Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoR/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcov: 1/ M.. L. D., dátum narodenia XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. XXXXX/XX Y., XXX XX N.-F., štátny občan Z., 2/ A.. P. D., dátum narodenia XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXXX/XX Y., XXX XX N.-F., bydlisko A.Á. XXX/XX, XXX XX O., štátny občan Z., obaja zastúpení Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 157 proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad jeho vykonateľnosti a o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -109 zo dňa 24.10.2018 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -109 zo dňa 24.10.2018 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. zamietol návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. I/2015 vydaného dňa 6.10.2016 Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave a výrokom III. nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania, a to s poukazom na ustanovenia (ďalej len „“), , , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, , .

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II dňa 11.11.2016 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. I/2015 vydaného dňa 6.10.2016 Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave a odkladu jeho vykonateľnosti. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že dňa 14.6.2013 uzavrel žalovaný a spoločnosť JANES, s.r.o. zmluvu o splátkovom úvere a v ten istý deň bola medzi ručiteľom L.. M. D. a žalovaným uzatvorená ručiteľská listina, predmetom ktorej bolo vyhlásenie ručiteľa, že uspokojí pohľadávku, ktorá vznikne na základe zmluvy o úvere za dlžníka JANES, s.r.o., ak ju nesplní dlžník. Na základe rozhodcovskej zmluvy zo dňa 14.6.2013 mal všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami, a to žalovaným a spoločnosťou JANES, s.r.o. a L.. M. D. riešiť rozhodcovský súd. Ani jeden zo žalobcov nebol zmluvnou stranou uzatvárajúcou rozhodcovskú zmluvu. Žalobcovia ako právni nástupcovia síce zodpovedajú za dlhy poručiteľa L.. M. D. do výšky nadobudnutého dedičstva, nie sú však viazaní rozhodcovskou zmluvou. Navyše rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predmetný spor, nakoľko tento vykazuje všetky znaky spotrebiteľského sporu s tým, že podľa názoru žalobcov na

ručiteľský vzťah medzi veriteľom - žalovaným a ručiteľom - L.. M. D. je potrebné prihliadať ako na právny vzťah dodávateľa a spotrebiteľa. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tým spôsobom, že rozhodcovský súd mal právomoc spor rozhodnúť, a to v zmysle čl. I rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalovaným, dlžníkom a ručiteľom L.. M. D., pričom sa nejedná o spotrebiteľský spor, nakoľko ručiteľ nemal v ručiteľskej listine postavenie spotrebiteľa v zmysle .

3. Okresný súd Bratislava II dňa 14.11.2017 postúpil spis Okresnému súdu Bratislava V ako kauzálne príslušnému súdu podľa .

4. Po postúpení veci sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či sa v prípade daného rozhodcovského konania jednalo o spotrebiteľský spor. Súd prvej inštancie ustálil, že spoločnosť JANES, s.r.o. uzavrela dňa 14.6.2013 so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. , predmetom ktorej bolo poskytnutie strednodobého splátkového úveru vo výške 70.000,- eur a v ten istý deň bola medzi žalovaným a L.. M. D. uzavretá ručiteľská listina č. RL 1, ktorou sa ručiteľ zaviazal uspokojiť pohľadávku, ktorá vznikne na základe zmluvy o úvere za dlžníka JANES, s.r.o., ak ju neuspokojí dlžník. Dňa 14.6.2013 podpísali žalovaný, spoločnosť JANES, s.r.o. a ručiteľ L.. M. D. aj rozhodcovskú zmluvu. Ručiteľ L.. M. D. bol v čase podpisu všetkých zmlúv zároveň konateľom a spoločníkom spoločnosti JANES, s.r.o., v nadväznosti na čo súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-419/11 zo dňa 14.3.2013, podľa ktorého fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ručiteľa L.. M. D. ako fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby k obchodnej spoločnosti JANES, s.r.o. (v čase podpisu zmlúv bol jej konateľom a spoločníkom) nemožno považovať za spotrebiteľa v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto spoločnosti splatiť žalovanému poskytnutý úver, v dôsledku čoho sa do pozície spotrebiteľov nemohli dostať ani žalobcovia, nakoľko vstúpili do práv a povinností L.. M. D.. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie pri ďalšom rozhodovaní aplikoval ustanovenia o rozhodcovskom konaní, a nie ustanovenia o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

5. Následne súd prvej inštancie posudzoval otázku včasnosti podania žaloby na príslušnom súde, ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre úspech žalobcu v konaní. Z dikcie ustanovenia vyplýva, že ide o lehotu hmotnoprávnu, a nie procesnú, t.j. k jej zachovaniu je nevyhnutné, aby bola žaloba podaná najneskôr v posledný deň lehoty na súde, ktorý je príslušný na prejednanie danej veci. Súd by sa mohol žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku vecne zaoberať len za podmienky, ak by žalobcovia túto žalobu podali v lehote do 60 dní od doručenia predmetného rozhodcovského rozsudku, ktorý žalobcovia prevzali dňa 11.10.2016 a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podali dňa 11.11.2016 na nepríslušný Okresný súd Bratislava II, ktorý následne predmetnú vec postúpil Okresnému súdu Bratislava V dňa 14.11.2017, čo je dátum podania žaloby na príslušnom súde. Pokiaľ má žaloba vyvolať zamýšľané účinky, je potrebné, aby bola podaná v zákonnej lehote na príslušnom súde, pričom pod príslušným súdom zákon rozumie súd vecne a miestne príslušný na konanie v daných rozhodcovských veciach. V čase podania predmetnej žaloby upravoval príslušnosť súdov vo veciach rozhodcovského konania , podľa ktorého na uvedenú agendu pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre bola daná príslušnosť Okresného súdu Bratislava V, ktorý predmetnú vec prijal dňa 14.11.2017, t.j. až po uplynutí zákonom stanovenej 60-dňovej lehoty. Zmeškanie hmotnoprávnej 60-dňovej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku má za následok, že žalobca ako procesná strana nemôže byť v konaní úspešný. Skutočnosť, že žalobcovia prostredníctvom svojho advokáta podali žalobu na nepríslušný súd a na súd príslušný bola prijatá až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, je v danom prípade na ťarchu žalujúcej procesnej strany. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobcov o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol ako oneskorene podanú a nezaoberal sa ďalej dôvodmi tvrdenými žalobcami v žalobe s tým, že z rovnakých dôvodov súd prvej inštancie zamietol aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom ku skutočnosti, že úspešnému žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie v rámci hospodárnosti konania s použitím nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa , , , , a navrhli,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. I/2015-4 zo dňa 6.10.2016 zruší a v prípade, ak dospeje k záveru, že malo ísť o spotrebiteľské rozhodcovské konanie, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobcovia v odvolaní namietali, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ nikdy nevstúpili do právneho vzťahu založeného ručiteľskou listinou medzi žalovaným a L.. M. D.. Žalobcovia poukázali na a s tým, že dedičia nemôžu nikdy vstúpiť do vzťahu vyplývajúceho z ručenia a teda nemôžu sa stať ručiteľmi dedením, nakoľko to nepripúšťa a ani . Podľa žalobcov nie je možné vykladať ustanovenie tak, že na základe tohto ustanovenia dedičia vstúpia do záväzku poručiteľa ako ručiteľa. Ustanovenie pojednáva o povinnostiach, ktoré má vykonať dlžník a ručiteľ sa nemôže stať dlžníkom skôr, ako nastane splatnosť dlhu, pričom v danom prípade splatnosť dlhu nastala až 3 mesiace po smrti ručiteľa, ktorý bol dlžníkom. Ak teda žalobcovia ako dedičia nevstúpili do ručiteľskej listiny, mohli byť žalovaní pred rozhodcovským súdom len na základe ustanovenia , ale potom musia v tomto vzťahu vystupovať ako spotrebitelia, keďže ich postavenie nie je odvodené od ručiteľskej listiny poručiteľa a ani od žiadneho pôvodného vzťahu medzi dlžníkom, ručiteľom a žalovaným, ale od toho, že poručiteľ mal voči žalovanému dlh, za ktorý títo dedičia údajne zodpovedajú. Z uvedeného dôvodu žalobcovia v domnení, že ich spor mal byť prejednávaný ako spotrebiteľský rozhodcovský spor, podali žalobu na príslušný súd, ktorým je v zmysle Okresný súd Bratislava II. Žalobcovia nemohli podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresný súd Bratislava V, nakoľko tento je kauzálne príslušný len na rozhodovanie sporov týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je možné podať žalobu podľa tohto zákona aj z dôvodu, že pri rozhodovaní sa nepostupovalo v súlade s týmto zákonom. Žalobcovia majú za to, že sa dostali do neriešiteľnej situácie, keď na jednej strane sú presvedčení o tom, že ich rozhodcovský spor mal byť riešený podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a preto museli žalobu podať na príslušný Okresný súd Bratislava II, pričom na druhej strane súd tvrdí, že mali žalobu podať na Okresný súd Bratislava V, ktorý bol jediným príslušným, avšak ak by tento ustálil, že konanie malo byť spotrebiteľským rozhodcovským konaním, tak by nebol príslušný a vec by musel postúpiť Okresnému súdu Bratislava II. Takýmto konaním bola žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom a bolo im úplne znemožnené uplatňovať ich procesné práva. Žalobcovia majú za to, že súd prvej inštancie prísne formalistickým spôsobom v spojení s prijatím nesprávnej premisy ohľadom vstúpenia do práv a povinností ručiteľa znemožnil žalobcom uskutočniť im patriace procesné práva, keďže vylúčil spotrebiteľský charakter sporu. Žalobcovia ďalej v odvolaní uviedli, že pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil s ich argumentáciou, že predmetný spor je spotrebiteľským sporom a postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava V bolo v rozpore s platnou právnou úpravou, majú žalobcovia za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval nesprávnu premisu, a to že žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali žalobu na nepríslušnom súde a na súd príslušný bola táto žaloba prijatá až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, čo spôsobuje procesný neúspech žalobcov. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na ustanovenia a , z ktorých vyplýva, že súd je ex offo povinný skúmať vecnú, kauzálnu a funkčnú príslušnosť počas celého konania a v prípade, že zistí, že je nepríslušný, je povinný bezodkladne postúpiť spor príslušnému súdu. Okresný súd Bratislava II, ktorému bola žaloba žalobcov doručená dňa 11.11.2016, postúpil spor súdu prvej inštancie až dňa 14.11.2017, t.j. 368 dní po prijatí predmetnej veci Okresným súdom Bratislava II, v nadväznosti na čo žalobcovia poukázali na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. zo dňa 28.6.2012 a na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 3.11.2005, v zmysle ktorých maximálna dĺžka lehoty bez zbytočného odkladu zodpovedá rozsahu 5-7 dní, resp. 8 dní. Žalobcovia s poukazom na uviedli, že pri postúpení veci ostávajú zachované právne účinky spojené s podaním žaloby a z toho dôvodu žalobcom nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu, resp. podkladu dospel súd prvej inštancie k svojmu záveru o neúspechu žalobcov v tomto konaní, nakoľko žalobcovia dodržali dispozíciu ustanovenia a žalobu podali na Okresnom súde Bratislava II v lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Žalobcovia sú toho názoru, že pokiaľ Okresný súd Bratislava II mal za to, že nie je príslušným na rozhodnutie sporu, mal vec postúpiť bezodkladne tak, aby bola žaloba doručená na príslušný súd v potrebnej lehote, aby boli zachované účinky spojené s podaním žaloby. Ak súd túto povinnosť vyžadovanú zákonom nesplnil, nemôže to byť na ťarchu strany. Žalobcovia rovnako zastávajú názor, že keďže neustanovuje výslovne povinnosť podať žalobu na príslušný súd, aj v prípade podania žaloby na súd nepríslušný musia postúpením veci ostať

zachované účinky spojené s podaním žaloby v súlade s , v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozpore s platnou úpravou a s SR. V ďalšej časti odvolania žalobcovia prezentovali svoj názor, že v zmysle právnej teórie o ručení platí, že ručiteľský záväzok zaniká smrťou ručiteľa, pričom nevyhnutnou podmienkou pre vznik ručiteľovej povinnosti splniť záväzok namiesto dlžníka je splatnosť dlhu. Do času splatnosti dlhu nemá ručiteľský záväzok povahu peňažného dlhu, ale iba povahu nepeňažného záväzku, v dôsledku čoho v žiadnom prípade nemôže byť predmetom pasívnej zložky dedičstva. Vzhľadom na skutočnosť, že dlh v čase života ručiteľa nebol splatný a smrťou ručiteľa tento ručiteľský záväzok zanikol, je nespochybniteľné, že tento dlh poručiteľa ako ručiteľa ani nikdy nevznikol a preto zaň v žiadnom prípade nemôžu zodpovedať poručiteľovi dedičia, t.j. žalobcovia 1/ a 2/, v nadväznosti na čo žalobcovia poukázali na právny názor Krajského súdu v Bratislave v rozhodnutí č. k. -320 zo dňa 20.1.2016. V závere odvolania sa žalobcovia zaoberali ochranou dediča s poukazom na a v tejto súvislosti namietali vecnú nesprávnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov vyjadril podaním zo dňa 27.5.2019, v ktorom uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za správny s tým, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, na základe čoho žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrili, pričom jeho rovnopis bol právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/ súdom prvej inštancie doručený dňa 11.10.2019.

9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku a v čase podania predmetnej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd (ďalej len „“) tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20160701.html> tohto zákona.

12. Podľa v citovanom znení súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

13. Podľa v citovanom znení ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

14. Podľa v citovanom znení žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20160701.html>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

15. Podľa v citovanom znení na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi ().

16. Podľa § Základných princípov kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.

17. Podľa (vecná príslušnosť súdu) na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

19. Podľa všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.

20. Podľa popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

21. Podľa (kauzálna príslušnosť súdu v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania) na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný Okresný súd Bratislava V pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.

22. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcov 1/ a 2/ odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 10.11.2016 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. I/2015-4 zo dňa 6.10.2016, alternatívne zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku a vrátenia veci rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie v zmysle zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a zároveň navrhli odloženie vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodov podľa 45 ods. 1 písm. d), i), k) a l) o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), ako aj z dôvodu podľa o rozhodcovskom konaní . Z pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie je zrejmé, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcom 1/ a 2/ doručený dňa 11.10.2016, v dôsledku čoho zákonná lehota 60 dní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku začala plynúť dňom 12.10.2016 a jej posledným dňom bol deň 10.12.2016. Predmetná žaloba bola spísaná v mene žalobcov advokátom na

základe plnomocenstiev datovaných dňom 18.10.2016 a bola adresovaná Okresnému súdu Bratislava II, ktorému bola aj fakticky doručená dňa 11.11.2016. V samotnej žalobe žalobcovia odvodzujú miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava II od ustanovenia , pričom žaloba je primárne koncipovaná na základe ustanovení , s výnimkou jedného uplatňovaného dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa .

24. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov zo dňa 6.10.2016 pod sp. zn. I/2015-4 je zrejmé, že bol vydaný senátom v rozhodcovskom konaní podľa o rozhodcovskom konaní , keď rozhodcovský súd konštatoval, že sú splnené podmienky rozhodcovského konania v zmysle , ako aj článku 3 Štatútu rozhodcovského súdu. Z vyššie uvedeného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobcovia domáhajú, bol vydaný v rozhodcovskom konaní podľa , a nie v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa , v dôsledku čoho odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že pri podaní predmetnej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo za účelom naplnenia dikcie zákona, t.j. podanie žaloby v zákonom stanovenej lehote 60 dní na príslušný súd, nesporne nutné zo strany žalobcov aplikovať ustanovenie upravujúce kauzálnu príslušnosť v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania. Vzhľadom na charakter konania pred rozhodcovským súdom, výsledkom ktorého bol predmetný rozhodcovský rozsudok, neexistoval v čase podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žiaden relevantný dôvod na odvodzovanie príslušnosti súdu od ustanovenia , ktoré sa vzťahuje výlučne na konania v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Okresný súd Bratislava II vychádzajúc z obsahu podanej žaloby zabezpečil po jej podaní vyjadrenie žalovaného k žalobe a následné vyjadrenie žalobcov, v nadväznosti na čo podaním zo dňa 2.11.2017 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava V ako súdu kauzálne príslušnému na konanie, do dispozície ktorého sa žaloba dostala dňa 14.11.2017, t.j. po uplynutí zákonnej 60-dňovej lehoty. Žalobcovia v čase spisovania a podania predmetnej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nesporne disponovali dostatočným množstvom informácií o charaktere rozhodcovského konania, v ktorom bol napádaný rozhodcovský rozsudok vydaný, v dôsledku čoho im nič nebránilo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote na súd príslušný v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou, v nadväznosti na čo odvolací súd ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalobcov o tom, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo im úplne znemožnené uplatňovať ich procesné práva. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalobcov, ktorou namietali prísne formalistický spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby z dôvodu jej neuplatnenia v zákonnej lehote na príslušnom súde. V danom prípade jednoznačne došlo k pochybeniu na strane žalobcov, ktorí žalobu podali síce v zákonnej lehote, avšak nesporne na nepríslušný súd. V tejto súvislosti odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním žalobcov dotknutého rozsudku súdu prvej inštancie považuje za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že je osobitným právnym predpisom upravujúcim rozhodcovské konanie, vrátane možnosti danej účastníkovi rozhodcovského konania domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podaním kvalifikovanej žaloby, pričom v rozhodnom znení ustanovoval zákonné podmienky pre podanie kvalifikovanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku odlišne od podmienok podania žaloby v zmysle , a to s poukazom na ustanovenia , a tým spôsobom, že pre podanie kvalifikovanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpisoval jej podanie v zákonnej lehote 60 dní na príslušnom súde z niektorého v zákone taxatívne uvedených dôvodov. v citovaných ustanoveniach poskytuje účastníkovi rozhodcovského konania možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za účelom zvrátenia výsledku už ukončeného rozhodcovského konania, ale zároveň určuje podmienky podania takejto žaloby, ktorých splnenie je nevyhnutné pre úspešnosť žaloby, keď jednak ustanovuje postup zahŕňajúci v sebe podmienku dodržania lehoty na podanie žaloby na príslušnom súde a jednak taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré je možné domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že pre vyhodnotenie podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako kvalifikovane podanej žaloby je nevyhnutné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok s tým, že nesplnenie niektorej z nich zakladá dôvod na zamietnutie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom.

25. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd podporne poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.3.2010, v ktorom ústavný súd v súvislosti s prípustnosťou preskúmania rozhodnutia rozhodcovského súdu v prvom rade poukázal

na svoju judikatúru (sp. zn. ), podľa ktorej podstata rozhodcovského konania, ktoré je upravené v zákone o rozhodcovskom konaní, spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 ZRK možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti.

26. Odvolací súd poukazuje aj na dôvodovú správu k , z ktorej vyplýva, že toto ustanovenie taxatívne vymedzuje dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na vecne a miestne príslušný všeobecný súd.

27. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd ako skutkovo i právne irelevantnú vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalobcov vo vzťahu k dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie predmetnú žalobu zamietol, t.j. zamietnutie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu jej oneskoreného podania na kauzálne vecne a miestne príslušný všeobecný súd. Vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie premietnutého do výrokovej časti napadnutého rozsudku nemá spôsobilosť spochybniť ani argumentácia žalobcov, ktorou namieta pochybenie Okresného súdu Bratislave II spočívajúce v tom, že bezodkladne po podaní žaloby nepostúpil spor Okresnému súdu Bratislava V. Z obsahu spisu je zrejmé, že Okresný súd Bratislava II predmetnú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podanú žalobcami primárne z dôvodov v zmysle už podaním zo dňa 22.11.2016 doručil na vyjadrenie žalovanému, ktorého vyjadrenie bolo Okresnému súdu Bratislava II doručené elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu dňa 19.12.2016 a následne poštou dňa 21.12.2016, t.j. až po uplynutí lehoty 60 dní vyplývajúcej z ustanovenia , pričom však je nutné uviesť, že je v prvom rade na zodpovednosti žalobcu domáhajúceho sa zrušenia rozhodcovského rozsudku, aby správne podal kvalifikovanú žalobu na príslušný súd a nie je možné túto zodpovednosť prenášať na súd, na ktorý bola takáto žaloba žalobcom na základe jeho voľby nesprávne podaná.

28. Žalobcovia v odvolaní namietali aj skutočnosť, že nikdy nevstúpili do právneho vzťahu založeného ručiteľskou listinou medzi žalovaným a L.. M. D., a to s poukazom na , a a že ručiteľský záväzok v žiadnom prípade nemôže byť predmetom pasívnej zložky dedičstva, v nadväznosti na čo poukázali na právny názor Krajského súdu v Bratislave v rozhodnutí č. k. -320 zo dňa 20.1.2016. Odhliadnuc od odvolacím súdom vyššie uvádzaných skutočností, na základe ktorých odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku, považuje odvolací súd v súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalobcov za nevyhnuté poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.8.2017 pod sp. zn. (zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 9/2018 pod č. 88), ktorým dovolací súd zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.1.2016 pod sp. zn. tak, že potvrdil vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu, pričom dovolací súd uviedol, že „Ručiteľský záväzok poručiteľa má pôvod v právnom úkone, ktorý poručiteľ urobil pred svojou smrťou riadnym ručiteľským vyhlásením a v zmysle prechádza na dedičov, pokiaľ dedičstvo neodmietli. Nie je rozhodujúce, či dlh (záväzok) zabezpečený ručením bol v čase smrti poručiteľa splatný, rozhodujúce je to, že vznikol za života poručiteľa a ide o záväzok majetkovej povahy“. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s predmetným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súvisí aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.4.2018 pod č. k. -12, ktorým ústavný súd zamietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú a uviedol, že najvyšší súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne v celom rozsahu, keďže na vecnú správnosť výroku I. o zamietnutí žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nadväzuje aj vecná správnosť výroku II. o zamietnutí návrhu žalobcov na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a výroku III. o náhrade trov konania a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vo výroku vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

30. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

31. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. , podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).

33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).