Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 684/2025
PDF · 213.87 KB
No categories available
IV. ÚS 684/2025
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa zastúpeného Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-12Cpr/23/2021 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-12Cpr/23/2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní sp. zn. B3-12Cpr/23/2021 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 500 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 949,17 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Uznesením č. k. IV. ÚS 684/2025-12 zo 16. decembra 2025 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť sťažovateľa doručenú 18. septembra 2025, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Mestského súdu Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. B3-12Cpr/23/2021 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľ zároveň žiadal, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie 4 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v rámci napadnutého konania vystupuje v procesnom postavení žalobcu, ktorý sa voči žalovanému zamestnávateľovi domáha zaplatenia 14. platu zamestnanca. Žalobu podal 20. augusta 2021. Po doručení žaloby súd vyzval sťažovateľa na predloženie pracovnej zmluvy výzvou doručenou 9. decembra 2021. Prípisom z 20. januára 2023 mestský súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie žalovaného z 1. júna 2022 k žalobe spolu s výzvou na podanie repliky. Duplika žalovaného bola sťažovateľovi doručená 27. októbra 2023.
3. V rámci prípravy veci na predbežné prerokovanie ústavný súd 10. decembra 2025 dopytom na Informačnej kancelárii mestského súdu zistil, že o žalobe sťažovateľa bolo rozhodnuté rozsudkom z 8. októbra 2025 tak, že žaloba bola zamietnutá. Proti tomuto rozsudku sťažovateľ podal 1. decembra 2025 odvolanie.
II. Argumentácia sťažovateľa
4. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jeho v bode 1 označených práv. Dôvody porušenia označených práv sťažovateľ vidí primárne v nečinnosti mestského súdu, ktorý v pracovnoprávnom spore trvajúcom 4 roky ani len nenariadil termín pojednávania (ku dňu podania ústavnej sťažnosti, pozn.).
5. Dôvodí, že dĺžka trvania konania je vzhľadom na pracovnoprávny charakter sporu neprimeraná a neakceptovateľná. Poukazuje na neprípustný stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza.
III. Vyjadrenie mestského súdu
6. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/961/2025 z 15. januára 2026, doručenom ústavnému súdu 23. januára 2026, opísal priebeh napadnutého konania, ktorý sa zhoduje s opisom priebehu uvedeného sťažovateľom. Nad rámec sťažovateľom vymedzeného opisu priebehu konania doplnil informácie o časových súvislostiach úkonov súvisiacich so zabezpečením písomnej časti konania. Uviedol, že 24. marca 2022 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, pričom vyjadrenie žalovaného bolo mestskému súdu doručené 2. júna 2022. Mestský súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného 20. januára 2023, ktorý sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu 22. februára 2023. Výzvu na vyjadrenie sa žalovaného k vyjadreniu sťažovateľa mestský súd zaslal žalovanému 12. júla 2023, pričom
žalovaný 18. júla 2023 a 20. júla 2023 požiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Vyjadrenie bolo napokon zaslané mestskému súdu 11. augusta 2023.
7. Sťažovateľ zaslal mestskému súdu v deň podania ústavnej sťažnosti žiadosť o nariadenie termínu pojednávania a mestský súd v rovnaký deň nariadil pojednávanie na 8. október 2025, na ktorom aj vyhlásil rozsudok č. k. B3-12Cpr/23/2021-107, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (ďalej aj „rozsudok“).
8. Proti rozsudku sťažovateľ podal odvolanie 2. decembra 2025. Súd v ten istý deň zaslal odvolanie na vyjadrenie žalovanému. Žalovaný vyjadrenie zaslal 16. decembra 2025 s tým, že sťažovateľovi bolo zaslané 19. decembra 2025 s možnosťou podať odvolaciu repliku.
9. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv).
IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
10. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, ako aj s vyjadrením mestského súdu a obsahom vyžiadaného spisového materiálu vo veci dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
11. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní, poukazujúc najmä na skutočnosť, že mestský súd v konaní nepristúpil k nariadeniu pojednávania počas 4 rokov jeho trvania.
12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. IV. ÚS 302/2020, III. ÚS 233/2022, II. ÚS 439/2023).
13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020, I. ÚS 318/2022).
14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v civilnom spore, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
16. Z obsahu ústavnej sťažnosti ani vyjadrenia mestského súdu nevyplýva faktická ani právna náročnosť veci. Právnu ani faktickú náročnosť veci ako dôvod vzniknutých prieťahov v konaní nedeklaroval ani sťažovateľ, ani mestský súd. Mestský súd v napadnutom konaní prejednáva pracovnoprávny spor o zaplatenie nenárokovateľnej zložky mzdy, ktorý sa svojou podstatou nevymyká obvykle súdenej agende všeobecných súdov. Po oboznámení sa so súdnym spisom, ktorý si ústavný súd na účely rozhodnutia vo veci samej od mestského súdu vyžiadal, z neho vyplýva, že konajúci súd rozhodol na prvom pojednávaní bez toho, aby vykonával rozsiahle dokazovanie. Táto okolnosť môže byť indikátorom, že mestský súd v napadnutom konaní neprejednával skutkovo či právne náročnú agendu.
17. Ani správanie sťažovateľa nemožno vnímať ako okolnosť majúcu za následok nedôvodné predlžovanie napadnutého konania. Ústavný súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že sťažovateľ svojím konaním prispieval k dĺžke trvania konania. Je nutné poznamenať, že sťažovateľ síce k dĺžke trvania konania negatívne neprispel, ale ani sa neusiloval o jeho rýchlejší priebeh, napríklad žiadosťou o nariadenie termínu pojednávania či sťažnosťou predsedovi súdu. Uvedené nemá vplyv na posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti, avšak ústavný súd túto skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia.
18. Pokiaľ ide o postup mestského súdu v napadnutom konaní, ústavný súd ho vyhodnocuje ako primárnu okolnosť vzniku prieťahov v konaní. Kumuláciou zjavne sporadického výkonu jednotlivých úkonov v dlhších časových obdobiach a opomenutia mestského súdu zaoberať sa napadnutým konaním v tomto konaní vznikli prieťahy. Posudzujúc postup mestského súdu v konaní, ústavný súd akcentuje dĺžku obdobia od podania žaloby do nariadenia prvého termínu pojednávania ako prvého relevantného úkonu vo veci smerujúceho k prejednaniu a rozhodnutiu, ktorá trvala 4 roky. Už táto okolnosť sama osebe potvrdzuje, že v konaní vznikli prieťahy dosahujúce ústavnoprávne relevantnú intenzitu.
19. Ústavný súd stabilne pripomína, že personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ústavnej sťažnosti zároveň nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní alebo dospieť k záveru, či príčiny majú objektívny, alebo subjektívny charakter. Dôležité je rozhodnúť o tom, či k týmto prieťahom v konaní došlo, a odstrániť právny stav neistoty sťažovateľa (II. ÚS 116/2025).
20. Po zhodnotení všetkých okolností prípadu preto ústavný súd dospel v danej veci k záveru, že napadnuté konanie trpí prieťahmi, ktoré idú na vrub postupu mestského súdu. Vzhľadom na uvedené preto uzatvára, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
V. Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
21. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Hoci mestský súd vydal rozsudok, spis sa z dôvodu konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa nachádza na ústavnom súde a bude vrátený mestskému súdu na účel zabezpečenia písomnej časti odvolacieho konania a predloženia veci odvolaciemu súdu. Z uvedeného dôvodu možno predpokladať ďalšiu činnosť mestského súdu súvisiacu so zabezpečením úkonov v odvolacom konaní, preto ústavný súd vyslovil príkaz mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
22. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ požadoval priznanie zadosťučinenia 4 000 eur, čo odôvodňoval odmietnutím výkonu spravodlivosti a stratou viery v súdnu ochranu. Zároveň poukázal na to, že predmetom konania je pracovnoprávny spor.
23. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
24. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal okrem dĺžky napadnutého konania aj na jeho charakter a správanie sťažovateľa, ako aj na dôvody vzniku zbytočných prieťahov v konaní. Vzhľadom na uvedené okolnosti preto rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia 1 500 eur (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).
VI. Trovy konania
25. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 949,17 eur (bod 4 výroku nálezu).
26. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“); § 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2025 je 371 eur a hodnota režijného paušálu je 14,84 eur. Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Ústavný súd vypočítanú náhradu trov sťažovateľa zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, pretože jeho právny zástupca je platiteľom tejto nepriamej dane.
27. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2026
Libor Duľa
predseda senátu