Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-133-2025.pdf
PDF · 179.57 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/133/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci: žalobcu: Y. T., A.. XX.XX.XXXX, W. Ž. XX/XX, Q. W., zastúpený Jarabica, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 47454831, proti žalovanému 1/: Obec Veľký Biel, Železničná 76, 900 24 Veľký Biel, IČO: 00305146, zastúpený Linden law, s.r.o. so sídlom Medená 102/7, 811 02 Bratislava., IČO: 53185960 a žalovanému 2/: P. M., A.. XX.XX.XXXX, W. F. X, W., zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Repákom so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV z 03. októbra 2024, č.k. B3-16C/54/2019-218, takto
r o z h o d o l :
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ určenia, že vlastníkom nehnuteľnosti registra „C“, parcela č. XXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 106 m2, katastrálne územie Q. W. (ďalej len „Pozemok“) je žalovaný 1/ zamietol ( I. výrok) a žalovanému 1/ a žalovanému 2/ voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% ( II. a III. výrok). 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie úvodom zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby, podstatný obsah vyjadrení a prednesov sporových strán, priebeh celého konania a vykonaného dokazovania. Uviedol, že skutkovým základom žaloby bolo v zmysle § 150 C.s.p., že obecné zastupiteľstvo vo Veľkom Bieli prijalo dňa 24.04.2017 na svojom zasadnutí okrem iného aj Uznesenie č. 56/2017, ktorým súhlasilo s kúpnou zmluvou medzi obcou a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol predaj pozemku, pričom predmetnú kúpnu zmluvu uzatvoril starosta obce so žalovaným 2/ po viac ako roku, dňa 24.10.2018. Na základe toho žalobca namietal, že postupom obecného zastupiteľstva obce Veľký Biel a starostu obce, došlo pri prevode vlastníctva obce, v danom prípade priamym predajom, k porušeniu zákona, a to nesplnením základných náležitostí priameho predaja podľa § 9a zákona o majetku obcí, a to: ad 1) obec nezverejnila zámer predať majetok priamym predajom najmenej po dobu 15 dní a nezverejnila lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov; ad 2) obec nestanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na základe znaleckého posudku, nie staršieho ako 6 mesiacov v čase schvaľovania predaja obecným zastupiteľstvom, nakoľko v samotnej kúpnej zmluve zo dňa 24.10.2018 je uvedená všeobecná hodnota predávanej nehnuteľnosti na základe posudku č. XXX/XXXX zo dňa 04.04.2014. Žalobca okrem týchto porušení namietal, že obec, resp. jej predstavitelia odôvodnili prevod pozemku konkrétnemu kupcovi „osobitným zreteľom“, nakoľko údajne práve kupec má pozemok v
dlhodobom nájme a na pozemku chce vybudovať detské ihrisko a verejné toalety. Ďalej žalobca namietal, že o existencii nájomnej zmluvy nemá vedomosť a takáto zmluva sa nenachádza medzi zverejnenými zmluvami obce Veľký Biel a nemá vedomosť, že by bola schválená obecným zastupiteľstvom. Podľa žalobcu nie je preukázaný obcou tvrdený verejný záujem (osobitný zreteľ), nakoľko prípadná existencia nájomných zmlúv na susedné parcely, nezakladá predpoklad na neuskutočnenie riadneho procesu predaja majetku obce. Tento dôvod pri prevode majetku obce žalobca označil za špekulatívny a nezákonný, ktorý neodôvodňuje nedodržanie zákonných postupov. Poukázal na to, že z uvedených dôvodov podal aj podnet podľa § 21 zákona č. 153/2001 Z. z. na Okresnú prokuratúru Bratislava III., ktorá v Upovedomení o spôsobe vybavenia zo dňa 31.01.2019 konštatovala, že ňou preskúmavané uznesenie obecného zastupiteľstva obce Veľký Biel č. XX/XXXX bolo vyhodnotené ako nezákonné. Na základe týchto skutočností podľa žalobcu nedošlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2018 a táto je neplatná. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe žalobca odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí s tým, že žalobu podáva ako obyvateľ obce Veľký Biel vzhľadom k tomu, že napriek upozorneniu okresnej prokuratúry, nedošlo zo strany žalovaných k náprave nezákonného stavu a je v záujme všetkých obyvateľov obce, aby nedochádzalo k nezákonným prevodom vlastníckeho práva z obce na tretie osoby. Zároveň sa požadovaným určením vlastníckeho práva obce k pozemku, odstráni spor, či došlo alebo nedošlo k zákonnému a platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaného, k pôvodne obecnému majetku aj bez potreby vzniku ďalších sporov, na rozdiel od žaloby, ktorou by sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2018. Žalovaný 1/ žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Namietal, že nakoľko sa žalobca nedomáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2018 a táto otázka nemôže byť riešená ako predbežná, keď výrok o určení vlastníctva nemožno urobiť bez výroku o určení neplatnosti právneho úkonu, takýto určovací výrok rozsudku sa nedotýka práv žalovaného 2/ a nie je spôsobilý obnoviť stav zapísaný v katastri, ktorý existoval pred uzatvorením zmluvy. Keďže žalobca takúto žalobu nepodal, vzhľadom na plynutie času túto vadu nie je možné v súčasnosti v rámci konania už zhojiť. Odkazujúc na § 9b ods. 2 zákona o majetku obcí ďalej argumentoval, že žalobca mal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie takej žaloby do jedného roka odo dňa prevodu vlastníctva majetku obce, ktorá uplynula a preto jeho právo zaniklo dňa 18.12.2019. V tejto súvislosti odkázal aj na súvisiacu judikatúru, ktorá opakovane dospela k záverom, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, citujúc právne závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.11.2006 sp. zn. 3Cdo/112/2004 a tiež rozsudku zo dňa 21.02.1997 sp. zn. 3Cdo/137/96 ohľadom splnenia požiadavky naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou sa žalobca domáha určenia či tu právo je alebo nie je. Ďalej vyjadril právne názory aj z ústavnoprávneho hľadiska ohľadom rozdielov medzi konaním o určenie vlastníctva a o určenie neplatnosti právneho úkonu a požiadavku ochrany dobrej viery dobromyseľného nadobúdateľa (žalovaného 2/). Uviedol, že ak má mať určovacia žaloba aj preventívny charakter a predchádzať ďalším sporom, nemožno vidieť rozumný dôvod, aby sa otázka dobrej viery žalovaného 2/ evidovaného v katastri ako vlastník nehnuteľnosti neskúmala V konaní o určenie vlastníctva žalovaného 1/, pričom takéto rozhodnutie musí deklarovať existenciu právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia v zmysle § 217 ods. 1 C.s.p.. V opačnom prípade nemôže mať návrh na určenie, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaní 1/, úspech. Úspech by mohla mať predmetná žaloba iba vtedy, ak by bolo vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti sporné, čo by nastalo v prípade, že by žalovanému 2/ svedčal síce titul (iustus titulus) vyplývajúci z kúpnej zmluvy z 24.10.2018, avšak ku dňu podania žaloby, resp. vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, by nebol povolený vklad vlastníckeho práva (modus) právoplatným rozhodnutím katastrálneho úradu - v danom prípade zapísaný OÚ X., katastrálny odbor pod V-9548/2018 zo dňa 18.12.2018. Nakoľko v predmetnej veci bol návrh na vklad vlastníckeho práva žalovaného 2/ už povolený, nemožno dospieť k záveru o preventívnom charaktere podanej určovacej žaloby, pričom výrok rozhodnutia by sa nedotýka ani právneho titulu a ani spôsobu nadobudnutia. Došlo by síce k vysloveniu vlastníctva žalovaného 1/, avšak bez vyriešenia otázky platnosti alebo neplatnosti právneho titulu, a to kúpnej zmluvy z 24.10.2018 ako aj spôsobu nadobudnutia vlastníctva rozhodnutím katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva. Tým by došlo k založeniu duplicitného vlastníctva a pre vadu materiálnej vykonateľnosti, by takéto rozhodnutie nebolo spôsobilé byť podkladom pre zápis vlastníctva žalovaného 1/ do katastra nehnuteľností. Okrem toho namietal aj formálne vady žaloby, nakoľko žalobca neoznačil žalobcu a ani žalovaného 2/ v súlade s § 133 ods. 1 C.s.p. a nedodržal povinnosť v žalobe opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy v zmysle § 132 ods. 2 C.s.p., keďže žalobca namiesto ich opisu vo vzťahu k rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Bratislava III, žiadal iba pripojiť spis, ktorý obsahuje listinu, na ktorú vo svojej žalobe odkázal. Napokon všeobecne namietal, že žaloba
nemá ani náležitosti vymedzené v § 132 ods. 1 a § 133 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko sa jedná o neodstrániteľnú vadu materiálnej vykonateľnosti petitu, navrhol, aby súd žalobcu vyzval na späťvzatie tejto celkom zjavne nedôvodnej žaloby alebo navrhoval z týchto dôvodov žalobu zamietnuť a žalovanému 1/ priznať nárok na náhradu trov konania. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.03.2020 potvrdil, že žalovaný 1/ ako predávajúci a on ako kupujúci uzatvorili dňa 24.10.2018 kúpnu zmluvu v znení dodatku č. 1 zo dňa 18.12.2018, na základe, ktorej žalovaný 2/ nadobudol vlastníctvo k dotknutému Pozemku (ďalej aj „Kúpna zmluva "). Opísal, že uzatvoreniu Kúpnej zmluvy predchádzala jeho žiadosť zo dňa 22.05.2013 o predbežné stanovisko k odkúpeniu časti obecného pozemku - parcela reg. „C“ č. XXX o výmere 100 m2 evidovaná na LV č. XXX, katastrálne územie Q.Ľ. W. (iná parcela ako sporný Pozemok) a opätovne žiadosť zo dňa 15.01.2015 o odkúpenie rovnakej parcely č. XXX, k.ú. Q. W., tentokrát vo výmere 115 m2. Následne na 28. zasadnutí obecného zastupiteľstva vo Veľkom Bieli dňa 24.04.2017, bolo hlasmi všetkých 6 poslancov prijaté Uznesenie č. 56/2017, ktorým obecné zastupiteľstvo schválilo predmetnú Kúpnu zmluvu predmetom, ktorej bol predaj Pozemku (parc. č. XXX/XX, ostatná plocha o výmere 106 m2 v k.ú. Q. W.). Ďalej zdôraznil, že sumu kúpnej ceny za 1 m2 Pozemku v Kúpnej zmluve určil žalovaný 1/, ktorý tiež pripravil samotný text zmluvy, pričom citujúc § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka poukázal na ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, v danom prípade jeho. Na základe opísaných skutočností konštatoval, že jednoznačne a nepochybne nadobudol predmetný pozemok v dobrej viere a je dobromyseľným nadobúdateľom vlastníckeho práva. Poukázal pritom na ustálenú judikatúru slovenských a českých súdov a ESĽP, v zmysle ktorej dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá dostatočná súdna ochrana. Zdôraznil, že o jeho dobromyseľnosti ako nadobúdateľa pozemku svedčí skutočnosť, že k dnešnému dňu splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z uzatvorenej Kúpnej zmluvy. Podčiarkol, že vybudované detské ihrisko je verejne prístupné a riadne užívané obyvateľmi obce Veľký Biel. Zdôraznil, že pri uzatváraní Kúpnej zmluvy nemal žiadnu pochybnosť o zákonnosti postupu obce, nakoľko obcou navrhnutá kúpna cena pozemku bola v sume 31,70 eur/za 1m2, pričom išlo o ornú pôdu, tzn. navrhovaná cena prevyšovala trhovú hodnotu, ktorá sa v rozhodujúcom čase podľa jeho vedomosti pohybovala v rozpätí 4 eur do 15 eur/za 1m2. Rozvinul, že mal aj napriek uvedenej kúpnej cene za pozemok a budúci záväzok na vybudovanie ihriska a toaliet záujem o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku, nakoľko je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti HOMAX s.r.o. ktorá má dlhodobo v nájme časť pozemku parc. č. XXX a parc. č. XXX/XX v k. ú. Q. W.. S odkazom na § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí ďalej namietal absenciu porušenia zákonných povinností z dôvodu existencie dôvodu hodného osobitného zreteľa, pričom uviedol, že k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy predchádzalo odôvodnenie predaja mu pozemku existenciou tzv. osobitného zreteľa a poukázal na to, že zámer žalovaného 1/ o prevode majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, bol vyvesený na úradnej tabuli obce dňa 28.05.2015. V závere zdôraznil, že vybudovaním verejných toaliet a detského ihriska investoval do majetku obce Q. W. najmenej sumu 20.000 eur, čo tiež ovplyvňuje kúpnu cenu pozemku. 3. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný 1/ bol výlučným vlastníkom pôvodného pozemku registra KN-C parc. č. XXX, orná pôda o výmere 570 m2 zapísaného na LV č. XXX pre okres: X., obec: Q.Ľ. W., katastrálne územie: Q. W. (ďalej aj „parc. č. XXX“), z ktorého bol na základe Geometrického plánu na oddelenie a určenie vlastníckeho práva k pozemku p. č. XXX/XX zo dňa 11.03.2014, vypracovaného G.. O. X. a úradne overeného katastrálnym odborom Okresného úradu Senec dňa 21.05.2014 (ďalej aj „Geometrický plán“), odčlenený predmetný Pozemok. Neoddeliteľnou súčasťou ako príloha č. 1 a č. 2 Kúpnej zmluvy, bol LV č. XXX pre k.ú. Q. W. a Geometrický plán (Čl. 1 bod 1.1. až 1.3.). Z Č.1 bod 1.4. a Čl. 4 bod 4.1. Kúpnej zmluvy ( na č.l. 5 až 8 súdneho spisu) ďalej vyplývalo prehlásenie predávajúceho, že obecné zastupiteľstvo obce Q. W. uznesením udelilo súhlas s predajom časti pozemku parc. č. XXX kupujúcemu do výmery 106 m2 s tým, že kupujúci (žalovaný 2/) na parc. č. XXX (vo vlastníctve obce) vybuduje verejne prístupné detské ihrisko v rozsahu vybavenia vymedzeného prílohou č. 3 a na Pozemku (prevedenom do vlastníctva žalovaného 2/) zhotoví minimálne 4 verejne prístupné toalety, všetko v lehote do 31. mája 2018, pričom obe zmluvné strany vyhlásili a potvrdili, že k predaju a kúpe Pozemku došlo len a výlučne z dôvodu vybudovania ihriska a toaliet kupujúcim
- žalovaným 2/. V Čl. 4 bod 4.2. Kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že vybudovanie verejne prístupného ihriska a minimálne 4 verejne prístupných toaliet s podmienkou udržania ich prevádzky po dobu 10 rokov, strany považujú za zásadnú podmienku uzatvorenej Kúpnej zmluvy a za rozväzovaciu podmienku, porušením ktorej pominú právne následky podľa Kúpnej zmluvy a predávajúci sa opätovne stane vlastníkom Pozemku. Z originálu listiny - Návrh na uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy (č.l. 50 aj 91) zistil, že podľa pečiatky obecného úradu obce Veľký Biel bolo oznámenie o zámere uzatvoriť kúpnu zmluvu medzi obcou a žalovaným 1/, o predaji časti obecného pozemku evidované na LV č. XXX, k.ú. Q. W. ako parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 115 m2, vyvesené na úr. tabuli obce dňa
28.05.2015 a zvesené dňa 22.06.2015. Zároveň z tejto listiny vyplývalo, že zmluva sa uzatvára z dôvodu osobitného zreteľa, ktorým je skutočnosť, že žalovaný 2/ si dlhodobo prenajíma predmetný pozemok, pričom chce na tomto pozemku postaviť verejne prístupné detské ihrisko a verejné toalety a preto požiadal obec o jeho odkúpenie. Z predložených listín - Žiadosť o odkúpenie obecného pozemku z 22.06.2015 a Žiadosť o odkúpenie obecného pozemku z 09.07.2015 (č.l. 44 aj 89 - 90) vyplývalo, že sa žalovaný 2/ opakovane žiadal žalovaného 1/ o predbežné stanovisko k odkúpeniu resp. o odkúpenie časti parcely č. XXX, najskôr vo výmere cca 100 m2 a neskôr cca 115 m2. Podľa oznamu starostu obce zo dňa 20.07.2015 (č.l. 93) obec potvrdila, že jej bola doručená žiadosť Q. P. W. W. XX, XXX XX W.X., ktorým menovaná požiadala o odkúpenie pozemku, pričom obec jej po preskúmaní žiadosti oznámila, že nemôže žiadosti vyhovieť nakoľko obecné zastupiteľstvo obce Veľký Biel dňa 24.04.2015 prerokovalo predaj predmetného majetku obce a zároveň bolo rozhodnuté, že pozemok bude predaný konkrétnej fyzickej osobe za účelom vybudovania všeobecne prístupného detského ihriska a verejných toaliet. V oznámení obec žiadateľke tiež uviedla, že vybudovanie uvedených zariadení a zabezpečenie ich funkčnosti minimálne po dobu desiatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva, je dôvodom osobitného zreteľa, pre ktoré sa bude s obecným majetkom nakladať podľa osobitnej právnej úpravy a zároveň bude rozväzovacou podmienkou zmluvy, tzn. že v prípade nesplnenia tejto rozväzovať jej podmienky zmluvy kupujúcim, zmluva zanikne a pozemok sa vráti do majetku obce. Rovnako obec postupovala aj v ďalšom prípade, nakoľko podľa oznamu starostu obce zo dňa 22.07.2015 (č.l. 92) obec potvrdila, že jej bola dňa 09.07.2015 doručená žiadosť P.. Y. T. bytom XXX XX Ľ. Č.. XXX, ktorým menovaná prejavila záujem o kúpu pozemku, ktorej obec po preskúmaní žiadosti oznámila rovnaké dôvody jej nevyhovenia a to, prerokovanie a rozhodnutie obecného zastupiteľstva zo dňa 24.04.2015 o predaji predmetného majetku konkrétnemu záujemcovi z dôvodu osobitného zreteľa, spočívajúceho v záväzku kupujúceho vybudovať verejné detské ihrisko a 4 verejné toalety a zabezpečiť ich funkčnosť minimálne 10 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva, dohodnutého ako rozväzovaciu zmluvnú podmienku. Podľa predloženého zoznamu uznesení z 28. zasadnutia Obecného zastupiteľstva vo Veľkom Bieli konaného dňa 24.04.2017 obecné zastupiteľstvo Uznesením č. 56/2017 (č.l. 11) schválilo kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovanými 1/ a 2/ za účelom predaja Pozemku - parc. č. XXX/XX, ostatná plocha o výmere 106 m2 v k.ú. Q. W.. Obecné zastupiteľstvo bolo uznášaniaschopné, nakoľko zo 7 poslancov bolo prítomných 6, z ktorých za uznesenie hlasovalo 6 poslancov, proti: 0 zdržali sa: 0. Z predloženej Nájomnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 (č.l. 150-153), výpisu z uznesenia č. 27/2006 (č.l.154) vyplynulo, že časť parc. č. XXX/XX a pôvodnú parc. č. XXX o výmere 14 m2 v k. ú. Q. W. mala v nájme na dobu neurčitú od 01.01.2006 spoločnosť HOMAX s.r.o. za účelom podnikania
- prenájom unimobunky prevádzkovanie služobného bufetu. Podľa záznamov obchodného registra je jediným konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti od 27.02.2004 žalovaný 2/. Z ďalších predložených listín (č.l. 149 a 156-157), fotodokumentácie (č.l. 148) a z informácií z katastra nehnuteľností týkajúcich sa sporného Pozemku vyplývalo, že ide o parcelu nepravidelného tvaru, ktorá sa nachádza pri vodnej ploche (č.l. 156 až 163 aj č.l.211), z časti tvorí breh a prístup k vodnej ploche. Žalovaný 2/ na tomto pozemku vybudoval detské ihrisko a na susediacich pozemkoch vo vlastníctve obce vybudoval verejné toalety, na vlastné náklady a prospech obce. 4. Na základe vyššie uvedeného dokazovania súd prvej inštancie určil, že v konaní neboli sporné rozhodné skutkové okolnosti, a to že žalobca je fyzická osoba s trvalým pobytom v obci Veľký Biel a žalovaný 1/ je obec Veľký Biel v zmysle § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorá v zastúpení starostom obce ako predávajúci uzatvorila so žalovaným 2/ (fyzickou osobou) ako kupujúcim dňa 24.10.2018 Kúpnu zmluvu s Dodatkom č.1 zo dňa 18.12.2018 (ďalej aj Kúpna zmluva“), ktorou žalovaný 1/ (obec) previedol na žalovaného 2/ pozemok, ktorý bol do sporného prevodu vo výlučnom vlastníctve obce - parc. č. XXX/XX, ostatná plocha o výmere 106 m2 v kat. úz. Q. W. (ďalej aj „pozemok“), ako novovytvorenú parcelu odčlenenú geometrickým plánom z pozemku obce - parc. č. XXX, za celkovú kúpnu cenu 3.360,20 eur, ktorú podľa Kúpnej zmluvy žalovaný 2/ uhradil pri podpise zmluvy. Spornými otázkami medzi stranami sporu v konaní pred súdom bola v prvom rade otázka existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a s tým súvisiaca neprípustnosť žaloby aj z dôvodu absencie určovacieho výroku o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Ďalej bola sporná zákonnosť postupu žalovaných 1/ a 2/ pri prevode obecného majetku, konkrétne bolo sporné, či obec pri priamom predaji pozemku žalovanému 2/ zverejnila zámer predať svoj majetok a dodržala lehotu 15 dní na predloženie cenových ponúk, či obec pri kúpnej cene vychádzala zo všeobecnej hodnoty pozemku stanovenej znaleckým posudkom nie starším ako 6 mesiacov (tzn. podmienky podľa § 9a ods. 1 písm. c) a ods. 5 zákona o majetku obcí). Sporné bolo tiež, či prevod vlastníctva k pozemku bol alebo nebol priamym predajom konkrétne žalovanému 2/ predstaviteľmi obce zdôvodnený „osobitným zreteľom“, existencia konkrétnych skutočností odôvodňujúcich osobitný zreteľ pri prevode majetku obce
a splnenie zákonom stanovených podmienok pri predaji majetku obce priamym predajom z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa zákona o majetku obcí (§ 9a ods. 8 písm. e) cit. zákona).
5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 137 písm. c) C.s.p., § 1 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. a), písm. c), § 9a ods. 1, § 9a ods. 8 písm. e), § 9b ods. 1, ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ( ďalej aj zákon o majetku obcí)a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Úvodom odôvodnenia veci samej ozrejmil, že predmetom zákona o majetku obcí je majetkové postavenie a úprava hospodárenia s majetkom obcí a zákon o majetku obcí je legislatívnou úpravou problematiky majetku obcí, vzniku a formy majetku a spôsobov nakladania s majetkom obcí, t. j. hospodárenia s týmto majetkom. Napriek tomu, že obec je samostatne hospodáriaca jednotka územnej samosprávy, existujú rôzne formy nezávislej kontroly a prostriedkov nápravy pri nakladaní s majetkom obce (napr. hlavný kontrolór obce, Najvyšší kontrolný úrad, prokuratúra) a jedným zo spôsob kontroly je aj prostredníctvom obyvateľov obce s trvalým pobytom, ktorí môžu účinnosťou od 01.07.2009 podať občianskoprávnu žalobu v zmysle § 9b ods. 1 a 2 zákona o majetku obcí v znení novely zák. č. 258/2009 Z. z.. Citované ustanovenie oprávňuje na podanie žaloby každú fyzickú osobu (nie právnickú osobu), ktorá má v obci trvalý pobyt (tzn. aj štátny príslušník inej krajiny), v prípade, že došlo k nezákonnému prevodu majetku obce, a to prostredníctvom určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce, tzn. v zmysle ustanovenia § 137 c) a d) C.s..p., bez potreby skúmania naliehavého právneho záujmu. Rozvinul, že v zmysle § 9b ods. 1 a 2 zákona o majetku obcí, sa môže obyvateľ obce domáhať jednak neplatnosti právneho úkonu obce alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, avšak až potom, ak nastanú vecno-právne účinky prevodu vlastníctva obecného majetku, tzn. dôjde k zániku vlastníckeho práva obce a súčasnému vzniku vlastníckeho práva tretej osoby k tomuto majetku. Týmto momentom nie je moment, kedy dotknutý právny úkon obce spôsobí obligačno-právne účinky, ale moment kedy spôsobí aj vecno-právne účinky, tzn. momentom právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva nadobúdateľa do katastra nehnuteľností. Kým nenastanú vecno-právne účinky právneho úkonu obce, ktorým došlo k prevodu majetku obce, nejde o právny úkon, ktorého platnosť môže podľa § 9b ods. 1 cit. zákona napadnúť obyvateľ obce, nakoľko až potom povolením vkladu nastane zmena v subjekte vlastníctva obecného majetku. Uvedený záver potvrdzuje aj znenie § 9b ods. 2 cit. zákona, ktoré ustanovuje rovnakú lehotu, v ktorej môže obyvateľ obce podať žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu obce alebo na určenie vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu (tzn. ku ktorému už malo vlastnícke právo obce zaniknúť). Ustanovenie § 9b ods. 2 cit. zákona tak neustanovuje len koniec lehoty na podanie žaloby podľa ods. 1, ale aj počiatok tejto lehoty, ktorý je daný dňom nadobudnutia vecno-právnych účinkov právneho úkonu obce, t.j. dňom nadobudnutia vlastníctva tretej osoby k obecnému majetku. Zdôraznil, že s ohľadom na závažnosť sankcie v podobe určenia neplatnosti právneho úkonu alebo určenia (zmeny) vlastníckeho práva súdom, sa aktívna legitimácia vzťahuje iba taxatívne vymedzené prípady, predstavujúce najzávažnejšie porušenia povinností, vyplývajúcich z § 9a uvedeného zákona. Ďalej súd prvej inštancie argumentoval, že vychádzajúc z dikcie zákona, pri negatívnej formulácii ustanovenia § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí, sa neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k prevedenému majetku obce nemožno domáhať v prípadoch, ktoré zákon taxatívne uvádza, tzn. pri prevode na základe obchodnej verejnej súťaže, dražby, priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu (§ 9a ods. 1 písm. a), b) c)) a ani prípade, ak išlo o niektorý z iných spôsobov prevodu, ktoré tento zákon pripúšťa. Aktívna legitimácia na podanie žaloby sa preto týka napr. prevodu majetku, ktorému nepredchádzala verejná obchodná súťaž alebo dražba, hoci sa na daný prevod nevzťahovala žiadna z výnimiek uvedených v § 9a tohto zákona, alebo priameho predaja majetku v prípadoch, v ktorých ho § 9a zakazuje, prípadne priameho predaja bez znaleckého posudku. Vzhľadom na hrozbu právnej neistoty ďalších nadobúdateľov hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí je stanovená jednoročná lehota, v ktorej môžu oprávnené osoby uplatniť na súde neplatnosť úkonu alebo určenie vlastníctva obce. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy predkladateľa k zákona č. 258/2009 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.07.2009 novelizovaný zákon o majetku obcí, podľa ktorej sa žalobou podľa § 9b ods. 1 cit. zákona možno na súde domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k prevedenému majetku na tretiu osobu, s výnimkou prevodu majetku obce realizovaného niektorým z uvedených spôsobom (spôsoby uvedené v § 9a ods. 1 písm. a) až c) tohto zákona) alebo iného spôsobu prevodu majetku obce, ktoré zákon o majetku obcí pripúšťa. Z toho vyplýva, že žaloba podľa § 9b ods. 1 a 2 zákona o majetku obcí, môže byť úspešná len za podmienky, že prevod obec nezrealizovala na základe verejnej obchodnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú znaleckým posudkom alebo spôsobom, ktorý zákon pripúšťa. Takým spôsobom je aj prevod majetku obce z dôvodu
hodného osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, ktorý zákon pripúšťa ako výnimku z ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a) až c) cit. zákona a preto je aj výnimkou z pravidiel stanovených zákonom pri prevode obecného majetku, uvedených v § 9a ods.1 až 7. Doplnil, že zákon o majetku obcí v ustanovení § 9a ods. 8 cit. zákona upravuje prípady, kedy sa pri prevode obecného majetku nepostupuje podľa predchádzajúcich odsekov 1 až 7, okrem iných aj v prípade prevodu majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Táto právna úprava vychádza z predpokladu, že ako prípady hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované najmä prípady, kedy by bolo neprimerane tvrdé postupovať podľa § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí. Ustanovenie § 9a ods. 8 cit. zákona obsahuje spresnenie podmienok uplatnenia tejto výnimky, ktorá sa má uplatniť len vtedy, ak by použitie súťažných postupov malo viesť k narušeniu alebo poškodeniu iného významného záujmu obce alebo práv jej občanov. Takýmito prípadmi (hodnými osobitného zreteľa), môžu byť prevody majetku obce na verejnoprospešné účely alebo zo sociálnych dôvodov (napr. na poskytovanie starostlivosti zariadeniu sociálnych služieb, zdravotníckemu zariadeniu, škole alebo školskému zariadeniu, ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom, ide prevody majetku obce malej hodnoty alebo pozemkov nízkej výmery a pod.). Obec môže vo všeobecne záväznom nariadení tiež určiť, ktoré typy prípadov, bude považovať za hodné osobitného zreteľa. Každý prípad však treba posúdiť individuálne a o každom by malo obecné zastupiteľstvo rozhodnúť trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Skutočnosť, že prevod vlastníctva majetku obce sa realizoval podľa § 9a ods. 8 zákona o majetku obcí, je potrebné uviesť v uznesení obecného zastupiteľstva, a to aj vzhľadom na § 9b zákona o majetku obcí, ktorý zaviedol aktívnu legitimáciu na určenie neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva pre obyvateľov obce v prípade porušenia povinností pri prevodoch podľa § 9a ods. 1 písm. a), b) c) za splnenia podmienok podľa ods.1 až 7 zákona o majetku obcí, tzn. práve v záujme odlíšenia prípadov prevodu obecného majetku, z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Zdôraznil, že pri prevode majetku obce spôsobom podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, musia byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky a to; obec musí zverejniť svoj zámer previesť majetok týmto spôsobom nepretržite po celú dobu najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má zriadenú, obecné zastupiteľstvo musí rozhodnúť o tomto spôsobe prevodu kvalifikovanou 3/5 väčšinou všetkých poslancov a obecné zastupiteľstvo musí vo svojom rozhodnutí zdôvodniť dôvod osobitného zreteľa. Následne súd prvej inštancie objasnil, že v prejednávanej veci sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal určenia vlastníckeho práva žalovaného 1/ k spornému pozemku, na základe absolútne neplatnej Kúpnej zmluvy uzatvorenej žalovanými 1/ a 2/ dňa 24.01.2018, V-9548/2018 zo dňa 18.12.2018. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobca odvodzoval z ustanovenia 9b ods. 1 a 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí s poukazom na skutočnosť, že je obyvateľ obce s trvalým pobytom v obci Veľký Biel. Na tomto mieste okresný súd zopakoval, že v prípade určovacích žalôb je žalobca povinný preukázať v konaní naliehavý právny záujem, okrem prípadu, že tento vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené vysvetlil, že vo všeobecnosti má žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tú právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa v právnej praxi chápe a prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naliehavý právny záujem musí žalobca vždy preukázať, ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe v tejto súvislosti skutkové tvrdenia a na ich preukázanie je povinný navrhnúť dôkazy. Naliehavý právny záujem na určení práva je teda vecnou legitimáciu žalobcu a je súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o naliehavom právnom záujme (či je alebo nie je daný), je meritórne. Zaužívaná súdna prax zastáva názor, že súd skúma existenciu naliehavého právneho záujmu z úradnej povinnosti. Naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení je základným procesným predpokladom určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p. a kým nie je preukázaný, nie je možné, aby sa súd so žalobou zaoberal z vecného hľadiska. Preto pokiaľ je žaloba podľa § 137 C.s.p. neprípustná, súd sa ňou ani nemôže zaoberať. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 64/2012 zo dňa 30. 07.2012 a jeho odôvodnenie. Následne uviedol, že vychádzajúc z petitu žaloby a v nej opísaných skutkových okolnosti je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. na základe osobitného zákona - ustanovenia § 9b ods. 1 a 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktoré jednoznačne definuje podmienky, za ktorých sa obyvateľ obce môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, v jednoročnej lehote odo dňa prevodu vlastníckeho práva obce na nadobúdateľa. Z toho vyplýva, že ide buď o žalobu o určenie práva (§ 137 písm. c) C.s.p.) alebo žalobou o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) C.s.p., pričom v oboch prípadoch týchto určovacích žalôb, keď zákon priamo
umožňuje ich podanie, sa existencia naliehavého právneho záujmu neskúma ale predpokladá. Zároveň je tým daná aj vecná legitimácia žalobcu v spore - fyzickej osoby s trvalým pobytom v obci, pričom bez ďalšieho je v prípade žaloby podľa § 9b ods. 1 a 2 zákona o majetku obcí, aktívne legitimovaným na podanie určovacej žaloby je žalobca, ktorý nemusí byť účastníkom právneho vzťahu alebo nositeľom práva, ktorého neplatnosti sa domáha, ktoré sa nijako netýka jeho právnej sféry, resp. nie je priamo dotknuté jeho postavenie z hľadiska hmotného práva a nemusí mu z uplatňovaného práva vyplývať konkrétny hmotnoprávny nárok (právo) alebo procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Jeho aktívna legitimácia v spore vyplýva zo zákona a jedinou podmienkou je, že musí ísť o fyzickú osobu s trvalým pobytom v obci, o ktorej majetok ide. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že v danom prípade ide podľa obsahu žaloby o určenie vlastníctva obce Veľký Biel k Pozemku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu - žalovaného 2/, tzn. o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. v spojení s § 9b zákona o majetku obcí, kedy patrí aktívna legitimácia na jej podanie žalobcovi ako fyzickej osobe s trvalým pobytom v obci, pričom naliehavý právny záujem na tomto určení vyplýva priamo z osobitného právneho predpisu - § 9b ods. 1 a 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Avšak v posudzovanom prípade mal za preukázané, že prevod pozemku bol zrealizovaný spôsobom, ktorý zákon o majetku obcí predpokladá v § 9a ods. 8 písm. e), a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tzn., že prevod obecného majetku nebol vykonaný tak, ako to predpokladá § 9a ods. 1 písm. a), b) c) tohto zákona (verejnou obchodnou súťažou, dražbou ani priamym predajom najmenej za cenu stanovenú znaleckým posudkom), kedy ustanovenie § 9b ods. 1 cit. zákona umožňuje napadnúť tento prevod určovacou žalobou, okrem prípadov, že tento zákon pripúšťa iný spôsob prevodu, ale z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, tzn. spôsobom ktorý tento zákon pripúšťa. Tieto iné spôsoby prevodu, ktoré zákon o majetku obcí pripúšťa sú upravené práve v §9a ods. 8 cit. zákona. V tom prípade však nie je možné tento prevod napadnúť žalobou podľa § 9b ods. 1 a 2 zákona o majetku obcí; takýto prevod potom možno napadnúť určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) C.s.p. (už nie podľa písm. d), nakoľko nejde o žalobu podľa § 9b ods. 1 a 2 cit. zákona). V takom prípade žalobca v tomto spore nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie určovacej žaloby. Súd by potom v prípade aktívne vecne legitimovaného žalobcu (ktorým žalobca v tomto konaní nie je) musel skúmať jeho kvalifikovaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) C.s.p. a pokiaľ by ho preukázal, súd by mohol pristúpiť k vecnému preskúmaniu prevodu z hľadiska dodržania podmienok stanovených v § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, vrátane preskúmania, či došlo pri prevode k rozhodnutiu trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, či bol osobitný zreteľ zdôvodnený, a či zámer previesť majetok bol zverejnený minimálne v 15 dňovej lehote pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na úradnej tabuli a internetovej stránke obce. Za predpokladu splnenia uvedených formálnych náležitostí, by súd mohol skúmať aj to, či uvedený dôvod (skutkovo vymedzený dôvod prevodu majetku obce) je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Rozvinul, že vzhľadom k tomu, že žaloba podľa § 9b od. 1 a 2 zákona o majetku obcí nie je prípustná pri prevode majetku obce iným spôsobom ako podľa § 9a ods. 1 písm. a), b), c), ktorý tento zákon pripúšťa, tzn. aj prevode z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e), žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby a žalobca preto nemá ani naliehavý právny záujem na jej podaní. Uvedené je dôvodom pre zamietnutie bez vecného skúmania podmienok prevodu majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Ďalej argumentoval, že napriek uvedenému záveru však na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade boli uvedené podmienky prevodu majetku obce podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí splnené, nakoľko obecné zastupiteľstvo rozhodlo o prevode z dôvodu hodného osobitného zreteľa hlasmi 6 poslancov zo 7, dôvod prevodu hodný osobitného zreteľa bol odôvodnený záväzkom žalovaného 2/ vybudovať sociálne zariadenia a detské ihrisko v prospech obce (tzn. verejným záujmom), ktorý žalovaný 2/ nesporne naplnil ako to vyplývalo aj z vykonaného dokazovania. Naviac išlo o prevod pozemku obce nízkej výmery, ako taký nevyužiteľný na iné účely, pri brehu vodnej plochy, ktorý žalovaný 2/ spevnil a zveľadil v prospech obce a na vlastné náklady. Uvedený zámer bol preukázateľne zverejnený na úradnej tabuli obce, čo vyplývalo aj zo skutočnosti, že na základe toho sa na obec obrátili aj ďalšie osoby s požiadavkou o prevod obecného pozemku. Preto bolo podľa súdu prvej inštancie v konaní preukázané, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, pri ktorom boli dodržané zákonné podmienky prevodu. Niet teda pochýb, že sa jednalo o spôsob prevodu majetku obce, ktorý zákon pripúšťa. Uzavrel, že na základe uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 9b ods. 1 a 2 zákona o majetku obcí, keďže možnosť podať žalobu podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na iné prípady prevodu majetku obce, ktoré tento zákon pripúšťa, vrátane prevodu majetku obce podľa § 9a ods. 8 písm. e) cit. zákona a teda žalobca nemôže mať ani naliehavý
právny záujem na požadovanom určení a preto žaloba nie je prípustná ani podľa § 137 písm. c) C.s.p.. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.1 C.s.p. tak, že žalovaným v 1/ a 2/, ako úspešným v spore priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania, voči v konaní neúspešnému žalobcovi v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p., pričom si vymienil o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a žiadal aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konane a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V úvode odvolania žalobca zhrnul dôvody, pre ktoré jeho žalobu zamietol. Zhrnul, že prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 9b ods. 1 a 2 zákona o majetku obcí, keďže možnosť podať žalobu podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na iné prípady prevodu majetku obce, ktoré tento zákon pripúšťa, vrátane prevodu majetku obce podľa § 9a ods. 8 písm. e) cit. zákona a teda žalobca nemôže mať ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení a preto žaloba nie je prípustná ani podľa § 137 písm. c) C.s.p. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne prvoinštančný súd skonštatoval, že v danom prípade boli uvedené podmienky prevodu majetku obce podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí splnené, nakoľko obecné zastupiteľstvo rozhodlo o prevode z dôvodu hodného osobitného zreteľa hlasmi 6 poslancov zo 7, dôvod prevodu hodný osobitného zreteľa bol odôvodnený záväzkom žalovaného 2/ vybudovať sociálne zariadenia a detské ihrisko v prospech obce (tzn. verejným záujmom), ktorý žalovaný 2/ údajne nesporne naplnil ako to malo vyplynúť aj z vykonaného dokazovania. Súčasne mal prvostupňový súd za to, že išlo o prevod pozemku obce nízkej výmery, ktorý bol ako taký nevyužiteľný na iné účely, pri brehu vodnej plochy, ktorý žalovaný 2/ spevnil a zveľadil v prospech obce a na vlastné náklady. Tento zámer mal byť preukázateľne zverejnený na úradnej tabuli obce, čo malo vyplývať aj zo skutočnosti, že na základe toho sa na obec obrátili aj ďalšie osoby s požiadavkou o prevod obecného pozemku. Preto podľa okresného súdu bolo v konaní preukázané, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, pri ktorom boli dodržané zákonné podmienky prevodu. Súd teda nemal pochýb, že sa malo jednať o spôsob prevodu majetku obce, ktorý zákon pripúšťa. Následne vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Argumentoval, že prvoinštančný súd sa mal dôsledne zaoberať tým, či išlo o predaj podľa osobitného zreteľa v materiálnom zmysle, alebo či išlo len o formálny úkon, pričom bol simulovaný iný úkon - a to priamy predaj. Súd sa však nevysporiadal s jeho námietkami a len nekriticky prebral argumentáciu žalovaných bez ďalšieho vysvetlenia. V tomto smere tiež namietal, že vyhodnotenie skutkových tvrdení súd vykonal v jednom odseku, čo je z hľadiska dĺžky sporu a rozsahu produkovaných dôkazov podľa neho absolútne nepostačujúce. Akcentoval, že súd mal povinnosť poskytnúť obom stranám sporu taký záver, ktorý by bol jednoznačný a dostatočne odôvodnený. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu dôvodu osobitného zreteľa. Uviedol, že v predmetnej veci žalovaní argumentovali existenciou dôvodu hodného osobitného zreteľa pri predaji nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním zostalo podľa neho sporným a nezodpovedaným, či dôvody, na ktoré sa žalovaní odvolávajú, existovali a či boli relevantné a vyslovil presvedčenie, že na základe ním predložených dôkazov ako aj skutkového a právneho posúdenia tieto dôvody neexistovali alebo ich nebolo možné považovať za relevantné v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. Ďalej rozvinil, že žalovaný 2/ tvrdil, že existovala nájomná zmluva medzi ním a obcou, avšak vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že takáto zmluva nebola uzavretá so žalovaným, ale s iným právnym subjektom. Navyše, údajné investície do nehnuteľnosti nemôžu byť považované za dôvod hodný osobitného zreteľa, pretože boli realizované až po prevode nehnuteľnosti a nie žalovaným, ale iným tretím subjektom. Napriek tomu prvostupňový súd v odôvodnení v bode 62. tvrdí (nekriticky prebral), že išlo o pozemok pri brehu vodnej plochy, ktorý žalovaný 2/ spevnil a zveľadil v prospech obce a na vlastné náklady". Zdôraznil, že tieto tvrdenia boli zo jeho strany spochybnené a teda z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe čoho súd dospel k názoru, že išlo o investície žalovaného, keď tvrdil (a v konaní ani nebolo sporným), že tieto investície ako aj nájom pozemku doposiaľ realizovala iná tretia osoba - právnická osoba a nie žalovaný 2/ ako fyzická osoba. Z uvedeného mal za zrejmé, že nemožno stotožňovať fyzickú a právnickú osobu ako jeden subjekt. Súdu prvej inštancie vytkol aj to, že nesprávne vyhodnotil jeho procesnú obranu, pričom opomenul skutočnosť, že v konaní neboli naplnené zákonné predpoklady priameho predaja. Argumentoval, že absencia znaleckého posudku nie staršieho ako šesť
mesiacov predstavuje zásadný procesný nedostatok, ktorý bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd túto skutočnosť nehodnotil samostatne a dostatočne ju ani nerozobral vo svojom odôvodnení. Mal za to, že obec ako subjekt verejnej správy môže konať len v medziach zákona a nemôže špekulatívnym spôsobom tento zákon obchádzať, pričom pri kontrole by sa malo dôsledne a kriticky zhodnotiť, či boli naplnené formálne aj materiálne podmienky na predaj nehnuteľnosti a to aj podľa 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí. Zdôraznil, že ak v konaní tvrdí, že ide o simulovaný právny úkon - formálne sa tváriaci ako „dôvod osobitného zreteľa“, ale materiálne ide o „priamy predaj“, nemožno od neho vyžadovať, aby podal žalobu podľa § 137 písm. c) C.s.p, ktorým by sa mohlo začať preskúmavanie naliehavého právneho záujmu a ak by bol daný, potom by súd mohol pristúpiť k vecnému preskúmaniu prevodu z hľadiska dodržania podmienok stanovených v § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí. Takýmto postupom by boli všetci obyvatelia dotknutej obce, ktorých by sa prevod majetku obce bytostne nedotýkal, vylúčení z možnosti podať žalobu, ktorým by sa nezákonné konanie obce mohlo preskúmať
- obce by tak mohli pristúpiť k obchádzaniu zákona, nakoľko by každý predaj mohol byť „osobitným dôvodom“, čím by bola sťažená kontrola/dozor nad právnymi úkonmi obce obyvateľmi a to nutnosťou preukazovania naliehavého právneho záujmu. V takomto prípade by tak išlo o kladenie neúmernej ťarchy a požiadavky na žalobcu ako v prípadoch podľa § 9a ods. 1 písm. a), b) c) zákona o majetku obcí, kde sa naliehavý právny záujem prezumuje. Žalobca sa tak domnieval, že súd nepostupoval procesne správne, pretože nevyhodnotil všetky aspekty pri posudzovaní toho, či ide o reálny právny úkon podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí alebo sa taký právny úkon len simuluje, pričom zamýšľaný je práve právny úkon podľa § 9a ods. 1 písm. a), b) c) zákona o majetku obcí. Napokon mal za to, že prvostupňový súd postupoval procesne nesprávne, keď ako prvé vyhodnotil, či žalobca je alebo nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pričom by to malo byť práve naopak - prvostupňový súd mal ako prvé skúmať, či urobený právny úkon spĺňa všetky zákonné podmienky na to, aby bol kvalifikovaný podľa jednotlivých možností a to buď podľa § 9a ods. 1 písm. a), b) alebo c) zákona o majetku obcí alebo podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí. Až následne - a to z vykonaného dokazovania a po vyhodnotení všetkých relevantných skutkových tvrdení mal dospieť k názoru, či žalobca je alebo nie je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, čo by sa prejavilo v tom, že súd žalobe vyhovie alebo žalobu zamietne. Tieto zásadné aspekty však súd vôbec nevysvetlil ani nevyhodnotil a jeho rozhodnutie tak zostáva v tomto smere nepreskúmateľné 8. Žalovaný 1/ vo vyjadreniu k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť, zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. Žalovaný 1/ sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní a považoval ju za právne a vecne nesprávnu. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe rozsiahleho dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a správne právne posúdil vec, keď žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 9. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s jeho námietkami a len nekriticky prijal argumentáciu žalovaných. Poukázal na to, že žalobca založil svoju žalobu len na tvrdeniach, že údajne podľa jeho názoru: a/nedošlo k zverejneniu zámeru predať obecný majetok najmenej na 15 dní, b/ nedošlo k oceneniu minimálnej hodnotu znaleckým posudkom nie starším ako 6 mesiacov v čase schvaľovania prevodu obecným zastupiteľstvom, c/a absentuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Zastal názor, že žalobca neprodukoval žiadne iné relevantné námietky alebo tvrdenia a poukázal na to, že v zmysle ustálenej konštantnej judikatúry súd nemá povinnosť reagovať na všetky námietky strany sporu, ale len na relevantné námietky a argumenty. Mal za to, že všetky tvrdenia žalobcu boli žalovanými vyvrátené a podložené dôkazmi, najmä preukazujúcimi zverejnenie zámeru predaja majetku obce na obecnej tabuli po dobu dlhšiu ako 15 dní (oznam s pečiatkou obce o zverejnení na obecnej tabuli), preukazujúci dôvod hodný osobitného zreteľa (fotografie o vybudovaní verejných WC a verejného ihriska pre obec, čo potvrdil aj samotný žalovaný 1/) a argumentačne žalovaný 2/ vyvrátil potrebu v tunajšom prípade zaobstarať znalecký posudok na cenu prevádzaného majetku obce. Podotkol, že prvostupňový súd žalobcovi vo svojom rozhodnutí podrobne v riadkoch 45. až 63. odôvodnenia vysvetlil, prečo jeho žaloba bola nedôvodná a to s uvedeným právnej argumentácie ako aj s poukazom na skutkový stav zistený prvostupňovým súdom. Tvrdenia žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku považoval preto za účelové a ničím nepodložené. Námietky žalobcu ohľadom nesprávneho zistenia dôvodu hodného osobitného zreteľa, nakoľko podľa neho investície boli realizované po prevode a zároveň neboli realizované žalovaným 2/ a žalovaný 2/ nebol nájomcom pozemku, ale jeho firma, považoval za účelové a bezpredmetné. Dôvodil, že to, či predmetný pozemok mal pred kúpou v nájme žalovaný 2/ ako fyzická osoba alebo žalovaný
2/ prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti, kde bol jediným konateľom a jediným spoločníkom, považoval za bezpredmetnú, nakoľko sa jedná o toho istého konečného užívateľa výhod. Neobstojí tak podľa neho tvrdenie, že sa jednalo o tretiu osobu, nakoľko ide o spriaznené osoby a rozdiel je len vo forme podnikania, ktorú zvolil. Rovnako za irelevantné považoval aj to, či investícia žalovaným 2/ bola realizovaná pred alebo po prevode majetku obce na neho. Za podstatné považoval to, že jeho záväzok investovať do majetku obce a vystavať verejné WC a verejné ihrisko vznikol pred prevodom predmetného pozemku a bol poňatý aj do žalobcom napádanej kúpnej zmluvy. Mal za to, že preukázal, že v prospech obce vybudoval verejné WC a verejné ihrisko, tieto vlastní obec a je úplne nepodstatné prostredníctvom akej osoby (stavebníka) splnenie svojho záväzku splnil. Podstatné je len to, že obec nadobudla verejné WC a verejné ihrisko, ktorých výstavbu financoval a zabezpečil. Na základe vyššie uvedených skutočností mal preto za to, že bola teda objektívne preukázaná existencia dôvodu hodného osobitného zreteľa, dokonca dvoch dôvodov, a to predchádzajúceho dlhodobého nájmu a vybudovania verejného WC a verejného ihriska. Vo vzťahu k obrane žalobcu, že súd opomenul, že neboli naplnené zákonné podmienky priameho predaja, nakoľko absentoval znalecký posudok nie starší ako 6 mesiacov, uviedol, že je v rozpore so zákonom, nakoľko v predmetnej situácii právna úprava platná v čase realizovania prevodu majetku obce vyhotovenia znaleckého posudku nevyžadovala. Ďalej zastal názor, že v konaní bolo preukázané splnenie zákonných podmienok prevodu majetku obce na žalovaného 2/ s poukazom na ustanovenie § 9a ods. 8 písm. e) Zákona o majetku obcí. Rozvinul, že prevod pozemku z majetku žalovaného 1/ na neho bol uskutočnený z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Akcentoval, že v zmysle článku 4 kúpnej zmluvy sa zaviazal vybudovať v prospech obce Veľký Biel verejne prístupné ihrisko ako aj verejne prístupné toalety. Verejne prístupné ihrisko ako aj verejne prístupné toalety doposiaľ slúžia všetkým obyvateľom ako aj návštevníkom obce Veľký Biel. Doplnil, že zámer predať svoj majetok ako aj dôvod jeho predaja žalovaný 1/ zverejnil (vyvesil) na svojej úradnej tabuli od 28.05.2015 do 22.06.2015. Uznesením č. 56/2017 prijatým hlasmi 6 poslancov zo 6 poslancov na 28. zasadnutí obecného zastupiteľstva vo Veľkom Bieli konanom dňa 24.04.2017 obecné zastupiteľstvo schválilo Kúpnu zmluvu uzatvorenú s ním za účelom predaja pozemku p. č. XXX/XX, ostatná plocha o výmere 106 m2 v k. ú. Q. W.. Zhrnul, že v nadväznosti na vyššie uvedené bolo v tunajšom konaní preukázané, že prevod pozemku z majetku žalovaného 1/ na žalovaného 2/ sa uskutočnil z dôvodu hodného osobitného zreteľa, tento zámer bol zverejnený na úradnej tabuli obce Veľký Biel minimálne 25 dní a predmetný prevod bol schválený 100% hlasmi obecného zastupiteľstva. Všetko uvedené potvrdil a nerozporoval ani žalovaný 1/ a to aj napriek tej skutočnosti, že sa v priebehu sporu menili aj starostovia obce. Podčiarkol, že sa pozemok predal za sumu vyššiu než bola všeobecná hodnota predmetného pozemku v čase jeho prevodu. 10. Žalobca v replike na vyjadrenia žalovaných zotrval na svojej pôvodnej odvolacej argumentácii.
11. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojej doterajšej argumentácii.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné § 355 ods. 1 C.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
14. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre
právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Obsah súdneho spisu potom nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil spôsobom zakladajúcim nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku, ktoré je možno subsumovať pod procesnú vadu podľa 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
15. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2,3 C.s.p.), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, v celom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.
16. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci ( porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/60/2016). S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné.
17. Po oboznámení sa s odvolaním žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že jeho odvolacie námietky boli obsahovo totožné ako uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
18. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd ozrejmuje, že uvedený odvolací dôvod je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
19. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 365 ods.1 písm. h) C.s.p.) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
20. Uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie a v jeho rozhodnutí odvolací súd nevzhliadol. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu ako nárok podľa § 137 písm. c) C.s.p., § 1 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. a), písm. c), § 9a ods. 1, § 9a ods. 8 písm. e), § 9b ods. 1, ods. 2 zákona o majetku obcí.
21. S ohľadom na vyššie uvedené, rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia alebo že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené.
22. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu uvádza nasledovné;
23. Predmetom konania je občianskoprávna žaloba v zmysle § 9b ods. 1 a 2 zákona o majetku obcí ( zákon č. 138/1991 Zb. v znení novely č. 258/2009 Z.z. ), ktorá predstavuje kľúčový inštitút civilnej kontroly nakladania s obecným majetkom. Táto novela s účinnosťou od 1. júla 2009 zaviedla do slovenského právneho poriadku takzvanú populárnu žalobu (actio popularis), ktorou môžu obyvatelia priamo napadnúť nezákonné prevody obecného majetku. Žaloba slúži na ochranu transparentnosti a zákonnosti pri nakladaní s majetkom obce. Smeruje proti neplatným prevodom vlastníckeho práva z majetku obce na tretie osoby, ak obec porušila prísne pravidlá povinných foriem predaja (napr. vynechanie obchodnej verejnej súťaže, dražby alebo priameho predaja).
24. Zákon pre tento druh žaloby stanovuje pomerne prísne pravidlá. Predpokladom úspechu žalobcu v žalobe podľa § 9b ods. 1 a 2 zákona o majetku obcí, je preukázanie, že prevod obec nezrealizovala na základe verejnej obchodnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú znaleckým posudkom alebo spôsobom, ktorý zákon pripúšťa. Zákon výslovne pripúšťa aj prevod majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa (§ 9a ods. 8 písm. e) ). Ide o výnimku z ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a) až c) cit. zákona a preto je aj výnimkou z pravidiel stanovených zákonom pri prevode obecného majetku, uvedených v § 9a ods.1 až 7.
25. V danom prípade bol predaj zrealizovaný práve z dôvodov osobitného zreteľa, kde zákon stanovuje osobitné predpoklady: a) obecné zastupiteľstvo musí o tom rozhodnúť trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, b) osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; c) zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke.
26. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade boli uvedené podmienky prevodu majetku obce podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí splnené, nakoľko obecné zastupiteľstvo rozhodlo o prevode z dôvodu hodného osobitného zreteľa hlasmi 6 poslancov zo 7, dôvod prevodu hodný osobitného zreteľa bol odôvodnený záväzkom žalovaného 2/ vybudovať sociálne zariadenia a detské ihrisko v prospech obce (tzn. verejným záujmom), ktorý žalovaný 2/ nesporne naplnil ako to vyplývalo aj z vykonaného dokazovania. Uvedený zámer bol preukázateľne zverejnený na úradnej tabuli obce, čo vyplývalo aj zo skutočnosti, že na základe toho sa na obec obrátili aj ďalšie osoby s požiadavkou o prevod obecného pozemku. Preto bolo podľa súdu prvej inštancie v konaní preukázané, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, pri ktorom boli dodržané zákonné podmienky prevodu. Niet teda pochýb, že sa jednalo o spôsob prevodu majetku obce, ktorý zákon pripúšťa. S uvedeným záverom sa odvolací súd plne stotožňuje, pretože je v súlade s vykonaným dokazovaním. Žalobca v odvolaní v súvislosti s naplnením dôvodov osobitného zreteľa neuviedol žiadne také argumenty, ktoré by boli spôsobilé tento záver spochybniť. Skutočnosť, že verejné WC a verejné ihrisko bolo dohotovené po uzavretí sporného prevodu je plne v súlade s obsahom zmluvy (neuskutočnenie týchto stavieb predstavovalo rozväzovaciu podmienku, pre ktorú by obec od zmluvy odstúpila).
27. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
28. Na základe uvedeného obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny, vrátane výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).