Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 536/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , advokáta, proti postupu a rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. -247 z 23. septembra 2025 a proti postupu a rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. mája 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa a (ďalej len ,a“), práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd označenými rozsudkami správneho súdu a najvyššieho správneho súdu. Navrhuje, aby ústavný súd napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil najvyššiemu správnemu súdu na ďalšie konanie a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 15 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím z 3. decembra 2020 sťažovateľovi od 1. januára 2021 zvýšila dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 447,80 eur mesačne. Sťažovateľ napadol toto rozhodnutie odvolaním, keďže nesúhlasil s postupom pri výpočte starobného dôchodku. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo 14. apríla 2021 odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie týkajúce sa valorizácie. Uviedol, že sťažovateľove námietky týkajúce sa celkového výpočtu a priznania starobného dôchodku už boli predmetom súdneho konania na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. a na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. .

3. Žalobu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia správny súd napadnutým rozsudkom zamietol ako nedôvodnú. Zdôraznil, že predmetom konania je rozhodnutie „len“ o zvýšení

starobného dôchodku, nie rozhodnutie o jeho priznaní ani jeho celkový výpočet. Preto námietky sťažovateľa smerujúce proti predchádzajúcim rozhodnutiam v administratívnom i súdnom konaní nemožno považovať za relevantné. Konštatoval, že Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. Následnú kasačnú sťažnosť sťažovateľa najvyšší správny súd napadnutým rozsudkom zamietol ako nedôvodnú, keďže v nej vymedzil námietky, ktoré sa netýkali podstaty preskúmavaného rozhodnutia. Sťažovateľ žiadne konkrétne námietky proti zvýšeniu dôchodkovej dávky od 1. januára 2021 neuvádzal. Keďže predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie o valorizácii, úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť a zákonnosť priznanej výšky valorizácie, nie preskúmanie zákonnosti iných rozhodnutí, ktoré predchádzali jeho vydaniu.

II. Argumentácia sťažovateľa

5. Napadnuté rozsudky sú podľa sťažovateľa arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže Sociálna poisťovňa i správne súdy ignorovali jeho návrhy na vykonanie dokazovania, odmietli ich ako nadbytočné. Nevysporiadali sa s novými argumentmi sťažovateľa a vec nesprávne právne posúdili. Uprednostnili formalistický výklad procesných noriem pred materiálnou ochranou jeho práv. Vôbec sa tak nezaoberali tvrdeniami o porušovaní ľudských práv a zneužívaní maloletého sťažovateľa počas jeho štúdia v 1. a 2. ročníku na vojenskej strednej odbornej škole. Podľa jeho názoru mali súdy skúmať materiálny obsah v tomto období vykonávaných činností. V tejto súvislosti sa dožaduje realizácie sudcovskej tvorby práva. Pre tento účel predložil listinné dôkazy majúce súvis s jeho štúdiom na vojenskej strednej odbornej škole.

6. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ rozsiahlo popisuje svoje stredoškolské štúdium a zhodne ako v konaní pred správnym súdom i najvyšším správnym súdom opakovane prezentuje svoje vnímanie uvedeného obdobia ako výkonu vojenskej služby, počas ktorého boli porušované jeho základné ľudské práva a slobody výkonom de facto nútenej práce. Z uvedeného vyvodzuje svoje oprávnené očakávanie, že tento reálny výkon vojenskej služby v období od 1. septembra 1968 do 18. novembra 1970 má byť zaradený do I. kategórie funkcií pre potreby výpočtu starobného dôchodku.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho označených práv rozsudkom správneho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne o valorizácii jeho starobného dôchodku, a potvrdzujúcim rozsudkom najvyššieho správneho súdu, ktoré považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné z dôvodu nevykonania riadneho dokazovania a nevysporiadania sa s jeho argumentmi.

8. Sťažovateľ podanou ústavnou sťažnosťou napáda aj rozsudok správneho súdu, proti ktorému podal kasačnú sťažnosť zamietnutú rozsudkom najvyššieho správneho súdu. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti aj v ústavnej sťažnosti namieta obdobné nedostatky rozsudku správneho súdu (resp. v rámci svojej sťažnostnej argumentácie uvádza vo vzťahu k obom rozsudkom rovnaké dôvody).

9. Opätovnému prieskumu rozsudku správneho súdu zo strany ústavného súdu však bráni princíp subsidiarity, keďže proti nemu existoval dostupný prostriedok nápravy na zabezpečenie účinnej ochrany základných práv a slobôd, a to kasačná sťažnosť, ktorú sťažovateľ využil. Spôsob, akým sa najvyšší správny súd s kasačnou sťažnosťou vysporiadal, bude predmetom prieskumu ústavného súdu v ďalšej časti tohto uznesenia.

10. Uvedené viedlo ústavný súd k odmietnutiu ústavnej sťažnosti v tejto časti podľa v spojení s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pre jej neprípustnosť.

11. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho správneho súdu je potrebné poukázať na povahu a špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Treba preto vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy.

12. Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti oboznámil s napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu (v spojení s predchádzajúcim rozsudkom správneho súdu), aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu s limitmi označených práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta. Uvedený prieskum vykonal ústavný súd v medziach svojich právomocí, a teda posudzoval kvalitu odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho správneho súdu a ústavnú súladnosť interpretácie právnej úpravy, ktorú najvyšší správny súd vo veci aplikoval, inými slovami, ústavnú udržateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho správneho súdu.

13. Najvyšší správny súd posúdil vec sťažovateľa a s dostatočne jasným a zrozumiteľným odôvodnením potvrdil závery správneho súdu. Ústavný súd vzhľadom na uvedené nepovažuje námietky sťažovateľa za dôvodné a konštatuje, že námietka, ktorú sťažovateľ považuje za kľúčovú, nesúvisela s predmetom súdnej ochrany v prejednávanej veci. Najvyšší správny súd pri právnom posúdení vychádzal z ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení upravujúcich valorizáciu starobného dôchodku. Zdôraznil, že námietky sťažovateľa prezentované aj v kasačnej sťažnosti týkajúce sa nutnosti započítania obdobia jeho štúdia v 1. a 2. ročníku na vojenskej strednej odbornej škole do starobného dôchodku v I. kategórii funkcií nesúvisia s predmetom preskúmavaného rozhodnutia (o zvýšení starobného dôchodku), ale smerujú proti rozhodnutiam predchádzajúcim jeho vydaniu. Napadnutý rozsudok nejaví známky ústavnej nekonformnosti ani arbitrárnosti a nemožno ho považovať ani za zjavne neodôvodnený. Uvedené dáva zároveň odpoveď na námietku nedostatočného dokazovania (sťažovateľ navrhoval dokazovanie skutočností, ktoré neboli predmetom napadnutého správneho konania). Za takéhoto stavu niet z ústavnoprávneho pohľadu dôvodu na to, aby ústavný súd do ústavne konformného výkladu najvyššieho správneho súdu zasahoval.

14. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti rozsiahlo popisuje svoje stredoškolské štúdium a ústavnému súdu predkladá prílohy majúce povahu dôkazov o materiálnom výkone vojenskej služby v tomto období. Z uvedeného je zrejmé nepochopenie pozície ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ), ktorý stojí mimo sústavu všeobecných súdov,

a preto ho nemožno považovať za ďalšiu „superrevíznu“ inštanciu v systéme justície. Ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti nie je súdom skutkovým.

15. Sťažovateľovi bolo v napadnutom konaní opakovane pripomenuté, že administratívne, ako aj súdne konanie o samotnom priznaní jeho starobného dôchodku a o jeho výpočte už bolo právoplatne ukončené. Jeho závery boli aj predmetom skúmania pred ústavným súdom (v konaní vedenom pod sp. zn. ). Ústavný súd konštatuje, že v tomto konkrétnom konaní o sťažovateľovej ústavnej sťažnosti môže posúdiť iba okolnosti týkajúce sa napadnutého rozsudku najvyššieho správneho súdu, nie okolnosti nemajúce s ním ani so samotným rozhodnutím žalovanej o valorizácii starobného dôchodku žiadnu súvislosť.

16. Sťažovateľ okrem toho vystupuje opakovane ako právny zástupca iných sťažovateľov domáhajúcich sa zápočtu doby štúdia v úvodných ročníkoch vojenských stredných škôl ako zamestnania zaradeného do I. resp. II. kategórie funkcií (služobný pomer vojaka), preto sú mu závery ústavného súdu týkajúce sa tejto problematiky dobre známe (pozri napr. rozhodnutia vo veci sp. zn. , , , , , , , ).

17. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

18. Sťažovateľ sa v petite ústavnej sťažnosti domáha aj vyslovenia porušenia základného práva podľa . V tejto časti je potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa vzhľadom na absolútnu absenciu akéhokoľvek odôvodnenia porušenia tohto ustanovenia .

19. Sťažovateľ sa svojou námietkou o uprednostnení prísne formalistického výkladu procesných noriem pred materiálnou ochranou jeho ľudských práv a snahou o realizáciu sudcovskej tvorby práva (či už na úrovni správneho súdnictva, alebo pred ústavným súdom) vlastne domáha rozhodovania na základe dokazovania okolností stredoškolského štúdia, údajne majúceho povahu výkonu vojenskej služby, namiesto posudzovania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne na základe podkladov predložených jej Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Ústavný súd vníma pocit krivdy sťažovateľa a jeho nespokojnosť s rozsahom hmotného zabezpečenia v starobe, no nad rámec už uvedeného pripomína, že možnosti postupu administratívnych orgánov, správnych súdov i jeho vlastného postupu je nevyhnutné vnímať vo svetle , ako aj príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, a . Ich rešpektovanie preto nevníma ako formalizmus, ale ako nevyhnutný predpoklad fungovania demokratického a právneho štátu, ktorý nemôže ustúpiť subjektívnym predstavám o ideálnom fungovaní spravodlivosti mimo rámca akýchkoľvek procesných pravidiel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2026

Miroslav Duriš predseda senátu