Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 407/2026
PDF · 184.86 KB
No categories available
IV. ÚS 407/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa proti postupu Prezídia Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-429/NKA-PD-BA-2013 a proti postupu Krajskej prokuratúry v Bratislave takto
r o z h o d o l :
1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .
2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, resp. jej právneho nástupcu (ďalej len „policajný orgán“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-429/NKA-PD-BA-2013 a postupom prokuratúry vykonávajúcej v uvedenej trestnej veci dozor nad zákonnosťou prípravného konania. Navrhuje, aby ústavný súd označeným porušovateľom prikázal konať a odstrániť stav právnej neistoty sťažovateľa, aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur a náhradu trov konania. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov žiadal o pridelenie advokáta ex offo.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa policajného orgánu z 29. apríla 2013 bolo začaté trestné stíhanie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 122 ods. 10 k § 222 ods. 1, 5 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva sčasti v štádiu pokusu. Uznesením vyšetrovateľa z 2. novembra 2015 bolo sťažovateľovi a ďalším piatim osobám vznesené obvinenie pre 17 skutkov kvalifikovaných
v zásade ako pokračovací obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 122 ods. 10 k § 222 ods. 1, 3 písm. c), ods. 5 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu. Krajská prokuratúra prípisom č. k. 1 Kv 18/18/1100-123 z 12. apríla 2024 vrátila vec s viacerými pokynmi policajnému orgánu na doplnenie vyšetrovania.
II. Argumentácia sťažovateľa
3. Po dobu viac ako 13 rokov je sťažovateľ vystavený právnej neistote, trestnému obvineniu a jeho dôsledkom bez toho, aby bolo v primeranej lehote rozhodnuté o jeho vine alebo nevine. K podstatnej časti skutkov malo dôjsť v roku 2012, orgány činné v trestnom konaní skutok procesne riešili od roku 2013, odkedy disponovali podstatnými dôkazmi. Vec nie je možné ospravedlniť výlučne zložitosťou, hoci zahŕňa viac osôb, viacero bankových produktov, viacero poškodených subjektov a listinné dôkazy. Začiatok plynutia primeranej lehoty je potrebné posudzovať od okamihu vznesenia obvinenia, prípadne keď bol sťažovateľ v dôsledku konania objektívne a podstatne dotknutý. Ide o trvajúci zásah, pretože vec nie je právoplatne skončená. Sťažovateľ svojím konaním nespôsobil prieťahy, ktoré by mohli odôvodniť celkovú dĺžku konania. Trestné obvinenie má pre sťažovateľa zásadný význam, ide o zásah do jeho osobného, rodinného, profesijného a spoločenského života, reputácie a právnej istoty.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
5. Sťažovateľ pri námietke o porušení označených práv uvádza pri policajnom orgáne veľmi stručné skutkové dôvody súvisiace s týmito právami (stručná chronológia). Vo vzťahu ku krajskej prokuratúre neobsahuje ústavná sťažnosť žiadne skutkové dôvody, iba jeden dátum jej úkonu. Nie je zrejmé, akým presne špecifikovaným postupom krajskej prokuratúry v napadnutom konaní mali byť porušené práva sťažovateľa. V tejto súvislosti ústavný súd odkazuje na svoj už judikovaný názor, podľa ktorého je povinnosťou sťažovateľa riadne odôvodniť podanú ústavnú sťažnosť konkrétnymi skutkovými okolnosťami, nie iba poukazom na celkovú dĺžku napadnutého konania so záverom o jej ústavnej neudržateľnosti. Teda pre posúdenie prípadných prieťahov v konaní orgánu verejnej moci sa preto vyžaduje náležité odôvodnenie ústavnej sťažnosti a aspoň čiastočný chronologický opis skutkového stavu či uvedenie konkrétnych skutočností umožňujúcich reálne posúdenie ich negatívneho materiálneho dopadu na osobu sťažovateľa a jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 266/2021, ZNAU 88/2021).
6. Nesplnenie tejto náležitosti nemôže byť nahrádzané samotným ústavným súdom, vykonávaním neurčitého prieskumu napadnutých konaní. Ústavný súd tak zistil vo vzťahu ku krajskej prokuratúre
dôvody na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonných náležitostí bez predchádzajúcej výzvy na odstránenie nedostatkov (I. ÚS 185/2021, ZNAU 81/2021). Z dôvodu, že sťažovateľ žiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd s odkazom na materiálny prístup k ochrane ústavnosti nad rámec záveru o nedostatku odôvodnenia dodáva, že ústavná sťažnosť je zároveň neprípustná podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
7. Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je totiž založená na tom, že predstavuje subsidiárny procesný prostriedok na ochranu ústavou zaručených základných práv a slobôd. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci, a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s čl. 124 a nasl. ústavy ochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje. Podústavné právo vytvára nielen orgány verejnej moci s ich osobitými právomocami, ale aj množstvo hmotnoprávnych a procesnoprávnych konštrukcií a inštitútov, ktorých súhrn vytvára právne prostriedky na ochranu základných práv.
8. Postup vyšetrovateľa pri úkonoch podľa Trestného poriadku podlieha dozoru prokuratúry tak, ako to vyplýva z § 230 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Dozor prokurátora v prípravnom konaní sa vykonáva nielen z úradnej moci (ex offo), ale aj na základe osobitného návrhu tak, ako to vyplýva z § 210 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní s tým, že prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť. V právomoci prokurátora je preto preskúmať akýkoľvek postup vyšetrovateľa v trestnom konaní a vyjadriť sa k tomu, či bol v súlade so zákonom. Táto právomoc prokurátora je však obmedzená subjektmi, ktoré sa ho môžu domáhať. Sťažovateľ mal v danej trestnej veci procesné postavenie obvineného, a preto mu nič nebránilo v tom, aby sa odstránenia porušenia svojich práv postupom vyšetrovateľa domáhal postupom podľa § 210 Trestného poriadku (II. ÚS 272/2026). V ústavnej sťažnosti a jej prílohách sťažovateľ využitie tohto prostriedku nápravy netvrdil, tým menej preukázal. Ústavný súd v rámci skúmania podmienok konania dopytom na policajnom orgáne, ktorý v súčasnosti vedie túto trestnú vec pod ČVS: ORP-738/3- VYS-B1-2024, zistil, že sťažovateľ počas celého konania nežiadal o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku.
9. Sťažovateľ v procesnej pozícii obvineného mohol podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku požiadať aj o preskúmanie postupu prokurátora krajskej prokuratúry v prípravnom konaní tak, aby boli odstránené nedostatky, ktoré môžu spočívať v tom, že prokurátor nevykonal určitý úkon, nerozhodol alebo rozhodol nezákonne. Žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku vybavuje prokurátor bezprostredne nadriadenej prokuratúry, ktorý ju preskúma a o výsledku upovedomí žiadateľa. Žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku je tak právnym prostriedkom nápravy, ktorý je obvinenému v prípravnom konaní bezprostredne a priamo dostupný (II. ÚS 681/2025). Ústavný súd zohľadnil, že až novelou Trestného poriadku účinnou od 15. marca 2024 boli rozšírené oprávnenia subjektov trestného konania (obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby) žiadať o preskúmanie postupu orgánu činného v trestnom konaní v prípravnom konaní nielen vo vzťahu k vyšetrovateľovi, ale aj vo vzťahu k dozorovému prokurátorovi. V rámci skúmania podmienok
konania ústavný súd dopytom na krajskej prokuratúre, ktorá v súčasnosti vedie túto trestnú vec pod sp. zn. 1 Kv 32/24/1100, zistil, že sťažovateľ ani raz nežiadal dozorovú prokurátorku o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 ods. 1 Trestného poriadku ani o odstránenie prieťahov alebo iných nedostatkov v postupe prokurátora pri vykonávaní jeho pôsobnosti v prípravnom konaní postupom podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku.
10. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nevyužil právne prostriedky ochrany svojich práv, ktoré mu osobitný predpis (Trestný poriadok) účinne poskytuje na odstránenie prieťahov policajného orgánu a krajskej prokuratúry a na ktorých použitie je oprávnený, bolo potrebné jeho ústavnú sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní považovať za neprípustnú podľa § 55 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a preto je založený dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.
11. Ústavný súd dopĺňa, že už uvedené nevylučuje možnosť sťažovateľa opätovne sa obrátiť na ústavný súd po uplatnení (vyčerpaní) žiadostí podľa § 210 Trestného poriadku, ak by sa domnieval, že nimi nedosiahol odstránenie stavu namietaného porušovania svojich práv.
III.1. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom:
12. Ústavný súd môže podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (napr. I. ÚS 333/2020). V prípade ústavnej sťažnosti, pri ktorej je daný dôvod na jej odmietnutie, ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a preto neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a ústavný súd žiadosti sťažovateľa podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde nevyhovel (výrok 1). Bezprostredným dôsledkom nevyhovenia návrhu je odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona o ústavnom súde (výrok 2).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2026
Libor Duľa
predseda senátu