Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-180-2026.pdf
PDF · 110.52 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/180/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., t.č. D. - C. X, C., a otca A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, C. F., t.č. G. XXXX/XX, C. F., v konaní o zmenu priezviska, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín 84P/18/2026–26 zo dňa 28. mája 2026, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Trenčín 84P/18/2026–26 zo dňa 28. mája 2026 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Súd udeľuje otcovi súhlas za matku maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, aby podal žiadosť na príslušnom orgáne samosprávy k zmene priezviska maloletej z „B.“ na „E.“. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení poukázal okresný súd na návrh, ktorým sa otec domáhal, aby mu súd udelil súhlas za matku na zmenu priezviska mal. A. z priezviska „B.“ na priezvisko „E.“. Návrh odôvodnil tým, že mal. A. je na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.08.2025 sp. zn. 84P/37/2025 zverená do jeho osobnej starostlivosti. Matka sa s ňou žiadnym spôsobom nekontaktuje, na maloletú neplatí vôbec výživné. Niekoľkokrát sa s matkou snažil skontaktovať, aby prišla na matričný úrad v C. F. a udelila súhlas na zmenu priezviska maloletej, avšak neúspešne. Uviedol, že s mal. A. majú vytvorené dobré vzájomné citové väzby tak on, ako aj jeho terajšia partnerka, s ktorou majú spoločnú dcéru H.. Bude v záujme maloletej, aby do budúcna niesla priezvisko „E.“, teda sa volala ako jej biologický otec a sestra H.. Budúci rok má s priateľkou termín svadby a tak by všetci členovia ich domácnosti niesli priezvisko E.. Matka sa za slobodna volala A., vydala sa a prijala priezvisko B.. S pánom F. B. sa rozviedla, avšak ponechala si priezvisko B..
3. Matka s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že jej staršia dcéra F. má priezvisko B. po svojom otcovi. Táto dcéra si zvykla, že mal. A. má priezvisko ako ona. Keď pripravovala dcéru F. do škôlky, učila aj mal. A., že sa volá B., rovnako ako jej sestra. Uviedla, že o mal. A. nevie nič, kde napríklad chodí do škôlky, naposledy ju videla v letných mesiacoch v roku 2025. Dcére píše SMS správy na mobilný telefón otca, ktorý jej však na tieto správy neodpisuje. Naposledy dcére telefonovala v decembri 2025, pričom otec najskôr tvrdil, že dcéra nie je prítomná, potom, že spí, potom, že sa hrá, a nakoniec jej dcéru k telefónu dal. Vyživovaciu povinnosť na mal. A. si plní vo výške 40 Eur. Okrem mal. A. má vyživovaciu povinnosť k dcére F. B. a k dcére I. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorú má so svojim súčasným partnerom K. J., a k ďalšej
dcére H. B., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorej otcovstvo zatiaľ určené nie je, pretože si v čase jej narodenia vybavovala občiansky preukaz; jej otcom je K. J., pričom do budúcna mienia zmeniť jej priezvisko na J..
4. Opatrovník odporučil návrhu otca vyhovieť, nakoľko je to v záujme mal. A.. Uviedol, že mal. A. je už rok zverená do osobnej starostlivosti otca, má súrodenca a po sobáši sa bude volať celá rodina rovnakým priezviskom.
5. Z vykonaného dokazovanie mal okresný súd preukázané, že mal. A. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX ako dieťa mimo manželstva, priezvisko mal. A. - B. je priezviskom matky, ktoré bolo určené pri narodení dieťaťa. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.08.2025 sp. zn. 84P/37/2025-21, právoplatným dňa 21.08.2025, súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola mal. A. zverená do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia a matka sa zaviazala prispievať na výživu mal. A. výživným vo výške 40 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd ďalej preukázané, že rodným priezviskom matky je priezvisko A.. Súčasné priezvisko matky B. matka získala uzatvorením manželstva s F. B., z ktorého manželstva pochádza jedno dieťa, a to mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX. Mal. F. B. bola zverená do osobnej starostlivosti svojho otca a v súčasnej dobe na základe neodkladného opatrenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/169/2025-20 zo dňa 11.11.2025 bola dočasne odovzdaná do náhradnej osobnej starostlivosti brata jej otca a jeho manželke. Matka v súčasnej dobe žije v partnerskom vzťahu s K. J., z ktorého vzťahu pochádza mal. I. J., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 13.03.2026 sa matke narodila ďalšia dcéra H. B., ku ktorej otcovstvo zatiaľ určené nie je; matka tvrdí, že jej otcom je K. J. a do budúcna mienia zmeniť jej priezvisko na J..
6. Mal. A. žije v spoločnej domácnosti s otcom a s jeho partnerkou a z partnerského vzťahu pochádzajúcim dieťaťom, mal. H. E., nar. XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrenia otca dňa 20.06.2026 má naplánované uzatvorenie manželstva so svojou terajšou partnerkou. Matka sa s mal. A. nestretáva, naposledy sa s ňou stretla v letných mesiacoch v roku 2025. Mal. A. však kontaktuje prostredníctvom SMS správ na mobilný telefón otca a zároveň SMS správami žiada otca o stretnutie s maloletou, ku stretnutiu však nedošlo, nakoľko matka si fyzicky po dieťa ani jedenkrát neprišla a dieťa nenavštívila.
7. Okresný súd po zhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že návrh otca je dôvodný. Je nesporné, že pri narodení mal. A. jej bolo určené priezvisko po matke - B.. Matka nesúhlas so zmenou priezviska mal. A. odôvodňovala tým, že jej dcéra F. B. si zvykla na to, že mal. A. má priezvisko ako ona a keď pripravovala dcéru F. do škôlky, učila aj mal. A., že sa volá rovnako ako jej sestra. Zo súčasného vzťahu otca pochádza mal. H. E., nar. XX.XX.XXXX, a otec dňa 20.06.2026 uzatvorí manželstvo s terajšou partnerkou, čím dôjde k zmene priezviska aj jeho terajšej partnerky a mal. A. by bola jediným členom domácnosti, ktorý bude mať odlišné priezvisko. Okresný súd prihliadol na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil návrhu otca vyhovieť. Dôležité je aj to, aby maloletá nemala krízu identity a aby sa stotožnila s priezviskom otca ako hlavného vychovávateľa. K súčasnému priezvisku matky nemá mal. A. žiadnu väzbu, pretože priezvisko B. je priezviskom, ktoré získala matka uzatvorením manželstva s F. B., ktoré manželstvo však zaniklo rozvodom. Zmena priezviska maloletého dieťaťa, resp. udelenie súhlasu za matku otcovi, aby podal žiadosť o zmenu priezviska mal. A., bude v najlepšom záujme dieťaťa, a preto okresný súd v zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Samotnou zmenou priezviska nedochádza k zániku rodičovských práv a povinností matky k dieťaťu, ktorá bude naďalej oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok a stretávať sa s ňou a takýmto spôsobom sa podieľať na jej výchove a starostlivosti. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok.
8. Proti tomuto rozsudku podala matka odvolanie, v ktorom uviedla, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a nevykonal objektívne zhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov. Maloletá A. nosí svoje priezvisko od narodenia, je pod ním vedená vo všetkých úradných evidenciách a vytvorila si k nemu prirodzenú identifikáciu. Rovnaké priezvisko nosí aj jej staršia sestra, pričom zmena priezviska by podľa nej mohla narušiť súrodenecké väzby, rodinnú identitu a prirodzené rodinné vzťahy. V konaní nebolo preukázané, že ponechanie súčasného priezviska spôsobuje maloletému dieťaťu akúkoľvek ujmu alebo problémy. Od začiatku sa snažila byť súčasťou života svojej dcéry a opakovane žiadala o možnosť osobného kontaktu, avšak otec dieťaťa jej v styku opakovane bránil. Výživné sa snaží plniť podľa svojich možností. Matka zdôraznila nízky vek maloletého dieťaťa, podľa jej názoru štvorročné dieťa nie je schopné vytvoriť si vlastný názor na zmenu priezviska.
Otec v konaní nepreukázal nevyhnutnosť zmeny priezviska ani to, že takýto zásah je v najlepšom záujme dieťaťa. Matka mala výhrady aj k priebehu pojednávania, keďže mala pocit nerovnakého prístupu k jej vyjadreniam a dôkazom v porovnaní s vyjadreniami otca. Jej argumenty neboli náležite zohľadnené a konanie neprebiehalo objektívne a nestranne. Z tohto dôvodu navrhuje, aby odvolací súd preskúmal zvukový záznam z pojednávania, z ktorého by podľa nej malo byť zrejmé, akým spôsobom boli hodnotené jednotlivé tvrdenia účastníkov konania. Podľa matky je zachovanie súčasného priezviska v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrh otca na udelenie súhlasu k zmene priezviska zamietol, prípadne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. 9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matku maloletej opakovane žiadal, aby spoločne podpísali zmenu priezviska na E.. Je pravdou, že jej staršia sestra F. nosí priezvisko B., ale jej biologický otec je F. B.. V žiadnom prípade by zmena priezviska nenarušila súrodenecké puto, rodinnú identitu a prirodzené väzby sestier. Ponechanie priezviska B. by maloletej mohlo v budúcnosti spôsobovať problém, keďže po svadbe budú mať všetci spoločné priezvisko. Považuje za prirodzené, aby všetci nosili priezvisko E.. Keď maloletá nastúpi do 1. ročníka základnej školy, určite bude pre ňu jednoduchšie sa adaptovať, keď sa bude volať priezviskom po otcovi, ktorý ju má zverenú do osobnej starostlivosti. Používanie priezviska po biologickom otcovi podporí jej identitu a pocit príslušnosti k rodine, s ktorou žije. Nie je pravdou, že by niekedy bránil v kontakte matky s maloletou. Súd dostatočne preskúmal, aký má matka záujem o dcéru. Matka po súdnom konaní neuhradila na výživu maloletej nič. Súhlasil s tým, že maloletá A. má štyri roky a vzhľadom na svoj vek nie je schopná vytvoriť si vlastný názor na zmenu priezviska. Avšak tým, že s ňou navštevuje lekárov, zabezpečuje jej dochádzku do škôlky, rozdielne priezvisko môže spôsobovať zbytočné otázky a komplikácie. Zmenu priezviska nežiada s cieľom obmedziť postavenie matky maloletej, ale výlučne preto, že ju považuje za prospešnú pre maloletú a zodpovedajúcu jej najlepšiemu záujmu. Podľa jeho názoru bolo súdne pojednávanie objektívne a nestranné, jeho vyjadrenia boli vypočuté a hodnotené rovnako ako vyjadrenia matky. Nemá pocit, že by sudkyňa alebo aj kolízna opatrovníčka pristupovali k veci jednostranne a v jeho prospech. Je presvedčený, že zmena priezviska na je v najlepšom záujme jeho dcéry. Je prirodzené, že dieťa nosí priezvisko buď svojho otca alebo matky. Matka maloletej pani B. je rozvedená, za slobodna sa volala A., on je E. a nevie, prečo by sa teda jeho dcéra mala volať B., keďže s pánom B. nemá nič spoločné. Navrhol preto, aby Krajský súd v Žiline potvrdil rozsudok okresného súdu.
10. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci neboli podané.
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. 12. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd nezistil v konaní procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu. Na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP). 14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie matky nemožno vyhodnotiť ako dôvodné. Matka v podanom odvolaní namietala, že jej vyjadrenia a dôkazy neboli posudzované rovnako ako tvrdenie otca a že priebeh pojednávania nebol nestranný. Za účelom vyhodnotenia tejto odvolacej námietky sa odvolací súd oboznámil so zvukovým záznamom z pojednávania pred súdom prvej inštancie zo dňa 28.05.2026. Z tohto zvukového záznamu vyplýva, že všetci účastníci mali možnosť pred súdom prvej inštancie predniesť svoje stanovisko, bola vypočutá matka, bol vypočutý otec a bola vypočutá tiež pracovníčka kolízneho opatrovníka. Po ich vypočutí bol oboznámený obsah spisového materiálu a obsah pripojených spisov a keďže ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neboli, vyhlásil súd prvej inštancie uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, a následne bol vyhlásený rozsudok. Z priebehu pojednávania nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že vyjadrenia a dôkazy účastníkov neboli posudzované rovnako, alebo že by priebeh pojednávania nebol nestranný. Takéto závery nemožno vyvodiť ani z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými v konaní zistenými skutočnosťami a relevantne vyhodnotil tak argumentáciu otca, ako aj argumentáciu matky. Súd prvej inštancie teda neporušil právo matky na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, a zároveň nemožno dospieť k záveru, že by v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nastali okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť záver o narušení nestrannosti súdu. 15. Vo vzťahu k meritu prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní bolo riešené len udelenie súhlasu jednému z rodičov na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej, a nie samotné rozhodovanie o takejto zmene, ktoré je predmetom administratívnoprávneho konania, a teda patrí do výlučnej právomoci správneho orgánu (Uznesenie Ústavného súdu SR z 13. marca 2013, č. k. I. ÚS 159/2013-12). 16. Podľa prvej vety čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. 17. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a preto obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, samozrejme, pokiaľ tieto rodičovské práva a povinnosti neboli rozhodnutím súdu obmedzené alebo pokiaľ súd rodičov týchto práv a povinností nepozbavil alebo ich výkon nepozastavil. 18. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 19. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd s dôrazom na skutkové okolnosti tejto prejednávanej veci vyhovel návrhu otca a nahradil súhlas matky na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej A.. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmena priezviska je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré je zverené do starostlivosti otca a po jeho sobáši so súčasnou partnerkou bude mať celá rodina rovnaké priezvisko. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že maloletá A. nemá žiadnu väzbu na súčasné priezvisko, pretože priezvisko B. je priezviskom, ktoré matka získala uzatvorením manželstva, pričom z aktuálneho vzťahu má matka ďalšie dve maloleté deti, z ktorých jedno má priezvisko J. a druhému mienia zmeniť priezvisko z B. na J.. 20. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že zmena priezviska je v zmysle § 35 Zákona o rodine podstatnou otázkou výchovy maloletého dieťaťa, o ktorej rodičia vždy rozhodujú spoločne bez ohľadu na to, či je alebo nie je dieťa zverené jednému z nich do osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa o podstatnej
otázke výchovy maloletého dieťaťa rodičia nedokážu dohodnúť, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Súd tak rozhoduje o nahradení vôle, resp. súhlasu druhého rodiča, čo pri zmene priezviska znamená, že rozhoduje o udelení súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska na administratívny úrad. Rovnako ako pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí je aj v prípade rozhodovania o zmene priezviska primárnou úlohou konajúceho súdu posúdiť najlepší záujem dieťaťa. V právnej teórii neexistuje definícia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pre rozmanitosť života, prax ale ukazuje množstvo dôvodov, ktoré treba súdmi vyhodnotiť, aby bolo správne rozhodnuté v konečnom dôsledku o tom, či je v najlepšom záujme dieťaťa zmena jeho priezviska. V tejto súvislosti je treba poukázať na Všeobecný komentár č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) vydaný 29. mája 2013 Organizáciou spojených národov, Výborom pre práva dieťaťa, v časti V - Implementácia: posúdenie a určenie najlepšieho záujmu dieťaťa, A bod 48 „Posúdenie a určenie najlepšieho záujmu je jedinečnou činnosťou, ktorú je treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa alebo skupiny detí, či detí všeobecne“. 21. Väzba rodič - dieťa je síce tvorená okrem iných skutočností aj spoločným priezviskom, ktoré tvorí isté puto medzi rodičom a dieťaťom, pričom dieťa má právo na zachovanie a utváranie, respektíve prehlbovanie si väzieb s oboma rodičmi, avšak v okolnostiach prejednávanej veci bolo podľa odvolacieho súdu namieste vyhovieť návrhu otca. Odvolací súd uvádza, že určiť priezvisko (meno) dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťa má v zásade priezvisko svojho rodiča a k zmene jeho priezviska môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Aj pri rozhodovaní o takom návrhu, aký podal otec, je nevyhnutné brať zreteľ na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je základným východiskom pri posudzovaní dôvodnosti udelenia súdneho súhlasu so zmenou priezviska druhému z rodičov. Záujem dieťaťa je nutné vnímať nielen z pohľadu obsahu žiadosti jedného z rodičov, ale je treba citlivo skúmať aj argumenty toho rodiča, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí. Zmenou priezviska maloleté deti síce neprichádzajú o rodiča s právami a povinnosťami rodiča, ale strácajú základný formálny rodový identifikátor k rodičovi. Biologický rodič však navždy zostane biologickým rodičom bez ohľadu na zmenu priezviska dieťaťa, pričom záleží predovšetkým na rodičoch, do akej miery budú v živote dieťaťa prítomní. 22. V prejednávanej veci mal odvolací súd za to, že boli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu otca na zmenu priezviska maloletej A.. Je potrebné zvýrazniť, že maloletá je zverená do starostlivosti otca, ktorý podľa vlastného vyjadrenia mienil uzavrieť manželstvo so svojou aktuálnou partnerkou, s ktorou už má ďalšie maloleté dieťa. Po svadbe tak celá rodina bude mať rovnaké priezvisko, čo je nepochybne v záujme maloletej, jej identity a prepojenia s rodinou, ktorej je súčasťou. Priezvisko B. je priezviskom, ktoré maloletá získala od svojej matky. Nejedná sa o rodné priezvisko matky, ale o jej priezvisko získané uzavretím manželstva s pánom B., ku ktorému však maloletá nemá žiadny vzťah. Neobstojí pritom argumentácia matky, že je v záujme maloletej A., aby mala rovnaké priezvisko ako jej staršia sestra F. a že by tak zmena priezviska narušila ich súrodenecké puto. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že staršia sestra maloletej F. má priezvisko B. po svojom otcovi, pričom matka má ďalšie dve deti, z ktorých jedno má priezvisko J. a druhému, podľa vyjadrenia matky, rodičia mienia zmeniť priezvisko z B. na J.. Maloletá A. tak má nielen sestru F. s priezviskom B., ale aj ďalšie dve sestry, ktoré majú, respektíve budú mať priezvisko J.. Okrem toho predsa kvalitu súrodeneckého vzťahu neurčuje to, či deti majú alebo nemajú spoločné priezvisko. Argument matky o zachovaní rovnakého priezviska súrodencov preto nemôže byť relevantný. 23. Vychádzajúc z uvedených zhodnotení je odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že je v najlepšom záujme maloletej A., aby mala priezvisko otca. Pre maloletú, ktorá je zverená do starostlivosti otca a je tak súčasťou jeho rodiny, bude prirodzene jednoduchšie, ak jej identita, určená okrem iného priezviskom, bude totožná s identitou rodiny otca, čo uľahčí jej adaptáciu nielen pri vstupe do vzdelávacieho systému, ale vo všeobecnosti v bežnom živote. Spoločné priezvisko s otcom, ktorý o maloletú zabezpečuje každodennú starostlivosť, uľahčí bežný život maloletej v kontakte s predškolským a následne školským zariadením, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, či pri bežnom kontakte so štátnymi a inými inštitúciami.
24. Po vykonaní odvolacieho prieskumu tak odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky, a preto nebol pre krajský súd priestor pre iný záver než, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP s tým, že v podrobnostiach odkazuje na vecne správne závery okresného súdu. Podľa konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania.
25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. 26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.