Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 542/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Prievidza v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a proti postupu Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa v poradí druhou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“), Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na ochranu súkromného a rodinného života podľa , listiny a práva na rešpektovanie súkromného života podľa dohovoru, základného práva na ochranu rodinného života podľa č. 41 ods.1 , a 4 listiny postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „odvolacie konanie“, spolu aj „napadnuté konania“). Tiež navrhuje prikázať okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov, priznať primerané finančné zadosťučinenie 40 000 eur (25 000 eur od okresného súdu a 15 000 eur od krajského súdu, pozn.) a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Prvej ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorou namietal prieťahy v postupe v záhlaví označených všeobecných súdov v napadnutých konaniach, ústavný súd nálezom č. k. -96 z 26. marca 2026 nevyhovel (bod 6 výroku nálezu). Predmetný nález ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 1. apríla 2026.

3. Z opakovane podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 2. júna 2020 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej súd maloletú dcéru sťažovateľa zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Sťažovateľovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne a výrokom IV bol upravený aj jeho styk s maloletou.

4. Matka maloletej sa návrhom doručeným okresnému súdu 27. apríla 2021 domáhala zmeny úpravy práv a povinností k maloletej, a to zmenou rozsudku z 2. júna 2020. Predmetom konania bola zmena úpravy styku, zmena vyživovacej povinnosti, zákaz styku otca s maloletou a o návrhu na nahradenie súhlasu otca so zmenou bydliska maloletej, s jej presťahovaním a umiestnením do predškolského zariadenia. Konanie bolo pred okresným súdom vedené pod sp. zn. a sp. zn. (po rozhodnutí o nesúhlase s prenesením miestnej príslušnosti súdu, pozn.).

5. Okresný súd rozsudkom č. k. -2070 zo 6. júna 2025 rozhodol o zmene výroku IV rozsudku z 2. júna 2020 tak, že zakázal styk sťažovateľa s maloletou (výrok I). Ďalšími výrokmi určil vyživovaciu povinnosť sťažovateľa voči maloletej, za sťažovateľa ako otca maloletej udelil súhlas na zmenu trvalého bydliska a súhlas s presťahovaním maloletej.

6. Proti niektorým výrokom rozsudku okresného súdu zo 6. júna 2024 sťažovateľ podal odvolanie. Krajský súd uznesením sp. zn. z 30. júna 2025 rozhodol o podanom odvolaní sťažovateľa tak, že rozsudok okresného súdu zo 6. júna 2024 v napadnutom výroku I a v súvisiacich výrokoch v spojení so závislými výrokmi o trovách konania zrušil a vec v príslušnej časti vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Matka maloletej 2. septembra 2025 podala návrh na zmenu miestnej príslušnosti. Okresný súd uznesením z 5. septembra 2025 preniesol miestnu príslušnosť na Mestský súd Bratislava II. Z dôvodu nesúhlasu mestského súdu s prenesením príslušnosti bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave, ktorý uznesením č. k. -36 z 29. októbra 2025 rozhodol tak, že nesúhlas mestského súdu s prenesením miestnej príslušnosti je dôvodný. Po vrátení spisu okresný súd následne vec zapísal do registra pod sp. zn. .

7. Sťažovateľ opisuje chronologický priebeh napadnutého konania zhodne v poradí so svojou prvou ústavnou sťažnosťou a nad rámec uvádza, že po právoplatnosti predchádzajúceho nálezu okresný súd uskutočnil 15. júla 2026 pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito, čo považuje za neprípustné. Matka maloletej 13. augusta 2026 navrhla doplnenie dokazovania, čo v konečnom dôsledku vedie k ďalšiemu oddialeniu meritórneho rozhodnutia veci sťažovateľa. Vo vzťahu k odročeniu pojednávania na neurčito sťažovateľ adresoval okresnému súdu 14. augusta 2026 písomné vyjadrenie. Je zrejmé, že napadnuté konanie nie je po 5 rokoch a 4 mesiacoch právoplatne skončené, vo veci nie je ukončené ani dokazovanie, čím stav právnej neistoty sťažovateľa naďalej trvá. II. Argumentácia sťažovateľa

8. Sťažovateľ, citujúc početnú právnu úpravu a judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), opakovane upriamuje pozornosť na neprimeranú dĺžku

napadnutého konania, ktorá je umocnená samotným charakterom prejedávanej veci, keďže ide o konanie vo veci maloletého dieťaťa. Nečinnosťou a neefektívnym postupom všeobecných súdov a dĺžkou napadnutého konania ako celku (viac ako 5 rokov) je zasiahnuté aj do ďalších základných práv sťažovateľa hmotnoprávnej povahy. Počas doby trvania napadnutého konania sťažovateľ viac ako 3 roky maloletú dcéru nevidel a nebol s ňou v kontakte, pričom vzťah s maloletou sa každým dňom zhoršuje. Prízvukuje, že čím dlhšie bude napadnuté konanie trvať, tým razantnejší bude zásah do jeho rodinného života.

9. Vec sťažovateľa nie je podľa jeho názoru natoľko právne či skutkovo zložitá, aby ju nebolo možné právoplatne rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ k dĺžke napadnutého konania svojim správaním neprispel, podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie mu nemožno pričítať na ťarchu.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

10. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

11. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie označených práv podľa , listiny a dohovoru v dôsledku existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní vedenom na oboch inštanciách všeobecných súdov.

12. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti sťažovateľa požiadal okresný súd o vyjadrenie sa k jej obsahu ( veta za bodkočiarkou ). 12.1. Okresný súd vo svojom vyjadrení č. Spr 1149/26 z 2. septembra 2026, pripojac chronologický prehľad procesných úkonov realizovaných v posudzovanom období, uviedol, že zákonná sudkyňa po vrátení spisu vo veci koná sústredene a v primeraných lehotách. Do nariadenia termínu pojednávania určeného na 15. júl 2026 postupoval zákonným procesným spôsobom a viaceré podania sťažovateľa i matky maloletej doručoval včas a riadne účastníkom konania. Do termínu pojednávania uskutočneného 15. júla 2026 sa nepodarilo prešetriť bytové pomery matky (z dôvodu prebiehajúcej rekonštrukcie, ktorá má byť ukončená do konca augusta 2026, pozn.). Z výpovede otca tiež vyplynula potreba ďalšieho dokazovania, a to nielen k jeho aktuálnemu zdravotnému stavu, ale tiež prípadné doplnenie dokazovania súdom ustanoveným znalcom z odboru klinickej psychológie detí a znalecké dokazovanie k preukázaniu spôsobilosti otca stretávať sa s maloletou vzhľadom na jeho aktuálne zistené diagnózy. V súdom určenej lehote 30 dní účastníci navrhli vykonanie dokazovania, matka maloletej prehratím nahrávok z hlavných pojednávaní vedených Okresným súdom Žiar nad Hronom v trestnej veci sťažovateľa pod sp. zn. (sťažovateľ je obžalovaný z týrania blízkej a zverenej osoby, pozn.), otec navrhol aj prehrať záznam z výsluchu znalkyne . Účastníci tiež do konania predložili rozsiahle listinné dôkazy. Okrem navrhovaných dôkazov súd pristúpi k výsluchu maloletej, výsluchom

matky, starej matky maloletej zo strany otca a ďalšími listinami predloženými účastníkmi v priebehu mesiaca augusta 2026. V tejto súvislosti súd zvažuje, že výsluch maloletej vykoná ÚPSVaR v Bratislave za účasti znalca z odboru klinickej psychológie detí, čo bude konzultované so znalcom. Nový termín pojednávania bude prispôsobený pracovnej zaťaženosti ustanoveného znalca a úspešnému zrealizovaniu výsluchu maloletej, keďže matka v minulosti dlhodobo výsluchu maloletej znalcom bránila a robila obštrukcie. 12.2. Podľa okresného súdu je evidentné, že zákonná sudkyňa prioritne dbá na záujem maloletej a procesné úkony vykonáva rýchlo, sústredene a bez prieťahov, čo je sledované v pravidelných intervaloch aj predsedníčkou súdu. Plynulý postup je sťažený aj tým, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. zo 4. júla 2022 uložil neodkladným opatrením otcovi zákaz priblíženia sa k matke aj k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov (bez výnimiek úradného styku), čím matka opakovane argumentuje, ak chce súd preveriť aktuálne vzájomné interagovanie otca s maloletou prostredníctvom znalca. Nutnosť vysporiadať sa opakovane s procesnou aktivitou účastníkov vedie tiež k predĺženiu konania. 12.3. Na záver svojho vyjadrenia okresný súd poukázal aj na neprimeranosť výšky sťažovateľom požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré považuje za nedôvodné. Poukazuje pritom okrajovo na proporcionalitu s ohľadom na priznávané nemajetkové ujmy vo veciach pozostalých príbuzných v konaniach pred všeobecnými súdmi či ústavným súdom.

III.1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru postupom všeobecných súdov v napadnutých konaniach:

13. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v a listiny osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (to platí aj pre právo podľa listiny a dohovoru) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. , ).

15. Predmetnom posúdenia ústavného súdu bol v tomto prípade sťažovateľom namietaný postup všeobecných súdov v označených konaniach z hľadiska existencie a príčin vzniku zbytočných prieťahov, a to v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -96 z 26. marca 2026, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. apríla 2026 (ďalej len „posudzované obdobie“). Ústavný súd nepristúpil k prieskumu prieťahov v zmysle požiadavky sťažovateľa posúdiť dĺžku konania ako celku, keďže tieto neboli ústavným súdom identifikované v jeho predchádzajúcom rozhodnutí, a to vzhľadom na procesnú aktivitu a správanie sťažovateľa v priebehu konania(k tomu bližšie bod 30 odôvodnenia predmetného nálezu).

16. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou (napr. , , rozsudky ESĽP vo veci Frydlender proti Francúzsku z 27. 6. 2000, č. 30979/96 a vo veci Záborský a Šmáriková proti Slovensku z 16. 12. 2003, č. 58172/00) zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu, a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa.

17. Reflektujúc skutočnosť, že ústavný súd uvedené kritériá zohľadnil a analyzoval pri svojom rozhodovaní o prvej ústavnej sťažnosti sťažovateľa (body 23 až 26 odôvodnenia nálezu ústavného súdu vo veci č. k. -96 z 26. marca 2026), ústavný súd konštatuje, že samotný časový úsek od právoplatnosti predchádzajúceho nálezu (5 mesiacov) ani len okrajovo nenaznačuje existenciu možnosti vysloviť porušenie práv sťažovateľa zbytočnými prieťahmi. Aktuálne vo veci koná súd prvej inštancie a ako vyplýva z obsahu vyjadrenia zákonnej sudkyne, naposledy realizované pojednávanie (15. júla 2026) bolo odročené na neurčito z dôvodov vykonania dokazovania za účasti súdom ustanovených znalcov (k tomu bližšie bod 12.1 odôvodnenia tohto uznesenia). Pokiaľ ide postup okresného súdu v posudzovanom období, je badateľná snaha zákonnej sudkyne postupovať plynule. Vyhodnotením procesných úkonov uskutočnených v posudzovanom období ústavný súd sťažovateľom tvrdenú nečinnosť či neefektívny postup okresného súdu nezistil.

18. Ústavný súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o základnom práve na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je pre neho referenčným rámcom len časový údaj (viac ako 5 rokov od podania návrhu), ale súhrn okolností konkrétneho prípadu, ktoré sú hodnotené v rámci troch základných kritérií: zložitosť veci, konanie účastníka konania a konanie relevantných štátnych orgánov (m. m. ).

19. Podľa (ďalej aj „“) je rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa základnou procesnou zásadou, v zmysle ktorého ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme, a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Povinnosť súdu zistiť v konaniach podľa skutočný stav veci (vyšetrovací princíp) nie je možné naplniť bez náležitej súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov na konaní zúčastnených, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností – povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť (m. m. , ).

20. Pokiaľ ide o spôsob vedenia súdneho konania okresným súdom, je pochopiteľné, že vzhľadom na trestné stíhanie sťažovateľa a povahu prejednávaného trestného skutku (týranie blízkej a zverenej osoby), pristupuje k úprave styku otca s maloletou dcérou mimoriadne opatrne a vyhodnocuje predložené tvrdenia účastníkov a vykonané dôkazy v čo najširšom kontexte. Okresný súd má bezprostredný kontakt s účastníkmi konania a znalosti rodinnej situácie a musí postupovať so zreteľom na skutočnosť, že plynutím času sa stupňuje odcudzenie a odmietanie osoby otca maloletým dieťaťom, čo v konečnom dôsledku môže viesť k trvalému až absolútnemu pretrhnutiu ich vzájomných citových väzieb.

21. Hoci sa v mimosporovom konaní uplatňuje princíp oficiality a princíp materiálnej pravdy, pokiaľ ide o zisťovanie skutočného stavu veci ( ), jeho racionálne uplatňovanie je

na druhej strane odôvodnené potrebou uskutočniť konanie v čo najkratšom čase, reflektujúc predovšetkým spravodlivé rozhodnutie v najlepšom záujme maloletého dieťaťa v súlade s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa [porovnaj uznesenia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 23. júna 2020 a sp. zn. zo 16. júna 2020, rozsudok ESĽP vo veci Bronda proti Taliansku z 9. 6. 1998, č. sťažnosti 22430/93, bod 59].

22. V konkrétnej prejednávanej veci sú obaja rodičia maloletého dieťaťa právne zastúpení advokátmi, čo vytvára objektívny predpoklad na to, aby konajúci súd nebol zaťažovaný účelovým a obštrukčným správaním účastníkov a podaniami bez právnej či skutkovej relevancie. Okresný súd by mal v aktuálnom štádiu dokazovania dôrazne pristúpiť k naplneniu požiadavky rýchlosti konania (určením konkrétnej lehoty na vykonanie výsluchu maloletej a za účasti znalca a určenie termínu pojednávania vo vhodnom časovom rámci) a vo vzťahu k obom účastníkom dôsledne vyžadovať splnenie povinnosti a uplatňovať zásadu koncentrácie konania.

23. Sumarizujúc doteraz uvedené, ústavný súd napriek určitým výhradám konštatuje, že sťažovateľom namietaná nečinnosť a prieťahy v postupe okresného súdu nedosahujú ústavnoprávne relevantnú intenzitu s následkom zásahu do práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na základe uvedeného ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

24. K prieťahovanému postupu krajského súdu v odvolacom konaní sťažovateľ neuviedol žiadnu relevantnú okolnosť, ktorá by mohla zvrátiť závery ústavného súdu prezentované v jeho predchádzajúcom náleze (bod 32 nálezu). Aj s ohľadom na aktuálnu fázu konania, ktoré je opätovne vedené pred súdom prvej inštancie, ústavný súd aj v tejto časti odmietol ústavnú sťažnosť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

III.2. K namietanému porušeniu základného práva podľa , listiny, práva podľa dohovoru, základného práva podľa a práva podľa a 4 listiny:

25. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie označených hmotných práv, z obsahu ústavnej sťažnosti, v rámci ktorej sťažovateľ predložil citáciu jednotlivých ustanovení relevantnej právnej úpravy a judikatúry, opakoval tvrdenie, že ako otcovi maloletého dieťaťa mu je znemožnený styk s jeho dcérou. Opomenul však uviesť, že neodkladným opatrením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo 4. júla 2022 mu súd uložil zákaz priblíženia sa k matke aj k maloletej dcére na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov (bez výnimiek úradného styku). Uvedené umocňuje aj trestné konanie vedené voči sťažovateľovi ako obžalovanému pred Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. . Obsah ústavnej sťažnosti v tejto časti vykazuje absolútnu argumentačnú nedostatočnosť. Je zrejmé, že porušenie označených práv sťažovateľ nepochybne namieta v súvislosti s nečinnosťou a neefektívnym postupom všeobecných súdov v napadnutých konaniach. V okolnostiach danej veci ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade vplyv dĺžky súdneho konania nedosahuje takú ústavne relevantnú intenzitu, ktorá by mala za následok zásah do samotnej podstaty označených hmotných práv sťažovateľa a umožnila tak ústavnému súdu prijať záver o ich porušení. Preto bola ústavná sťažnosť sťažovateľa odmietnutá aj v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť [ ]. Zdôrazňuje, že koncipovanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k námietkam o porušení označených hmotných práv sťažovateľa s absenciou uvedenia konkrétnych skutkových a právnych dôvodov (napriek kvalifikovanému

právnemu zastúpeniu sťažovateľa) zakladá aj možnosť pre odmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí podľa .

26. Nad rámec veci ústavný súd právnej zástupkyni sťažovateľa opakovane uvádza, že aj v konaní pred ústavným súdom sa uplatňuje zásada hospodárnosti, ktorá je napĺňaná práve inštitútom povinného právneho zastúpenia sťažovateľa kvalifikovaným právnym zástupcom. Práve inštitút povinného právneho zastúpenia kladie zvýšené nároky na kvalitatívnu úroveň podania a tiež prirodzene vytvára predpoklad na predloženie ústavnej sťažnosti s maximálnou výpovednou hodnotou, a to vrátane v nej zahrnutej sťažnostnej argumentácie. Ústavný súd totiž rovnako ako Európsky súd pre ľudské práva (ktorý dokonca obsah sťažnostných podaní prísne limituje vymedzeným maximálnym počtom strán) touto požiadavkou zabezpečuje vytvorenie predpokladov na efektívny a hospodárny prieskum podaní všetkých sťažovateľov, ktorý sa naňho pri uplatňovaní ochrany svojich práv obrátia ( napr. ).

27. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uvedených v petite ich ústavnej sťažnosti.

28. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2026

Miroslav Duriš predseda senátu