Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

69Ek/693/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618 v konaní zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., štátny občan ČR o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 266,90 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jána Franeka, so sídlom exekútorského úradu D. X, XXX XX E. F. pod sp. zn. 39EX 194/2021, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 2. 9. 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02. 09. 2026 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02. 09. 2026 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 2. 9. 2026 vyšší súdny úradník zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a pod.). Výsledky zisťovania majetkových pomerov zaznamená v zozname majetku povinného. Do zoznamu majetku povinného zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že zoznam majetku povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože povinný nie je absolútne nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších predpokladov možné exekvovať (tradičnými príkladmi sú nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v banke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, ale takisto majetok, ktorý exekúcii nepodlieha podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto prípade je naplnená hypotéza komentovanej právnej normy - nepodarilo sa zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. V podaných námietkach môže účastník argumentovať jedine tým, že

skutočná majetková situácia povinného neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, prípadne, že od posledného zexekvovania majetku povinného neuplynula rozhodná doba bezvýslednosti vedenia exekúcie. Totižto § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 5 rokov roka od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok. Zisťovanie a následné speňažovanie hnuteľného majetku predstavuje spôsob vykonania exekúcie, avšak na rozdiel iných spôsobov v podobe vykonania exekúcie siahnutím na zistené finančné prostriedky povinného (ktoré možno považovať za bežné spôsoby výkonu exekúcie) tento vykazuje osobitosti, ktoré nie je možné zanedbať. Výkon exekúcie predstavuje zákonný zásah do majetkovej sféry povinného, pričom je nevyhnutné, aby tento zásah bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti (§ 64 Exekučného poriadku). Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom preto poukázal na výšku vymáhaného nároku, ktorú síce nie je možné považovať za zanedbateľnú, avšak rovnako ju nemožno objektívne považovať za vybočujúcu z bežného rámca. Vychádzajúc z tvrdení súdneho exekútora, tento vyzval povinného na vyhlásenie o majetku, pričom povinný na túto výzvu nereagoval. Oprávnený v tejto nadväznosti tvrdil, že súdny exekútor nepoužil donucovacie opatrenia podľa § 43a Exekučného poriadku hoc tak mohol učiniť. Rovnako tak argument oprávneného o možnosti použiť donucovacie opatrenie a donútiť tak povinného k splneniu exekučným titulom uloženej povinnosti je absurdný. Asi len s neprimeranými ťažkosťami si možno predstaviť situáciu, kedy povinný z dôvodu tlaku možnosti uloženia finančnej sankcie pristúpi k plneniu vymáhanej pohľadávky, keď bol počas celého výkonu exekúcie pasívny a samotná hrozba navýšenia svojho dlhu o trovy exekúcie spočívajúce ako v trovách oprávneného tak aj súdneho exekútora nemala na jeho správanie ani najmenší vplyv. Súdny exekútor má povinnosť pri ukladaní donucovacích opatrení prihliadnuť najmä na význam dotknutej povinnosti a na primeranosť donucovacieho opatrenia dotknutej povinnosti. Pri uložení donucovacieho opatrenia má povinnosť dbať na to, aby donucovacie opatrenie viedlo k splneniu dotknutej povinnosti. Pokiaľ súdny exekútor dospeje k záveru, že takéto donucovacie opatrenie nie je potrebné, nemá povinnosť ho uložiť. Súdny exekútor nemá povinnosť oznamovať oprávnenému, či má v záujme donucovacie opatrenie uložiť, resp. že k uloženiu nepristúpi. Ak mal oprávnený zo správ súdneho exekútora za to, že súdny exekútor mal pristúpiť k uloženiu donucovacieho opatrenia mohol túto skutočnosť súdnemu exekútorovi navrhnúť. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak zákon neustanovuje inak. Ak teda súdny exekútor nepristúpil k uloženiu donucovacieho opatrenia a oprávnený mú v rámci vedenej exekúcie nenavrhol takýto postup, nie je možné súdnemu exekútorovi jeho postup vyčítať, keďže celkom zjavne súdny exekútor v zákonom dovolenom rozsahu nepovažoval uloženie tohto opatrenia za nevyhnutné. V prebiehajúcej exekúcii po zistení majetkových pomerov povinného súdny exekútor dospel k právnemu záveru, že povinný nedisponuje hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, príjmami, cennými papiermi, pohľadávkami voči tretím osobám, inými právami, alebo iným zexekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť čo i len trovy súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní. K rovnakému právnemu záveru dospel aj súd. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 18.03.2026. V tomto bode súd konajúc vyšším súdnym úradníkom skonštatoval právny záver, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané po uplynutí 5-ročnej lehoty od začatia exekúcie, ktorá začala dňa 11.03.2021. Súdny exekútor teda postupoval v zmysle zákona správne a zákonne, keď podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil exekúciu. Zároveň súdu nebolo preukázané, že by súdny exekútor k využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nezákonne, a preto námietky oprávneného zamietol ako nedôvodné.

2. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka doručil oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva podľa oprávneného najmä v nesprávnom posúdení zistení súdneho exekútora ohľadom majetku povinného. Oprávnený má za to, že exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, pre zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Z oznámení - správ o majetku povinného, vydaných súdnym exekútorom v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a ani z napadnutého uznesenia, nijakým spôsobom nevyplývajú úplné majetkové pomery povinného. Ďalej uviedol, že súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. To, že podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súdny exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, neznamená, že súdny exekútor vykoná iba zisťovania dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. To zvlášť pri výške vymáhanej pohľadávky do 2.000,-EUR a zjavnej majetkovej situácie povinného, pri ktorom nemožno očakávať vlastníctvo nehnuteľností, pohľadávok, obchodných podielov, hodnotnejších vozidiel a pod.. Ten istý následok vyplýva aj z Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a teda, že poradie zisťovania majetku osobami povinnými poskytnúť exekútorovi súčinnosť nemá vplyv na povinnosť exekútora zisťovať aj iný majetok povinného, inými spôsobmi, ak je to v záujme vymoženia pohľadávky oprávneného a primeraného postihnutia majetku povinného. Podľa názoru oprávneného súdny exekútor tak v rozpore so svojimi povinnosťami nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného a skutočnosť splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak nebola ani súdnym exekútorom, ani súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Má ísť práve o exekúcie, kedy povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a práve pri výške pohľadávky oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľností alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil, vykonanie exekúcie postihnutím jeho hnuteľného majetku. Oprávnený sa totižto domnieva, že v prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou, možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, resp. podliehajúci exekúcii S poukazom na údajné „presadenia si u zákonodarcu“ náhodného prideľovania vecí oprávnený uviedol, že by to mali byť oni, ktorý zodpovedajú za kvalitu výkonu exekúcie Súdny exekútor má disponovať neporovnateľne silnejšími zákonnými kompetenciami na vymoženie pohľadávky oprávneného ako samotný oprávnený. V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republiky by mali byť súdny exekútori tí poslední, ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom, mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho, aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie formálnym spôsobom, v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky. Sťažnosť oprávneného sa nezaobišla bez extenzívneho odkazu na rozhodnutia tunajšieho súdu, pričom súd osobitne dodáva, že niektoré z nich sa ani len netýkali skutkového stavu prejednávanej veci.

3. Súdny exekútor sa k podanej sťažnosti vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.09.2026, pričom zotrval na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k námietkam oprávneného. Súčasne poukázal na zistené majetkové pomery povinného, a to že na základe elektronickej lustrácie na ODI PZ SR povinný nie

je vlastníkom motorového vozila. Podľa údajov z katastra nie je ani vlastníkom nehnuteľností, ktoré by podliehali exekúcii. Podľa viacerých elektronických zistení účtov nemá vedený účet. Ďalej podľa opakovaných súčinností a zistení Sociálnej poisťovne bol povinný zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti od 03.01.2018 do 08.02.2018 u G. C., IČO: 40139859, Hlavice 1152, Klokočov. Od skončenia uvedenej dohody sa povinný do dnešného dňa nezamestnal. Na stránke „Dlžníci na poistnom-Dlžník.sk“ má povinný evidovaný dlh na poistnom voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 10.212,- €. Upovedomenie o začatí exekúcie č. 39EX 194/21-3 zo dňa 16.03.2021 povinný na adrese trvalého pobytu na území Slovenskej republiky neprevzal, zásielka DVR sa mi vrátila späť ako adresát neznámy. Na základe odpovede na žiadosť o súčinnosť mu Obec Klokočov oznámila, že povinný sa nenachádza v evidencii obyvateľov a nie je im známe, kde sa povinný zdržiava. Ani v registri obyvateľov nie je uvedená iná adresa. Napriek šetreniu sa upovedomenie nepodarilo doručiť do troch mesiacov od začatia exekúcie, a preto sa v zmysle §61b ods.3 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie doručilo oznámením v Obchodnom vestníku, čím sa uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku považuje za doručené. V zákonnom stanovenej lehote povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie, nepožiadal ani o splátkový kalendár ani o odklad exekúcie. V priebehu exekúcie súdny exekútor nezistil žiadny majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Preto navrhol sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Podľa §-u 243p ods. 1 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa , sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.

5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa a , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

9. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

12. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

13. V tomto smere treba konštatovať, že vyšší súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2

Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

14. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sudca súdu prvej inštancie len skutočne nad rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom spisu musí aj súd prvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. In aliis verbis, vychádzame z vyvrátiteľnej domnienky, že súdny exekútor pri zisťovaní majetku vynaložil nevyhnutné úsilie, no bezvýsledne, pričom spochybniť tento záver možno poukazom na konkrétny majetok, nie domnienkami o jeho existencii.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak sudca súdu prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného, resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa skutočne budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho

činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania.

16. Sudca súdu prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

17. Na záver sťažnostný súd k poukazu oprávneného na rozhodnutia exekučného súdu v iných konaniach uvádza, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak oprávneným uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a tento sťažnostný súd nie je postupom v inom exekučnom konaní viazaný. Zároveň treba uviesť, že citované rozhodnutia sú založené na skutkových okolnostiach tej-ktorej exekučnej veci, ktoré môžu byť odlišné od skutkových okolností v predmetnej exekúcii, a teda závery tam prijaté nemožno paušálne aplikovať vo všetkých exekučných veciach.

18. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom.

19. Preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 2.9.2026 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

20. O trovách konania oprávneného o podanej sťažnosti rozhodol súd podľa v spojení s za použitia tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).