Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ek/476/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 45 684 618, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO 44 250 029 proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, XXX XX E., o vymoženie 372,43 eur s prísl. vedenom súdnym exekútorom JUDr. Soňou Stodolovou, Exekútorský úrad Nitra, Kmeťkova 25, 949 01 Nitra pod sp. zn. 157EX 218/21, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 05.05.2026 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 05.05.2026 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 05.05.2026, ktoré vydal vyšší súdny úradník, námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 157EX 218/21 zo dňa 13.03.2026 vydané súdnym exekútorom JUDr. Soňa Stodolová zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor dňa 13.03.2026 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovanie majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súdny exekútor zároveň vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora vo výške 73,80 eur.

3. Oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora (ďalej aj ako „námietky“) uviedol, že podáva námietky z dôvodu, že v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou, však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti

a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je v správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade, ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nimi vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Z viacerých rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica - pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno jednoznačne vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku, má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený mal za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.

4. Súdny exekútor k podaným námietkam oprávneného uviedol, že v priebehu exekučného konania sa podarilo zistiť, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku, nie je poberateľom mzdy, alebo iného príjmu a nemá účet v banke. Povinný nepreberá zásielky doručované súdnym exekútorom v exekučnom konaní na mieste trvalého pobytu, ani iného známeho pobytu. Jediným zisteným majetkom povinného je staršie motorové vozidlo FIAT, registrované od 10.04.1996, ktoré má pri bežnom opotrebení s ohľadom na vek hodnotu 250 - 500,- eur, pričom blokácia súdneho exekútora je v poradí. Vzhľadom na zistené skutočnosti súdny exekútor považoval toto za majetok nepatrnej hodnoty, a teda vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) exekučného poriadku.

5. Súd preskúmal námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora ako aj ďalší spisový materiál a dospel k nasledujúcim zisteniam. Oprávnený namietal, že v predmetnej veci nie sú naplnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Podľa oprávneného súdny exekútor nevykonal fyzické zisťovanie hnuteľného majetku povinného, nepožiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. nevykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia Exekučného poriadku.

6. Súd týmto poukázal na ust. § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré uvádza spôsoby vykonania exekúcie na poklade exekučného titulu, v ktorom je uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Ak je podkladom na exekúciu exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti a predajom podniku. Spôsob, ktorým sa exekúcia vykoná, určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora, ktorého úlohou je s ohľadom na majetkové pomery povinného zvoliť taký spôsob vykonania exekúcie, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Súdny exekútor je v zmysle ust. § 59 ods. 1 Exekučného poriadku povinný pri exekúcii na uspokojenie práva na peňažné plnenie exekútor bezodkladne vykonať potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. Súdny exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. V zmysle vyhlášky č. , ktorou

sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súdny exekútor zisťuje majetok povinného najmä prostredníctvom osôb povinných mu poskytovať súčinnosť s nasledujúcou prioritou: a) účty povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, b) nehnuteľnosti povinného evidované v katastri nehnuteľností, c) evidencie Sociálnej poisťovne, d) pohľadávky povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, e) obchodné podiely povinného podľa obchodného registra, f) vozidlá povinného podľa evidencie vozidiel, g) iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdny exekútor je povinný lustrovať majetok povinného primárne prostredníctvom elektronických prostriedkov v dostupných registroch, resp. prostredníctvom osôb povinných mu poskytovať súčinnosť. Podrobnejšie zisťovanie majetku povinného súdnym exekútorom , ani neupravujú a v tejto súvislosti ani neukladajú súdnemu exekútorovi žiadne ďalšie povinnosti. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného ako aj určenie spôsobu vykonanie exekúcie patrí do kompetencie súdneho exekútora, ktorý musí v každom individuálnom prípade zvážiť, či je hospodárne a efektívne (aj vzhľadom k výške vymáhanej povinnosti) vykonať aj ďalšie (fyzické) zisťovanie majetku povinného, napr. v mieste bydliska povinného, prípadne na inom mieste.

7. Zo zoznamu úkonov, ktoré súdu predložil súdny exekútor, vyplývalo, že súdny exekútor počas vedenia predmetnej exekúcie vykonal niekoľko lustrácii majetku povinného, a to konkrétne lustráciu účtov povinného v bankách, lustráciu nehnuteľností povinného, lustráciu v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou a lustráciu motorových vozidiel povinného. Jediný majetok vo vlastníctve povinného, ktorý sa súdnemu exekútorovi podarilo zistiť, bolo motorové vozidlo značky FIAT, ktoré je registrované od roku 1996. Pri posudzovaní naplnenia podmienok pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného je však potrebné rozlišovať nemajetnosť objektívnu (povinný skutočne nevlastní majetok postačujúci aspoň na úhradu trov exekútora) a nemajetnosť relatívnu (povinný možno vlastní majetok, ale tento majetok nie je možné exekvovať v predmetnom exekučnom konaní). Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. V predmetnej exekúcii sa súdnemu exekútorovi síce podarilo zistiť objektívnu existenciu majetku povinného (motorové vozidlo), pričom blokácia súdneho exekútora je v poradí. Súd však konštatoval, že s ohľadom na odhadovanú hodnotu vozidla neexistuje predpoklad reálneho zexekvovania tohto majetku vo výške, ktorá by postačila aspoň na úhradu trov exekútora, nakoľko sa na motorovom vozidle nachádzajú aj iné blokácie. Súd ďalej konštatoval, že predaj motorového vozidla by si vyžadoval náklady na jeho zabezpečenie, znalecké ocenenie a následný predaj, ktoré by neprimerane prevýšili samotnú výšku pohľadávky.

8. Súd mal za to, že súdny exekútor pri zisťovaní majetku povinného postupoval v súlade s tým, čo mu ukladá ako aj , tzn. že primárne lustroval majetok povinného elektronickými prostriedkami v dostupných registroch a v súčinnosti s tretími osobami. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že súdny exekútor vykonal potrebné úkony na zistenie majetku povinného postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku a v rozsahu, v akom mu to ukladá a , pričom zároveň dostatočne odôvodnil, prečo nepristúpil aj k fyzickému zisťovaniu majetku.

9. Súd zároveň uviedol, že tvrdenie oprávneného o možnosti budúceho nadobudnutia majetku alebo získania príjmov povinným, ktorými by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená. je irelevantné. Povinnosť súdneho exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vzniká, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby nezistil majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a to do piatich rokov od začatia exekúcie (t. j. od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Zákon teda súdnemu exekútorovi neumožňuje rozhodnúť sa, či vydá alebo nevydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ale táto povinnosť je stanovená obligatórne slovným spojením „vydá upovedomenie“. Pri naplnení stanovených podmienok je tak súdny exekútor povinný zastaviť exekúciu, a to bez ohľadu na potencionálnu možnosť získania majetku, resp. príjmov zo strany povinného v budúcnosti.

10. K námietke oprávneného, že súdny exekútor nepristúpil k použitiu donucovacieho opatrenia, súd uviedol nasledovné. S účinnosťou od 01.04.2023 došlo k zavedeniu inštitútu donucovacích

opatrení, ktoré majú slúžiť účelu vynútenia splnenia uloženej povinnosti a ktorých základnou funkciou je predovšetkým funkcia prevenčná, nakoľko majú pôsobiť preventívne a až po nesplnení dotknutej povinnosti nastupuje funkcia represívna. Donucovacie opatrenia majú slúžiť na vynútenie a upevnenie súdnej autority, vrátane autority exekútora ako osoby určenej a splnomocnenej štátom na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, ktorá je v právnom štáte súčasťou súdnej moci, a tým majú viesť k rýchlemu a efektívnemu plneniu povinností povinných osôb v exekučnom konaní a súčasne k rýchlej a účinnej ochrane práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb, najmä k rýchlemu, hospodárnemu a efektívnemu vymoženiu nárokov vymedzených v exekučnom titule. Je potrebné zdôrazniť, že uloženie donucovacieho opatrenia musí byť účelné, t. j. je možné ho uložiť len v prípade ak možno predpokladať, že bez jeho použitia nedôjde k splneniu dotknutej povinnosti, a to za súčasného splnenia zákonných podmienok upravených Exekučným poriadkom. Pri uložení donucovacieho opatrenia sa prihliadne najmä na význam dotknutej povinnosti a na primeranosť donucovacieho opatrenia dotknutej povinnosti, pričom sa dbá na to, aby donucovacie opatrenie viedlo k splneniu dotknutej povinnosti. Uloženie donucovacieho opatrenia či už súdom alebo povereným súdnym exekútorom v rámci výkonu exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného má byť prostriedkom ultima ratio, krajným a výnimočným prostriedkom, ktorým sa má povinný donútiť k výkonu splnenia povinnosti jemu v rámci výkonu exekúcie uloženej, avšak len v prípade, ak všetky ostatné prostriedky zlyhali, teda že exekúciu nemožno bez splnenia predmetnej (uloženej) povinnosti vykonať, či v nej ďalej pokračovať. Má tak ísť o prostriedok, ktorého uloženie má sledovať konkrétny cieľ, ktorým však nie je a nemôže byť uľahčenie činnosti súdneho exekútora pri výkone exekúcie. Súd poukázal na skutočnosť, že donucovacie opatrenie predstavuje inštitút, ktorý súdny exekútor môže, ale nemusí využiť. Je na súdnom exekútorovi, ktorý je štátom splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, aby určil akým spôsobom bude exekúcia vykonaná a aké prostriedky k vynúteniu splnenia povinnosti, ktorá je predmetom výkonu exekúcie, použije. V predmetnej veci nebolo možné uložiť povinnému donucovacie opatrenie, a to s ohľadom na skutočnosť, že povinný sa zdržiava na neznámom mieste. S prihliadnutím na majetkové pomery povinného bolo zároveň možné konštatovať, že uloženie donucovacieho opatrenia by bolo neprimerané a neviedlo by k splneniu vymáhanej povinnosti.

11. Súd konštatoval, že zo strany oprávneného nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor pri výkone svojej činnosti porušil svoje povinnosti a k využitiu ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pristúpil nedôvodne. Súd mal za to, že súdny exekútor postupoval správne, keď po uplynutí lehoty 5 rokov od začatia exekúcie, t. j. odo dňa 09.03.2021, kedy mu bolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie, pristúpil dňa 13.03.2026 k vydaniu upovedomenia o zastavení exekúcie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko sa mu napriek vykonaným lustráciám nepodarilo zistiť žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekútora. Na základe vyššie uvedeného súd konštatoval, že v danej veci nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné námietkam oprávneného vyhovieť a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušiť, a preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 157EX 218/21, ktoré vydal súdny exekútor JUDr. Soňa Stodolová zo dňa 13.03.2026, zamietol.

12. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61n ods. 1 písm. d), § 61n ods. 3 a § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.

13. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie exekútorom a nesprávne tak rozhodol z nasledovných dôvodov. Ako to vyplýva z upovedomenia o zastavení exekúcie exekútorom, ale aj odôvodnenia napadnutého uznesenia, vykonal súdny exekútor iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore s odôvodnením napadnutého uznesenia nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného a skutočnosť splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak nebola ani súdnym exekútorom, ani súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného ako napr. televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165,- eur, cennosti, nábytok, počítače a notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a práve pri výške pohľadávky

oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľností alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Súdny exekútor nevykonal vyššie uvedené zisťovania majetku, v dôsledku čoho neboli splnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie exekútorom, jedná sa teda o tvrdenia negatívnej skutočnosti, ktorej opak musí preukázať súdny exekútor. Navyše z exekučného spisu, ako zistil aj súd, skutočne nevyplýva, že by predmetné zisťovania hnuteľného majetku exekútor vykonal. Oprávnený má za to, že v podmienkach exekučného konania, v ktorom sú možnosti procesného útoku a procesnej obrany zúčastnených subjektov v súlade s § 200 a nasl. Exekučného poriadku obmedzené, neprechádza na oprávneného dôkazné bremeno preukázania majetnosti alebo nemajetnosti povinného. Z § 59 odsek 1 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie majetku povinného a to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného majetku. Na pokyny oprávneného exekútor prihliada, resp. si ich žiada iba v prípadoch predpokladaných zákonom. Nie je správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého mal oprávnený podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a okrem zákonom ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi oprávneného a oprávnený ani nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcií, ktoré možnosti má v plnej miere exekútor. V prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba na základe fyzickej obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu akýchkoľvek preddavkov ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať. To, že § 59 odsek 1 Exekučného poriadku ustanovuje, že súdny exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, neznamená, že exekútor vykoná iba zisťovania dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. To zvlášť pri výške vymáhanej pohľadávky do 2.000,- eur a zjavnej majetkovej situácie povinného, pri ktorej nemožno očakávať vlastníctvo nehnuteľností, pohľadávok, obchodných podielov, hodnotnejších vozidiel a pod. Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podané námietky, zhodnotenia exekútora preveriť a preskúmať minimálne v rozsahu, či exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa vyhlášky MS SR č. Oprávnený nie je povinný navrhovať spôsoby vykonania exekúcie exekútorovi. Exekútor je povinný iniciatívne využívať všetky možné spôsoby exekúcie. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti nachádza. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má nachádzať hnuteľný majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal všetko majetok povinného sám a z vlastnej iniciatívy. Nie je pravdou, že súd nemá právomoc prešetrovať postup súdneho exekútora pri výkone exekúcie. Z ust. 32 Exekučného poriadku jasne vyplýva dohľadové oprávnenie súdu voči súdnemu exekútorovi. Oprávnený tvrdí, že súdny exekútor nevykonal vyššie uvedené zisťovania majetku a že podmienky zákona pre zastavenie exekúcie exekútorom neboli splnené, jedná sa teda o tvrdenia negatívnej skutočnosti, ktorej opak musí preukázať súdny exekútor. Navyše z exekučného spisu, ako zistil aj súd, skutočne nevyplýva, že by predmetné zisťovania hnuteľného majetku exekútor vykonal. Nakoľko náklady exekúcie vymáha exekútor od povinného a zároveň si tieto náklady uplatňuje v prípade zastavenia exekúcie u oprávneného. Exekútor je povinný vykonávať aj tzv. „stratové“ exekúcie, ktoré mu boli pridelené, rovnako ako správcovia konkurznej podstaty musia vykonávať činnosť vo všetkých pridelených prípadoch bez ohľadu na prípadnú stratovosť, ako sa už vyjadril aj Ústavný súd SR. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho, aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie formálnym spôsobom v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky. Na základe týchto skutočností oprávnený navrhol, aby súd sťažnosti vyhovel a zmenil napadnuté uznesenie tak, že námietkam oprávneného vyhovuje a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušuje.

14. Súdny exekútor vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.05.2026, sp. zn. . Uznesenie považuje za vecne správne a zákonné. Oprávnený vo svojej sťažnosti neuvádza žiadne nové

skutočnosti, ktoré by mohli spôsobiť jeho zmenu alebo zrušenie. Závery, ku ktorým súd vo svojom rozhodnutí dospel, považuje súdny exekútor za dôvodné. Voči povinnému eviduje ďalšie štyri exekučné konania, ktoré sú neúspešné. Okrem nich boli na exekútorskom úrade vedené dve ďalšie konania, ktoré boli zastavené, jedno z roku 2010, ktoré bolo zastavené v súlade so o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jedno podľa Exekučného poriadku. Poukazuje na skutočnosť, že nie je úlohou súdu pri posudzovaní námietok proti zastaveniu exekúcie podľa Exekučného poriadku skúmať nemajetnosť preukázanú exekútorom, ale skutočnosť, či objektívne existuje majetok, ktorého hodnota by po speňažení stačila aspoň na úhradu trov exekúcie a tento majetok súdny exekútor bezdôvodne nepostihol. Oprávnený existenciu takéhoto majetku nepreukázal. Zdôrazňuje, že dikcia Exekučného poriadku formuluje relatívnu nemajetnosť, teda nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania. Ak by zákon vyžadoval absolútnu nemajetnosť, snaha zákonodarcu o reguláciu dĺžky exekúcie by bola neefektívna. Tiež by to znamenalo neúmerné trvanie exekúcie vedenej proti povinnému, ktorý síce nie je absolútne nemajetný, ale v dlhom časovom horizonte nebude možné dosiahnuť žiadny výťažok. Súdny exekútor má pri výkone exekúcie diskrečnú právomoc a pristupuje k výkonu exekúcie na základe princípu hospodárnosti, účelnosti, efektívnosti a proporcionality, a to s ohľadom na výšku pohľadávky, predpokladanú efektivitu úkonov a zistené majetkové pomery povinného. Súdny exekútor nie je povinný vykonať napr. fyzickú návštevu miesta bydliska povinného za účelom zisťovania hnuteľného majetku len preto, že tento spôsob výkonu exekúcie zákon pripúšťa. Súdny exekútor má na základe predchádzajúcich zisťovaní majetkových pomerov povinného dôvodné závery, že povinný nevlastní majetok postihnuteľný exekúciou, a preto nie je povinný pristupovať k ďalším úkonom, ktoré by boli nákladné a neefektívne. Zákon nezaväzuje súdneho exekútora k použitiu všetkých dostupných prostriedkov výkonu exekúcie, ak na základe svojho odborného posúdenia dospeje k záveru, že ich vykonanie by neviedlo k uspokojeniu pohľadávky a iba by neúmerne zvyšovalo nálady exekučného konania. Zisťovanie hnuteľného majetku povinného v danom prípade by bolo v zjavnom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky. Náklady spojené s fyzickým zisťovaním majetku, jeho zabezpečením, úschovou a predajom týchto hnuteľných vecí by boli v zjavnom nepomere k výške samotnej vymáhanej pohľadávky. Takýto postup by bol v rozpore s princípom hospodárnosti a zároveň by zaťažil oprávneného zbytočnými nákladmi. Tak ako súdny exekútor k vyššie opakovane uvedenému uvádza, že v priebehu exekučného konania sa podarilo zistiť, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku, nie je poberateľom mzdy, alebo iného príjmu, nemá účet v banke. Povinný nepreberá zásielky doručované súdnym exekútorom v exekučnom konaní na mieste trvalého pobytu (upovedomenie o začatí exekúcie povinný prebral v čase, keď bol umiestnený v ÚVTOS ), ani iného známeho pobytu, upovedomenie o začatí exekúcie v iných, neskôr začatých exekučných konaniach mu boli doručené cestou zverejnenia v Obchodnom vestníku v súlade s ust. Exekučného poriadku. Jediným zisteným majetkom povinného je staršie motorové vozidlo FIAT VIN: 244P00402002 Ev.č. E. REG: 10.04.1996, ktoré má pri bežnom opotrebení s ohľadom na vek hodnotu od 250-500,- eur (blokácia súdneho exekútora je v poradí). Námietka oprávneného v podstate smeruje k tomu, že súdny exekútor nevykonal osobnú návštevu povinného v mieste jeho bydliska, kde mal podľa názoru oprávneného spísať „televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165,- eur, cennosti, nábytok, počítače a notebooky, lampy, nebežné odevy, iný textil a podobne.“ V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že exekútor ani súd, nemôžu ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike. Použiteľné hnuteľné veci, ako televízny prijímač, mobilné telefóny, spotrebná elektronika, či dokonca nábytok a textil, sú v dnešnej dobe takmer nepredajné v exekučnej dražbe. Prípadný súpis hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii nemožno používať ako nátlakový nástroj, kedy sa spíšu aj veci, ktoré sú nepredajné len preto, aby sa povinný donucoval k splneniu vymáhaného nároku. Povinný je evidovaný k trvalému pobytu od r. 1991 na adrese Nitra, Štefánikova tr. 17/29. Na tejto adrese sa dlhodobo nezdržiava. V ani jednom z exekučných konaní vedených voči povinnému si na uvedenej adrese neprebral zásielku doručovanú v exekučnom konaní. Iný pobyt povinného nebol zistený okrem doby, keď bol povinný umiestnený v ÚVTOS Nitra. Súdnemu exekútorovi nie je známe, kde sa povinný zdržiava. Zásielky sa opakovane vracajú ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote. Zároveň ani prostredníctvom poskytnutej súčinnosti mesta či Sociálnej poisťovne sa nepodarilo zistiť adresu, na ktorej by sa povinný mohol zdržiavať, alebo kde by mu bolo možné doručovať písomnosti. Aj v prípade, že by sa fakticky zdržiaval v obydlí patriacom tretej osobe, je dôvodné predpokladať, že vlastnícke právo k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v tejto nehnuteľnosti by si nárokovala tretia osoba. V takom prípade by výkon exekúcie postihnutím hnuteľných vecí bol s vysokou pravdepodobnosťou neúspešný. Oprávnený v bode 17. svojej sťažnosti uvádza odklon od zaužívanej rozhodovacej praxe, na ktorú odkazuje v bodoch 15. a 16. sťažnosti. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že rozhodnutia exekučných súdov nemajú charakter judikátov v

zmysle . Tieto rozhodnutia predstavujú individuálne posúdenie konkrétnych okolností v jednotlivých prípadoch a nie sú všeobecne záväzné pre súdneho exekútora pre iné exekučné konania. Súdny exekútor konštatuje, rovnako ako aj uvádzal v predložení námietky oprávneného súdu, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku, keďže počas exekúcie po dobu ustanovenú zákonom (päť rokov) nezistil majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora. Upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané podľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku je tak vecne správne a boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie. Na záver je potrebné ešte uviesť, že riziko neúspešného vymoženia pohľadávky nesie oprávnený. Právna istota poskytovaná oprávnenému je limitovaná majetkovou situáciou povinného. Zastavenie tohto exekučného konania pre nemajetnosť povinného nie je prekážkou pre oprávneného opätovne sa domáhať od povinného núteného splnenia nároku oprávneného z exekučného titulu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Zastavenie exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nemá za následok, že oprávnený v budúcnosti už nebude môcť podať nový (ďalší) návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom sa bude domáhať núteného splnenia nároku z exekučného titulu, ktorý už bol predmetom exekučného konania ukončeného pre nemajetnosť povinného subjektu. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby súd sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol a napadnuté uznesenie potvrdil.

15. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

16. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

17. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

18. Podľa a , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

19. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

20. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

21. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

22. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak sťažnostný súd považuje za v celom rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku. Podľa už konštantnej judikatúry tak

národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

24. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd len skutočne nad rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj sťažnostný súd konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného, resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. Rozhodujúci je aktuálny stav a exekúciu nie je možné viesť len preto, že oprávnený očakáva zmenu majetkových pomerov v budúcnosti. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je zastaviť exekúciu, ktorá je neperspektívna, v rámci ktorej je vymoženie pohľadávky vysoko nepravdepodobné, pretože jej ďalšie vedenie by malo pre povinného neprimerane nepriaznivé následky. Vedenie tzv. preventívnych exekúcii v domnení, že pohľadávka sa (možno) niekedy v budúcnosti vymôže, je neprípustné. To by bolo v rozpore so základnými zásadami exekučného konania ako je zásada primeranosti a suficiencie (§ 64 Exekučného poriadku). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania

v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej sťažnosti, ktorej niektoré časti sa ani nevzťahujú na prejednávanú vec (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len sa zbaviť, resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného, že tento nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi, kde sa má nachádzať hnuteľný majetok povinného, sťažnostný súd udáva, že s týmto názorom oprávneného možno súhlasiť. Je však v záujme oprávneného za predpokladu, ak má tento vedomosť o existujúcom hnuteľnom majetku povinného, aby o uvedenej skutočnosti súdneho exekútora informoval v záujme efektívneho vedenia exekúcie a možného uspokojenia pohľadávky oprávneného. Nejde vo svojej podstate o prechod dôkazného bremena, ale o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie.

26. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého plnenia, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

27. Na záver súd dodáva, že poukaz oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu nie je relevantný. Pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci nie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach, a to dokonca len rozhodnutiami vyšších súdnych úradníkov, ktoré ani neprešli sudcovským prieskumom, viazaný. Zároveň exekučné konanie vedené pod sp. zn. skutkovo nezodpovedá prejednávanej exekúcii, nakoľko v tomto konaní u povinného nebolo zistené vlastníctvo žiadnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o poukaz na konanie pod sp. zn. , vyššie uvedené odseky odôvodnenia vysvetľujú, prečo nie vždy súdny exekútor musí vykonať mobiliárnu exekúciu.

28. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom.

29. Preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 05.05.2026 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.