Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-5-2020.pdf
PDF · 130.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcov: 1/ AGRO OR, s.r.o., Hospodársky dvor Gyňov 193, 044 14 Gyňov, IČO: 36 568 732, zastúpený JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom Mlynárska 15, Košice a 2/ M. Z. - samostatne hospodáriaci roľník, Hospodársky dvor Gyňov 193, 044 14 Gyňov, IČO: 31 269 117, zastúpený CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Krmanova 6, Košice, proti žalovaným: 1/ MOLD-TRADE, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňavská 21, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 31 730 337 a 2/ AGRO-VALALIKY, a.s., Rožňavská 21, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 36 191 922, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4E, Košice, o určenie neexistencie práv a záväzkov, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 31. mája 2019 č.k.16C/767/2016 -174 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Priznáva žalobcom priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
I. určuje, že neexistujú žiadne záväzné práva ani záväzky medzi stranami sporu zo zmluvy označenej ako Memorandum o porozumení, uzavretej dňa 6.5.2015 medzi sporovými stranami AGRO OR s.r.o., František Oravec - SHR, MOLD - TRADE, s.r.o. a AGRO VALALIKY, a.s. týkajúce sa nakladania, disponovania, prevodu a užívania poľnohospodárskej pôdy, ako aj obmedzenia uzatvárania ďalších zmluvných vzťahov strán sporu s tretími osobami a uplatňovania nárokov súvisiacich s užívaním poľnohospodárskej pôdy,
II. žalovaní v 1. a 2. sú povinní nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Vyhovel tak v celom rozsahu žalobe žalobcov, v znení pripustenom uznesením súdu zo dňa 20.2.2019 č.k. 16C/767/2016-125, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.2.2019, založenej najmä: a) na tvrdení žalobcov, že v prebiehajúcich sporoch medzi sporovými stranami o rozsahu oprávneného užívania pozemkov žalobcovia argumentujú svojimi platnými vlastníckymi, nájomnými i podnájomnými vzťahmi k pozemkom a žalovaní platnosťou a záväznosťou memoranda, platnosť ktorého ale žalobcovia neuznávajú, a naopak žalovaní - odvolávajúc sa na memorandum, si len z toho dôvodu nárokujú užívanie aj takej poľnohospodárskej pôdy, ku ktorej majú právny vzťah žalobcovia a uplatňujú si z memoranda
aj dotácie od štátu cez PPA na takúto pôdu, čo má za následok sporné a neisté postavenie oboch sporových strán, a preto majú žalobcovia na požadovanom určení naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP, b) tvrdení, že memorandum je neplatné z dôvodu rozporu s § 37, § 39 a § 49 Občianskeho zákonníka, c) odkaze na už súdmi prejudikovanú neplatnosť memoranda v uznesení Okresného súdu Košice-okolie z 13.10.2016 č.k. 7C/671/2016-222, v uznesení Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/546/2016.
3. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na argumentáciu žalobcov v priebehu sporu i na obranu žalovaných, o.i. že: a) memorandum iba deklaruje stav, ktorý bol v roku 2014 založený zmluvou uzavretou na návrh žalobcu v roku 2008, v ktorej sa dohodlo právo užívania a vydania náhradných pozemkov, a z ktorej vyplýval rámec aj spôsob užívania pozemkov, v roku 2014 bolo každej strane jasné, čo užíva, o rozsahu užívania pozemkov neboli žiadne spory, a cieľom memoranda bolo upraviť nároky na náhradu škody a prípadné sankcie, b) sú nedôvodné tvrdenia žalobcov, že v dôsledku uzavretého memoranda by malo dôjsť k obmedzovaniu ich užívacieho práva, c) z memoranda vyplýva, že pomer práv a povinností je vyvážený a obe zmluvné strany majú nárok na sankcie, d) sankcie v zmysle memoranda neboli voči žalobcom reálne uplatnené, e) hrubý nepomer práv a povinností nevyplýva ani zo zmluvy v roku 2008, lebo boli vydané pozemky a na tieto žalobcovia poberajú dotácie, f) pretože žalobcovia disponujú právoplatným a vykonateľným neodkladným opatrením, ich práva nie sú porušené a môžu predmetné pozemky užívať, a nie je daný ani naliehavý právny záujem ako podmienka prípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, g) pokiaľ ide o prípadný spor pri PPA, je potrebné rozhodnúť, kto má užívacie práva, ale „pre toto je tu daný exekučný titul“.
4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie predovšetkým zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 6.5.2015 memorandum, v ktorom ako osoby podnikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe, disponujúce platnými užívacími titulmi (vlastnícke právo, nájomné právo, užívacie právo) pre obhospodarovanie pôdy a túto pôdu obhospodarujúce, vyhlásili, že majú úplnú a presnú predstavu o rozsahu užívaných pozemkov tou ktorou zmluvnou stranou v roku 2014, pričom špecifikácia užívaných pozemkov vyplýva z jednotných žiadosti o platbu, ktorými strany žiadali PPA o podporu v poľnohospodárstve formou priamych platieb. Rozsahom užívania v roku 2014 zmluvné strany zároveň vymedzujú hranice svojich užívacích práv medzi žalobcami na strane jednej a žalovanými na strane druhej. Žalobcovia vzali na vedomie, že odstúpenie od zmlúv je absolútne neplatné a vyhlásili, že rešpektujú užívacie práva žalovaných. Zároveň žalovaní rešpektujú všetky užívacie práva žalobcov. Zmluvné strany vyjadrili záujem rešpektovať hranice užívania tej ktorej zmluvnej strany. Všetky úžitky, ktoré strany získajú nerešpektovaním memoranda budú prevedené na tú stranu, ktorá je poškodená takýmto zásahom. Zmluvné strany sa ďalej zaviazali: „A) rešpektovať ciele a dodržiavať podmienky memoranda; B) počas platnosti memoranda a do budúcnosti neuplatňovať právo užívania pozemkov, ktoré sú vymedzené hranicami užívania; C) neuviesť v jednotnej žiadosti o platbu, ktorú podajú kedykoľvek v budúcnosti PPA a ktorou budú žiadať o podporu v poľnohospodárstve formou priamych platieb, žiadny z pozemkov, ktoré v roku 2014 užívali žalobcovia na strane jednej a žalovaní na strane druhej; D) odškodniť stranu, ktorá poruší podmienky memoranda za všetky škody, ktorú utrpí zmluvná strana poškodená týmto zásahom; E) nad rámec spôsobenej škody zaplatiť poškodenej zmluvnej strane zmluvnú pokutu v sume 5.000,- EUR za každý začatý hektár poľnohospodárskej pôdy, o ktorú sa zníži výmera užívaných pozemkov v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti a záväzkov dojednaných memorandom; F) nahradiť škodu a zaplatiť zmluvnú pokutu podľa predchádzajúcich písm. D a E aj za konanie osôb spriaznených a blízkych s tou ktorou zmluvnou stranou, ktoré nie sú zmluvnou stranou memoranda. Základným cieľom spolupráce zmluvných strán je predchádzať potenciálnym škodám spôsobených aktivitami smerujúcimi k získaniu užívacieho práva k pozemkom, ktoré v čase uzavretia memoranda platne užíva na poľnohospodárske účely tá ktorá zmluvná strana. Memorandum je platné a účinné dňom jeho podpísania a uzatvára sa na dobu určitú od jeho podpisu do 31.12.2030.“ Prvoinštančný súd tiež zistil, že: (i) listom zo dňa 16.11.2015 žalobcovia odstúpili od uzavretého memoranda z dôvodov jeho uzavretia vynútene, v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, skutočností ktoré v odstúpení bližšie konkretizovali a poukazom na absolútnu neplatnosť memoranda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, (ii) v liste zo dňa 1.6.2016 žalovaní oznámili žalobcom, že ich odstúpenie od zmluvy je
neakceptovateľné a v rozpore s právnym poriadkom SR, a teda bezpredmetné a memorandum zostáva ďalej platné a záväzné, pričom žalovaní poukázali na nemožnosť odstúpenia od zmluvy v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, lebo to vylučuje § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, a odstúpenie od memoranda považovali žalovaní aj za odporujúce § 39 Občianskeho zákonníka.
5. Vychádzajúc zo zistenia, že medzi sporovými stranami existujú spory o rozsah oprávneného užívania pozemkov, o čom svedčia viaceré súdne i konania i trestné stíhania, keď žalobcovia argumentujú vlastníckymi a nájomnými vzťahmi a žalovaní naopak platnosťou a záväznosťou memoranda, na podklade ktorého si žalovaní nárokujú užívanie pôdy a uplatňujú štátne dotácie cez PPA, čím bránia žalobcom v užívaní poľnohospodárskej pôdy i v poberaní dotácií, po právnom posúdení veci podľa § 137 písm. c) CSP dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Dôvodil, že postavenie sporových strán je sporné a neisté a rozhodnutím o tom, či z memoranda vyplývajú pre strany záväzné práva a záväzky, sa docieli odstránenie spornosti práva žalobcov, ktorých právo je bez požadovaného určenia ohrozené a ich postavenie neisté. Usúdil, že hmotnoprávne oprávnenie žalobcov na podanie žaloby plynie z faktu, že žalobcovia sú účastníkmi zmluvy, o ktorej súd rozhoduje, či z nej pre zmluvné strany vyplývajú záväzné práva a povinnosti, posudzujúc pritom jej platnosť či neplatnosť. Odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. 2Cdo 205/2009 potom súd uzavrel, že je daná aktívna legitimácia žalobcov v konaní a námietka žalovaných o absencii aktívnej legitimácie žalobcov nedôvodná.
6. Aplikujúc ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie
6.1. konštatoval, že:
- vôľa účastníka právneho úkonu vtelená do právneho úkonu je prejavená určite a zrozumiteľne, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t.j. ak typický účastník v postavení jej adresáta môže túto vôľu adekvátne vnímať bez rozumových pochybností o jej obsahu (Imrich Fekete: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. zväzok, s. 477),
- pomocou výkladu prejavu vôle nemožno „nahrádzať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú konajúci účastníci v rozhodnej dobe nemali alebo ktorú síce mali, ale ktorú neprejavili (rozsudok NS ČR z 8.6.2015, sp.zn. 21Cdo 2615/2016),
- predpokladom určitosti právneho úkonu je označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby ho bolo možné nezameniteľne rozpoznať od iných predmetov,
- podľa súdnej praxe nestačí, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho úkonu, pokiaľ to objektívne nie je známe iným tretím osobám (Števček a spol. : Veľké komentáre, Občiansky zákonník I, s. 241), pričom požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne, teda každému, spoznateľný, samozrejme za predpokladu, že je v tejto listine označený nezameniteľným spôsobom (Imrich Fekete: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. zväzok, s. 484), a
6.2. uzavrel, že memorandum uzavreté medzi stranami sporu je neurčitý právny úkon, pretože z neho nemožno zistiť, čo je jeho predmetom, t.j. z memoranda nevyplýva predmet (poľnohospodárska pôda), na ktorý sa má memorandum má vzťahovať, lebo v memorande sú definované práva a povinností zmluvných strán týkajúce sa rozsahu užívacích práv k poľnohospodárskym pozemkom, ktoré nie sú v memorande žiadnym spôsobom identifikované, či už podľa údajov katastra nehnuteľnosti alebo podľa LPIS blokov, a pozemky nie sú konkretizované ani v prílohe memoranda.
6.3. Dôvodil, že ak žalovaní argumentovali, že zmluvným stranám memoranda je známy rozsah užívaných pozemkov, pozemky sú špecifikované žiadosťami o platbu PPA v roku 2014, čo vyplýva aj zo samotného textu memoranda, takáto identifikácia je nedostatočne určitá, keďže prílohu memoranda netvoria žiadne listiny preukazujúce rozsah užívaných pozemkov. Dodal, že v prejednávanom prípade nie sú pochybnosti o význame určitého slovného vyjadrenia v zmluve, lebo v zmluve (memorande) úplne absentuje konkretizácia pozemkov, ktorých rozsah užívania zmluva upravuje, a túto chýbajúcu náležitosť prejavu právneho úkonu tak nie je možné v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nahradiť výkladom, že rozsah užívania pozemkov bol stranám v čase uzatvorenia zmluvy známy, nakoľko v danom prípade nejde o potrebu objasniť význam právneho úkonu prihliadnutím na vôľu konajúceho, ani o prílišný formalizmus výkladu zmluvy.
6.4. Nakoľko súd dospel k záveru, že memorandum je pre jeho neurčitosť absolútne neplatné, z dôvodu hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) súd neposudzoval neplatnosť memoranda z iných, žalobcami uvádzaných dôvodov (v zmysle § 39 a § 49 Občianskeho zákonníka) a určil, že neexistujú žiadne záväzné práva ani záväzky medzi stranami sporu z memoranda uzavretého medzi sporovými stranami dňa 6.5. 2015, týkajúce sa nakladania, disponovania, prevodu a užívania poľnohospodárskej pôdy, ako aj obmedzenia uzatvárania ďalších zmluvných vzťahov strán sporu s tretími osobami a uplatňovania nárokov súvisiacich s užívaním poľnohospodárskej pôdy.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal plne úspešným žalobcom voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, keďže súd nezistil žiadne dôvody v zmysle § 257 CSP, pre ktoré by náhradu trov konania nemal priznať.
8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhli zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie alebo zmeniť rozsudok, žalobu zamietnuť a žalovaným priznať nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovaní namietli, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil danú vec, keď na posúdenie platnosti memoranda zo dňa 6.5.2015 použil ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka bez toho, aby daný právny úkon vykladal a posúdil v zmysle § 266 Obchodného zákonníka (lex specialis), hoci správne posúdil memorandum ako obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Citovali znenie § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2008, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3900/12 žalovaní tvrdili, že právna argumentácia uvedená súdom prvej inštancie na str. 16 ods. 31 rozsudku je vo vzťahu k posudzovanej veci irelevantná a vo vzťahu k § 266 Obchodného zákonníka nesprávna. Súdu prvej inštancie vytkli, že na vec neaplikoval § 266 Obchodného zákonníka a teda ju nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho vykonal dokazovanie nedostatočne, lebo neskúmal úmysel strán sporu pri uzavretí memoranda, čím sú dané dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Poukazom na znenie čl. 2 Memoranda o porozumení zo dňa 6.5.2015 zopakovali, že predmetom memoranda je nastavenie spolupráce strán sporu pri ich poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch v zmysle hraníc, ktoré medzi nimi v čase uzavretia memoranda neboli sporné a zároveň upraviť spôsob náhrady škody a sankcií v prípade porušenia „ich spolupráce“. Podčiarkli, že z článku I. memoranda vyplýva, že žalobcovia mali v čase uzavretia memoranda vedomosť ohľadom akých poľnohospodárskych pozemkov uzatvárajú právny úkon a aké sú hranice týchto pozemkov medzi stranami sporu v zmysle ich žiadosti o platby (dotácie) od Poľnohospodárskej platobnej agentúry za rok 2014, a preto podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie nesprávne určil neurčitosť právneho úkonu - memoranda, keď ako predmet memoranda neposúdil určenie práv a povinností spolupráce strán sporu v zmysle čl. 2 memoranda, ale určenie hraníc pozemkov v zmysle čl. 1, pričom určitosť právneho úkonu neposudzoval s ohľadom na § 266 Obchodného zákonníka zo širšieho hľadiska za účelom správne interpretovať úmysel strán sporu pri uzavretí memoranda. V tejto súvislosti žalovaní zdôraznili, že žalobcovia napadli neplatnosť zmluvy zo dňa 2.4.2008 z dôvodu jej neurčitosti, pretože pôda nebola špecifikovaná, hoci sami potvrdili, že im od žalovaných boli vydané náhradné pozemky a túto náhradnú pôdu užívajú dodnes, a len z dôvodu konania žalobcov, ktorí nedodržali svoju povinnosť „nezazmluvňovať“ ďalšiu výmeru pôdy užívanú druhou zmluvnou stranou v zmysle zmluvy z 2.4.2008, došlo následne k uzavretiu memoranda.
9. Žalobca v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných označiac odvolanie za nedôvodné, nenapĺňajúce ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov a nespochybňujúce správnosť a zákonnosť rozsudku pri zistení absolútnej neplatnosti napadnutého úkonu memoranda pre jeho neurčitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka, navrhol potvrdiť rozsudok a priznať žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Upozornil, že žalovaní v odvolaní uvádzané právne názory a tvrdenia prednášali v priebehu celého konania v rámci procesnej obrany, týmito sa súd prvej inštancie zaoberal a aj vyporiadal v dôvodoch rozsudku. Zdôraznil, že žalobcovia aj v podaní z 18.1.2017 argumentovali, že memorandum považujú za občianskoprávny vzťah. Poukazom na znenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 208/2010, 6Obo 74/2008 rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 2888/2005 žalobca dodal, že vzhľadom na to, že ustanovenia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka sa vzťahujú aj na právne úkony v obchodných vzťahoch, je táto skutočnosť právne irelevantná, nakoľko súd bol povinný posudzovať absolútnu neplatnosť memoranda podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho neurčitosti, pričom
aj pri výklade vôle právneho úkonu podľa § 266 Obchodného zákonníka, pri posudzovaní určitosti predmetu, t.j. pozemkov, ktorých sa má týkať, sa aplikuje § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože Obchodný zákonník takúto zákonnú úpravu určitosti právneho úkonu neobsahuje. V tomto smere sa žalobca stotožnil s odôvodnením rozsudku v bodoch 30 až 38 a podčiarkol, že súd nemohol skúmať platnosť zmluvy z 2.4.2008, ktorá nebola predmetom konania.
10. Žalobca v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že sa s odvolaním nestotožňuje, rozsudok považuje za vecne správny, navrhol ho potvrdiť a priznať žalobcom náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Súd podľa žalobcu dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil, keď dospel k záveru, že memorandum je neurčité v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto absolútne neplatné. Upozornil, že celá argumentácia žalovaných v odvolaní spočíva len v tom, že „súd prvej inštancie nesprávne posúdil danú vec keď na posúdenie platnosti memoranda zo dňa 6.5.2015 použil ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka...“, nakoľko podľa názoru žalovaných ide o obchodnoprávny vzťah. Podčiarkol, že hoci podľa názoru žalobcu je vzťah medzi žalobcami a žalovanými vzťahom občianskoprávnym a nie obchodnoprávnym, pre posúdenie následkov neurčitosti právneho úkonu je nepodstatná skutočnosť, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, lebo § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž vzťahuje ako na občianskoprávne vzťahy, tak aj na vzťahy obchodnoprávne, pričom súd sa vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaných, ktorými sa snažili presvedčiť o určitosti memoranda riadne a rozsiahlo sa týmito zaoberal v bodoch 31. až 38. odôvodnenia rozsudku, a v bodoch 36. a 37. odôvodnenia rozsudku jednoznačným spôsobom odôvodnil aj skutočnosť, prečo nebolo možné memorandum považovať za určitý právny úkon ani po skúmaní vôle (resp. úmyslu) zmluvných strán: „chýbajúcu náležitosť prejavu právneho úkonu nie je možné nahradiť výkladom, že rozsah užívania pozemkov bol stranám v čase uzatvorenia zmluvy známy. V danom prípade nejde o potrebu objasniť význam právneho úkonu prihliadnutím na vôľu konajúceho, ani o prílišný formalizmus výkladu zmluvy. Napádaný právny úkon je tak neurčitý, že neurčitosť vecného obsahu právneho úkonu nie je možné odstrániť a preklenúť ani výkladom právneho úkonu ako to má na mysli cit. ust. § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka a žalovanými citovaný nález Ústavného súdu SR.“ To, že konajúci súd vo svojom rozsudku výslovne nezmienil ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka tak podľa názoru žalobcu nemení nič na skutočnosti, že konajúci súd riadne odôvodnil, prečo nebolo možné neurčitosť memoranda zo dňa 6.5.2015 odstrániť ani výkladom vôle (resp. úmyslu) zmluvných strán. Podľa názoru žalobcu rovnako neobstojí ani ďalší argument žalovaných, že pozemky spomínané v memorande zo dňa 6.5.2015 nebolo nutné špecifikovať nakoľko predmetom memoranda zo dňa 6.5.2015 nebol prevod vlastníckeho alebo dispozičného práva k nim. V tejto súvislosti zdôraznil, že pokiaľ právny úkon súvisí s užívaním pozemkov, rešpektovaním ich hraníc, čerpaním dotácií na pozemky, či platením zmluvných pokút za zníženie výmery takto užívaných pozemkov, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že na určitosť takéhoto právneho úkonu, musia byť tieto pozemky riadne špecifikované, avšak v Memorande zo dňa 6.5.2015 akákoľvek špecifikácia takýchto pozemkov úplne absentuje (či už podľa údajov z katastra nehnuteľností alebo podľa LPIS blokov). Žalobca na námietku naplnenia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) tým, že súd nevykonal dokazovanie dostatočne, keď neskúmal úmysel strán sporu pri uzavretí memoranda, zdôraznil, že odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f) je možné použiť len ak súd dospeje na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a údajné nedostatočné dokazovanie nie je možné pod tento odvolací dôvod podradiť. Nakoľko žalovaní nikde vo svojom odvolaní neuvádzajú, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal údajne konajúci súd dospieť, tak je zrejmé, že tento odvolací dôvod taktiež neobstojí.
11. Žalovaní v replike na vyjadrenie žalobcu v 2. rade pripomenuli svoju argumentáciu v odvolaní a predovšetkým polemizovali s tvrdením žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.9.2019, akcentujúc, že súd prvej inštancie posúdil sporné memorandum ako obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a nesprávne právne vec posúdil, keď na posúdenie platnosti memoranda použil § 37 Občianskeho zákonníka bez toho, aby daný právny úkon vykladal a posúdil prednostne v zmysle § 266 Obchodného zákonníka (lex specialis). Podľa názoru žalovaných súd až po posúdení prejavu vôle strán sporu v zmysle § 266 Obchodného zákonníka a zodpovedaní danej otázky mohol posúdiť právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka, avšak súd § 266 Obchodného zákonníka neaplikoval a úmysel strán sporu pri uzavretí memoranda neskúmal.
12. Žalobca v 1. rade na vyjadrenie žalovaných zo dňa 18.11.2019 uviedli, že ku všetkým dôvodom odvolania, ktoré sa opakujú aj vo vyjadrení žalovaných, sa žalobca vyslovil podaním zo dňa 13.9.2019,
na ktorom zotrval. Najmä zotrval na stanovisku, že ide o absolútne neobchodné zmluvy, že § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka sa vzťahujú aj na právne úkony v obchodných vzťahoch, a preto súd bol povinný skúmať a posudzovať absolútnu neplatnosť memoranda podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodov jeho neurčitosti. Podčiarkol, že v danom prípade nejde o výklad prejavu vôle a úmyslu zmluvných strán podľa významu v zmysle § 266 Obchodného zákonníka, ale o neurčitosť takého prejavu, ktorú § 266 Obchodného zákonníka vôbec nerieši, rieši to len § 37 Občianskeho zákonníka. Zopakoval, že ak právny úkon neobsahuje identifikáciu nehnuteľnosti, nemožno potom tento úkon pokladať za určitý a zrozumiteľný, pretože nie je zrejmé, akej nehnuteľnosti sa týka (NS SR 6Obo 74/2008), čo sa to týka nielen prevodu nehnuteľností, ale aj iného písomného právneho úkonu pri nájme pozemkov, užívania a disponovania s pozemkami, včítane uplatňovania nárokov z takého užívania voči tretím osobám, štátu či správnym orgánom, pričom takúto neurčitosť týkajúcu sa predmetu právneho úkonu nie je absolútne možné ani prípustné odstrániť žiadnym výkladom podľa § 266 Obchodného zákonníka.
13. Žalobca v 2. rade v písomnej duplike k vyjadreniu žalovaných zo dňa 18.11.2019 opätovne zdôraznil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a riadne odôvodnený a žalovaní vo svojom vyjadrení len opakujú skutočnosti tvrdené v odvolaní.
14. Odvolací súd (34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods.1, 2 CSP, z hľadísk žalovanými uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je nedôvodné.
15. Odvolacie námietky žalovaných spochybňujúce správnosť výroku o vyhovení žalobe nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku a ani jeho zrušenie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.
16. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd dodáva nasledovné:
17. Odvolací súd nevzhliadol naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a to vzhľadom na to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 a nasl. CSP.
18. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku je totiž zrejmé, že súd považoval nárok žalobcov za dôvodný vychádzajúc z dokazovaním preukázaných skutočností, že medzi sporovými stranami existujú spory o rozsah oprávneného užívania pozemkov, o čom svedčia viaceré súdne i konania i trestné stíhania, keď žalobcovia argumentujú vlastníckymi a nájomnými vzťahmi a žalovaní bránia žalobcom v užívaní poľnohospodárskej pôdy i v poberaní dotácií, nárokujúc si užívanie pôdy a uplatňujúc štátne dotácie cez PPA na podklade memoranda, ktoré strany sporu uzavreli dňa 6.5.2015, v ktorom ako osoby podnikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe, disponujúce platnými užívacími titulmi (vlastnícke právo, nájomné právo, užívacie právo) pre obhospodarovanie pôdy a túto pôdu obhospodarujúce, vyhlásili, že majú úplnú a presnú predstavu o rozsahu užívaných pozemkov tou ktorou zmluvnou stranou v roku 2014, pričom špecifikácia užívaných pozemkov vyplýva z jednotných žiadosti o platbu, ktorými
strany žiadali PPA o podporu v poľnohospodárstve formou priamych platieb. Rozsahom užívania v roku 2014 zmluvné strany zároveň vymedzujú hranice svojich užívacích práv medzi žalobcami na strane jednej a žalovanými na strane druhej. Žalobcovia vzali na vedomie, že odstúpenie od zmlúv je absolútne neplatné a vyhlásili, že rešpektujú užívacie práva žalovaných. Zároveň žalovaní rešpektujú všetky užívacie práva žalobcov. Zmluvné strany vyjadrili záujem rešpektovať hranice užívania tej ktorej zmluvnej strany. Všetky úžitky, ktoré strany získajú nerešpektovaním memoranda budú prevedené na tú stranu, ktorá je poškodená takýmto zásahom. Zmluvné strany sa ďalej zaviazali: „A) rešpektovať ciele a dodržiavať podmienky memoranda; B) počas platnosti memoranda a do budúcnosti neuplatňovať právo užívania pozemkov, ktoré sú vymedzené hranicami užívania; C) neuviesť v jednotnej žiadosti o platbu, ktorú podajú kedykoľvek v budúcnosti PPA a ktorou budú žiadať o podporu v poľnohospodárstve formou priamych platieb, žiadny z pozemkov, ktoré v roku 2014 užívali žalobcovia na strane jednej a žalovaní na strane druhej; D) odškodniť stranu, ktorá poruší podmienky memoranda za všetky škody, ktorú utrpí zmluvná strana poškodená týmto zásahom; E) nad rámec spôsobenej škody zaplatiť poškodenej zmluvnej strane zmluvnú pokutu v sume 5.000,- EUR za každý začatý hektár poľnohospodárskej pôdy, o ktorú sa zníži výmera užívaných pozemkov v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti a záväzkov dojednaných memorandom; F) nahradiť škodu a zaplatiť zmluvnú pokutu podľa predchádzajúcich písm. D a E aj za konanie osôb spriaznených a blízkych s tou ktorou zmluvnou stranou, ktoré nie sú zmluvnou stranou memoranda. Základným cieľom spolupráce zmluvných strán je predchádzať potenciálnym škodám spôsobených aktivitami smerujúcimi k získaniu užívacieho práva k pozemkom, ktoré v čase uzavretia memoranda platne užíva na poľnohospodárske účely tá ktorá zmluvná strana. Memorandum je platné a účinné dňom jeho podpísania a uzatvára sa na dobu určitú od jeho podpisu do 31.12.2030.“, správnosť ktorých záverov (ani ostatných skutkových záverov) žalovaní vo svojom odvolaní nijako nespochybňujú. Žalovaní totiž nikde vo svojom odvolaní neuvádzajú, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal konajúci súd dospieť, tak ako na to náležite poukázal i žalobca v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných. Na správnosti tohto záveru pritom nemôže bez ďalšieho nič zmeniť ani odvolacia námietka žalovaných, že súd neskúmal úmysel strán sporu pri uzavretí memoranda, v dôsledku čoho vykonal dokazovanie nedostatočne, čím sú dané dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
19. Ani žalovanými uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v daných skutkových okolnostiach súdenej veci nie je naplnený, pokiaľ žalovaní vo svojom odvolaní v tomto smere iba bez ďalšieho tvrdili, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil danú vec, keď na posúdenie platnosti memoranda zo dňa 6.5.2015 použil ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný, avšak bez toho, aby daný právny úkon vykladal a posúdil v zmysle § 266 Obchodného zákonníka (lex specialis), podľa odseku 1 ktorého, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy, a v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá (§ 266 ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka) a prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila (§ 266 ods. 4 Obchodného zákonníka).
20. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil, keď dospel k záveru, že memorandum je neurčité v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za stavu, ak z memoranda nevyplýva predmet (poľnohospodárska pôda), na ktorý sa má memorandum má vzťahovať, lebo v memorande sú definované práva a povinností zmluvných strán týkajúce sa rozsahu užívacích práv k poľnohospodárskym pozemkom, ktoré nie sú v memorande žiadnym spôsobom identifikované, či už podľa údajov katastra nehnuteľnosti alebo podľa LPIS blokov, a pozemky nie sú konkretizované ani v prílohe memoranda. V okolnostiach daného prípadu je odvolací súd v zhode s prvoinštančným súdom v jeho názore, že „chýbajúcu náležitosť prejavu právneho úkonu nie je možné nahradiť výkladom, že rozsah užívania pozemkov bol stranám v čase uzatvorenia zmluvy známy. V danom prípade nejde o potrebu objasniť význam právneho úkonu prihliadnutím na vôľu konajúceho, ani o prílišný formalizmus výkladu zmluvy. Napádaný právny úkon je tak neurčitý, že neurčitosť vecného obsahu právneho úkonu nie je možné odstrániť a preklenúť ani výkladom právneho
úkonu“, nakoľko v danom prípade nejde o výklad prejavu vôle a úmyslu zmluvných strán podľa významu (ani) v zmysle § 266 Obchodného zákonníka, ale o neurčitosť takého prejavu, ktorú nerieši ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka, bezpochyby akcentujúceho subjektívne kritérium (úmysel konajúcej strany) za predpokladu, že tento úmysel je strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Určitosť písomného prejavu je totiž objektívnou kategóriou a tento prejav vôle by nemal vzbudzovať odôvodnené pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb, osobitne v danej situácii, ak v spornej zmluve (memorande) úplne absentuje konkretizácia pozemkov, ktorých rozsah užívania zmluva upravuje a žalovaní si na jeho základe u tretích osôb uplatňujú nárok na užívanie pôdy a uplatňujú štátne dotácie cez PPA, na čom nemôže nič zmeniť odvolacia námietka žalovaných, že „pozemky spomínané v memorande zo dňa 6.5.2015 nebolo nutné špecifikovať nakoľko predmetom memoranda zo dňa 6.5.2015 nebol prevod vlastníckeho alebo dispozičného práva k nim“. Na tomto mieste odvolací súd ako náležitý vyhodnotil argument žalobcu v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných, že pokiaľ právny úkon súvisí s užívaním pozemkov, rešpektovaním ich hraníc, čerpaním dotácií na pozemky, či platením zmluvných pokút za zníženie výmery takto užívaných pozemkov, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že na určitosť takéhoto právneho úkonu, musia byť tieto pozemky riadne špecifikované, avšak v Memorande zo dňa 6.5.2015 akákoľvek špecifikácia takýchto pozemkov úplne absentuje (či už podľa údajov z katastra nehnuteľností alebo podľa LPIS blokov). Z týchto dôvodov žalovaní neopodstatnene súdu prvej inštancie vytkli, že neaplikoval § 266 Obchodného zákonníka a úmysel strán sporu pri uzavretí memoranda neskúmal, keď súd bezpochyby v rozsudku riadne odôvodnil, prečo nebolo možné neurčitosť memoranda zo dňa 6.5.2015 odstrániť ani výkladom vôle (resp. úmyslu) zmluvných strán.
21. Z uvedeného je nutné učiniť záver, že prejednávanom spore neboli preukázané žiadne so žalovanými tvrdených pochybení a žalovaným sa uplatnenými odvolacími námietkami spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo.
22. Odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 386 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že už procesne úspešným žalobcom priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).