Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 406/2026
PDF · 186.59 KB
No categories available
I. ÚS 406/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátom JUDr. Matejom Oslackým, Jarabinková 8E, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B2-46D/520/2018, po podaní dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3CoD/5/2024-338 z 30. januára 2025 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B2-46D/520/2018 po podaní dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3CoD/5/2024-338 z 30. januára 2025 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e mu Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 824,72 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 406/2026 z 30. júna 2026 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa, doručenú ústavnému súdu 18. mája 2026, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní označenom v záhlaví, a to po podaní dovolania. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti, priložených príloh, vlastnej rozhodovacej činnosti (IV. ÚS 374/2024) a vyjadrenia mestského súdu vyplýva, že 12. júla 2018 bolo pôvodne na Okresnom súde Bratislava II začaté dedičské konanie po nebohej matke sťažovateľa. Dňa 25. augusta 2023 (už) mestský súd prostredníctvom notára rozhodol o vyporiadaní dedičstva. Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn. 3CoD/5/2024 z 30. januára 2025, proti ktorému podal 18. júna 2025 sťažovateľ dovolanie. Mestský súd vyzval 1. októbra 2025 sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a 8. októbra 2025 zaslal dovolanie druhej účastníčke na vyjadrenia. Následne bol prípis na vyjadrenie k dovolaniu zverejnený na úradnej tabuli mestského súdu od 13. januára 2026 do 13. februára 2026 a 5. februára 2026 mestská časť Bratislava-Petržalka oznámila uloženie písomnosti. Dňa 2. júla 2026 bola vypracovaná predkladacia správa a spis bol postúpený najvyššiemu súdu.
3. Postup mestského súdu už bol predmetom konania pred ústavným súdom, ktorý nálezom č. k. IV. ÚS 374/2024-24 z 1. októbra 2024 vyslovil porušenie práv sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal mestskému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.
II.
Argumentácia sťažovateľa
4. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že došlo k porušeniu sťažovateľom označených práv v dôsledku neefektívnej a nesústredenej činnosti súdu v dedičskom konaní, ktoré trvá od roku 2018 (viac než 7 rokov). Neefektívnosť a nesústredený postup v činnosti súdu sťažovateľ vidí v skutočnosti, že od podania dovolania uplynulo viac než 11 mesiacov, dovolanie nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti predložené dovolaciemu súdu na rozhodnutie. Mestský súd bol nečinný od podania dovolania (18. júna 2025) až do zaslania výzvy na zaplatenie súdneho poplatku a zaslania dovolania druhej účastníčke, teda viac ako 3 mesiace. Následne od oznámenia o nedoručení zásielky do zverejnenia výzvy na vyjadrenie a zaslanie dovolania mestskej časti a po márnom uplynutí lehoty na vyjadrenie k dovolaniu mestský súd opäť nekonal. V rámci administratívnej fázy dovolacieho konania nemožno uvažovať o zložitosti veci a sťažovateľ neprispel svojím správaním k neprimeranej dĺžke konania.
III. Vyjadrenie mestského súdu
5. Predsedníčka mestského súdu uviedla zoznam procesných úkonov vykonaných od podania dovolania do predloženia spisu najvyššiemu súdu a odkázala na vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá pripomína, že v období od 16. februára 2026 do 31. marca 2026 nebolo objektívne možné vo veci konať z dôvodu sťahovania súdu do nového sídla. Prípadné prieťahy od apríla do júla 2026 boli spôsobené taktiež objektívnymi okolnosťami na strane vyššej súdnej úradníčky (sabatikal) a zákonnej sudkyne (čerpanie dovolenky a prekážky v práci na strane zamestnanca, pojednávacie
dni). Zákonná sudkyňa vo vyjadrení poukazuje aj na dlhotrvajúce enormné pracovné zaťaženie celého súdneho oddelenia, ktoré objektívne znemožňuje konať v predmetnej veci promptnejšie. V jej civilných oddeleniach sa nachádza 2606 nevybavených vecí a časovo náročné je aj samotné vyjadrovanie sa k ústavným sťažnostiam na prieťahy v konaní. Na vznik možných prieťahov v konaní za uvedených okolností opakovane upozornila predsedníčku mestského súdu.
6. Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné zasielať vyjadrenie mestského súdu sťažovateľovi na repliku, najmä z dôvodu, že v ňom neboli spochybnené jeho tvrdenia, ako aj preto, že jeho obsahom je najmä poukázanie na všeobecne známu preťaženosť všeobecných súdov. Prípadná replika tak nemá vecný potenciál ovplyvniť rozhodnutie ústavného súdu.
IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
7. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov konania a predloženej chronológie procesných úkonov je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci [§ 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)].
8. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru – m. m. I. ÚS 381/2020, I. ÚS 304/2021, pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím.
9. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou, ako aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Frydlender proti Francúzsku z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96) zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu, a prihliada aj na význam konania pre sťažovateľa.
10. Prvé kritérium je z pohľadu posúdenia prieťahov v danom štádiu napadnutého konania úplne bezvýznamné. Predmetom posudzovania je vyhodnotenie postupu mestského súdu iba po podaní dovolania proti uzneseniu krajského súdu. Sťažovateľ neprispel žiadnym výrazným spôsobom k doterajšej dĺžke napadnutého konania po podaní dovolania.
11. V súvislosti s hodnotením samotného postupu mestského súdu ústavný súd konštatuje, že účastníci sa na popise priebehu napadnutého konania zhodli. Ústavný súd preto z neho vychádzal ako z nespornej skutočnosti. Od podania dovolania (18. júna 2025) do predloženia spisu najvyššiemu súdu (2. júla 2026) uplynul viac než jeden rok, počas ktorého mestský súd pristúpil k vyrubeniu súdneho poplatku a k pokusom o doručenie dovolania na vyjadrenie druhej účastníčke konania.
12. Ústavný súd už vyslovil, že pokiaľ ide o vykonanie procesných úkonov súvisiacich s podaným dovolaním, ide o jednoduché a štandardné procesné úkony „administratívnej povahy“, ktoré si nevyžadujú osobitnú časovú alebo odbornú náročnosť. Primeranou a z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľnou dobou, v ktorej súd prvej inštancie realizuje procesné úkony po podaní dovolania podľa § 436 a § 437 Civilného sporového poriadku, by podľa názoru ústavného súdu mala byť doba do troch mesiacov. V opačnom prípade sa úplne stráca význam slova „bezodkladne“ a absencia rýchlosti postupu súdu v takých jednoduchých úkonoch dokáže výrazne prispieť k predĺženiu celkovej dĺžky konania (I. ÚS 437/2021, IV. ÚS 604/2022).
13. V okolnostiach veci ústavný súd prihliada aj na skutočnosť, že mestskému súdu už v napadnutom konaní prikázal konať bez zbytočných prieťahov nálezom sp. zn. IV. ÚS 374/2024. Príkaz ústavného súdu všeobecnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov nemá charakter odporúčania. Nerešpektovanie takéhoto príkazu spôsobuje ujmu nielen samotnému sťažovateľovi, ale aj spochybňuje dôveru verejnosti v súdny systém a vo výkon spravodlivosti (I. ÚS 92/2022, č. 16/2022 ZNaU).
14. Vo vzťahu k obrane spočívajúcej v argumentácii o nadmernej zaťaženosti mestského súdu, jeho personálneho poddimenzovania či prieťahom vzniknutých v dôsledku sťahovania ústavný súd vyjadruje pochopenie k tomuto neprimeranému stavu (porov. II. ÚS 347/2025). Na druhej strane však poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
15. Zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní alebo vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu ku konkrétnym sudcom, súdnej administratíve, predsedom súdov či k rezortnému ministerstvu (m. m. III. ÚS 189/2023). Rovnako účelom ústavnej sťažnosti nie je dospieť k záveru, či príčiny majú objektívny alebo subjektívny charakter.
16. Podľa názoru ústavného súdu sa tak mestský súd dopustil nečinnosti, ako aj nesústredenej činnosti v prípravnej fáze dovolacieho konania, a to napriek celkovej dovtedajšej dĺžke konania a napriek predchádzajúcemu nálezu ústavného súdu, čím sa dopustil porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
V. Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
17. Hoci ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľom namietaných základných práv (výrok 1 tohto nálezu), neformuloval mestskému súdu príkaz konať podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, keďže v čase rozhodovania o ústavnej sťažnosti sa súdny spis nachádzal na najvyššom súde, ktorý rozhoduje o sťažovateľom podanom dovolaní (bod 4 výroku tohto nálezu).
18. Okrem toho sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur. Ústavný súd vzhľadom na všetky okolnosti posudzovaného prípadu v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 135 zákona o ústavnom súde finančné zadosťučinenie priznal, majúc pritom na zreteli, že jeho cieľom je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného majetkového prospechu. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
19. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia v danej veci ústavný súd prihliadol na dĺžku napadnutej časti konania a na mieru právnej neistoty sťažovateľa využívajúceho mimoriadny opravný prostriedok (s ohľadom na skutočnosť, že vo veci prejednania dedičstva bolo už právoplatne rozhodnuté) a intenzitu zásahu do jeho základných práv. Vzhľadom na uvedené rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia 500 eur (bod 2 výroku tohto nálezu). Vo zvyšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
VI. Trovy konania
20. Sťažovateľ, ktorý požiadal o náhradu trov konania, ich však v ústavnej sťažnosti nevyčíslil. Aj napriek uvedenému ústavný súd disponujúci širokým priestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu (III. ÚS 209/2020, I. ÚS 238/2021), s prihliadnutím na výsledok konania priznal sťažovateľovi [§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde náhradu trov konania v celkovej sume 824,72 eur (výrok 3 tohto nálezu).
21. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Advokátovi patrí náhrada trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2026 (príprava a prevzatie právneho zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) v hodnote 2 x 396,50 eur a režijný paušál 2 x 15,86 eur.
22. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. júla 2026
Miroslav Duriš predseda senátu