankfurtskej tabuľky sa v prípade poškodenia izby (napr. praskliny, vlhkosť a pod.) poskytuje zľava v rozsahu 10% až 50 %. Vzhľadom na preukázaný rozsah vád a poškodení poskytnutej izby je dôvodné poskytnutie zľavy minimálne v rozsahu 25%.
34. Vo vzťahu k námietke žalovaného o absencii špecifikácie v rozdiele vzdialenosti k moru v napadnutom rozsudku sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý odkázal na mapku ubytovacieho zariadenia, z ktorej je zrejmé, že ubytovanie v hlavnej budove hotela je bližšie k moru ako ubytovanie v tzv. „Garden Rooms.“ Z porovnania popisu ubytovanie v Katalógu „Leto 2017“ „priamo pri hoteli“ a z mapky rezortu možno skonštatovať, že pláž bola jednoznačne vo väčšej vzdialenosti ako „priamo“ pri poskytnutom ubytovaní v tzv. Garden Rooms. V tomto smere sa odvolaciemu súdu javí ako absurdná požiadavka odvolateľa na matematické, resp. číselné vyčísľovanie rozdielu vzdialeností jednotlivých ubytovaní od mora, resp. vychádzanie z mapy s mierkou. V zmysle tzv. Frankfurtskej tabuľky sa za inú než uvádzanú vzdialenosť pláže priznáva objednávateľovi zľava v rozsahu 5% až 15%.
35. Na základe uvedeného odvolací súd vychádzajúc z odvolacích dôvodov žalovaného dospel k záveru, že jeho odvolaniu nemožno priznať úspech. V zmysle vyššie uvedeného došlo k porušeniu jeho zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o zájazde, a to vo vadne poskytnutom ubytovaní, spočívajúcom v poskytnutí ubytovania v tzv. „Garden Rooms“ namiesto izby v hlavnej budove (hoteli) rezortu, v ubytovaní v izbe, ktorá nespĺňala dojednaný štandard a navyše s popísanými vadami, ktoré možno vyhodnotiť na úrovni veľmi vysokej ako aj v izbe, ktorej vzdialenosť od pláže bola zrejme iná než dojednaná (dlhšia). Aj s poukazom na tzv. Frankfurtskú tabuľku je zrejmé, že súdom prvej inštancie priznaný nárok na zľavu z ceny zájazdu vo výške 25% (920 eur) možno považovať za opodstatnený.
36. Primeranosť takto priznanej zľavy je možné dovodiť aj z tej skutočnosti, že potom, čo žalobcovia namietali ubytovanie v Garden Rooms a aj kvalitu tohto ubytovania, ktoré vytýkané vady ani na žiadosť žalobcov žalovaný počas zájazdu neodstránil, z recepcie hotela V. P. X* bolo žalobcom komunikované, že na to, aby boli ubytovaní v hoteli je potrebné doplatiť sumu cca 1.000 eur. Bolo práve na procesnej aktivite žalovaného, ktorý výšku a spôsob výpočtu uplatneného nároku rozporoval, aby uviedol vlastné skutkové tvrdenia o tejto skutočnosti a označil dôkazy na ich preukázanie. Odvolacie námietky žalovaného o tom, že v rámci konania na súde prvej inštancie vyjadrením zo dňa 18.10.2019 riadne špecifikoval cenu za zájazd čo do ubytovania a stravovania „all inclusive“ (30% ceny zájazdu, t.j. 632,40 eur) spolu s poukazom na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 13.09.2019 a že zľavu nie je možné priznať za služby (doprava, stravovanie, iné služby), s ktorými boli objednávatelia zájazdu spokojní, nie sú spôsobilé kvalifikovane vyvrátiť skutkové tvrdenia žalobcov vo vzťahu k dôvodnosti výšky uplatnenej zľavy. Žalovaný ako organizátor zájazdu nepredložil v konaní žiaden dôkaz - napr. relevantnú kalkuláciu ceny zájazdu žalobcov s rozdelením ceny zájazdu na jednotlivé v rámci zájazdu poskytnuté a zazmluvnené služby podľa Zmluvy o zájazde (s prihliadnutím na to, že cena zájazdu je kalkulovaná práve žalovaným, nie žalobcami). Tvrdenie žalovaného o tom, že samotné ubytovanie predstavuje cca 30% ceny zájazdu (632,40 eur), žalovaný nijak nepreukázal, v zásade ide len o jeho odhad. Časť ceny zájazdu pripadajúcej na ubytovanie podľa Zmluvy o zájazde nepreukazuje ani rámcová zmluva žalovaného ako objednávateľa uzavretá s jeho zmluvným dodávateľom služieb - rezortom V. P. I. (cena ubytovania spolu so službou all inclusive 2.108 eur pre 2 osoby), keď pre určenie časti ceny tejto služby z celkovej ceny zájazdu objednávateľa, nie je relevantná cena, ktorú za túto službu platí žalovaný svojmu dodávateľovi (poskytovateľovi služby).
37. Odvolací súd naviac ešte v súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie záverom pripomína, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich jednotu, v dôsledku čoho ich treba chápať ako celok. Z uvedeného dôvodu má
odvolací súd za to, že prípadné namietané nedostatky odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím odstránil.
38. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
39. K ostatným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že žalobcovia boli v odvolacom konaní vo veci samej úspešní v plnom rozsahu. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).