Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 272/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária Bauer s.r.o., Štúrova 19, Košice, proti postupu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu inšpekčnej služby, Útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Východ v konaní vedenom pod ČVS: UIS-73/OPOV-2022, postupu Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne proti postupu Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/1 Gv 161/22/1000) takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len ,a“), Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu inšpekčnej služby, Útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Východ (ďalej len „ÚIS“), postupom krajskej prokuratúry [pôvodne postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „ÚŠP“)] v trestnom konaní vedenom proti sťažovateľovi. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal ÚIS a krajskej prokuratúre konať v napadnutom trestnom konaní bez zbytočných prieťahov a zakázať im pokračovať v ďalšom porušovaní jeho práv. Žiada priznanie finančného zadosťučinenia 4 000 eur a náhrady trov konania pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa ÚIS z 21. novembra 2022 bolo proti sťažovateľovi vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa a .

3. Prokurátor ÚŠP podal 13. marca 2024 v tejto trestnej veci obžalobu, ktorá však bola uznesením Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „ŠTS“) z 12. marca 2024 odmietnutá a vec bola po zrušení ÚŠP vrátená prokurátorovi krajskej prokuratúry pre porušenie práva na obhajobu, pretože sťažovateľovi a jeho obhajcovi neboli predložené úplné spisy vrátane dôkazov v prípravnom konaní, predovšetkým kompletný a v celosti obrazovo-zvukový záznam z doby spáchania skutku, ktorý bol zabezpečený na základe súhlasu sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. augusta 2021 (ďalej len „súhlas sudcu“).

4. Dňa 11. októbra 2024 podal prokurátor krajskej prokuratúry na sťažovateľa v poradí druhú obžalobu pre ten istý skutok. Táto bola uznesením ŠTS z 13. decembra 2024 opätovne odmietnutá z rovnakých dôvodov ako prvá obžaloba a vec bola vrátená prokurátorovi. Sťažnosť krajskej prokuratúry proti tomuto rozhodnutiu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 11. februára 2025 zamietol.

5. Následne bolo so sťažovateľom pred vyšetrovateľom ÚIS opätovne vykonané preštudovanie vyšetrovacieho spisu, avšak opakovane bez toho, aby mu bol obrazovo-zvukový záznam predložený v celosti.

6. Prokurátor krajskej prokuratúry podal 1. septembra 2025 na sťažovateľa v poradí tretiu obžalobu, ktorú ŠTS uznesením zo 16. októbra 2025 odmietol, a to z toho istého dôvodu ako po prvýkrát a druhýkrát, a vec vrátil prokurátorovi. Uznesením z 26. novembra 2025 najvyšší súd zamietol sťažnosť krajskej prokuratúry, v ktorom znova zdôraznil, že po vrátení veci je úlohou prokurátora v prípade opätovného podania obžaloby predložiť súdu úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, ktorých súčasťou musia byť úplné a celistvé obrazovo- zvukové záznamy, ktoré boli získané prostredníctvom informačno-technických prostriedkov na základe súhlasu sudcu, a to za celé obdobie nasadenia predmetných informačno-technických prostriedkov. Ďalej uviedol, že prokurátor sa nesprávne dovoláva akéhosi vlastného práva z reťaze navzájom na seba nadväzujúcich a priamo vecne spätých dôkazov, ktorými podporuje dôvodnosť trestného stíhania, selektovať výseky zapadajúce do trestného obvinenia, znemožňujúc obvinenému oboznámiť sa s nimi ako s celkom, tým sa oboznámiť s dôkazmi proti nemu a vo výsledku sám vyhodnotiť ich dôkaznú, či už procesnú, alebo vecnú kvalitu, a na tom podklade posúdiť spôsob vlastnej obrany proti takému dôkazu. Takýmto postupom nemôže byť zabezpečená realizácia práva sťažovateľa na obhajobu a v plnej miere naplnená zásada rovnosti zbraní.

II. Argumentácia sťažovateľa

7. Sťažovateľ namieta, že v napadnutom trestnom konaní vedenom proti nemu sa porušovatelia – orgány verejnej moci dopúšťajú zbytočných prieťahov. Trestné konanie je porušovateľmi takmer štyri roky vedené v rozpore s právom sťažovateľa na obhajobu a spravodlivý proces, čo opakovane konštatoval v trestnej veci ŠTS a najvyšší súd. V trestnej veci sťažovateľa bola už trikrát podaná obžaloba (13. marca 2024, 11. októbra 2024, 1. septembra 2025), avšak všetky tri boli ŠTS odmietnuté a vec bola vrátená do prípravného konania. Porušovatelia konajú nezákonne, v rozpore

s pokynom a právnym názorom ŠTS vysloveným v uzneseniach o odmietnutí žaloby. Sťažovateľ sa tak pričinením porušovateľov dlhodobo nachádza v právnej neistote. Časové úseky, počas ktorých sa trestná vec sťažovateľa nachádzala pred ŠTS a najvyšším súdom, možno bez ďalšieho pričítať na vrub nečinnosti, neefektívnej, nesústredenej a nezákonnej činnosti porušovateľov.

8. Sťažovateľ uvádza, že nemal podiel na týchto zbytočných prieťahoch. Základnou povinnosťou porušovateľov v trestnej veci sťažovateľa bolo a stále je zabezpečiť taký procesný postup, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza takmer 40 (štyridsať) mesiacov v osobitnom, a síce trestnom konaní, ktoré si vyžaduje prioritné rozhodovanie. Teda nie trikrát podať bezvýsledne obžalobu v rozpore s právnym názorom ŠTS a najvyššieho súdu.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

III.1. K namietanému postupu ÚIS:

9. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity, ktorého podstata vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou ústavného súdu uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. napr. , , , ). Rovnako by opačný záver znamenal popretie významu podústavného práva pri ochrane základných práv. Podústavné právo vytvára nielen orgány verejnej moci s ich osobitými právomocami, ale aj množstvo hmotnoprávnych a procesnoprávnych konštrukcií a inštitútov, ktorých súhrn vytvára právne prostriedky na ochranu základných práv. Preto podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Za právny prostriedok podľa zákona o súde pritom nemožno považovať len zákonom upravený procesný opravný prostriedok (m. m. napr. , , , , ).

10. Postup ÚIS ako vyšetrovateľa v trestnej veci sťažovateľa podlieha pri úkonoch podľa dozoru prokuratúry tak, ako to vyplýva z . Dozor v prípravnom konaní vykonáva prokurátor nielen z úradnej moci, ale aj na základe osobitného návrhu tak, ako to vyplýva z , podľa ktorého obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní s tým, že prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť. Preto je v právomoci prokurátora preskúmať akýkoľvek postup vyšetrovateľa v trestnom konaní a vyjadriť sa k tomu, či bol v súlade so zákonom. Sťažovateľ mal v danej veci procesné postavenie obvineného, a preto mu nič nebránilo

v tom, aby sa odstránenia porušenia svojich práv postupom vyšetrovateľa domáhal postupom podľa (porovnaj ).

11. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou rozhodovacou praxou uzatvára, že sťažovateľ v rozsahu tejto sťažnostnej námietky nevyužil právny prostriedok, ktorý mu v okolnostiach prípadu priznáva účinná právna úprava. Preto je ústavná sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému postupu ÚIS podľa neprípustná a ako taká bola v predmetnej časti podľa v spojení odmietnutá.

III.2. K namietanému postupu krajskej prokuratúry (pôvodne ÚŠP):

12. Novelou účinnou od 15. marca 2024 boli rozšírené oprávnenia subjektov trestného konania (obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby) žiadať o preskúmanie postupu orgánu činného v trestnom konaní v prípravnom konaní nielen vo vzťahu k vyšetrovateľovi, ale aj vo vzťahu k dozorovému prokurátorovi. Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba tak môžu podľa požiadať o preskúmanie postupu prokurátora v prípravnom konaní tak, aby boli odstránené aj iné nedostatky, ktoré môžu spočívať v tom, že prokurátor nevykonal určitý úkon, nerozhodol alebo rozhodol nezákonne. Žiadosť podľa vybavuje prokurátor bezprostredne nadriadenej prokuratúry; ak žiadosť smeruje proti prokurátorovi generálnej prokuratúry, vybavuje ju generálny prokurátor. Príslušný prokurátor žiadosť preskúma a o výsledku upovedomí žiadateľa. Žiadosť podľa tak je právnym prostriedkom nápravy, ktorý je obvinenému v prípravnom konaní bezprostredne a priamo dostupný.

13. Vo vzťahu k napadnutému postupu krajskej prokuratúry mal sťažovateľ k dispozícii účinný prostriedok nápravy priznaný zákonom na ochranu ním označených práv, ktorý v okolnostiach danej veci nevyužil, pretože to v ústavnej sťažnosti netvrdí ani nepreukazuje. O tomto prostriedku nápravy bol oprávnený a povinný rozhodnúť orgán verejnej moci (nadriadený prokurátor), ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu jej neprípustnosti podľa v spojení s a .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2026

Peter Molnár

predseda senátu