Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cob-226-2019.pdf
PDF · 136.97 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/226/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: ADEK group, s.r.o., 1. mája 4312, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 45 421 684, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 5.350,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/75/2017-173 zo dňa 4.9.2019 a o odvolaní žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku č.k. 10Cb/75/2017-239 zo dňa 24.10.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/75/2017-173 zo dňa 4.9.2019 v napadnutej zaväzujúcej časti (výrok II.) p o t v r d z u j e .
II. Krajský súd v Bratislave dopĺňací rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/75/2017-239 zo dňa 24.10.2019 a rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/75/2017-173 zo dňa 4.9.2019 v časti nároku na náhradu trov prvoinštančného konania (výrok III.) z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. konanie v časti istiny vo výške 30,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 30,- eur od 9.10.2014 do zaplatenia zastavil, výrokom II. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.320,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 5.320,15 eur od 9.10.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a výrokom III. priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 98,88%, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.4.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.350,15 eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenia poistného plnenia resp. náhrady škody, ktorú mal žalovaný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu, a to na základe poistnej zmluvy č. 5720059284, ktorou došlo k poisteniu všeobecnej zodpovednosti za škodu právneho predchodcu žalobcu, autoservisu ABC trading s.r.o. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca v dňoch 27.2.2014 - 3.3.2014 vykonal servisnú prehliadku motorového vozidla Volvo FH 12-420 4X2, EČ: E. M. od spoločnosti AQUA PRO, s.r.o. Servisná prehliadka zahŕňala aj výmenu motorového oleja a olejových filtrov. Po odovzdaní vozidla toto bolo riadne prevádzky schopné. Dňa 12.3.2014 majiteľ vozidla informoval právneho predchodcu žalobcu, že vozidlo vydáva neprirodzené zvuky a dňa 13.3.2014 bolo privezené do servisu, pričom majiteľ vozidla požiadal o okamžité odstránenie poruchy v rámci reklamácie. Pri oprave sa zistilo, že
bolo poškodené turbodúchadlo, prasknutá vložka valca, zadretý piest s vložkou, poškodená bola aj hlava valca a snímač tlaku oleja, ktorý mal ukazovať tlak v motore. Zároveň sa zistilo, že príčinou poškodení bolo poškodenie gumového tesnenia na olejovom filtri, ktoré vzniklo v dôsledku neúmerného dotiahnutia na olejovom filtri, ktorý bol menený pri servisnej prehliadke. Právny predchodca žalobcu vybavil reklamáciu ako dôvodnú a následne si škodovú udalosť nahlásil žalovanému, ktorý oznámil žalobcovi (právnemu predchodcovi) ukončenie likvidácie škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia. Žalovaný mal za to, že za škodu nezodpovedá servis, ale škoda vznikla prevádzkou motora pri nedostatočnom mazaní. Žalovaný pri tomto vychádzal z ním objednaného znaleckého posudku č. 20/2015, s ktorým sa žalobca nestotožnil a dal si vyhotoviť nový znalecký posudok č. 15/2016, ktorý ako primárnu príčinu poškodenia určil nedostatočné mazanie motora v náročných prevádzkových podmienkach počas prepravy. Nedostatočné mazanie malo byť spôsobené pozvoľným unikaním oleja. Pri výmene oleja došlo k poškodeniu tesnenia olejového filtra a toto poškodenie spôsobilo netesnosť a následný únik oleja. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že jeho právny predchodca vybavil kladne reklamáciu poškodeného a odstránil vady, ktoré vznikli na vozidle v dôsledku nesprávne vykonanej servisnej prehliadky. Následne si právny predchodca žalobcu ako poistený uplatnil náklady na odstránenie vád, t.j. škodu u žalovaného, u ktorého mal na takéto prípady uzatvorenú zodpovednostnú poistku.
3. Žalovaný k žalobe uviedol, že príčina zadretia motora, a to únikom oleja cez poškodené tesnenie olejových filtrov pri vykonávaní servisu, je technicky neprijateľná a má za to, že sa jedná o mechanické poškodenie v priečnom smere, ktoré nemohlo byť spôsobené vplyvom montáže filtrov. Poukázal ďalej na to, že poistený uviedol v zápise o poškodení, že na motore bolo nefunkčné čidlo tlaku oleja. Porucha čidla bola pravdepodobne príčinou dlhodobej jazdy vozidla s nedostatočným mazacím tlakom a poškodenie motora bolo spôsobené prevádzkou motora pri nedostatočnom mazaní. Na základe zistených skutočností žalovaný ukončil likvidáciu bez poistného plnenia, keďže ku škode nedošlo v dôsledku porušenia povinnosti poisteného, ktorý tak za škodu nezodpovedná. Pričom nárok na náhradu škody nemôže mať povahu nároku na poistné plnenie, keďže ide o dva odlišné právne inštitúty. Žalovaný zároveň poukázal na čl. III bod 1 písm. j) VPP VZ 08, podľa ktorého ak v zmluve nie je dohodnuté inak, sa poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu vzniknutú na veciach, na ktorých poistený vykonával objednanú činnosť, pokiaľ ku škode došlo preto, že táto činnosť bola vykonaná chybne. Žalovaný mal teda za to, že škoda v dôsledku chybnej činnosti poisteného, nie je dojednanou zmluvou krytá.
4. Žalobca poukázal na bod 3.1. prílohy poistnej zmluvy, podľa ktorého sa poistenie vzťahuje na zodpovednosť za škodu vzniknutú v súvislosti s činnosťou: diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel a diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel, sadzba S4, G45.20, druh 1. Zároveň poukázal aj na čl. II ods. 1 VPP VZ 08, podľa ktorého sa poistenie uzaviera pre prípad právnym predpisom stanovenej zodpovednosti poisteného za škodu vzniknutú inej osobe poškodením alebo zničením veci, ktorú má táto osoba vo vlastníctve alebo užívaní. Predmetný nárok podľa žalobcu spĺňa všetky predpoklady vzniku práva na poistné plnenie, keďže k poškodeniu došlo v dobe trvania poistenia, v súvislosti s vykonávaním činnosti poisteného uvedenej v poistnej zmluve pri oprave prevzatej veci a na území SR, v servise poisteného. Žalobca ďalej poukázal na § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia, alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Z podania zo dňa 16.5.2017 pritom vyplýva, že žalovaný uviedol, že poistné plnenie nie je možné poskytnúť z dôvodu výluky poistenia podľa čl. III bod 1 písm. J) VPP VZ 08. Ide tu však o iný dôvod ako to, že škoda nebola spôsobená servisnými prácami. Žalobca mal za to, že predmetom konania môže byť iba to, čo bolo rozporované v oznámení ukončenia likvidácie škodovej udalosti. Žalovaný nemôže podľa žalobcu následne meniť dôvody odmietnutia plnenia. Žalobca tiež poukázal na čl. III bod 1 písm. h) a j) VPP VZ 08, podľa ktorých ak nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak, poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu: h) vzniknutú na veciach, ktoré poistený prevzal, aby na nich vykonal objednanú činnosť j) vzniknutú na veciach, na ktorých poistený vykonával objednanú činnosť, pokiaľ ku škode došlo preto, že táto činnosť bola chybne vykonaná
Zároveň poukázal na bod 4.2. prílohy poistnej zmluvy č. 5720059284, podľa ktorého: odchylne od čl. III ods. 1 písm. h) VPP VZ 08 sa dojednáva, že poistenie sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu na veciach, ktoré poistený prevzal, aby na nich vykonal objednanú činnosť. Poistenie sa však nevzťahuje na škody vzniknuté stratou veci a na zodpovednosť za škodu z prepravných zmlúv a škody vzniknuté na akýchkoľvek motorových vozidlách, ktoré poistený prevzal za účelom vykonania objednanej činnosti
s výnimkou opravy, úpravy a čistenia motorového vozidla, ak je táto činnosť predmetom činnosti poisteného. Poistený tak mal v zmysle bodu 4.2. odchylne od poistných podmienok poistené aj riziko, že poistenie sa vzťahuje aj na zodpovednosť za škodu na veciach, ktoré prevzal, aby na nich vykonal objednanú činnosť. Výluka, ktorú uviedol žalovaný, sa podľa žalobcu na neho nevzťahuje, nakoľko je potrebné rozlišovať medzi ustanoveniami článku III. ods. 1 písm. h) a písm. j) VPP, pričom hlavný rozdiel je v prevzatí veci, na ktorej má byť vykonaná objednaná činnosť a v mieste vykonanej činnosti. Článok III. ods. 1 písm. j) VPP vôbec nehovorí o prevzatej veci, tak ako písm. h), ktoré sa priamo vzťahuje na danú situáciu.
5. Žalovaný za bezprostrednú príčinu vzniku škody považoval nefunkčnosť snímača tlaku oleja na poškodenom vozidle, ktorého poškodenie nie je právnemu predchodcovi žalobcu kladené na zodpovednosť. Priamosť tejto príčiny a následku vzhliada v tom, že ak by bol snímač tlaku oleja v poškodenom vozidle funkčný, riadne a včas by signalizoval nedostatok tlaku oleja v motore, čím by došlo k včasnému odstaveniu vozidla z prevádzky a tým zabráneniu vzniku škody. Funkčnosť predmetného snímača tlaku oleja tak bola posledná okolnosť v postupnom slede dejových okolností, ktorá mohla zvrátiť finálny stav. V zmysle uvedeného, ako aj s prihliadnutím na vek vozidla v čase jeho poškodenia (13 rokov), považuje žalovaný za plne dôvodné poukázať na právnu zásadu casum sentit dominus, v zmysle ktorej škodu z náhody znáša majiteľ veci. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ by sa súd nestotožnil s vyššie uvedeným má za to, že poškodenie snímača tlaku oleja, ako náhodná udalosť na strane právneho predchodcu žalobcu, sa na vzniku škody na poškodenom vozidle podieľala v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka mierou nie menšou ako 50%. Taktiež poukázal na rozdiely v znaleckých posudkoch, znalecký posudok č. 15/2016 zo dňa 7.3.2016 sa spôsobom poškodenia tesnenia olejového filtra vôbec nezaoberal, znalecký posudok č. 20/2015 zo dňa 25.3.2015 príčinu v neúmernom dotiahnutí vylučuje, keď ako spôsob poškodenia tesnenia určuje kontakt s tvrdým predmetom, ako napr. skrutkovačom.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v danom konaní bol uplatnený nárok na poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy všeobecnej zodpovednosti za škodu. Toto poistné plnenie však predstavuje istú formu náhrady škody, ktorá pôvodne vznikla poškodenému vlastníkovi motorového vozidla pochybením právneho predchodcu žalobcu pri servisnej prehliadke, výmene oleja a olejových filtrov. Nakoľko však na základe reklamácie právny predchodca žalobcu nahradil poškodenému škodu, a to opravou, čiže naturálnym plnením, nárok na poistné plnenie prešiel na právneho predchodcu žalobcu. V týchto prípadoch právna prax pripúšťa taký výklad § 823 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého keď poistený ako zodpovednostný subjekt sám nahradí škodu, plní vlastne namiesto poistiteľa. Preto má potom poistený právo na plnenie voči poistiteľovi. Žalobcovi následne nárok uplatňovať si toto poistné plnenie voči žalovanému vznikol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.9.2015.
7. Súd prvej inštancie tak zo znaleckého posudku predloženého žalobcom č. 15/2016 ako aj zo znaleckého posudku predloženého žalovaným č. 20/2015 zistil, že k zadretiu motora došlo v dôsledku nedostatočného mazania, ktoré bolo spôsobené pozvoľným únikom oleja cez poškodené tesnenie olejového filtra. Keďže sa oba znalecké posudky v tomto tvrdení zhodujú, súd mal tieto skutočnosti za nesporné. V oboch posudkoch je taktiež uvedené, že čidlo tlaku oleja bolo nefunkčné. Rozpor nastal v tvrdeniach, kde posudok č. 20/2015 považuje za hlavnú príčinu poškodenia vozidla nesprávnu techniku jazdy, ktorá spočívala v neodstavení vozidla z prevádzky i keď vodič mal vedomosť o nefunkčnosti čidla tlaku oleja. Posudok 15/2016, ale uvádza, že čidlo tlaku oleja sa mohlo pokaziť počas jazdy, a vodič tak nemal možnosť spozorovať pokles tlaku oleja, pričom uvádza niekoľko dôvodov, ktoré z technického hľadiska mohli spôsobiť poškodenie čidla tlaku oleja. Vzhľadom na závery v znaleckých posudkoch a na odôvodnenie záverov v posudku č. 15/2016 mal súd za to, že hlavným dôvodom poškodenia vozidla bolo unikanie oleja cez poškodené tesnenie olejového filtra, čím došlo k nedostatočnému mazaniu a následnému zadretiu motora. Súd mal za to, že vodič vozidla pri jazde nemusel z ukazovateľa tlaku zistiť zníženie tlaku oleja, nakoľko ku poškodeniu čidla, mohlo dôjsť počas jazdy, a preto vozidlo odstavil až keď motor začal vydávať iné zvuky. Súd v danom prípade považoval za relevantnejší znalecký posudok č. 15/2016, ktorý uvádza niekoľko dôvodov, pre ktoré mohlo dôjsť k pokazeniu čidla tlaku oleja počas jazdy a navyše poukazuje aj na výpoveď vodiča, podľa ktorého kontrolka pri započatí jazdy fungovala. Znalecký posudok č. 20/2015 výpoveď vodiča vôbec nezohľadňuje, ani neuvádza možnosti, že by sa čidlo tlaku oleja mohlo pokaziť počas jazdy. Súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalovaného, že poškodenie snímača tlaku oleja, ako náhodná udalosť na strane právneho predchodcu žalobcu sa
na vzniku škody na poškodenom vozidle podieľala v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka mierou nie menšou ako 50%. V danom prípade nebolo preukázané, že by bola škoda na vozidle spôsobená aj zavinením poškodeného v dôsledku neprimeranej jazdy či nesledovaním čidla tlaku oleja.
8. Súd prvej inštancie konštatoval, že k poškodeniu olejového filtra došlo právnym predchodcom žalobcu pri servisnej prehliadke, ktorej súčasťou bola aj výmena oleja a potrebných filtrov. Súd dal do pozornosti stranu 2 zo zápisu z obhliadky, kde je uvedené, že tesnenie prasklo zrejme pri doťahovaní olejového filtra a taktiež prílohu č. 1 k dotazníku pre poškodeného, kde právny predchodca žalobcu uvádza, že príčinou poškodenia motora bolo prasknuté gumené tesnenie na olejovom filtri, nakoľko pri výmene filtra neúmerne dotiahli olejový filter a poškodili gumové tesnenie. Z vyjadrenia žalobcu, ale aj znalcov a taktiež žalovaného vyplýva záver, že olej unikal cez poškodené gumové tesnenie, ktoré bolo poškodené pri výmene oleja a filtrov. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že poškodenie tesnenia pri výmene oleja a filtrov spôsobil právny predchodca žalobcu a je irelevantné, či to bolo neúmerným dotiahnutím, alebo po kontakte s tvrdým predmetom, aj keď tieto dve možnosti sa v danom prípade nevylučujú, keďže z vyjadrení poisteného servisu vyplýva, že tesnenie bolo prasknuté, a to mohlo byť aj v dôsledku poškodenia šraubovákom pri doťahovaní filtra.
9. Podľa súdu prvej inštancie v zmysle poistnej zmluvy č. 5720059284 a VPP VZ 08 nešlo v danom prípade o výluku z poistenia. V čl. 4.2. poistnej zmluvy si zmluvné strany dohodli odchýlne od čl. III ods. 1 písm. h) VPP VZ 08 poistenie aj na zodpovednosť za škodu na veciach, ktoré poistenec prevzal, aby na nich vykonal objednanú činnosť. Rozsah poistenia bol pritom dohodnutý v súvislosti s činnosťou diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel. Súd sa v danom prípade stotožnil s vyjadrením žalobcu, keď má za to, že hlavný rozdiel medzi ust. čl. III ods. 1 písm. h) a j) je v prevzatí veci, na ktorej mala byť vykonaná činnosť. Kým písm. j) nepočíta s prevzatím veci, t.j. prevzatím vozidla autoservisom v jeho priestoroch na vykonanie opravy, písm. h) výslovne prevzatie veci predpokladá. V zmysle vyššie uvedených skutočnosti sa preto v danom prípade výluka z poistenie neuplatňuje, nakoľko bola vylúčená dohodou poistných strán. Právny predchodca žalobcu na opravu, t.j. na objednanú činnosť vozidlo prevzal od majiteľa dňa 27.2.2014 a vykonal na ňom u seba v autoservise vadnú výmenu oleja a filtrov. Výluka v zmysle čl. III ods. 1 písm. j) by sa mohla uplatniť v prípade, ak by autoservis vykonal opravu bez prevzatia veci do svojej fyzickej dispozície, napr. u zákazníka alebo priamo na ceste, čo sa v danom prípade nestalo.
Súd poukázal aj na to, že ust. čl. III ods. 1 písm. j) sa v kontexte s ostatnými poistným podmienkami v nadväznosti na účel a zmysel poistenia javí ako nejasné, neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko poistenému by v podstate nikdy nebolo vyplatené poistné plnenie a poistná zmluva by v takom prípade bola úplne zbytočná. Účelom takéhoto poistenia má predsa byť práve prípad náhrady škody, ktorú poistený spôsobí svojou činnosťou na veci. Výšku uplatneného nároku mal súd preukázanú z faktúry právneho predchodcu žalobcu č. 20140028, v ktorej uviedol materiál, ktorý pri oprave použil, jeho hodnotu ako aj hodnotu práce potrebnú na opravu poškodeného vozidla. Tvrdenie žalovaného, že si právny predchodca žalobcu do faktúry pripočítal maržu nebolo nijak preukázané, naopak z faktúry vyplýva, že právny predchodca žalobcu nezapočítal do sumy DPH a od najhodnotnejších položiek odpočítal zľavu pohybujúcu sa v rozsahu 10% -20%. Žalovaný taktiež namietal, že žalobca neodpočítal od uplatňovaného nároku spoluúčasť, avšak vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobcu v časti spoluúčasti vo výške 30,- eur s príslušenstvom, súd na túto námietku neprihliadol. Z vykonaného dokazovanie mal súd za to, že žaloba bola v rozsahu po čiastočnom späťvzatí podaná dôvodne. Právnemu predchodcovi žalobcu vznikla opravou jeho predchádzajúceho pochybenia škoda, a to tak, že poškodenému opravu ani potrebný materiál neúčtoval, avšak jemu ako poistenému vznikol úbytok v jeho majetkovej sfére, ktorý si následne u žalovaného uplatnil ako nárok na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy. Súd preto žalobe spolu s úrokom z omeškania v uvedenom rozsahu vyhovel.
10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal čiastočný úspech v konaní, preto mu súd priznal pomernú náhradu trov konania, ktorá zodpovedá jeho čistému úspechu v konaní. Súd pri vyčíslení vychádzal z celkovej hodnoty konania, t.j. 5.350,15 eur, pričom žaloba bola dôvodná v časti 5.320,15 eur. V časti 30,- eur žaloba nebola podaná dôvodne, keďže išlo o sumu predstavujúcu spoluúčasť. Žalobca späťvzatím v tejto časti zavinil čiastočné zastavenie konania. K výške čistého úspechu v konaní žalobcu 98,88 % súd dospel odpočítaním percentuálneho úspechu žalovaného v konaní, ktorý predstavuje 0,56% od percentuálneho úspechu žalobcu v konaní, ktorý je 99,44%.
11. Súd prvej inštancie vydal vo veci dopĺňací rozsudok č.k. 10Cb/75-2017-239, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 718,80 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia Dopĺňacieho rozsudku vyplýva, že podaním doručeným súdu dňa 24.9.2019 žalobca navrhol, aby súd rozhodol dopĺňacím rozsudkom o povinnosti žalovaného zaplatiť mu aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 718,80 eur, ktoré predstavujú náklady na vypracovanie znaleckého posudku č. 15/2016 zo dňa 7.3.2016, t.j. pred začatím konania. Žalovaný uviedol, že vynaložené náklady na znalecký posudok č. 15/2016 nemožno považovať za vynaložené hospodárne a účelne, pričom mal za to, že dlžníka je možné zaviazať len na úhradu nákladov veriteľa vynaložených pri vymáhaní pohľadávky. Znalecký posudok žalovaný pritom považoval za nepreskúmateľný a nedôveryhodný. Taktiež mal za to, že cena znaleckého posudku bola 598,- eur, pričom zvyšná časť sumy bola daňou z pridanej hodnoty, ktorá bola fakturovaná právnym zástupcom žalobcu. Súd prvej inštancie vydal dopĺňací rozsudok s poukazom na ust. § 121 ods. 3 Obč. zák., ktorým doplnil rozsudok č.k. 10Cb/75/2017-173 zo dňa 4.9.2019 o chýbajúci výrok, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj sumu 718,80 eur, ako náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Súd poukázal na to, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú tiež trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok. Súd mal za to, že suma 718,80 eur predstavuje príslušenstvo pohľadávky a konkrétne skutočné a preukázané náklady, ktoré musel žalobca účelne vynaložiť pred začatím súdneho konania v súvislosti s uplatnením jeho pohľadávky a preukázaním jej oprávnenosti.
12. Proti rozsudku vo výroku II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP.
13. Žalovaný považuje naďalej za sporné naplnenie zákonných podmienok vzniku zodpovednosti právneho predchodcu žalobcu za škodu, rozsah tejto zodpovednosti ako aj výšku plnenia, ktoré by podľa dojednaní poistnej zmluvy vzniklo, ak by bola daná zodpovednosť právneho predchodcu žalobcu. Čo sa týka zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, žalovaný je toho názoru, že v predmetnej veci nie je daná príčinná súvislosť medzi vytýkaným konaním právneho predchodcu žalobcu a škodou, ako aj nebolo identifikované a preukázané, akého konkrétneho protiprávneho konania sa mal právny predchodca žalobcu vlastne dopustiť. Žalovaný zdôraznil, že samotný únik oleja z motora poškodeného vozidla sám o sebe nespôsobil poškodenie vozidla . Pokiaľ nedôjde k prevádzke (jazde) vozidla, v ktorom sa nenachádza dostatočné množstvo oleja v motorovej časti, nedôjde ani k zadretiu motora (vzniku škody). Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nevysporiadal v napádanom rozhodnutí. Z uvedeného je potrebné následne vyvodiť, že dôvodom vzniku škody bolo prevádzkovanie poškodeného vozidla za súčasného nedostatočného množstva oleja v jeho motore (tj. nie len nedostatok oleja v motore/nedostatočné mazanie), nakoľko ak by vozidlo nebolo prevádzkované (došlo by k jeho včasnému odstaveniu), nedošlo by k zadretiu motora a vzniku škody. Táto skutočnosť vyplýva podľa žalovaného zo znaleckého posudku č. 20/2015 predloženým žalovaným. Z pohľadu prejednávanej veci je irelevantné, či vodič poškodeného vozidla mal vedomosť o nefunkčnosti snímača tlaku oleja v motore alebo nie, nakoľko jeho nefunkčnosť nebola kladená právnemu predchodcovi žalobcu za vinu, v konaní nebolo preukázané, žeby túto nefunkčnosť právny predchodca žalobcu spôsobil, alebo že by ju vyvolalo nedostatočné množstvo oleja v motore. Pokiaľ vodič poškodeného vozidla aj napriek vedomosti o nefunkčnosti snímača tlaku oleja v motore ďalej prevádzkoval poškodené vozidlo, k vzniku škody tak došlo nesprávnou technikou jazdy ako porušením vlastnej prevenčnej povinnosti poškodenou spoločnosťou. Pokiaľ poškodené vozidlo bolo prevádzkované pri nedostatočnom množstve oleja v motore z dôvodu, že jeho vodič nemohol mať vedomosť o poškodení snímača tlaku oleja, pretože k jeho poškodeniu došlo práve počas tej istej jazdy, počas ktorej hladina oleja v motore klesla pod kritickú hodnotu túto okolnosť je potrebné hodnotiť ako náhodu, ktorej dôsledky má znášať majiteľ veci, t.j. poškodená spoločnosť a právny predchodca žalobcu za ňu nezodpovedá.
14. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancií o nenaplnení podmienok na aplikáciu § 441 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by sa aj súd prvej inštancie nestotožnil s názorom, že škoda vznikla jedine v priamej príčinnej súvislosti s okolnosťami na strane poškodenej spoločnosti, žalovaný je toho názoru, že pri hodnotení spoluzavinenia poškodenej spoločnosti na vzniku škody v zmysle § 441 Obč. zák. je potrebné sa vysporiadať aj s nefunkčnosťou snímača tlaku oleja ako náhodnou okolnosťou
na strane poškodenej spoločnosti. Žalovaný pritom zastáva názor, že táto okolnosť sa podieľala na vzniku škody mierou nie menšou, ako 50%. Ďalej žalovaný zdôraznil, že vykonaným dokazovaním nebolo zistené, ako konkrétne a pri akej príležitosti mal právny predchodca žalobcu poškodiť tesnenie olejového filtra, ktoré je mu kladené za vinu. Ani žalobca sám neuvádza ako konkrétne malo k tomuto poškodeniu dôjsť. K výške plnenia žalovaný uviedol, že pre jej určenie mali byť rozhodujúce náklady, ktoré právny predchodca žalobcu preukázateľne vynaložil pri navracaní veci do pôvodného stavu. Za dôkaz takýchto nákladov však nemožno akceptovať faktúru vystavenú právnym predchodcom žalobcu sebe samému. Za dôkaz nákladov skutočne vynaložených právnym predchodcom žalobcu by tak bolo možné považovať účtovné doklady preukazujúce hodnotu vynaloženú právnym predchodcom žalobcu za nadobudnutie použitých náhradných dielov, ako aj o akú hodnotu došlo u neho k navýšeniu nákladov súvisiacich s prácou strávenou uvedením poškodeného vozidla do pôvodného stavu. Len samotná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu použil svojich zamestnancov pri oprave poškodeného vozidla nie je dôkazom o majetkovom úbytku, resp. vzniku akéhokoľvek nákladu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, alebo zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.
15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Vo vzťahu k argumentom žalovaného v podanom odvolaní žalobca uviedol, že podľa názoru žalovaného ad absurdum, by nikdy právny predchodca žalobcu, ako ani iní klienti žalovaného vykonávajúci servis vozidiel, nemali podľa úvah žalovaného nárok z poistného plnenia zodpovednosti za škodu vybranou činnosťou voči žalovanému, pretože pri akejkoľvek oprave vozidla žalovaný bude vychádzať zo záveru, že žiadna oprava priamo nespôsobuje poškodenie vozidla, ale až následná prevádzka vozidla, na ktorom bol vykonaný nesprávny servisný zásah. Nesprávna oprava by podľa tejto úvahy žalovaného nikdy nebola príčinou vzniku škody na vozidle. Poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 28.10.2010, sp.zn. 3 Cdo 130/2010 podľa ktorého: „O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.” V danej veci je nesporné, že došlo k nesprávne vykonanej výmene olejového filtra právnym predchodcom žalobcu na vozidle. V danom prípade preto ide o zjavné protiprávne konanie právneho predchodcu žalobcu, ktorá skutočnosť nie je medzi stranami sporu ani sporná. Pri skúmaní príčinnej súvislosti je potrebné prijať záver, ktorá príčina vyvolala následnú škodu na motorovom vozidle. Žalobca podotkol že aj keby nebol snímač tlaku oleja funkčný už pred servisným zásahom, nič to nemení na tom, že jediným dôvodom vzniku škody bol nesprávny servisný zásah právneho predchodcu žalobcu, pretože aj pri nefunkčnom snímači tlaku oleja, je absolútne logické, že po servisnej prehliadke spojenej s kompletnou výmenou oleja, ako to bolo v tomto prípade, nikto nemôže očakávať nedostatok oleja v motore. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
16. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. K nákladom vynaloženým žalobcom v súvislosti so znaleckým posudkom uviedol, že tieto nemožno považovať za vynaložené hospodárne a účelne. Znalecký posudok č. 15/2016 je totiž zaťažený vadou nepreskúmateľnosti, keď jeho obsahu chýba akákoľvek príloha alebo vysvetlenie osvedčujúce obsah a rozsah znalcom uvádzaných informácií z pred, počas alebo po poškodení motorového vozidla. Znalecký posudok tak nespĺňa podmienky podľa § 17 (najmä ods. 4 písm. e)) zákona č . 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a z uvedeného dôvodu ho v tejto časti, ako aj v časti záverov vychádzajúcich z týchto okolností žalovaný považuje za nepreskúmateľný a nedôveryhodný. Žalovaný upozornil aj na nesprávne vyčíslenie tohto nároku, keď znalec, P.. E., faktúrou č. 15/2016 vyúčtoval odmenu znalca v celkovej výške 598,92 eur. Sumu 718,80 eur uvádza až právny zástupca žalobcu na faktúre č. 2016037 zo dňa 24.3.2016 vystavenej priamo žalobcovi, ako preplatenie uhradených nákladov na zabezpečenie Znaleckého posudku č. 15/2016, pričom bola k sume 598,92 eur pripočítaná aj daň z pridanej hodnoty vo výške 119,80 eur (20%). V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že faktúra č. 2016037 zo dňa 24.3.2016 sa týkala refundácie nákladov za znalecký posudok, nie odmeny advokáta za zabezpečenie takéhoto posudku ako prípadného úkonu právnej služby podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ku ktorému by bolo dôvodné daň z
pridanej hodnoty prirátať. Takéto navýšenie skutočných nákladov na vypracovanie Znaleckého posudku nie je možné považovať za účelné, keďže ak by odmena znalca bola fakturovaná priamo žalobcovi, tá by nepresiahla 598,92 eur, ako je uvedené vo faktúre č. 15/2016 zo dňa 7.3.2016. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmenil tak, že žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 718,80 eur zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.
17. K odvolaniu žalovaného voči dopĺňaciemu rozsudku sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že znalecký posudok zabezpečený žalobcom bol účelným, nakoľko práve o tento znalecký posudok oprel svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v merite veci. Vo vzťahu k sume DPH, ktorá bola prirátaná k odmene za znalecký posudok právnym zástupcom žalobcu konštatoval, že žalovaný nemá právo vyberať, či posudok zabezpečuje priamo klient alebo právny zástupca, len preto, aby žalovaný ušetril na nákladoch, ktoré je zaviazaný uhradiť v súdnom konaní. Právny zástupca v rámci poskytovania komplexných právnych služieb zabezpečuje aj potrebné dôkazy vrátane znaleckých posudkov. Preto je v rámci poskytovania právnych služieb logické, že faktúru vystavuje znalec na právneho zástupcu, ktorý následne tieto náklady prenáša na klienta. Navyše, účelnosť nákladov je možné posudzovať len ako celok - či náklady boli ako také vynaložené účelne, čo je v danom prípade zrejmé. Je neprípustné variovať s časťou nákladov žalovaným - t.j. ak náklady na znalecký posudok P.. E. boli účelné vynaložené, čo okresný súd správne uznal, nemožno uvažovať o tom, že ich časť je neúčelná. Na základe uvedeného žiadal žalobca napadnutý dopĺňací rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
18. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/226/2019-280 zo dňa 30.3.2021 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že žalobca ADEK group, s.r.o. so sídlom 1. mája 4312, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 45 421 684 vstúpil do konania namiesto pôvodného žalobcu QUIES, s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 36 171 506. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.4.2021.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.5.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej zaväzujúcej časti (výrok II.) nie je možné vyhovieť. Proti výroku III. - v časti nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a Dopĺňaciemu rozsudku je odvolanie žalovaného dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku II. zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie (výrok II.) i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje.
23. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
24. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie sumy 5.350,15 eur titulom náhrady škody. Súd prvej inštancie konanie v časti istiny vo výške 30,- eur s príslušenstvom z dôvodu späťvzatia zastavil, výrokom II. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.320,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 5.320,15 eur od 9.10.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a výrokom III. priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 98,88%. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázaný nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá vznikla opravou jeho predchádzajúceho pochybenia a to tak, že poškodenému opravu ani potrebný materiál neúčtoval, avšak jemu ako poistenému vznikol úbytok v jeho majetkovej sfére, ktorý si u žalovaného uplatnil ako nárok na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku predloženého žalobcom č. 15/2016, z ktorého záverov vyplynulo, že hlavným dôvodom poškodenia vozidla bolo unikanie oleja cez poškodené tesnenie olejového filtra, čím došlo k nedostatočnému mazaniu a následnému zadretiu motora. Vodič motorového vozidla pri jazde nemusel z ukazovateľa tlaku zistiť zníženie tlaku oleja, nakoľko k poškodeniu čidla mohlo dôjsť počas jazdy a preto vozidlo odstavil až keď motor vydával iné zvuky. Znalecký posudok zohľadnil aj výpoveď vodiča, podľa ktorého kontrolka pri započatí jazdy fungovala. Podľa súdu prvej inštancie nebolo v konaní preukázané, že by škoda na vozidle bola spôsobená aj zavinením poškodeného v dôsledku neprimeranej jazdy, či nesledovaním čidla tlaku oleja. Konajúci súd ustálil, že hlavnou príčinou škody bolo zadretie motora v dôsledku nedostatočného mazania spôsobeného únikom oleja cez poškodené tesnenie olejového filtra. K poškodeniu olejového filtra došlo právnym predchodcom žalobcu pri servisnej prehliadke, ktorej súčasťou bola aj výmena oleja a potrebných filtrov. Odvolací súd sa s predmetným záverom súdu prvej inštancie plne stotožňuje a v celom odkazuje na odôvodnenie rozsudku.
25. Podľa § 822 Obč. zák., z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
26. Podľa § 823 Obč. zák., náhradu platí poistiteľ poškodenému, poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
27. Vo vzťahu k nároku na poistné plnenie, ktoré predstavuje istú formu náhrady škody sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jej priznanie. Škodou sa rozumie skutočná škoda, ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti (kauzálny nexus). Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného, s ktorým mal uzatvorenú poistnú zmluvu o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Žalovaný likvidoval škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia s tým, že za škodu nezodpovedá servis (právny predchodca žalobcu) ako poistený u žalovaného, ale škoda vznikla prevádzkou motora pri nedostatočnom mazaní ako dôsledok predchádzajúcej jazdy. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo/126/2009).
28. Odvolací súd konštatuje, že je nesporné, že protiprávne konanie žalobcu (právneho predchodcu) spočívalo v nesprávne vykonanej výmene olejového filtra na motorovom vozidle poškodeného v dôsledku ktorého došlo k vzniku škody na motorovom vozidle. Je možné uzavrieť aj s poukazom na znalecký posudok č. 15/2016, že príčinou vzniku škody bol nesprávne vykonaný servisný zásah do vozidla, čím došlo k zadretiu motora a tým k poškodeniu motorového vozidla klienta žalobcu. Pokiaľ by právny predchodca žalobcu vykonal servisnú prehliadku správne, ku škode by nedošlo, čím je daná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu a škodou. Škoda na motorovom vozidle vznikla pri výkone činnosti právneho predchodcu žalobcu, ktorá bola krytá poistnou zmluvou. Existencia zodpovednosti škodcu, ktorý uzavrel poistnú zmluvu nevylučuje, aby škodca plnil poškodenému sám, hoci inak bola škoda krytá poistením. Právny predchodca žalobcu nahradil poškodenému škodu na motorovom vozidle jej opravou, čiže naturálnym plnením, čím prešiel nárok na poistné plnenie (náhradu škody) na žalobcu v zmysle ust. § 823 Obč. zák. a žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie priamo žalobcovi. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by bola škoda na motorovom vozidle spôsobená aj zavinením poškodeného v dôsledku neprimeranej jazdy, či nesledovaním čidla tlaku oleja , ako správne skonštatoval aj súd prvej inštancie. Čo sa týka výšky uplatneného nároku, táto bola preukázaná predložením faktúry právneho predchodcu žalobcu, v ktorej bol uvedený materiál, ktorý bol pri oprave použitý, jeho cena a cena práce, ktorá bola potrebná na opravu motorového vozidla.
29. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výroku II.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
30. Vo vzťahu k dopĺňaciemu rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 718,80 eur odvolací súd uvádza, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V napadnutom rozhodnutí sa súd prvej inštancie nevysporiadal so skutočnosťou, prečo považoval daň z pridanej hodnoty, ktorú fakturoval právny zástupca žalobcu žalobcovi ako svojmu klientovi, za účelne vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky, keďže náklady na vypracovanie znaleckého posudku boli náklady žalobcu. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že faktúra č. 15/2016, ktorú vystavil znalec P.. E. E. právnemu zástupcovi žalobcu za vypracovanie znaleckého posudku znela na sumu 598,92 eur. Následne právny zástupca žalobcu vystavil žalobcovi faktúru č. 2016037 na sumu 718,80 eur, ktorou fakturoval refakturáciu znaleckého posudku vo veci poruchy motora vozidla znalca P.. E. E., z ktorej suma 119,80 eur predstavuje 20% DPH. Bude potrebné sa v konaní vysporiadať so skutočnosťou, či je daň z pridanej hodnoty účelne vynaložený náklad vo vzťahu k žalobcovi, aj keď ako vyplýva zo znaleckého posudku, jeho zadávateľom bol právny zástupca žalobcu. Odvolací súd uznáva, že pokiaľ je právny zástupca žalobcu platcom DPH, vystavuje faktúru vrátane DPH, ale zároveň je potrebné zdôrazniť, že účelne vynaložené náklady súd skúma vo vzťahu k žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi. Tiež nie je bez právneho významu, že v spise sa nenachádza doklad o úhrade nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku znalcovi, čím žalobca nepreukázal, že mu náklady spojené s uplatnením pohľadávky skutočne vznikli.
31. Keďže odvolací súd zrušil dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nebolo možné považovať konanie v celom rozsahu za skončené (súd prvej inštancie bude rozhodovať o nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky). Preto bolo potrebné zrušiť aj výrok III. o náhrade trov konania, kedy bude súd prvej inštancie opätovne rozhodovať o trovách konania v nadväznosti na rozhodnutie o nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky (dopĺňací rozsudok).
32. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo vyššie uvedených intenciách odvolacieho súdu opätovne posúdiť nárok žalobcu - náklady spojené s uplatnením pohľadávky z hľadiska ich účelnosti a tiež vysporiadať sa so skutočnosťou, či daň z pridanej hodnoty, ktorú fakturoval právny zástupca žalobcu žalobcovi ako svojmu klientovi predstavuje účelne vynaložené náklady a či boli tieto náklady žalobcom aj skutočne uhradené.
33. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP.
34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).