Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 387/2026
PDF · 200.14 KB
No categories available
I. ÚS 387/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Lenčéšovou, Farská 80, Nitra, proti postupu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Okresného dopravného inšpektorátu v Trnave v konaní č. spisu ORPZ-TT-ODI4-2026/002193 a č. spisu ORPZ-TT-ODI1-2026/002711, rozhodnutiu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Krajského dopravného inšpektorátu č. spisu KRPZ-TT-KDI3-2026/002952-002 z 25. marca 2026 a postupu Okresnej prokuratúry Trnava v konaní č. Pd 47/26/2207 a jej upovedomeniu č. Pd 47/26/2207-6 z 15. apríla 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Okresného dopravného inšpektorátu v Trnave (ďalej len „okresný dopravný inšpektorát“) v konaní č. spisu ORPZ-TT-ODI4-2026/002193 a č. spisu ORPZ-TT-ODI1-2026/002711, rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Krajského dopravného inšpektorátu (ďalej len „krajský dopravný inšpektorát“) č. spisu KRPZ-TT-KDI3-2026/002952-002 z 25. marca 2026 a postupom Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní č. Pd 47/26/2207 a jej upovedomením č. Pd 47/26/2207-6 z 15. apríla 2026. Navrhuje napadnuté rozhodnutie Policajného zboru a napadnuté upovedomenie prokuratúry zrušiť. Okrem toho žiada priznať finančné zadosťučinenie 2 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom 1 033,90 eur spoločne a nerozdielne od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“).
2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že v súvislosti s dopravnou nehodou sťažovateľa, ku ktorej došlo 8. januára 2026 v obci Pastuchov, poverený príslušník Policajného zboru 23. januára 2026 zadržal sťažovateľovi vodičský preukaz, pretože bol dôvodne podozrivý z porušenia § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), podľa ktorého vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste vrátane cyklistov idúcich súbežne s hlavnou cestou, za čo možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke. Rozhodnutie okresného dopravného inšpektorátu č. spisu ORPZ-TT-ODI4-20261002193-013 z 30. januára 2026 o zadržaní vodičského preukazu sťažovateľ napadol odvolaním, o ktorom rozhodol krajský dopravný inšpektorát napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie dopravného inšpektorátu potvrdil. Okrem iného uviedol, že „pre vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu nie je dôležitá kvalifikáciu skutku z hľadiska trestného alebo priestupkového zákona a vyslovenie právoplatného rozhodnutia o vine alebo nevine páchateľa“. Uvedené rozhodnutie bolo v zmysle jeho poučenia preskúmateľné súdom podľa § 6 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).
3. Dňa 10. februára 2026 sťažovateľ požiadal okresný dopravný inšpektorát o vyhotovenie spisu, ktorý tejto žiadosti listom č. ORPZ-TT-ODI1-2026/002711-020 zo 14. februára 2026 nevyhovel, keďže stále prebieha objasňovanie dopravnej nehody.
4. Dňa 15. apríla 2026 sťažovateľ podal okresnej prokuratúre „Podnet na protest/upozornenie prokurátora“, ktorým sa domáhal preskúmania uvedeného postupu a rozhodnutia okresného dopravného inšpektorátu, okresná prokuratúra ho však napadnutým upovedomením odložila ako nedôvodný.
5. Okresný dopravný inšpektorát následne rozhodnutím č. spisu ORPZ-TT-ODI4-2026/006185-006 z 9. júna 2026 uznal sťažovateľa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) a k) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a uložil mu povinnosť uhradiť trovy konania 27,50 eur. Od uloženia sankcie zákazu činnosti upustil, pretože k náprave sťažovateľa postačovalo samotné prejednanie priestupku. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9. júna 2026, pretože sťažovateľ sa vzdal odvolania. V rovnaký deň bol sťažovateľovi vrátený vodičský preukaz.
II. Argumentácia sťažovateľa
6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti [čl. 127 ústavy a § 122 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] len veľmi stručne uvádza, že rozhodnutie okresného dopravného inšpektorátu o priestupku (bod 5 uznesenia ústavného súdu) potvrdzuje, že zadržanie vodičského preukazu sťažovateľovi bolo nezákonné, že sa priamo dotklo jeho práv na inú právnu ochranu a že sa tým krajský dopravný inšpektorát ani okresná prokuratúra náležite nezaoberali.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
7. Vzhľadom na predmet konania vymedzený v I. časti uvedeného uznesenia ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že charakterom opatrení Policajného zboru sa zaoberal napr. v uznesení č. k. I. ÚS 29/2024-28 z 18. januára 2024 v bodoch 23 a 28 až 32, na ktoré ústavný súd poukazuje aj v súvislosti s danou vecou.
8. Konanie pred ústavným súdom upravujú § 32 až § 241 zákona o ústavnom súde, t. j. jeho piata časť. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak (§ 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. To znamená, že ešte pred tým, ako sa ústavný súd môže začať zaoberať materiálnou stránkou veci, je vždy povinný preskúmať formálne (procesné) náležitosti ústavnej sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak ústavná sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne a obsahové náležitosti a predpoklady, môže sa ňou ústavný súd zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky (I. ÚS 187/2012, III. ÚS 349/2015, I. ÚS 106/2020).
9. Ústavná sťažnosť je neprípustná, ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd, alebo ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd (§ 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
10. Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom (m. m. III. ÚS 1/04).
11. Ako bolo uvedené, postup a rozhodnutie okresného dopravného inšpektorátu týkajúce sa zadržania vodičského preukazu sťažovateľovi boli preskúmané krajským dopravným inšpektorátom, ktorého rozhodnutie bolo v zmysle jeho poučenia preskúmateľné súdom podľa § 6 a nasl. SSP.
12. Ústavný súd na Správnom súde v Bratislave zistil, že správnu žalobu sťažovateľa proti rozhodnutiu krajského dopravného inšpektorátu neeviduje. Sťažovateľ teda na ochranu svojich práv alebo právom chránených záujmov správnu žalobu nepodal, hoci mu v tom nič nebránilo. Právomoc správnych súdov na preskúmanie napadnutého rozhodnutia krajského dopravného inšpektorátu v správnom súdnom konaní vylučuje právomoc ústavného súdu na prerokovanie ústavnej sťažnosti, preto ju bolo potrebné v tejto časti odmietnuť pre neprípustnosť [§ 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde].
13. Pokiaľ sa sťažovateľ ochrany svojich základných práv a slobôd domáhal prostredníctvom prokuratúry, ústavný poukazuje na to, že prokuratúra pri výkone netrestného dozoru predstavuje iný orgán ochrany práva v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018. 82 s.).
14. Podľa dnes už ustálenej judikatúry ústavného súdu podanie protestu prokurátora je oprávnením prokurátora, ktoré tento realizuje, ak sa domnieva, že správnym aktom orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis a súčasne boli pre takýto postup splnené podmienky ustanovené zákonom o prokuratúre. Podania protestu prokurátora sa môže fyzická alebo právnická osoba domáhať aj podnetom v zmysle § 31 a nasl. zákona o prokuratúre. Podávateľ takéhoto podnetu má nárok na jeho vybavenie, ako i nárok na vybavenie opakovaného podnetu nadriadeným prokurátorom, ak nesúhlasí s vybavením svojho prvého podnetu, avšak nie aj nárok na podanie ním navrhovaného protestu prokurátora. Protest prokurátora predstavuje po procesnej stránke právny akt – návrh sui generis, na podklade ktorého sa začína konanie o proteste prokurátora, teda osobitné administratívne konanie, v ktorom sa rozhoduje o tom, či napadnutým správnym aktom orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis (§ 23 ods. 4 zákona o prokuratúre) (m. m. I. ÚS 161/2021, ZNaU 79/2021).
15. Ak prokurátor pri vybavovaní podnetu, resp. nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor pri vybavovaní opakovaného podnetu dospel k záveru, že nie je dôvodný, a vybavil ho odložením podľa § 36a ods. 3 zákona o prokuratúre, o čom písomne vyrozumel jeho podávateľa, nemožno považovať popísaný zákonný postup za ústavne neudržateľný (porovnaj napr. III. ÚS 366/2021, II. ÚS 307/2021, I. ÚS 482/2023, I. ÚS 567/2024).
16. Z tohto pohľadu treba pre neprípustnosť odmietnuť aj túto časť ústavnej sťažnosti proti okresnej prokuratúre [§ 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde], keďže sťažovateľ na ochranu svojich práv alebo právom chránených záujmov opakovaný podnet nadriadenému prokurátorovi nepodal. Zároveň nič nenasvedčuje tomu, že by sa po právoplatnom skončení priestupkového konania nevedel dostať k obsahu priestupkového spisu.
17. Nad rámec uvedeného ústavný súd upozorňuje sťažovateľa na to, že ústavnou sťažnosťou, v ktorej úvode za porušovateľov jeho základného práva označuje ministerstvo vnútra a generálnu prokuratúru a v ktorej petite žiada priznať finančné zadosťučinenie 2 000 eur spoločne a nerozdielne od ministerstva vnútra a generálnej prokuratúry, nemožno nahradiť jeho procesnú pasivitu spočívajúcu nielen v nepodaní správnej žaloby (bod 12 uznesenia ústavného súdu), ale aj osobitného typu žaloby podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2026
Miroslav Duriš predseda senátu