Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-122-2026.pdf
PDF · 122.82 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/122/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., narodená XX.XX.XXXX, C., narodený XX.XX.XXXX, D., narodený XX.XX.XXXX, E., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti matky: A. F. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX, a otca: E. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, B., o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 32P/140/2025-72 zo dňa 25.02.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a závislom výroku V. p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie otca voči výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie, v záhlaví špecifikovaným rozsudkom nariadil ústavnú starostlivosť nad výchovou maloletých detí, ktorá sa vykoná v zariadení Centra pre deti a rodiny J., K. XXXX, XXX XX J. (výrok I.), matke uložil povinnosť platiť na výživu maloletých detí mesačne sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, platného v čase splatnosti bežného výživného, a to počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozsudku, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Centra pre deti a rodiny J., K. XXXX, XXX XX J. (výrok II.), otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletých detí 45,- eur mesačne na každé dieťa, a to počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozsudku, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Centra pre deti a rodiny J., K. XXXX, XXX XX J. (výrok III.). Právoplatnosťou tohto rozhodnutia zrušil uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 32P/140/2025-10 zo dňa 01.10.2025, ktorým súd dočasne ponechal maloleté deti v starostlivosti Centra pre deti a rodiny J., K. XXXX, XXX XX J. (výrok IV.). O trovách rozhodol tak, že sa účastníkom náhrada trov nepriznáva (výrok V.).
2. Rozsudok právne odôvodnil aplikáciou § 28 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, 3, 5, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 81 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), § 52 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“).
3. Zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov. Uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 32P/1/2025-9 zo dňa 06.01.2025 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým boli maloleté
deti dočasne zverené do starostlivosti Centra pre deti a rodiny J. (ďalej len „CDR J.“). Maloleté deti boli do zariadenia umiestnené dňa 13.01.2025. Následne rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 32P/1/2025-52 zo dňa 02.04.2025 bolo maloletým deťom uložené výchovné opatrenie spočívajúce v pobyte v CDR J. najdlhšie na obdobie šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, a to za účelom úpravy rodinných a sociálnych pomerov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.04.2025. Keďže podmienky pre návrat maloletých detí do rodinného prostredia neboli vytvorené, súd prvej inštancie dňa 01.10.2025 nariadil ďalšie neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti dočasne ponechal v starostlivosti CDR J. na obdobie šiestich mesiacov. Maloleté deti sa v zariadení nachádzajú doposiaľ. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že rodina maloletých detí pred ich umiestnením do zariadenia obývala rodinný dom vo vlastníctve bývalého partnera matky, pričom za užívanie nehnuteľnosti rodina neplatila nájomné. Otec sa po ich umiestnení do CDR J. zo spoločnej domácnosti odsťahoval a pôvodne zamýšľal podať návrh na rozvod manželstva. Rodičia však následne svoj manželský vzťah obnovili a od decembra 2025 opätovne žijú v spoločnej domácnosti. Bývajú v rodinnom dome, ktorý nevlastnia a ktorého vlastník mal v úmysle nehnuteľnosť predať. Bytová situácia rodičov je preto neistá. Súd prvej inštancie mal zároveň za preukázané, že bytové podmienky v domácnosti rodičov sú nevyhovujúce. Pri terénnej sociálnej práci vykonanej dňa 22.01.2026 bolo zistené, že v dome nie je zavedená elektrina, voda je čerpaná zo studne a kúri sa drevom. Dom nemá kúpeľňu ani sociálne zariadenie; rodičia vykonávajú hygienu vo vaničke a na dvore sa nachádza suché WC. Čistota a poriadok v domácnosti neboli na požadovanej úrovni, na dvore sa hromadila špina a celkové hygienické pomery boli vyhodnotené ako nevyhovujúce. Otec pritom sám na pojednávaní uviedol, že v uvedenom dome sa nachádza iba dočasne a že ani prípadný obecný dvojizbový byt, o ktorý mal pôvodne záujem, by vzhľadom na počet členov domácnosti nepredstavoval vyhovujúce podmienky pre návrat všetkých maloletých detí. Pokiaľ ide o ekonomické pomery rodičov, súd prvej inštancie zistil, že matka je dlhodobo nezamestnaná a nemá pravidelný príjem. Poberanie rodičovského príspevku bolo ukončené vo februári 2025. Matka uviedla, že požiadala o priznanie invalidného dôchodku a čaká na rozhodnutie. Otec bol od 03.02.2025 do 17.02.2025 krátkodobo zamestnaný v spoločnosti Pierre Baguette, s. r. o., následne pracovný pomer ukončil. Od 03.04.2025 je zamestnaný v J. B. B.. V období od apríla do augusta 2025 dosahoval priemerný hrubý mesačný príjem 1 257,19 eur. Na pojednávaní uviedol priemerný čistý mesačný príjem približne 950,- eur, pričom v čase pojednávania bol od novembra 2025 práceneschopný a poberal nemocenské vo výške približne 655,- eur mesačne. Otec zároveň uviedol, že nemá vlastné bývanie a určitý čas býval u svojho brata. Rodičia teda ani z ekonomického hľadiska nemali vytvorené stabilné podmienky umožňujúce prevzatie komplexnej starostlivosti o štyri maloleté deti. Súd prvej inštancie prihliadol aj na zdravotný stav matky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka je psychiatrickou pacientkou a má nastavenú medikamentóznu liečbu, ktorú podľa správ a vlastných vyjadrení neužívala pravidelne, resp. ju užívala iba sporadicky. Neskôr uviedla, že liečbu užíva, pričom si nevedela spomenúť na názvy všetkých užívaných liekov. V súvislosti so svojím zdravotným stavom absolvovala, resp. mala absolvovať viaceré lekárske vyšetrenia a požiadala o priznanie invalidného dôchodku. V čase rozhodovania nebola zamestnaná a nemala pravidelný príjem. Zásadné nedostatky súd prvej inštancie zistil aj v oblasti zabezpečovania zdravotnej starostlivosti o maloleté deti v období, keď sa nachádzali v starostlivosti rodičov. Po prijatí do I. J. bol ich zdravotný stav vyhodnotený ako zanedbaný, pričom najvýraznejšie sa zanedbanie prejavovalo u najmladších detí. Maloletý D. vo veku približne 4,5 roka používal plienky a vykazoval výrazné oneskorenie v oblasti sebaobsluhy. Maloletá E. vo veku 13 mesiacov dosahovala vývinovú úroveň približne osemmesačného dieťaťa, mala preležanú hlavičku, nestavala sa na nohy a prijímala výlučne umelé dojčenské mlieko. Po umiestnení do zariadenia bola deťom zabezpečená potrebná pediatrická, stomatologická a podľa potreby aj odborná zdravotná starostlivosť. U jednotlivých detí boli následne diagnostikované alebo sledované viaceré zdravotné ťažkosti, avšak v čase vypracovania správy CDR bol ich zdravotný stav celkovo hodnotený ako dobrý. U maloletej E. došlo k výraznému vývinovému posunu, keď už samostatne chodila a dobiehala vekový štandard. Súd prvej inštancie mal za preukázané aj výrazné zanedbanie vzdelávania a školskej dochádzky. Maloleté deti B. a C. v domácom prostredí školu navštevovali iba sporadicky, čo sa prejavilo na ich vedomostiach a školských zručnostiach. Maloletá B. napriek návšteve druhého ročníka základnej školy nevedela písať ani čítať. Na základe vyšetrenia v CPPaP sa u nej zistila ľahká mentálna zaostalosť a bolo odporučené jej preradenie do špeciálnej základnej školy. V školskom roku 2025/2026 navštevuje tretí ročník spojenej školy internátnej v J. a podľa hodnotenia školy dosahuje veľmi dobré výsledky, je snaživá a pracovitá a vo vzdelávaní napreduje. Aj u maloletého C. bolo potrebné vzhľadom na výrazné zanedbanie školskej dochádzky začať so vzdelávaním prakticky od začiatku. Po zintenzívnení vzdelávania v škole a v CDR prvý ročník ukončil s veľmi dobrým prospechom. V školskom prostredí je aktívny, hoci jeho pozornosť je nestála a zatiaľ nedokáže pracovať
úplne samostatne. Na základe vyšetrenia CPPPaP mu bol odporučený asistent aj v ďalšom ročníku. Maloletý D. vo veku 4,5 roka pred umiestnením do I. nenavštevoval žiadne predškolské zariadenie. Do materskej školy nastúpil v marci 2025, jeho adaptácia bola spočiatku sťažená, postupne sa však zlepšovala a na prostredie materskej školy si zvykol. Po prijatí do CDR maloleté deti nemali osvojené základné hygienické návyky ani jednoduché sebaobslužné úkony. V zariadení však podľa vykonaného dokazovania dosiahli v tejto oblasti výrazný pokrok. D. prestal používať plienky, deti si osvojili umývanie rúk po použití WC a po návrate zvonku, čistenie zubov, ako aj základné spoločenské návyky, napríklad pozdrav, poďakovanie a požiadanie. Aktívne sa zapájajú do činností v skupine a primerane svojmu veku sa podieľajú aj na drobných domácich prácach. Všetky deti sa dobre adaptovali na prostredie CDR, zvykli si na vychovávateľov i ostatné deti, rešpektujú nastavené pravidlá a v sociálnej oblasti u nich došlo k viditeľnému rozvoju. Sú v rovesníckej skupine prijaté a nevykazujú konfliktné správanie. Sú prirodzene zvedavé, reagujú na podnety podporujúce ich rozvoj a voči sebe navzájom prejavujú ochranárske správanie. Súd prvej inštancie zároveň zistil, že súrodenecká skupina bola pôvodne z kapacitných dôvodov umiestnená do dvoch samostatných skupín CDR, pričom B. a E. boli v jednej skupine a C. s D. v druhej. Po uvoľnení kapacity boli od 06.11.2025 všetky maloleté deti spojené do jednej skupiny, čím bolo zabezpečené ich spoločné spolužitie. Pokiaľ ide o vzťah maloletých detí k rodičom, súd prvej inštancie vychádzal zo správy CDR, podľa ktorej sú maloleté deti s rodičmi v pravidelnom kontakte. Rodičia ich navštevujú spravidla raz mesačne a telefonicky sa s nimi kontaktujú takmer denne. Maloleté deti rodičov prijímajú bez obmedzení a rodičia sa počas kontaktov zaujímajú o ich prežívanie, školské výsledky a záujmové aktivity. Pri návštevách im prinášajú drobné darčeky. Vzťah detí k rodičom teda nebol hodnotený ako narušený a rodičia o deti prejavujú záujem. Napriek zachovanému citovému vzťahu však súd prvej inštancie zohľadnil, že rodičia si počas obdobia, keď boli deti umiestnené v zariadení, nevytvorili podmienky potrebné na ich návrat do vlastnej starostlivosti. Kolízny opatrovník pri terénnom šetrení v januári 2026 nezistil žiadnu relevantnú zmenu pomerov smerujúcu k vytvoreniu vhodných bytových, hygienických, sociálnych a ekonomických podmienok. Rodičia naďalej bývali v nevyhovujúcej nehnuteľnosti bez základného sociálneho vybavenia, pričom podľa úradu nepodnikali dostatočné kroky smerujúce k náprave a k návratu detí do prirodzeného rodinného prostredia. Významné bolo aj vyjadrenie samotnej matky na pojednávaní, ktorá uviedla, že z opatrení, ktoré deklarovala už v predchádzajúcom konaní, v podstate nič nerealizovala. Hoci v minulosti uvádzala, že si nájde zamestnanie a zabezpečí príjem, v čase pojednávania bola naďalej nezamestnaná a bez pravidelného príjmu. Zároveň uviedla, že starostlivosť, ktorú deťom poskytovala pred ich odňatím, považuje za adekvátnu a chcela by ju zabezpečovať rovnakým spôsobom aj naďalej. Súd prvej inštancie však mal vzhľadom na výsledky dokazovania za preukázané, že práve v období starostlivosti rodičov došlo k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti, hygienických návykov, sebaobsluhy a predovšetkým vzdelávania maloletých detí. Otec naopak na pojednávaní pripustil nevyhovujúce podmienky v súčasnom bydlisku a s nariadením ústavnej starostlivosti súhlasil. Uviedol, že v predmetnom dome deti nemôžu existovať a že rodičia potrebujú ešte čas na zabezpečenie podmienok potrebných na ich návrat. Súčasne deklaroval, že majú naďalej záujem, aby boli deti v budúcnosti zverené do ich spoločnej starostlivosti. V širšej rodine maloletých detí sa nenachádza žiadna osoba, ktorá by bola schopná alebo ochotná prevziať ich starostlivosť do náhradnej osobnej starostlivosti. Zároveň I. J., v ktorom sú maloleté deti umiestnené, s nariadením ústavnej starostlivosti súhlasilo. Maloleté deti sú v zariadení plne adaptované, napredujú vo vývine a ich zotrvanie v tomto prostredí je podľa odborného tímu pre ich ďalší vývin prínosné.
4. Dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi. Súd prvej inštancie sa stotožnil so záverom a odporúčaním kolízneho opatrovníka, že rodičia maloletých detí v čase rozhodovania nemajú vytvorené podmienky na zabezpečenie ich riadnej a sústavnej starostlivosti, ani na zabezpečenie ich zdravého psychického, fyzického a sociálneho vývinu. Vychádzal pritom najmä z dlhodobého vývoja pomerov v rodine a zo skutočnosti, že maloleté deti sa v CDR J. nachádzajú od 13.01.2025, pričom napriek takmer ročnému časovému priestoru a podpore zo strany príslušného úradu práce rodičia nevykonali konkrétne kroky smerujúce k odstráneniu nedostatkov a vytvoreniu podmienok potrebných na ich návrat do rodinného prostredia. Súd prvej inštancie poukázal na predchádzajúce rozhodnutia Okresného súdu Galanta, ktorými bolo maloletým deťom postupne nariadené neodkladné opatrenie a následne výchovné opatrenie spočívajúce v pobyte v CDR J.. Keďže ani v priebehu trvania týchto opatrení nedošlo k takej úprave rodinných a sociálnych pomerov, ktorá by umožnila návrat maloletých detí do osobnej starostlivosti rodičov, bolo následne nariadené ďalšie neodkladné opatrenie, ktorým boli maloleté deti ponechané v starostlivosti CDR J.. Z aktuálneho šetrenia ÚPSVaR Nové Zámky, pracovisko Šaľa, mal súd za preukázané, že rodičia si naďalej nevytvorili vhodné podmienky na prevzatie plnej zodpovednosti za starostlivosť o maloleté deti a nepodnikli potrebné kroky
k náprave svojej situácie. Súd prvej inštancie pritom zdôraznil, že od umiestnenia maloletých detí mali rodičia takmer jeden rok na to, aby svoje pomery zlepšili a preukázali reálnu pripravenosť prevziať ich do svojej starostlivosti. Napriek tomuto časovému priestoru a poskytovanej podpore však nedošlo k podstatnej zmene ich situácie. Prihliadol aj na to, že v rodine sa nenachádza žiadna osoba, ktorá by bola schopná a ochotná prevziať maloleté deti do náhradnej osobnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti iným spôsobom než ich zotrvaním v zariadení. CDR J. pritom vo svojej správe zo dňa 22.01.2026 uviedlo, že rodičia si doposiaľ nevytvorili vhodné podmienky na zabezpečenie komplexnej starostlivosti o deti a s nariadením ústavnej starostlivosti súhlasilo. Pri hodnotení postoja rodičov súd prvej inštancie vychádzal aj z ich vyjadrení na pojednávaní. Matka uviedla, že z toho, čo deklarovala už v predchádzajúcom konaní, nič nerealizovala a naďalej býva v rovnakej nehnuteľnosti. Otec s návrhom na nariadenie ústavnej starostlivosti súhlasil, keď sám uviedol, že v súčasnom dome by maloleté deti nemohli existovať. Hoci rodičia deklarovali záujem, aby boli deti v budúcnosti vrátené do ich spoločnej starostlivosti, otec zároveň uviedol, že na vytvorenie potrebných podmienok ešte potrebujú čas. Ani táto deklarovaná snaha však podľa súdu prvej inštancie nebola sprevádzaná konkrétnymi výsledkami, ktoré by odôvodňovali záver o pripravenosti rodičov prevziať deti do osobnej starostlivosti. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadenie ústavnej starostlivosti predstavuje v danom prípade jediné efektívne riešenie na zabezpečenie ochrany, riadnej starostlivosti a stability maloletých detí a je v súlade s ich najlepším záujmom. Súčasne konštatoval, že v danom čase nie je možné maloleté deti zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, keďže v ich rodine nebola zistená osoba spĺňajúca podmienky na prevzatie osobnej starostlivosti o ne. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, súd prvej inštancie vzhľadom na sociálne, rodinné a majetkové pomery, ako aj možnosti a schopnosti rodičov určil matke povinnosť prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa platnej v čase splatnosti výživného. Otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 45,- eur mesačne na každé maloleté dieťa, pričom vychádzal najmä z jeho aktuálnych majetkových pomerov a skutočnosti, že v čase rozhodovania disponoval príjmom z nemocenskej dávky vo výške 655,- eur mesačne. Výživné určil splatné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred na účet CDR J.. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na § 52 CMP.
5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, a to vo vzťahu k výroku II. o výživnom z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; ďalej len ,,CSP“) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že nedisponuje žiadnym príjmom. Nie je zamestnaná, nedostáva žiadne dávky v nezamestnanosti a nie je ani evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Štát za ňu odvádza zdravotné odvody do zdravotnej poisťovne. Súd prvej inštancie uznal, že má psychické problémy a problémy s chrbticou. Navštevuje aj neurológa v Šali, ako aj psychiatrickú ambulanciu. Žiadala oslobodiť od súdnych poplatkov a ustanoviť zároveň zástupcu.
6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že matka je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Ani jeden z rodičov nedostáva žiadne dávky ani pomoc v hmotnej núdzi.
7. Matka vo svojom následnom vyjadrení uviedla, že otec je dlhodobo práceneschopný. Nemocenská dávka je podľa počtu dní práceneschopnosti.
8. Proti tomuto rozsudku podal oneskorene odvolanie otec, a to vo vzťahu k výroku III. o výživnom. Navrhol znížiť výživné na každé maloleté dieťa na sumu 30,- eur mesačne, a to od 15.07.2026. Uviedol, že dlhodobo je práceneschopný, nemocenskú dávku nepoberá vždy v rovnakej sume.
9. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Odvolanie otca bolo potrebné v zmysle § 386 písm. a) CSP odmietnuť, keďže odvolanie bolo podané oneskorene.
10. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil, keď matke uložil povinnosť platiť na výživu maloletých detí, mesačne sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, platného v čase splatnosti bežného výživného, a to počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozsudku, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet CDR J..
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa vysporiadal sa s podstatnými argumentmi matky, a keďže odvolací súd v celom rozsahu zdieľa aj právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou aj správne vyložil, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na presvedčivé písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:
14. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
15. V čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
16. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17. Podľa čl. 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 178,92 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 124,81 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 81,66 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
19. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 ZoR, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom predstavuje ich zákonnú povinnosť. K odvolacej námietke matky, podľa ktorej súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že je nezamestnaná, nemá žiadny príjem a poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav, odvolací súd uvádza, že samotná nepriaznivá príjmová situácia rodiča bez ďalšieho nezbavuje rodiča zákonnej povinnosti prispievať na výživu svojho dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodiča trvá bez ohľadu na jeho aktuálnu príjmovú situáciu, pričom každý rodič je povinný podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov podieľať sa na zabezpečovaní výživy svojho dieťaťa.
20. ZoR v § 62 ods. 3 ustanovuje minimálny rozsah vyživovacej povinnosti rodiča voči nezaopatrenému neplnoletému dieťaťu, a to bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Ide o zákonom garantovaný minimálny rozsah vyživovacej povinnosti, ktorého účelom je zabezpečiť, aby sa rodič podieľal na výžive svojho dieťaťa aspoň v zákonom ustanovenom minimálnom rozsahu aj v prípadoch, keď jeho príjmové alebo majetkové pomery neumožňujú určiť výživné podľa všeobecných kritérií uvedených v § 62 ods. 1 a 2 ZoR. Z uvedeného vyplýva, že nepriaznivé príjmové pomery matky, jej nezamestnanosť ani ňou tvrdený nepriaznivý zdravotný stav samy osebe nemôžu viesť k zániku, resp. k úplnému upusteniu od plnenia jej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom.
21. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý matke určil vyživovaciu povinnosť v minimálnom zákonom ustanovenom rozsahu, t. j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa. Výška minimálneho výživného je pritom naviazaná na sumu životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, ktorá sa každoročne upravuje opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že výška minimálneho výživného sa v priebehu času mení v závislosti od aktuálnej výšky životného minima pre nezaopatrené dieťa.
22. Pokiaľ teda súd prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti matky vychádzal zo zákonom ustanoveného minimálneho rozsahu podľa § 62 ods. 3 ZoR, jeho záver zodpovedá účelu a zmyslu predmetnej právnej úpravy. Odvolacia námietka matky založená na jej nezamestnanosti a absencii príjmu preto nie je spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
23. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky správne aplikoval príslušné ustanovenia ZoR. Keďže odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti meniť alebo zrušiť, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
24. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
25. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
26. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
27. Podľa § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
28. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
29. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
30. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva objektívna podmienka prípustnosti odvolania, ktorou je podanie odvolania v stanovenej lehote, ktorá je pätnásť dní počítaných od doručenia rozhodnutia. Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej jej počiatok, ktorým je deň, kedy bolo odvolateľovi doručené písomné vyhotovenie rozhodnutia, t. j. rozsudku alebo uznesenia. Keďže ide o lehotu procesnú, nezapočítavajú sa do jej plynutia dni dopravy písomnosti na súd.
31. Rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený otcovi dňa 19.03.2026, lehota na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie mu začala plynúť nasledujúcim dňom po jeho doručení, t. j. od 20.03.2026 a v dôsledku pripadnutia posledného dňa lehoty na deň pracovného pokoja (piatok 03.04.2026), posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, teda 07.04.2026 (utorok). Otec podal odvolanie elektronicky až dňa 18.06.2026, t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
32. Vzhľadom na skutočnosť, že otec podal odvolanie oneskorene, pričom pre túto okolnosť nemožno v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. a) CSP odmietol bez toho, aby sa ním vecne zaoberal.
33. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.
34. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).