Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 293/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Pohančeníkom, Palárikova 93, Čadca, proti postupu Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Trenčín sa p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré jej j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 606 eur a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavný súd uznesením č. k. -11 z 20. mája 2026 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti, v ktorej sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu v konaní o zaplatenie 12 148,80 eur označenom v záhlaví. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie 10 000 eur a náhradu trov konania.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a chronológie úkonov okresného súdu vyplýva, že sťažovateľka sa v napadnutom konaní žalobou z 18. mája 2023 proti žalovanému domáhala zaplatenia 12 148,80 eur s prísl. Na výzvu zo 17. augusta 2023 na vyjadrenie k podaniu žalovaného sa vyjadrila 18. septembra 2023. 2.1. Dňa 6. marca 2024 bolo sťažovateľke doručené upovedomenie o začatí exekúcie o vymoženie trov právneho zastúpenia v napadnutom konaní (Okresný súd Banská Bystrica jej návrh na zastavenie exekúcie zamietol a nárok bol následne v celom rozsahu vymožený). Na základe doručeného upovedomenia sťažovateľka zistila, že okresný súd nariadil v napadnutom konaní termín pojednávania na 18. december 2023, na ktorom vyhlásil rozsudok pre zmeškanie, ktorým žalobu sťažovateľky zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Uznesením zo 16. januára 2024 okresný súd rozhodol o výške trov konania. Predvolanie na pojednávanie, rozsudok ani uznesenie neboli sťažovateľke doručené. 2.2. Návrh sťažovateľky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie okresný súd zamietol uznesením z 22. júla 2024, proti ktorému sťažovateľka podala 12. augusta 2024 odvolanie. Krajský súd v Trenčíne 20. novembra 2024 uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ten podľa názoru krajského súdu podanie sťažovateľky nesprávne posúdil ako návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, no podľa jeho obsahu išlo o odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie. Na základe výzvy na zaplatenie súdneho poplatku 728,50 eur sťažovateľka požiadala o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odvolanie. Okresný súd oslobodenie sťažovateľke nepriznal a spis predložil 2. júla 2025 krajskému súdu. Ten uznesením sp. zn. z 27. augusta 2025 rozsudok pre zmeškanie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Po vrátení spisu 28. augusta 2025 4. júna 2026 predložil spis opäť krajskému súdu na rozhodnutie o zrušení uznesenia o výške trov konania.

II. Argumentácia sťažovateľky

3. Sťažovateľka namieta, že okresný súd vedomý si svojich pochybení v napadnutom konaní (predvolanie na pojednávanie, rozsudok ani uznesenie o výške trov jej neboli doručené napriek tomu, že na rovnakej adrese predtým prevzala výzvu na vyjadrenie a potom výzvu na zaplatenie súdneho poplatku) mal pristúpiť k prejednaniu jej žaloby bez prieťahov. Napriek tomu od doručenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu nevykonal ku dňu podania ústavnej sťažnosti vo veci žiadny úkon. Vec nie skutkovo ani právne náročná. Postupom okresného súdu okrem toho došlo k vzniku nedôvodných nákladov sťažovateľky na úhradu súdneho poplatku za odvolanie a v exekučnom konaní, v ktorom boli vymožené trovy konania žalovaného.

III. Vyjadrenie okresného súdu

4. Predsedníčka okresného súdu poskytla podrobnú chronológiu úkonov (pozri bod 2) a oznámila, že nečinnosť v období po 24. septembra 2025 bola spôsobená aj rekonštrukciou budovy okresného súdu, počas ktorej využíva pojednávacie miestnosti na Krajskom súdu v Trenčíne, no len v obmedzenom rozsahu, pričom uprednostňované sú konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a trestné väzobné veci.

5. K ústavnej sťažnosti sa vyjadrila aj zákonná sudkyňa, a to najmä k splneniu podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, resp. k fikcii doručenia. Pričom zdôraznila, že sťažovateľka v žalobe uviedla adresu totožnú s adresou uvedenou v registri obyvateľov , no zo žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov vyplýva, že je vlastníčkou rodinného domu , v ktorom býva so svojimi deťmi. Rozhodnutie krajského súdu však rešpektuje a bude postupovať podľa jeho pokynov po tom, čo bude rozhodnuté o uznesení o výške trov konania.

6. Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné zasielať vyjadrenie okresného súdu sťažovateľke na repliku, keďže obsahuje údaje vyplývajúce zo súdneho spisu a jeho obsah zároveň nevedie k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (v rozsahu prijatom na ďalšie konanie).

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

7. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov konania a predloženej chronológie úkonov je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci [ o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,“)].

8. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru – m. m. , , pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím.

9. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou, ako aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Frydlender proti Francúzsku z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96) zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu, a prihliada aj na význam konania pre sťažovateľa.

10. Keďže v doterajšom priebehu konania okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie a nepristúpil ani k právnemu posúdeniu skutkového stavu smerujúcemu k rozhodnutiu v merite veci, otázka prípadnej právnej či skutkovej náročnosti nie je v konaní o tejto ústavnej sťažnosti podstatná.

11. K polemike zákonnej sudkyne na tému trvalého (skutočného) pobytu sťažovateľky ústavný súd uvádza, že rešpektuje dôvody, na ktorých založil krajský súd svoje rozhodnutie o zrušení rozsudku pre zmeškanie. Podľa krajského súdu neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku z dôvodu, že sťažovateľka nebola riadne predvolaná na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený, keďže sťažovateľka dostatočným spôsobom preukázala, že na adrese nie je neznámym adresátom. Z uvedeného dôvodu možno uzavrieť, že na strane sťažovateľky neboli zistené také významné skutočnosti, ktoré by samy osebe rozhodujúcim spôsobom vplývali na celkovú dĺžku napadnutého konania.

12. Bez potreby podrobných analýz jednotlivých úkonov v napadnutom konaní je pre ústavný súd podstatné, že v konaní trvajúcom viac než tri roky zatiaľ nedošlo k vecnému prejednaniu žaloby sťažovateľky, z dôvodu postupu okresného súdu spochybnenému krajským súdom (doručovanie predvolania na pojednávanie a vydanie rozsudku pre zmeškanie). Hoci okresný súd v tomto období nebol nečinný, vykonával úkony, tie však neviedli k žiadnemu posunu k nastoleniu právnej istoty ohľadom nároku sťažovateľky. Tento postup okresného súdu preto ústavný súd hodnotí ako neefektívny. O neefektívnom postupe aj v ďalšom priebehu konania svedčí skutočnosť, že spis bol krajskému súdu predložený dvakrát, keďže okresný súd podľa názoru krajského súdu podanie sťažovateľky (ktorým brojila proti rozsudku pre zmeškanie) neposúdil správne podľa jeho obsahu. Okrem trvania konania pred okresným súdom možno k jeho zodpovednosti pripísať aj predĺženie konania spôsobené odvolacím konaním.

13. K uvedenému pristupuje aj nečinnosť okresného súdu po vrátení spisu z krajského súdu v auguste 2025 do jeho opätovného predloženia krajskému súdu na rozhodnutie o uznesení o výške trov v júni 2026.

14. Vo vzťahu k obrane okresného súdu, ktorý poukázal na objektívne dôvody dĺžky napadnutého konania (rekonštrukcia budovy súdu), ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (napr. ).

15. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzatvára, že napadnuté konanie vykazuje zbytočné prieťahy spôsobené neefektívnym postupom, ako aj nečinnosťou okresného súdu, ktorými došlo k porušeniu namietaných práv sťažovateľky podľa a dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

V. Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

16. Keďže v napadnutom konaní nebolo právoplatne rozhodnuté, ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov podľa (bod 2 výroku tohto nálezu).

17. Sťažovateľka si v ústavnej sťažnosti uplatnila nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 10 000 eur. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že ústavnú sťažnosť sťažovateľky prijal na ďalšie konanie len v časti. Uplatnená suma však pokrýva všetky sťažovateľkou pôvodne namietané porušenia práv. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považoval za vhodné v súlade s a priznať jej finančné zadosťučinenie. Pripomína však, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného majetkového prospechu. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

18. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia priznaného sťažovateľke ústavný súd prihliadal primárne na celkovú dĺžku napadnutého konania (tri roky) a fakt, že doteraz prebiehalo na dvoch inštanciách správnych súdov. Vzhľadom na uvedené považoval za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie 1 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

VI. Trovy konania

19. Ústavný súd podľa sťažovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkom v sume 606 eur za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti realizované v roku 2026, v sume uplatnenej v sťažnostnom návrhu, t. j. dvakrát po 287,14 eur a režijný paušál v sume dvakrát po 15,86 eur, rešpektujúc pritom viazanosť petitom ústavnej sťažnosti ( ) (bod 4 výroku tohto nálezu).

20. Sťažovateľka, resp. jej právny zástupca si však náhradu trov konania vyčíslili nesprávne. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania pred ústavným súdom je jedna štvrtina výpočtového základu ( vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).

21. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na dikciu , ktorý svojou štruktúrou (vzťah odseku 1 a 3) vytvára koncept, podľa ktorého účastník konania na ústavnom súde v zásade sám znáša trovy takého konania a len v odôvodnených (i) prípadoch ústavný súd môže (ii) podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. nestavia právo na náhradu trov konania do nárokovateľnej polohy, ako je to v iných druhoch regulovaných právno- aplikačných procesov (napr. civilné sporové konanie, správne súdne konanie, exekučné konanie a ďalšie). Ústavný súd tak disponuje širokým priestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu (, , ).

22. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od jeho právoplatnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2026

Miroslav Duriš predseda senátu