Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 240/2026
PDF · 173.05 KB
No categories available
II. ÚS 240/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, Majerníkova 3/A, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13Er/59/2009 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13Er/59/2009 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 13Er/59/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 500 eur, ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť trovy právneho zastúpenia 1 014,41 eur a zaplatiť ich na účet právnej zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. marca 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
13Er/59/2009. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie 8 280 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala návrh na vykonanie exekúcie 24. júla 2009. Dňa 27. augusta 2009 súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
3. Okresný súd uznesením sp. zn. 13Er/59/2009 z 27. júla 2010 žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1CoE/81/2010 z 20. decembra 2010 potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo vzťahu k úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti napadnuté uznesenie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napriek čiastočnému zrušeniu uznesenia o zamietnutí poverenia a vrátení veci okresný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol.
4. Sťažovateľka poukazuje na to, že napadnuté konanie trvá už vyše 16 rokov, pričom dosiaľ nebolo rozhodnuté o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prieťahy v konaní spôsobil podľa názoru sťažovateľky výlučne exekučný súd tým, že napriek podanému návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o žiadosti súdneho exekútora dlhodobo nekoná a dlhodobo nerozhodol.
5. V intenciách judikatúry ústavného súdu dlhodobá nečinnosť exekučného súdu v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie je zásahom do označených ústavne garantovaných práv účastníka exekučného konania.
6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 240/2026-11 z 15. apríla 2026 sťažnosť prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
II. Vyjadrenie okresného súdu
7. Exekučný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprO/525/2026 z 13. mája 2026 odkázal na priložené vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá v podstatnom poskytla stručnú chronológiu úkonov v napadnutom konaní a uviedla, že spis bol od roku 2015 u vyššieho súdneho úradníka, kde postupne došlo k trinástim zmenám v osobe vyššieho súdneho úradníka. V ďalšom len poukázala na svoju nadmernú pracovnú zaťaženosť. Z predloženej stručnej chronológie úkonov vyplývajú tieto podstatné skutočnosti, ktoré ústavný súd overil z predloženého súdneho spisu:
- 27. augusta 2009 – doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
- 1. októbra 2009 – bola oprávnenému zaslaná výzva na predloženie listín,
- 27. júla 2010 – súd uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia,
- 20. augusta 2010 – odvolanie sťažovateľky,
- 30. augusta 2010 – vec predložená odvolaciemu súdu,
- 8. januára 2010 – spis vrátený okresnému súdu spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia v časti úrokov z omeškania, vo zvyšnej časti uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
- 21. január 2014 – spis zapožičaný Okresnému súdu Humenné,
- 16. september 2015 – spis vrátený z Okresného súdu Humenné,
- 17. máj 2015, 14. marec 2019, 14. júl 2020, 10. marec 2021, 6. október 2021, 3. marec 2022, 5. december 2022 – urgencie sťažovateľky o udelenie poverenia,
12. mája 2026 – vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
III. Stanovisko sťažovateľky
8. Sťažovateľka k vyjadreniu okresného súdu 12. júna 2026 doručila stanovisko, v ktorom v podstatnom zotrvala na dôvodnosti podanej sťažnosti. V podstatnom uviedla, že skutočnosť, že sťažovateľ v určitej fáze exekučného konania vzal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie späť, je bez právneho významu, pretože späťvzatie odvolania bolo právne neúčinné.
9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskom okresného súdu a stanoviskom sťažovateľky dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.
13. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že ide o štandardnú exekučnú vec, ktorá podľa názoru ústavného súdu nevykazuje prvky skutkovej či právnej zložitosti.
14. Pri skúmaní správania sťažovateľky v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje, že nezistil okolnosti, ktorými by prispela k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, naopak, sťažovateľka viackrát urgovala súd o udelenie poverenia.
15. Napokon ústavný súd hodnotil postup správneho súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní.
16. Z prezentovanej chronológie postupu okresného súdu v napadnutom konaní (bod 7) vyplýva, že konanie ako celok je poznamenané zbytočnými prieťahmi. Súd v začiatočnej fáze konal až do čiastočného zrušenia uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Po vrátení veci odvolacím súdom 13. januára 2010 bol však bezdôvodne nečinný aj napriek urgenciám sťažovateľky až do vydania uznesenia zo 12. mája 2026, ktorým vo zvyšnej časti zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia.
17. Vychádzajúc zo zistených prieťahov v trvaní 16 rokov a 4 mesiacov, prihliadajúc na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
18. Na základe zistenia, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky a označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
V. Primerané finančné zadosťučinenie
19. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
20. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 8 280 eur, čo odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty v predmetnej veci pri aplikovaní zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP.
21. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
22. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, berúc do úvahy predmet napadnutého konania a súčasný stav konania, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie 2 500 eur pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 a 5 výroku nálezu).
VI. Trovy konania
23. Ústavný súd, vychádzajúc z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, priznal podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľke náhradu trov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2026 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v hodnote po 396,50 eur vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 15,86 eur. Za úkon vyjadrenie právnej zástupkyne k stanovisku okresného súdu ústavný súd odmenu nepriznal, keďže neobsahovalo žiadne nové skutočnosti ani argumentáciu, ktorá by ústavnému súdu nebola známa zo sťažnosti, resp. z obsahu vyjadrenia okresného súdu.
24. Uvedené sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 23 %, keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je platiteľom tejto dane. Ústavný súd tak v súhrne priznal náhradu trov konania 1 014,41 eur (bod 4 výroku nálezu).
25. Priznanú náhradu trov konania je mestský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2026
Peter Molnár
predseda senátu