Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 391/2026
PDF · 351.48 KB
No categories available
III. ÚS 391/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 391/2026-112
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavných sťažnostiach: I. sťažovateľov 1. , , , 2. , , , 3. , , 4. , , , 5. , , , 6. , , , 7. , , 8. , , 9. , , , 10. , , , 11. , , 12. , , , 13. , , , 14. , , , 15. , , , 16. , , , 17. 2571, s.r.o., Neresnícka cesta 13, Zvolen, 18. , , 19. , , 20. , , , 21. , , 22. , , 23. , , , zastúpených JUDr. Renátou Endrődyovou, advokátkou, Dr. Herza 26, Lučenec, a II. sťažovateľov 1. , , , 2. , , 3. , , 4. , , , 5. , , 6. , , 7. , , 8. , , , 9. , , 10. , , 11. , , 12. , , , zastúpených Mgr. Michalom Kičom, advokátom, Ševčenkova 31, Bratislava, proti (i) uzneseniu vlády Slovenskej republiky č. 57/2026
z 11. februára 2026 a (ii) osvedčeniu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1/2026 z 24. februára 2026 o významnej investícii vydaného pre investičný projekt „PVE Málinec – Látky“ takto
r o z h o d o l :
Ústavné sťažnosti o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovatelia sa ústavnými sťažnosťami doručenými ústavnému súdu 11. apríla 2026 domáhajú vyslovenia porušenia základných práv na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 ústavy a súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a pokojné užívanie majetku čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením vlády Slovenskej republiky a osvedčením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktorými bol investičnému projektu „PVE Málinec – Látky“ priznaný štatút významnej investície.
II.
2. V decembri 2024 vláda prijala uznesenie, ktorým ministrovi životného prostredia uložila zabezpečiť prostredníctvom podniku (ďalej len „investor“), štúdiu realizovateľnosti pre technickú inováciu a modernizáciu vodnej nádrže Málinec prepojením s hornou nádržou pri Detvianskej Hute. Cieľom bolo získať riešenie s čo najvyšším hydroenergetickým potenciálom a v prípade, že zo štúdie vyplynie realizovateľnosť tohto projektu, zabezpečiť kroky k realizácii a následnú prevádzku. Vo februári 2025 bol zverejnený nelegislatívny materiál s názvom „Návrh na určenie investičného projektu Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec za strategickú investíciu” predložený na skrátené medzirezortné pripomienkovanie ministerstvom životného prostredia. O návrh na vyhlásenie PVE Málinec za strategickú investíciu požiadal investor. Na pripomienky k materiálu boli poskytnuté štyri pracovné dni a zverejnených bolo 25 pripomienok a päť hromadných pripomienok. Proti schváleniu tejto strategickej investície a následnej výstavbe a realizácii novej vodnej nádrže a prečerpávacej elektrárne v lokalite Látky – Čechánky podpísalo petíciu takmer dvadsaťtisíc ľudí.
3. Ministerstvo životného prostredia 2. januára 2026 zverejnilo nelegislatívny všeobecný materiál s názvom „Žiadosť o posúdenie investičného projektu PVE Málinec - Látky ako významnej investície a o podanie návrhu na vydanie osvedčenia na schválenie vláde“ a predložilo ho na medzirezortné pripomienkové konanie. Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii pre PVE Málinec bol podaný na žiadosť investora. V predkladacej správe materiálu ministerstvo uvádza, že investor pripravuje investičný projekt technickej inovácie a modernizácie vodnej nádrže Málinec prepojením s hornou nádržou v lokalite Látky na základe uznesenia vlády č. 799/2024, že vykonanie prípravných prác, ktorých výsledky budú podkladom pre štúdiu realizovateľnosti, vyžaduje vstup na dotknuté pozemky vo verejnom záujme, a že vymedzenie strategického územia je odôvodnené nevyhnutnosťou realizácie investičného projektu. Ministerstvo verejný záujem
deklarovalo cez strategický prínos projektu pre energetický sektor a národné hospodárstvo v kombinácii so záujmami v oblasti ochrany životného prostredia a dekarbonizácie. Tento projekt má zabezpečiť stabilitu, bezpečnosť a dekarbonizáciu elektrizačnej sústavy, ochranu hospodárstva, podporiť príjmy štátu a plniť vodohospodárske a protipovodňové funkcie. Ministerstvo v predkladacej správe uviedlo, že materiál nemá žiadne vplyvy na podnikateľské alebo životné prostredie, nemá žiaden sociálny vplyv ani vplyv na rodinný život. Zároveň uviedlo, že investor bude realizovať prípravu strategického územia, a to vrátane vstupov na pozemky a vyporiadania majetkovo-právnych vzťahov k pozemkom a stavbám. Cieľom projektu je vybudovanie diela so strategickým zameraním v oblasti energetiky a vodného hospodárstva.
4. Vláda ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na investičný projekt „PVE Málinec – Látky“ podľa zákona č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o významných investíciách“) schválila 11. februára 2026. Ministerstvo následne 24. februára 2026 vydalo ústavnou sťažnosťou namietané osvedčenie o významnej investícii na investičný projekt „PVE Málinec – Látky“, ktoré 2. marca 2026 zverejnilo na svojej webovej stránke. V osvedčení sa uvádza, že tento investičný projekt má za cieľ maximalizovať hydroenergetický potenciál prepojením vodnej nádrže Málinec s hornou nádržou Látky. Osvedčenie odkázalo aj na uznesenie vlády č. 799/2024. Strategické územie podľa tohto osvedčenia tvoria pozemky s rozlohou 605,11 ha a všetky stavby na nich a nachádza sa v katastrálnych územiach v okresoch Detva (obec Látky) a Poltár (obce Málinec a Hradište). V odôvodnení osvedčenia sa uvádza, že investičný projekt technickej inovácie a modernizácie vodnej nádrže Málinec prepojením s hornou nádržou v lokalite Látky má zabezpečiť energetickú stabilitu v prenosovej sústave, podporí dosahovanie cieľa znižovania emisií skleníkových plynov a energetickej sebestačnosti, s pozitívnym vplyvom na zmierňovanie klimatickej zmeny, zvýši odolnosť prenosovej sústavy pre účely dekarbonizácie priemyslu, a preto spĺňa všetky atribúty stavby vo verejnom záujme. Investor podľa osvedčenia pripravuje dokumenty nevyhnutné pre komplexné posúdenie investičného projektu, pre ktoré sú nevyhnutné prípravné práce vrátane vrtných prác, čo si vyžaduje aj vstup na dotknuté pozemky vo verejnom záujme. Výsledky prípravných prác budú podkladom pre štúdiu realizovateľnosti.
5. Zoznam stavieb a pozemkov, ktoré mali tvoriť strategické územie a ktoré mali byť stavbou PVE Málinec dotknuté, bol uvedený v prílohách žiadosti investora. Sťažovatelia sú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi nehnuteľností vo vymedzenom strategickom území v katastrálnom území Látky.
III.
6. Sťažovatelia k prípustnosti ústavnej sťažnosti a právomoci ústavného súdu uvádzajú, že nemajú dostupné iné účinné prostriedky právnej ochrany, keďže rozhodnutia vlády sú zo všeobecného súdneho prieskumu vylúčené. Uznesenia vlády nie je spravidla preskúmateľné v správnom súdnictve, keďže nespĺňajú znaky individuálneho správneho aktu podľa Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP“). Zákon o významných investíciách ani iný právny predpis neupravuje možnosť súdneho prieskumu uznesenia vlády, ktorým vláda schválila štatút verejného záujmu k investičnému projektu. Sťažovatelia sú toho názoru, že uznesenie vlády má povahu právoplatného rozhodnutia a osvedčenie ministerstva má povahu opatrenia.
7. Sťažovatelia k zásahu do základného práva vlastniť majetok zdôrazňujú procedurálne garancie vyplývajúce z čl. 20 ústavy, medzi ktoré je nutné zaradiť aj riadne a plnohodnotné správne
konanie, ktoré sa môže s rovnakou mierou pravdepodobnosti skončiť právoplatným rozhodnutím o vyvlastnení, ako aj rozhodnutím o zamietnutí návrhu na vyvlastnenie. Zákon o významných investíciách neupravuje participáciu dotknutých vlastníkov na procese rozhodovania o priznaní štatútu významnej investície. Možnosť verejnosti zapojiť sa do pripomienkového konania nie je možné porovnávať s plnohodnotnou účasťou vlastníkov dotknutých pozemkov v správnom konaní.
8. Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že nie sú vypracované viaceré nevyhnutné podklady ani splnené predpoklady (štúdia realizovateľnosti, vplyvy na životné prostredie, proces EIA, zhotoviteľ dokumentácie stavebného zámeru, územný plán dotknutých obcí a vyššieho územného celku, potreba stavby vyplývajúca zo strategického dokumentu štátu, ekonomická efektivita a výhody investície, verejná diskusia k plánovanému projektu). Rovnako neexistuje verejný záujem na realizácii PVE Málinec – Látky, keďže deklarovaný verejný záujem nebol preukázaný tak, aby bol preskúmateľný, a neboli posúdené ani menej invazívne alternatívy. Aj napriek tomu už dochádza k zásahom a obmedzeniam do vlastníckych práv sťažovateľov, keďže u všetkých vlastníkov nehnuteľností v oblasti plánovanej zátopy už prebieha zápis predkupného práva na ich listy vlastníctva a na pozemkoch vlastníkov, ktorí vlastnia nehnuteľnosti vo vyznačenom strategickom území, alebo v zóne vysokého napätia prebiehajú, alebo boli začaté geologické práce.
9. Sťažovatelia pripomínajú, že nádrž Málinec bola vybudovaná pre účely zásobovania pitnou vodou viaceré okresy. Preto jej využívanie aj na iné účely považujú za rozporné s koncepciou vodnej politiky. Vybudovanie PVE môže ohroziť prístup obyvateľov stredného Slovenska k pitnej vode, čo považujú za vyšší verejný záujem než tie, ktoré sú deklarované. Deklarovaný verejný záujem v podobe prínosu pre stabilitu prenosovej sústavy a potreby regulačnej elektrickej energie nemá oporu v žiadnom strategickom dokumente. Nepodložené sú aj argumenty o znižovaní emisií skleníkových plynov alebo zmierňovaní dôsledkov klimatickej krízy. Deklarovaný záujem na plnení významných úloh v oblasti vodného hospodárstva vrátane protipovodňovej ochrany je nedôvodný, keďže v danej oblasti neexistuje významné povodňové riziko. Nepodložené je aj tvrdenie, že projekt je strategicky významný pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Projekt s ohľadom na obdobia sucha a veľkých prívalových dažďov nevykazuje vysokú mieru stability. Dostupná zverejnená dokumentácia napokon neobsahuje posúdenie vplyvu prečerpávania na kvalitu surovej pitnej vody a vodné a pobrežné ekosystémy. Skutočným cieľom PVE je podľa sťažovateľov ukončenie využívania vodnej nádrže Málinec ako zdroja pitnej vody.
10. Priamym dôsledkom napadnutého uznesenia a osvedčenia je zjavne neproporcionálny zásah do vlastníckeho práva sťažovateľov, keďže dôjde k vyvlastneniu viac než štyridsiatich stavieb a stoviek pozemkov bez dostatočne preukázaného verejného záujmu. Nepreukázanie verejného záujmu takisto vylučuje priznanie štatútu významnej investície, keďže ten musí byť reálne osvedčený, nielen formálne deklarovaný. Nebol uskutočnený ani test proporcionality medzi deklarovanými verejnými záujmami a existujúcim verejným záujmom na ochrane pitnej vody. Zároveň poukazujú aj na kompetenčný nedostatok, keďže daná problematika patriaca do oblasti energetiky je v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, nie životného prostredia. Investičný projekt tak posudzovalo nesprávne ministerstvo, čo má zásadný dopad na zákonnosť uznesenia vlády a opatrenia. Ministerstvo malo navyše povinnosť v zmysle zákona o významných investíciách verejný záujem nielen posúdiť, ale aj preukázať, k čomu v odôvodnení osvedčenia vôbec nedošlo. Ministerstvo navyše nie je orgánom spôsobilým posúdiť energetickú bezpečnosť štátu.
11. K právu na prístup k spravodlivosti uvádzajú, že sú síce vlastníkmi nehnuteľností na území priamo dotknutom realizáciou investičného projektu a napadnuté rozhodnutia majú bezprostredný a intenzívny dopad na výkon ich vlastníckeho práva, a aj napriek tomu nemajú postavenie účastníkov konania, nebola im priznaná žiadna procesná legitimácia, ktorá by im umožnila uplatňovať procesné práva (najmä vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia alebo účinne namietať zásah do ich práv). Ich účasť bola obmedzená len na pripomienkové konanie, ktoré však neposkytuje záruky porovnateľné s postavením účastníka konania, a ani pripomienkové konanie neprebehlo riadne. Sťažovatelia boli fakticky vylúčení z konania, v ktorom sa rozhodovalo o zásahu do ich základných práv.
12. K zásahu do práva na súkromie sťažovatelia poukazujú na čl. 8 ods. 2 dohovoru a na to, že žiaden z tam uvedených dotknutých záujmov nebol preukázaný. K tomu zdôrazňujú, že k PVE boli doteraz predložené dva materiály z februára 2025 a januára 2026, čo znamená, že sťažovatelia zažívajú obdobie neistoty a strachu týkajúce sa ich životných istôt, keďže s nimi ministerstvo nekomunikuje. To predstavuje pre viacerých sťažovateľov, ktorí žijú a sú vlastníci nehnuteľností, ohrozenie a zásah do ich súkromného a rodinného života a takisto aj živobytia.
13. K zásahu do práva na priaznivé životné prostredie podľa sťažovateľov dochádza tým, že vláda a ministerstvo ignorujú vedecké poznatky o ekosystémoch vodných tokov a o významných nepriaznivých vplyvoch takýchto typov stavieb na ich štruktúru a ekosystémové služby. Ministerstvo sa takisto nezaoberalo inými variantami riešení. Sťažovatelia takisto v priebehu celého konania zdôrazňovali, že nádrž Málinec je zdrojovou oblasťou pitnej vody a je určená na zásobovanie, a opakujú, že projekt PVE zhorší kvalitu surovej pitnej vody, dôjde k nedostatku pitnej vody a vody v regióne. Poukazuje na pozitívnu povinnosť štátu v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva predchádzať environmentálnym rizikám, ak existuje reálne ohrozenie zdravia alebo životného prostredia. Štát v tejto veci nekonal preventívne, ale umožnil realizáciu projektu bez dostatočného posúdenia jeho vplyvu a dopadov.
14. Sťažovatelia bez ďalšieho odôvodnenia poukazujú na rozpor so smernicou 2000/60/ES. Rovnako poukazujú na rozpor so smernicou na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády, keďže sa ministerstvo riadne nevysporiadalo so zásadnými pripomienkami a neuskutočnilo riadne rozporové konanie. Smernica na prípravu a predkladanie materiálov vyžaduje kvalifikovanú výmenu názorov, ktorá síce nemusí viesť k odstráneniu rozporov, ale musí obsahovať odôvodnené stanovisko zo strany predkladateľa. Jednostranné vyhlásenie ministra, že rozpory pretrvávajú, nepredstavuje prerokovanie pripomienok.
IV.
15. Ústavné sťažnosti sú zjavne neopodstatnené, a preto boli podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov odmietnuté.
16. Základné právo na inú právnu ochranu je subjektívnym právom procesným, z čoho vyplýva, že slúži presadeniu iného subjektívneho práva hmotnej povahy, ktoré sa realizuje uplatnením kompetencie orgánu verejnej moci v individuálnej veci. Orgány verejnej moci teda v konkrétnych prípadoch poskytujú hmotným subjektívnym právam účinnú ochranu práve rešpektovaním základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy sa síce základného práva na inú právnu ochranu možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré ustanovenie čl. 46 vykonávajú, nemožno však prijať záver, že ak štát neprijme zákon vykonávajúci základné právo
podľa čl. 46 ods. 1, potom toto právo neexistuje. Každé základné právo zaručené ústavou vrátane základného práva na inú právnu ochranu má vlastný obsah a rozsah, teda jadro či minimálny štandard nezávislý od zákonnej regulácie, ktorá dané základné právo vykonáva alebo spadá do rozsahu jeho pôsobnosti. Vyplýva to z povahy základných práv, ktoré štát netvorí a nepriznáva, ale uznáva a má ústavnú povinnosť ich zaručiť. Jadro (minimálny štandard) každého základného práva je daný jeho podstatou a zmyslom vyplývajúcimi z okruhu spoločenských vzťahov, ktorých sa základné právo týka, a z jeho účelu spočívajúceho v ochrane špecifického aspektu ľudskej dôstojnosti, slobody alebo rovnosti v dotknutých oblastiach spoločenských vzťahov (III. ÚS 368/2020).
17. Väčšinu obsahových komponentov základného práva na inú právnu ochranu garantuje zákonná úprava. Rozhodovanie vlády nemožno porovnávať s rozhodovaním súdov či správnych orgánov. To však neznamená, že základné právo na inú právnu ochranu sa na rozhodovanie vlády, ktorým poskytuje ochranu subjektívnemu právu konkrétnej fyzickej osoby, nevzťahuje. Článok 46 ods. 1 ústavy totiž nehovorí o súde a správnom orgáne, ale o súde a inom orgáne Slovenskej republiky. Iným orgánom je potom každý orgán odlišný od súdu, ktorému štát prostredníctvom právnych predpisov zveruje kompetenciu ovplyvňovať v individuálnych veciach právne záväzným spôsobom hmotnoprávne pomery fyzických osôb a právnických osôb (III. ÚS 368/2020). V súvislosti so zabezpečovaním požiadaviek vyvoditeľných zo základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je kľúčové, aby orgán verejnej moci poskytujúci a garantujúci túto ochranu postupoval pri výkone svojich právomocí objektívne. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť jednak vo využití všetkých dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že z rozhodnutia musí byť zrejmé, že preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov (III. ÚS 368/2020).
18. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu poskytovanú orgánmi verejnej moci podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom inej právnej ochrany. Príslušný orgán verejnej moci však musí dať odpoveď len na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania (IV. ÚS 115/03). Potreba náležite odôvodniť rozhodnutie orgánu verenej moci je daná vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že jeho postup a rozhodnutie nie sú arbitrárne, neprehľadné a že jeho postup a rozhodovanie súdu sú kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).
19. Vláda ako vrcholný orgán výkonnej moci (čl. 108 ústavy) sa zúčastňuje prostredníctvom výkonu svojich právomocí na celom rade rozhodovacích procesov, výsledkom ktorých je vydanie aktov riadenia, resp. rozhodnutí, ktoré majú nielen interné, ale aj externé účinky. V prevažnej väčšine prípadov, pokiaľ nejde o vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov (nariadení vlády), vláda svoje rozhodnutia, ktorými realizuje svoju ústavnú a zákonnú právomoc, realizuje formou uznesení (III. ÚS 368/2020).
20. Z ústavnej sťažnosti nevyplýva, že by sťažovatelia podali správnu žalobu. Z verejne dostupných informácií je zrejmé, že správnu žalobu podali mimovládne organizácie. Z predchádzajúcich rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,NSS“) však vyplýva negatívny prístup k prieskumu uznesení vlády. Pri uzneseniach vlády na základe čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov odkázal NSS
na to, že ich môže preskúmať iba ústavný súd v konaní o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného (núdzového) stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom (čl. 129 ods. 6 ústavy). Zároveň NSS dodal, že § 4 SSP ustanovuje orgány verejnej správy, pričom vláda takýmto orgánom nie je. Uznesenia vlády ako akty, ktoré nevydal orgán verejnej správy, nie sú podľa NSS v správnom súdnictve preskúmateľné, čo explicitne zdôrazňuje aj § 1aa zákona č. 575/2001 Z. z. zákona 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o organizácii činnosti vlády“) (uznesenie NSS sp. zn. 7Svk/44/2022, bod 51). Skoršia judikatúra odmietla prieskum v správnom súdnictve aj uznesení vlády týkajúcich sa konkrétnych osôb [napríklad v prípade odvolania z funkcie predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (4Sžo/42/2014)].
21. Podľa § 1aa zákona o organizácii činnosti vlády rozhoduje vláda spravidla formou uznesenia, ktoré nepodlieha preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Toto ustanovenie teda nevylučuje preskúmanie uznesenia vlády súdom a odkaz na § 9e zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov, ktoré je v súčasnosti už zrušené, je len exemplifikatívny, nie vyčerpávajúci. Zároveň je v tomto ohľade nutné pripomenúť, že v zmysle čl. 46 ods. 2 ústavy z prieskumu súdu nemôže byť vylúčený zásah do základných práv a slobôd, ktorým ochranu poskytne ústavný súd, pokiaľ v danej veci neexistuje právomoc iného súdu. To vyplýva mimo iné aj z predchádzajúcich rozhodnutí ústavného súdu týkajúcich sa uznesení vlády o odvolávaní verejných funkcionárov, ktorými došlo k porušeniu základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy (práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám) (III. ÚS 368/2020).
22. Povaha uznesení vlády. Vláda môže vydávať rôzne druhy aktov v rámci obmedzeného okruhu foriem, ktoré jej umožňuje právna úprava (predovšetkým zákon o organizácii činnosti vlády). Môže ísť o interné akty riadenia smerujúce do vnútra, teda určené na fungovanie samotnej vlády alebo jej podriadených subjektov. Rozhoduje však napríklad aj o konkrétnych nomináciách (odvolávanie verejných funkcionárov), o opatreniach hospodárskej mobilizácie, o regionálnej investičnej pomoci alebo o významných investíciách. V týchto prípadoch ide o individuálne smerované rozhodnutia voči jednému subjektu alebo individualizované rozhodnutia voči viacerým subjektom. Takým je aj rozhodnutie o významnej investícii. Zároveň vláda vydáva aj nariadenia vlády, ktoré majú povahu všeobecne záväzného právneho predpisu, teda aktu skôr všeobecnej a abstraktnej povahy než individualizovaného rozhodnutia. Aj pre nariadenia vlády však platí rôzna miera všeobecnosti (napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 367/2025, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Oravské hradné bralo a jeho ochranné pásmo). Vzhľadom na obmedzené formy, teda možnosti rozhodovať nariadením alebo uznesením, je povahu a mieru konkretizácie a individualizácie rozhodnutia vlády potrebné hodnotiť predovšetkým podľa jeho obsahu (III. ÚS 297/2026).
23. Rozsah základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v konkrétnom prípade sťažovateľov. Zo zákona o významných investíciách nepochybne plynie, že vláda rozhoduje o tom, či je určitý investičný projekt vo verejnom záujme. Je následne na konkrétnom posúdení, či investičný projekt je v dostatočnej miere konkretizovaný, či je zrejmé koho, akej veci a akých práv alebo právom chránených záujmov sa dotýka. V danom prípade, aj keď nejde o tak individualizovaný zásah do subjektívnych práv ako v prípade odvolávania niektorých verejných funkcionárov, má rozhodnutie charakter individuálneho právneho aktu,
keďže zasahuje do práv konkrétnych osôb. Ide síce o väčší okruh osôb (vlastníkov pozemkov a stavieb v strategickom území), ktorí sú priamo dotknutí uznesením vlády, keďže sa s ním spája obmedzenie v podobe vecných bremien alebo zriadenie predkupného práva priamo zo zákona dňom schválenia významnej investície. Priamosť a bezprostrednosť vzťahu medzi uznesením vlády a vlastníckym právom sťažovateľov je tak zrejmá už z toho, že podľa § 8 zákona o významných investíciách dňom schválenia významnej investície podľa § 3 ods. 1 vládou vzniká zo zákona predkupné právo investora k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia, a k stavbám na nich a zapisuje sa do katastra nehnuteľností.
24. Obdobne, ako to je v prípade odvolávania verejných funkcionárov, ani v tomto prípade nemá vláda špeciálne zákonom ustanovené procesné pravidlá na realizáciu svojej právomoci a rovnako neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by explicitne formuloval náležitosti takéhoto rozhodnutia. Úprava obsahových náležitostí uznesenia vlády napríklad podľa čl. 11 ods. 3 rokovacieho poriadku vlády sa vzťahuje na tie uznesenia, ktoré majú povahu interného aktu riadenia činnosti vlády s účinkami smerom do vnútra. To znamená, že sa netýkajú tých rozhodnutí, ktoré spadajú do kategórie individuálnych právnych aktov a ktorými vláda zasahuje do subjektívnych práv ich adresátov (III. ÚS 368/2020, bod 50). Aj v tomto prípade platí minimálny štandard, podľa ktorého mali byť osoby dotknuté uznesením vlády (a následnou, ako aj predchádzajúcou činnosťou ministerstva) informované o dôvodoch, pre ktoré sa prijímalo dané uznesenie, ako aj možnosť sa vyjadriť (IV. ÚS 478/2011, IV. ÚS 161/2024, III. ÚS 368/2020).
25. Vo veci sťažovateľov rozhodnutie vlády vo forme uznesenia o významnej investícii síce nemá z formálnej stránky rovnakú podobu ako v rámci formalizovaného súdneho alebo správneho konania, má však priamy dopad na ich subjektívne práva, a to osobitne vlastnícke práva sťažovateľov a na pokojné užívanie ich majetku. Preto je aj v tejto veci potrebné vztiahnuť záruky na inú právnu ochranu na rozhodovanie a následné rozhodnutie vlády o významnej investícii. Je preto nutné preskúmať, či postup a následné rozhodnutie vlády, ktoré má formu uznesenia a ktorému predchádzali návrhy a podklady od ministerstva a investora, bol v súlade so zákonom o významných investíciách, a či nimi došlo k zásahu do nimi namietaných ústavných práv. V tomto ohľade je nutné pripomenúť, že na rozhodovanie vlády sa nevzťahuje okrem iného požiadavka na odôvodňovanie jej rozhodnutí spôsobom porovnateľným s rozhodnutiami správnych orgánov či súdov (PL. ÚS 1/2024). Aj v tomto prípade platí, že vláda musí mať pre svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnený návrh, o ktorom sa uznesie už bez odôvodnenia, pričom uznesenie je preskúmateľné podľa obsahu dotknutého návrhu (IV. ÚS 161/2024).
26. Odôvodnenie rozhodnutia vlády o významnej investícii a verejný záujem. V zmysle § 3 ods. 1 zákona o významných investíciách je významnou investíciou projekt, ak o ňom vláda rozhodla, že je vo verejnom záujme. Zákonná úprava tak za verejný záujem považuje to, o čom rozhodne vláda svojím uznesením. Ďalšie indikácie toho, čo je vo verejnom záujme alebo akým spôsobom k tomu vláda dospieva, už zákonná úprava neobsahuje. Z dôvodovej správy zákona o významných investíciách je zrejmé, že vláda je garantom toho, čo predstavuje verejný záujem. Zákon o významných investíciách tak poskytuje pomerne široký priestor pre vládu, aby rozhodla, čo tvorí obsah pojmu verejný záujem pre účely získania statusu významnej investície. Vláda sa pritom opiera o politickú legitimitu, ktorá pochádza z parlamentnej väčšiny, pričom tá pochádza z demokraticky zvolených zástupcov v národnej rade. Vláda sa tak aj v tomto ohľade, teda pri schvaľovaní významných investícií a toho, či sú vo verejnom záujme, zodpovedá národnej rade. V tomto ohľade ústavný súd nemôže nahradiť rozhodovanie vlády o tom, čo predstavuje
verejný záujem, ale dohliadať na to, či nedošlo k zásahu do ústavou chránených práv sťažovateľov. Napadnutému uzneseniu pritom predchádzal návrh na vydanie osvedčenia, ktorý obsahuje popis verejného záujmu, informácie o tom, že dôjde k vykonaniu prípravných prác a vstupov na pozemky, ako aj o cieli daného projektu. Z tohto hľadiska tak návrh obsahoval odôvodnený podklad pre uznesenie vlády, ktorým bol investičný projekt označený za významnú investíciu.
27. Otázka ústavnej udržateľnosti zákona o významných investíciách alebo jeho časti. Zároveň je však zrejmé, že dotknutí vlastníci pozemkov a stavieb v strategickom území boli informovaní o tomto zámere skôr z verejne dostupných zdrojov než priamou informáciou zo strany ministerstva a že možnosť vyjadriť sa bola obmedzená na pripomienkové konanie. Námietky o absencii procedurálnych garancií podľa čl. 20 ústavy a absencii plnohodnotnej účasti vlastníkov pozemkov v správnom konaní, ktorými v tejto súvislosti sťažovatelia argumentujú, však smeruje skôr k ústavnosti zákona o významných investíciách v spojení s § 1aa zákona o organizácii činnosti vlády než k porušeniu ústavných práv postupom vlády alebo ministerstva pri vydávaní napadnutých právnych aktov. Sťažovatelia však v ústavnej sťažnosti nepodali v zmysle čl. 127 ods. 5 ústavy návrh, aby senát ústavného súdu podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, ktorý by umožnil podať takýto návrh plénu ústavného súdu. Vláda ani ministerstvo pritom nepostupovalo v rozpore so zákonnou úpravou. To rovnako platí aj v prípade absencie vypracovania podkladov pre realizovateľnosť stavby alebo vplyvov na životné prostredie, keďže je zrejmé, že projekt je v úvodnej fáze, v rámci ktorej je deklarované, že ešte dôjde k ich vypracovaniu. Z argumentácie sťažovateľov neplynie, že by už v tejto fáze zákonná úprava vyžadovala vypracovanie nimi tvrdených podkladov.
28. Rovnako tak, pokiaľ ide o kompetenčný nedostatok, je zrejmé, že deklarovaný verejný záujem, ako aj ciele investičného projektu sa prekrývajú, resp. sú kombinované medzi dvomi ministerstvami, a to ministerstvom životného prostredia, ktoré má v zmysle zákona o organizácii činnosti vlády kompetencie v oblasti vodného hospodárstva, racionálneho využívania vôd alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie, a ministerstvom hospodárstva, ktoré má v gescii energetiku. Z tohto dôvodu tak nemožno hovoriť o ústavnoprávne relevantnom pochybení.
29. K ochrane vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o námietky zásahu do vlastníckeho práva, sťažovatelia argumentujú predovšetkým predkupným právom, vstupom na pozemky a ďalšími vecnými bremenami, ktorými sú ich nehnuteľnosti zaťažené. Na tomto mieste je však nutné uviesť, že uvedený postup priamo predpokladá zákonná úprava, ktorá obsahuje úpravu vecných bremien, ktorými je umožnené držiteľovi osvedčenia v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov, pričom sa zdôrazňuje primeranosť tak spôsobu, ako aj dôvodov, a to s ohľadom na prípravu významnej investície. Rovnako je zákonom upravené aj predkupné právo, ktoré vzniká zo zákona dňom schválenia významnej investície. Z dosiaľ vydaných dokumentov vyplýva, že investor má pripraviť štúdiu realizovateľnosti, teda stav realizácie investičného projektu sa stále nachádza v počiatočných fázach, v rámci ktorých dochádza k uskutočňovaniu vstupu na súkromné pozemky v súlade so zákonom o významných investíciách. K zásahu do sťažovateľmi ústavných práv tak dochádza v súlade so zákonom o významných investíciách a z námietok, ktoré sťažovatelia uvádzajú, vyplývajú buď skutočnosti, ktoré zákon explicitne predpokladá a umožňuje, alebo k nim ešte nedošlo (vyvlastňovacie konanie) a v budúcnosti sa sťažovatelia budú môcť voči nim účinne brániť (II. ÚS 323/2020).
30. Nedostatky v dokumentácii. K nedostatkom v dokumentácii je potrebné uviesť, že zo zákona o významných investíciách takáto povinnosť vyslovene nevyplýva. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa chýbajúcej dokumentácie konkrétne týkajúcej sa vplyvov na životné prostredie pred vydaním osvedčenia, zo zákona o významných investíciách vyplýva skôr opačný predpoklad – osvedčenie je podľa § 7 ods. 4 zákona prílohou k žiadostiam o posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo podklad pre vyvlastňovacie konanie. Ani z tohto pohľadu teda daná vec nejaví známky toho, že by vláda alebo ministerstvo postupovalo v rozpore so zákonom, čo znamená, že tu nie je zjavná ani možná rozporuplnosť s ústavnými právami sťažovateľov.
31. Porušenie práva na priaznivé životné prostredie. Rovnaký záver o predčasnosti porušenia ústavných práv je nutné vztiahnuť aj na námietky týkajúce sa zásahu do práva na životné prostredie. Zo zákona o významných investíciách je zjavné, že najprv je vydané osvedčenie o významnej investícii a až následne dochádza k začatiu konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorého účastníkmi majú právo byť aj sťažovatelia, keďže sú investíciou priamo dotknutí. Z argumentácie sťažovateľov nie je dostatočne zjavná bezprostrednosť ohrozenia životného prostredia, keďže investičný projekt je v počiatočnej fáze prípravy a prípadný negatívne dopady alebo vplyvy na životné prostredie ešte môžu byť posúdené práve v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). V rámci tohto procesu budú posúdené aj relevantné obavy týkajúce sa ohrozenia kvality pitnej vody. Až následne budú môcť sťažovatelia namietať, či uvedený verejný záujem bol prekonaný iným verejným záujmom, prípadne napadnúť nedostatky pri posudzovaní proporcionality.
32. Právo na súkromie. Argumentácia sťažovateľov týkajúca sa zásahu do práva na súkromie sa sústreďuje primárne na obavy a neistotu, ktorú zažívajú v súvislosti s pripravovaným investičným projektom, čo však nemôže predstavovať ústavnoprávne relevantnú námietku, keďže doterajší postup tak vlády, ako aj ministerstva nevykazuje znaky toho, že by postupovalo v rozpore so zákonom. Pokiaľ ide o právo na súkromie obchodnej spoločnosti, je nutné odkázať aj na predchádzajúcu judikatúru (PL. ÚS 11/2025), podľa ktorej majú aj právnické osoby (v obmedzenejšej miere než fyzické osoby) právo na súkromie. Argumentácia týkajúca sa konkrétne tohto aspektu však v ústavnej sťažnosti úplne absentuje. Rovnako tak absentuje akákoľvek argumentácia k porušeniu smernice.
33. Interné predpisy vlády a ich porušenie. Pokiaľ ide o sťažovateľmi namietané porušenie interných predpisov vlády, ako je rokovací poriadok alebo smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády, ich prípadné porušenie nepredstavuje ústavnoprávne relevantný problém vzhľadom na to, že uvedené materiály sú internými predpismi, ktoré schvaľuje samotná vláda (takisto uznesením). Ich porušenie nemôže mať za následok konštatovanie ústavného súdu o porušení ústavných práv (obdobne II. ÚS 514/2012).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2026
Robert Šorl
predseda senátu