Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-274-2023.pdf
PDF · 91.45 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/274/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským vo veci starostlivosti o maloleté deti: 1. A. B., nar. XX. XX. XXXX, občan SR, 2. C. B., nar. XX. XX. XXXX, občan SR, maloleté deti bytom u matky, deti rodičov matky: D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX E. F. XXX, občan SR, a otca: G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX H. XX, občan SR, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o návrhu matky na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd maloleté deti B., A. nar. XX. XX. XXXX a C. nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky D. B., nar. XX. XX. XXXX.
II. Otec maloletých detí G. B., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 100,- EUR mesačne a na výživu maloletej C. B., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 80,- EUR mesačne vždy k 15.-temu dňu v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
IV. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí sa svojím návrhom domáhala, aby jej súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti a zároveň zaviazal otca platiť výživné na obe maloleté deti po 100,- EUR mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s bývalým partnerom nežijú v spoločnej domácnosti už viac ako dva roky, pričom spoločne žili v rodinnom dome v obci H.. Približne po troch rokoch nastali vo vzťahu nezhody a následne si našla podnájom v Lučenci, kde sa s deťmi presťahovala. V súčasnosti býva v obci E. F. XXX s terajším partnerom H. D.. Čo sa týka otca, tento o maloleté deti neprejavuje záujem, pričom ani v prípade akýchkoľvek sviatkov maloletým deťom neposlal žiadne finančné prostriedky ani darčeky, o deti sa dlhodobo stará sama a s ich výchovou jej pomáha jej partner a otec nepomáha žiadnym spôsobom, taktiež nezasiela žiadne výživné. Na základe týchto skutočností žiadala, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.
2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
3. Súd z rodného listu maloletých detí zistil, že matkou maloletých detí je D. B., nar. XX. XX. XXXX a G. B., nar. XX. XX. XXXX.
4. Súd zo správ o otcovi maloletých zistil, že tento v súčasnosti nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom podpory v nezamestnanosti, nemocenských a úrazových dávok a nepoberá ani dôchodkové dávky. Naposledy bol vedený ako poistenec Sociálnej poisťovne od 03. 04. 2018 do 30. 04. 2018. Zo správy Daňového úradu bolo zistené, že otec maloletých detí nemá podané žiadne daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Súd zo správy Obce Polichno zistil, že otec je vznetlivej a agresívnej povahy. V minulosti viackrát so skupinou aj maloletých napadol v miestnom hostinci hostí a spôsobil im zranenia. Posledný incident, kde znovu spôsobil mnohopočetné zranenia, pravdepodobne aj pod vplyvom omamných látok vyšetruje OO PZ Lovinobaňa. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vo veci prešetrenia pomerov u otca maloletých detí zistil, že tento býva na adrese H. I. XX. Bol oboznámený s dôvodom návštevy. Je držiteľom osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Menovaný uvažuje o zrušení tejto živnosti, nakoľko sa mu nedarí a podľa jeho vyjadrenia zarobí asi 300,- EUR, iný príjem nemá. Žije sám, rodinný dom, v ktorom žije patrí jeho matke. Matke prispieva na vodu a elektriku sumou 50,- EUR. Otec ďalej uviedol, že matke detí dáva sumu 70,- EUR čo je vtedy, keď ona si príde na poštu pre peniaze, približne 18.- teho dňa v mesiaci. Za užívanie mobilného telefónu platí 30,- EUR mesačne a na stravu prispeje 150,- EUR, iné výdavky nedá. Poukázal, že s matkou maloletých detí sa rozišli približne pred rokom, kedy sa ona odsťahovala zo spoločnej domácnosti pre vzájomnej nezhody. Odvtedy prispieva sumou 70,- EUR mesačne. Okrem tohto deťom kupuje veci na sviatky ako aj oblečenie. Osobne s maloletými deťmi od rozchodu nebol, videl ich asi štyrikrát pri telefonovaní. S návrhom vo veci zverenia súhlasí, nestotožňuje sa s výškou výživného a je schopný platiť po 40,- EUR mesačne na každé dieťa.
5. Čo sa týka otca maloletých detí, tento sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil. Taktiež sám sa žiadnym spôsobom písomne k návrhu nevyjadril. Z uvedeného jednoznačne súdu vyplýva, že otec absolútne ignoruje súdne konanie a nemá záujem na úprave práv a povinností k maloletým deťom.
6. Súd zo správ o matke maloletých detí zistil, že matka je vedená ako uchádzač o zamestnanie. V súčasnosti matka maloletých detí poberá dávku v hmotnej núdzi, nie jej poberateľkou rodičovského príspevku. Poberá prídavky na maloleté deti A. a C. B.. Zo správy Obce Hontianske Tesáre bolo zistené, že matka maloletých detí nebola riešená za žiadne protiprávne správanie a neboli na ňu podané žiadne sťažnosti. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci zisťovania pomerov u matky zistil, že táto býva na adrese E. F. XXX, v súčasnosti je nezamestnaná. Poberá prídavky na dve deti celkove v sume 120,- EUR. Okrem tohto zabezpečovala aj náhradnú osobnú starostlivosť bratovi D. B.. Otec maloleté deti nijako nekontaktuje, ani ich nevidel zhruba dva roky. Dobrovoľne neprispieva na ich výživu. Pediatrom detí je J. K. v Krupine, pričom deti sú zdravé, prekonali len bežné detské ochorenia. Mesačné náklady na obe maloleté deti sú hygiena, plienky a lieky približne 150,- EUR, strava 120,- EUR, oblečenie 100,- EUR. Okrem prídavkov momentálne nemá matka maloletých detí žiadny iný príjem, pričom finančne jej vypomáha jej partner. Vo veci bývania poukázali na to, že býva v menšom upravenom rodinnom dome pozostávajúcom z dvoch miestností, ktorý je vo vlastníctve rodičov partnera. Bytové podmienky sú vhodné na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti.
7. Súd z vyjadrenia matky maloletých detí na pojednávaní konanom dňa 21. 11. 2023 zistil, že ona trvá na predmetnom návrhu. Poukázala na to, že náklady na maloleté deti sú také ako sú vyjadrené v správe zo šetrenia pomerov. Zároveň sa vyjadrila k tomu, že čo sa týka poukázania otca maloletých detí vo veci správy zo šetrenia pomerov otec uvádza klamlivé údaje. Otec od odchodu matky zo spoločnej domácnosti, čo je už čosi viac ako tri roky, ani jedným eurom neprispel na maloleté deti, nikdy im nič nezakúpil a to ani normálne ani pri sviatkoch. To, že otec klame jednoznačne vyplýva z tej skutočnosti, že otec uvádza, že ona si chodí pre nejaké peniaze na poštu do trvalého bydliska otca čo nie je pravda, pretože ona už má celkom inde trvalé bydlisko a teda ani nemá z akého dôvodu chodiť na poštu. Na základe týchto skutočností bolo s určitosťou preukázané, že otec klame a na maloleté deti žiadnym spôsobom neprispieva.
8. Súd z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní zistil, že oni sa
pridržiavajú správy zo šetrenia pomerov. Bolo preukázané, že matka sa o maloleté deti vie riadne postarať a tieto majú vytvorené vhodné podmienky. Na základe tohto žiadali, aby súd zveril maloleté deti do výchovy a opatery matke. Čo sa týka výšky výživného poukázal na to, že toto ponechá na úvahu súdu.
9. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh matky maloletých detí je skoro v celom rozsahu dôvodný a to vo veci zverenia maloletých detí do výchovy a opatery ako aj vo výške výživného, pričom súd určil výšku výživného na maloletú A. tak ako matka žiadala vo výške 100,- EUR a na maloletú Esmu 80,- EUR a to napriek tomu, že matka žiadala tiež 100,- EUR. Teda v časti, kde matka žiadala výživné na Esmu 100,- EUR súd návrh zamietol.
20. Čo sa týka výživného súd poukazuje na tú skutočnosť, že právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká narodením a vyživovacia povinnosť trvá pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo starostlivosťou o domácnosť, ďalšou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení ako napr. bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného prostriedku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a ostatné skutočnosti týkajúce sa starostlivosti o maloleté dieťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča je dané zákonom. Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého úroveň je porovnateľne nižšia než úroveň druhého rodiča, možno zaviazať druhého rodiča i na plnenie preukázateľných oprávnených potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, čo však je možné modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívne vlastnosti podmienené možnosťami tohto rodiča ako sú fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky a podobne. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča preto nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosť dané jeho fyzickým stavom, množstvom získaných vedomostí, skúseností. Na základe uvedeného súd teda nebude vychádzať pri určovaní výživného zo súčasných reálnych zárobkov rodiča, ale z potencionálneho príjmu, ktorý by mohol otec maloletých detí dosahovať. Súd má za to, že v rámci tvrdenia matky bolo preukázané, že predtým, keď s otcom maloletých detí žili tak otec pracoval na rôznych stavbách ako murár a tiež vykonával iné práce. Zároveň súd zistil aj v rámci živnostenského listu otca maloletých detí, že v súčasnosti má živnostenské oprávnenie, ktoré sa týka aj takýchto činností. Na základe tejto skutočností súd má za to, že v súčasnosti by otec mohol v prípade pracovného pomeru keby sa zamestnal, zarábať a dosahovať mzdu minimálne priemernú v národnom hospodárstve, čo je vyše 1.000,- EUR mesačne. Za takto stanoveného možného potencionálneho príjmu je podľa súdu v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na maloleté deti a to tým spôsobom, že na staršiu A. v sume 100,- EUR a na mladšiu C. vo výške 80, -EUR. Súd teda poukázal a dáva do pozornosti hlavne otcovi maloletých detí, že tú skutočnosť, že v súčasnosti otec maloletých detí poukázal na to, že nemá taký zárobok, aby mohol platiť takéto vysoké výživné nie je pre súd smerodajné, nakoľko sú smerodajné možné predpokladané príjmy otca. Otec maloletých detí absolútne ignorantským spôsobom sa nedostavil na pojednávanie, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Nebolo ani žiadnym spôsobom preukázané, lekárskymi správami, resp. inými správami, že by v súčasnosti bol otec maloletých detí nejako zdravotne postihnutý a nemohol by sa zamestnať ako murár, resp. ako osoba, ktorá by mohla robiť iné stavebné práce. Na základe tohto teda súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.
21. Zároveň súd poukazuje aj na klamlivé vyjadrenie otca, že tento sa podieľa na vyživovacej povinnosti a to sumou 70,- EUR, ktorú má dávať matke maloletých detí vždy 18.-teho dňa v mesiaci niekde na pošte v mieste bydliska otca s tým, že tak ako aj matka maloletých detí poukázala nie je logické, aby si matka chodievala na poštu v mieste bydliska otca pre nejaké dávky, keďže táto už trvalé bydlisko v tejto obci ani nemá a preto ani jednoznačne nemôže v rámci tejto pošty ona poberať nejaké dávky.
22. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (C. m. p.) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. § 65 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z . § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z. § 75 ods. 1 zák.č . 36/2005 Z. z. § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z . § 78 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z. z . § 52 zák. č. 161/2015 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne (§ 362 C. s. p.).
Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.