Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-133-2026.pdf
PDF · 91.01 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/133/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: 1. malol. A. B., nar. XX. XX. XXXX, občan SR, 2. C. B., nar. XX. XX. XXXX, občan SR, maloleté deti bytom u matky, deti rodičov matky: D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX E. F. XXX, občan SR, a otca: G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX H. XX, občan SR, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o návrhu matky na zvýšenie výživného a otca na zníženie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Otec maloletých detí G. B., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať zvýšeným výživným na maloletú A. B., nar. XX. XX. XXXX vo výške 120,- EUR mesačne a zvýšeným výživným na maloletú C. B., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100,- EUR vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.
III. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletých detí sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu Zvolene domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Na pojednávaní konanom dňa 16. 09. 2026 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletú A. na sumu 120,- EUR a na maloletú Esmu 100,- EUR. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo určované výživné rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8P/274/2023 zo dňa 21. 11. 2023. V tom čase maloletá A. chodila ešte do škôlky a v súčasnosti už ide do základnej školy. Od vydania uvedeného rozsudku teda došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Vtedy určené výživné už nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí ani súčasným životným nákladom. Výrazne vzrástli ceny potravín, energií, bývania, dopravy, zdravotnej starostlivosti, oblečenia a obuvi. O maloleté deti sa stará výlučne ona. Zabezpečuje im bývanie, stravu, hygienu, zdravotnú starostlivosť. Otec si vyživovaciu povinnosť riadne neplní a preto Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny jej poskytuje náhradné výživné, avšak poskytovanie tohto výživného nenahrádza zákonnú povinnosť podieľať sa na výžive detí. V súčasnosti nemá vedomosť o aktuálnych a majetkových pomeroch otca, preto navrhla, aby súd tieto skutočnosti z úradnej povinnosti zistil.
2. Otec podal vo veci návrh na zníženie výživného, ktorý okresný súd evidoval pod
sp. zn. 8P/156/2026. Nakoľko ide o totožné veci súd uznesením č. k. 8P/133/2026-89 zo dňa 18. 08. 2026 spojil tieto dve konania na spoločné konanie.
3. Otec vo svojom návrhu, kde žiadal zníženie vyživovacej povinnosti uviedol, že túto žiada znížiť z dôvodu, že je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici. V súčasnosti nie je schopný splácať danú čiastku, ktorá mu bola udelená Okresným súdom Zvolen. Momentálne nežije s matkou maloletých detí v spoločnej domácnosti tri roky. Žiada zníženie výživného a to na sumu 30% zo životného minima.
4. Súd z úradnej povinnosti zistil, že v súčasnosti otec už nevykonáva trest odňatia slobody, pričom tento mal vykonávať od 29. 06. 2026 do 29. 08. 2026.
5. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/274/2023-91 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 14CoP/30/2024 zo dňa 23. 05. 2024 zistil, že Okresný súd Zvolen zaviazal otca maloletých detí platiť na výživu maloletých detí B. a to A. sumou vo výške 100,- EUR a na výživu maloletej C. sumou 80,- EUR. Súd predovšetkým pri určovaní výživného vychádzal z toho, že pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkove možnosti dané jeho fyzickým stavom, množstvo získaných vedomostí a skúseností. Na základe tohto teda súd vychádzal z možného potencionálneho príjmu otca. Krajský súd napriek tomu, že otec sa odvolal tento rozsudok potvrdil. V bode 11. krajský súd poukázal na to, že otec namietal výrok II. napadnutého rozsudku, t. j. čo sa týkalo výšky výživného a to z dôvodu, že jeho momentálna situácia je taká, že je nezamestnaný a nemá žiaden príjem a preto žiada o zníženie určenej výšky sumy na výživu maloletých detí na minimum. Krajský súd poukázal na to, že okresný súd správne vyjadril, že vychádzal z tzv. zásady potencionality príjmu povinného rodiča, t. j. že neprihliada len na skutočný príjem povinného rodiča, ale na jeho schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery. Preto nie je rozhodujúci príjem rodiča, ktorý dosahuje v čase rozhodovania, ale ktorý by reálne mohol dosiahnuť. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy maloletých detí. Záujem zákonodarcu je na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odôvodnených od príslušných osobných, rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby maloletých detí.
6. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí sa rodiny zistil, že t. č. matka poberá prídavky na maloleté deti vo výške 120,- EUR.
7. Súd zo správy Obce E. F. zistil, že matka maloletých detí žije v spoločnej domácnosti svojho druha. V obci neboli zaznamenané žiadne negatívne podnety ani sťažnosti na výchovu matky ani maloletých detí, alebo že by bola starostlivosť zo strany matky zanedbávaná.
8. Súd zo správy zo šetrenia rodinných pomerov vo veci matky maloletých detí zistil, že matka pracuje na dohodu na H. I. F. ako J., jej príjem je 25,- EUR za jeden odpracovaný deň. Poberá rodinné prídavky. Otec maloletých detí v čase zisťovania bol v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Zo vzťahu pochádzajú dve deti A. a C.. Maloletá A. ide od 01. 09. 2026 do Základnej školy v E. F.. Hygiena v domácnosti je na dobrej úrovni. Prostredie je vhodné pre riadne zabezpečovanie osobnej starostlivosti.
9. Súd zo správ týkajúcich sa otca zistil, že sociálna poisťovňa t. č. otcovi nevypláca žiadne dávky. Súd zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody zistil, že otec má predpokladaný koniec trest evidovaný na 29. 08. 2026. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zistil, že otec od 01. 03. do 30. 06. 2026 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 90,- EUR. Súd zo správy K. H. zistil, že otec maloletých detí má trvalý pobyt v obci H. v rodinnom dome súp. č. XX. Žije v dome svojho brata F. B.. V minulosti sa viackrát zúčastnil na výtržnostiach a bitkách spolu aj s inými osobami, hlavne v miestnom pohostinstve. Jeho pomery nie sú známe. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci otca zistil, že v súčasnosti je otec nezamestnaný, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V mesiaci september tohto roku mu bol vyplatený resocializačný príspevok v sume 118,09 EUR. Podľa jeho udania nemá pravidelný príjem, privyrába si brigádnicky. S predmetným návrhom nesúhlasí, nakoľko nemá dostatok
finančných prostriedkov. Podľa jeho vyjadrenia je ochotný prispievať sumou 44,- EUR na jedno dieťa. Býva v rodinnom dome svojej matky, kde obýva jednu izbu. Medzi výdavky zahrnul elektriku 50,- EUR, 12,- EUR za vodu. Čo sa týka potravín tieto podľa pokynu a potreby matky zakúpi. Iný majetok hnuteľný a nehnuteľný nemám.
10. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o rodine“) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľky tak ako to naposledy žiadala na pojednávaní konanom dňa 16. 09. 2026 je dôvodný a preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca pri maloletej A. zo sumy 100,-EUR na sumu 120,- EUR a u maloletej C. zo sumy 80,- EUR na 100,- EUR. Súd poukazuje na to, že platenie vyživovacej povinnosti každého rodiča je jeho zákonnou povinnosťou, pričom vzniká narodením dieťaťa a trvá pokiaľ nie je dieťa schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov pri zmene je daná predovšetkým zmenou pomerov oproti tým pomerom, ktoré boli určujúce pri pôvodnom rozhodovaní o výške výživného. Vyživovacia povinnosť je jednak plnená rodičom, u ktorého je maloleté dieťa a to tým, že maloletému dieťaťu poskytuje ubytovanie, stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť a iné potreby a zároveň je plnená platením peňažného prostriedku potrebného na úhradu potrieb dieťaťa, v tomto prípade otcom. Zmena vyživovacej povinnosti je možná v prípade, ak došlo, ta ako súd vyššie uviedol, k zmene pomerov. Samotná zmena pomerov je jednoznačne daná už plynutím času. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca určená rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8P/274/2023 zo dňa 21. 11. 2023. Už z tohto časového úseku vidno, že nároky maloletých detí jednoznačne vzrástli, keďže naposledy sa určovalo výživné približne pred troma rokmi. Skutočnosti, na ktoré poukazuje otec vo veci zvýšenia výživného
súd má za to, že v tomto prípade nie sú tieto skutočnosti dôležité a to, že v čase, keď sa vyjadroval, že bol vo väzbe. Okrem iného však otec ignoroval konanie a nedostavil sa na pojednávanie, nežiadal pojednávanie odročiť z dôležitých dôvodov ani nepredložil žiadne dôkazy. Z tohto dôvodu súd má za to, že otec nejaví o maloleté deti žiaden záujem a preto jedinou formou ako matka môže niečo od otca chcieť je platenie výživného. Na základe tejto skutočnosti, že od posledného určovania výživného došlo k podstatnej zmene pomerov najmä čo sa týka vývoja maloletých detí, tieto maloleté deti za tri roky jednak fyzicky vyrástli, avšak čo sa týka A. táto už nastupuje do prvého ročníka základnej školy, kedy budú náklady na maloleté dieťa oveľa vyššie súd má za to, že toto sú dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak ako súd určil a ako ich žiadala aj matka na pojednávaní konanom dňa 16. 09. 2026.
20. Čo sa týka zníženia výživného súd tento návrh otca zamietol.
21. Otec na skutočnosti, na ktoré poukazoval vo svojom návrhu, že v čase podania tohto návrhu bol vo výkone trestu odňatia slobody súd na takéto skutočnosti prihliadať nemôže. Predovšetkým súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.3Cdo/236/2018 zo dňa 20. februára 2019, podľa ktorého v prípade, že otec maloletého dieťaťa, ktorý je povinný platiť výživné sa dopustil protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby (resp. do výkonu trestu odňatia slobody) a následne mu bol uložený súdom nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom došlo k poklesu jeho príjmu alebo aj k strate príjmov nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. V tomto prípade nejde ani o dôvod, ktorý by sa mal uplatniť pri znížení výživného. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd aj v súlade s predmetným rozhodnutím Najvyššieho súdu má za to, že skutočnosti, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody nie sú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti otca a to z dôvodu, že maloleté deti predsa nemôžu byť postihnuté tým, že otec pácha protiprávnu činnosť, za ktorú je potom či už vzatý do väzby resp. do výkonu trestu odňatia slobody. Na základe týchto skutočností súd má za to, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z dôvodu, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody nemôže byť tou skutočnosťou, pre ktorú by súde znížil vyživovaciu povinnosť otca. Zároveň čo sa týka poukazovania otca, že bol nezamestnaný táto skutočnosť taktiež nie je dôvodom pre zníženie výživného, pretože tak ako súd preukázal už aj v prvom rozsudku, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline ide o tzv. potencionalitu možnosti príjmov. V súčasnosti otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa uchádza o zamestnanie, akým spôsobom sa uchádza o zamestnanie, či sa snaží pracovať brigádnicky. Jednoznačne sa súd nemôže prikloniť k tomu, že v prípade, že ak rodič nepracuje tak maloleté deti by nemali nárok na vyživovaciu povinnosť resp. táto by im mala byť znížená. Za takto stanovených skutočností v rámci potencionality príjmov, keďže súdu neboli preukázané nejaké zdravotné resp. iné prekážky, pre ktoré otec nepracuje súd nemohol prihliadnuť na túto námietku a návrh otca na zníženie výživného aj z tohto dôvodu zamietol.
22. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (C. m. p.) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 52 C. m. p. § 26 zák. č. 36/2005 Z. z. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z. § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne (§ 362 C. s. p.).
Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.