Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 421/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s. r. o., Ďatelinová 10, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -1025 zo 4. februára 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. apríla 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva vlastniť majetok podľa a 4 , práva na ochranu majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Požaduje tiež náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Skutkové východiská

2. Okresný súd uznesením z 31. októbra 2023 žiadosti sťažovateľky (žiadateľka 2) a žiadosti ďalšieho žiadateľa (žiadateľ 1) o vydanie predmetu úschovy nevyhovel. O odvolaní sťažovateľky a žiadateľa 1 rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací 12. augusta 2024 tak, že uznesenie okresného súdu vo výrokoch o nevyhovení žiadostiam žiadateľov potvrdil, okrem iného tiež

vyslovil, že príjemca má nárok voči žiadateľom 1 a 2 na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Okresný súd následne uznesením vyššieho súdneho úradníka zo 17. októbra 2024 uložil žiadateľom o vydanie úschovy 1 a 2 povinnosť zaplatiť príjemcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 9 116,81 eur.

4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala sťažovateľka sťažnosť, v ktorej argumentovala existenciou okolností odôvodňujúcich uplatnenie (ďalej len ,P“) na jej prípad, namietala nejasnosť výroku uznesenia vyššieho súdneho úradníka, keďže z neho nevyplýva, akú čiastku z celkovej vyčíslenej sumy náhrady trov konania má zaplatiť sťažovateľka a akú druhý žiadateľ 1. Kritizovala aj nejasnosť týkajúcu sa výpočtového základu pri určovaní náhrady trov konania.

5. Okresný súd uznesením sudkyne zo 4. februára 2025 sťažnosť sťažovateľky zamietol. Konštatoval, že námietky týkajúce sa uplatnenia v tomto štádiu konania (rozhodovanie o výške náhrady trov konania) nie sú dôvodné, keďže o nároku na náhradu trov konania už bolo právoplatne rozhodnuté. Na podporu svojho záveru poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. z 21. júna 2018. K námietke týkajúcej sa rozdelenia sumy náhrady trov konania medzi žiadateľov uviedol, že vyšší súdny úradník rozhodol správne a v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý na náhradu trov konania zaviazal žiadateľov spoločne a nerozdielne. Námietky týkajúce sa nespravodlivosti priznanej náhrady trov konania mala sťažovateľka uplatniť prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Predmetom odvolacieho konania bola zložená suma 1 680 080,90 eur, pretože uznesením z 31. októbra 2023 súd vo výroku I a II nevyhovel žiadosti žiadateľa 1 o vydanie predmetu úschovy vo výške 1 432 956,85 eur a nevyhovel žiadosti sťažovateľky ako žiadateľky 2 o vydanie predmetu úschovy vo výške 247 124,05 eur, pričom žiadatelia 1 a 2 toto uznesenie napadli odvolaním v celom rozsahu. Vyšší súdny úradník preto pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny správne vychádzal zo sumy 1 680 080,90 eur.

III.

Argumentácia sťažovateľky

6. Sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému uzneseniu sudkyne namieta, že okresný súd sa vôbec nezaoberal pravidlom zakotveným v , ktorého uplatnenie prichádza do úvahy bez ohľadu na to, podľa akej zásady bola povinnosť náhrady trov uložená. Pred súdom už nebol procesný priestor pre vyjadrenie k prípadnému použitiu .

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať návrh na začatie konania, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

8. Ústavný súd pri posudzovaní ústavných sťažností týkajúcich sa rozhodnutí o trovách konania stabilne zastáva názor, že rozhodovanie o trovách konania na všeobecných súdoch prislúcha

zásadne týmto súdom. Ústavný súd preto také rozhodnutia preskúmava iba celkom výnimočne. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich túto časť konania, napríklad takou interpretáciou a aplikáciou právnych noriem, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (, ). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , , ).

9. Pritom ústavný súd upozorňuje, že je podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) viazaný nielen rozsahom, ale aj dôvodmi návrhu na začatie konania (ústavnej sťažnosti), a preto je mu zakázané iniciatívne a z vlastného podnetu vyhľadávať ústavne relevantné nedostatky napadnutého zásahu, ktorý sťažovateľ považuje za porušujúci jeho základné práva a slobody.

10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti popisuje priebeh konania, rekapituluje obsah rozhodnutí vydaných v jeho priebehu, obsah jej odvolania proti uzneseniu o nevyhovení žiadosti o vydanie predmetu úschovy a obsah sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Po komplexnom zohľadnení koncepcie, obsahu ústavnej sťažnosti ústavný súd ustálil, že ústavnoprávna argumentácia sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému uzneseniu sudkyne spočíva iba v tvrdení, že okresný súd sa vôbec nezaoberal ustanovením . Sťažovateľka napadnutému uzneseniu sudkyne, ktorým malo dôjsť k porušeniu jej práv, iné nedostatky nevytýka. Ústavný súd sa osobitne nezaoberal problematikou spoločnej a nerozdielnej povinnosti zaplatiť náhradu trov konania a ani výpočtovým základom. To síce boli okruhy námietok prednesené v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ale neprednesené v ústavnej sťažnosti. Sťažovateľka ich v ústavnej sťažnosti iba rekapituluje ako popis obsahu jej sťažnosti, ktorú podala proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka.

11. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie sudkyne je rozhodnutím o sťažnosti sťažovateľky smerujúcej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania vydanému podľa . Okresný súd sa v napadnutom uznesení sudkyne náležite zaoberal námietkou sťažovateľky dožadujúcej sa uplatnenia . Svoj záver o nemožnosti použitia v štádiu rozhodovania o výške náhrady trov konania podporil poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. z 21. júna 2018, v zmysle ktorého potom, keď v konaní bolo právoplatne rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania podľa , následne už v štádiu rozhodovania o samotnej výške náhrady trov konania podľa aplikácia do úvahy neprichádza. Ústavný súd uvádza, že na rovnakom právnom závere zotrval napr. aj v uznesení sp. zn. zo 7. mája 2025. Okresný súd v uznesení sudkyne tiež zdôraznil, že námietky týkajúce sa nespravodlivosti priznanej náhrady trov konania mala sťažovateľka uplatniť prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (t. j. uzneseniu krajského súdu z 12. augusta 2024, pozn.). Za tohto stavu ústavný súd argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia sudkyne.

12. Medzi namietaným porušením označených práv sťažovateľky a napadnutým uznesením sudkyne nie je relevantná súvislosť, ktorá by signalizovala porušenie označených práv a možnosť vyslovenia ich porušenia po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju ústavný súd odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júla 2026

Robert Šorl

predseda senátu