Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 143/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra Straku

a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného JUDr. Martinom Gavuliakom,

advokátom, Kašmírska 7, Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30. júna 2020, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 23. septembra 2019 a rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne

č. 560 920 6812 0 zo 6. decembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 7. októbra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) pre tvrdené porušenie jeho základných práv v záhlaví uvedenými

rozhodnutiami vydanými v konaní týkajúcom sa jeho starobného dôchodku.

2. Napadnutým rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne

č. zo 6. decembra 2018 bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa

proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredia z 20. februára 2017, ktorým bola zamietnutá

žiadosť sťažovateľa o prepočet a doplatenie starobného dôchodku k dovŕšenému veku

57 rokov a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené v celom rozsahu. Dôvodom zamietnutia

žiadosti bola skutočnosť, že sťažovateľ nesplnil podmienky na priznanie dôchodku

vo veku 57 rokov uvedené v o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

ktorého aplikácie sa domáhal, pretože neodpracoval najmenej 20 rokov služby

v I. a II. kategórii, ani 18 rokov služby v I. kategórii funkcií, vyžadovanú

týmto ustanovením; doba služby v III. kategórii sa nezohľadňuje.

3. Na podklade žaloby sťažovateľa preskúmal rozhodnutie generálneho riaditeľa

Sociálnej poisťovne Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“). Ústavnou sťažnosťou

napadnutým rozhodnutím žalobu sťažovateľa zamietol. Krajský súd uviedol,

že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca vykonával službu zaradenú

do I. a II. kategórie funkcií 18 rokov a 249 dní. Rovnako nebolo sporné ani to, že žalobca

vykonával od 1. januára 2000 do 14. mája 2003 zamestnanie III. kategórie. Sporné

bolo zodpovedanie právnej otázky, či zamestnanie v III. kategórii sa považuje za tzv. službu

v ostatných prípadoch v zmysle ,

podľa ktorého má vojak z povolania nárok na starobný dôchodok, ak dosiahol vek 57 rokov

a vykonával najmenej 20 rokov službu „v ostatných prípadoch“ [t. j. nevykonával

aspoň 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie, tak ako to vyžaduje písm. a) uvedeného

ustanovenia, pozn.]. Krajský súd dospel k záveru, že dobu výkonu zamestnania

v III. pracovnej kategórii nemožno subsumovať pod službu v ostatných prípadoch

v zmysle V prípade sťažovateľa

bolo treba vychádzať z v spojení

s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), keďže mu vznikol nárok na starobný dôchodok

po 1. januári 2004, a teda jeho nároky týkajúce sa výkonu funkcie vojaka z povolania

zostávajú zachované, len pokiaľ ide o jeho zaradenie do I. a II. pracovnej kategórie.

Nárok na dôchodok mu v súlade s

vznikol po dosiahnutí 58 rokov veku (20. septembra 2014), preto bola jeho žaloba

zamietnutá ako nedôvodná.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) kasačnú sťažnosť

sťažovateľa zamietol. Uviedol, že spornou ostala otázka, či Sociálna poisťovňa mala

do počtu rokov zvýhodneného pracovného zaradenia pre určenie dôchodkového veku

započítať aj obdobie služby v III. pracovnej kategórii. Poukázal na § 274 ods. 1 zákona

č. , podľa ktorého sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia

zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. Tie sú upravené v

(zaradenie do I. a II. pracovnej kategórie je upravené v § 14; nároky vyplývajúce

z tohto zaradenia v , a ). Dôchodkový vek je

stanovený na 62 rokov, skorší vznik nároku na starobný dôchodok odôvodňuje splnenie

podmienok uvedených v , alebo a

Zb. Od účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov v znení

neskorších predpisov (t. j. od 29 apríla 1998; ďalej len „“)

sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú ustanovenia § 130 až § 145 zákona

č. (ďalej aj „piata časť “), teda ani jeho

ods. 1 písm. b), ktorého aplikácie sa domáhal sťažovateľ. Preto nárok sťažovateľa na skorší

dôchodkový vek bolo možné odôvodniť len s poukazom na

Zb., pričom sťažovateľ spĺňal podmienky uvedené v písmene c) tohto ustanovenia,

teda nárok na dôchodok mu vznikol dovŕšením veku 58 rokov.

5. Podľa sťažovateľa Sociálna poisťovňa, ako aj súdy porušili jeho práva,

keď mu v dôsledku neuznania odpracovaných rokov v III. pracovnej kategórii

odmietli priznať skorší nárok na odchod do dôchodku podľa ustanovenia § 132

ods. 1 písm. b) Názor najvyššieho súdu o neaplikácii piatej časti

je navyše v rozpore s jeho ustálenou praxou, konkrétne

rozhodnutiami sp. zn. z 30. júna 2020,

z 26. septembra 2019 a sp. zn. z 11. októbra 2017. Z uvedených rozhodnutí

má vyplývať, že nesledoval zrušenie piatej

časti , ale jej aplikáciu nepripustil na sociálne zabezpečenie vojakov

vzniknuté po účinnosti a podľa tohto zákona. Teda piata časť

sa nepoužije pre účely osobitného sociálneho systému podľa zákona o sociálnom

zabezpečení vojakov a použije sa pre všeobecný systém sociálneho poistenia. Sťažovateľ

v závere uvádza, že Sociálna poisťovňa bežne priznáva starobný dôchodok

vo veku 57 rokov s použitím 20 rokov služby I. a II. kategórie s poukazom na § 132

ods. 2 Rovnaký prístup očakával aj v jeho prípade.

Boli preto porušené jeho legitímne očakávania, ktoré sú základným znakom právneho štátu

a súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na to žiada, aby ústavný súd

napadnuté rozhodnutia zrušil a priznal mu primerané zadosťučinenie v sume 3 000 €,

keďže Sociálna poisťovňa rozhodovala o tej istej žiadosti už trikrát z dôvodu neznalosti

či zámerne nesprávnej aplikácie práva.

II.

6. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní najprv skúma splnenie podmienok

konania.

7. V časti, v ktorej ústavná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa

Sociálnej poisťovne a proti rozsudku krajského súdu, ide o návrh, na prerokovanie

ktorého nemá ústavný súd právomoc. Vo vzťahu k týmto rozhodnutiam mal sťažovateľ

opravné prostriedky (žalobu a kasačnú sťažnosť), ktoré aj využil. Poskytnutie ochrany

v prípade potenciálneho porušenia dotknutých článkov v danom prípade spadalo

do právomoci krajského súdu, resp. najvyššieho súdu, čo v zmysle § 132 ods. 1 zákona

o ústavnom súde vylučuje právomoc ústavného súdu. Preto ústavný súd návrh

v tejto časti odmietol podľa pre nedostatok

právomoci.

8. Právomoc ústavného súdu je daná vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu

najvyššieho súdu. Podľa ústavný súd

môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť ústavnú

sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená. Uvedené ustanovenie dáva v záujme racionality

a efektivity konania ústavnému súdu právomoc posúdiť opodstatnenosť návrhu predtým,

než dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom. Zjavne neopodstatnená

je taká sťažnosť, keď uplatnené námietky (vady vytýkané rozhodnutiu) nie sú spôsobilé

spochybniť jeho ústavnosť. O takú situáciu ide aj v posudzovanom prípade.

9. Podstata argumentácie sťažovateľa spočíva v tom, že najvyšší súd mal rozhodnúť

v rozpore so svojou ustálenou praxou, konkrétne rozhodnutiami sp. zn.

z 30. júna 2020, z 26. septembra 2019 a 3 sp. zn. Komp 1/2016

z 11. októbra 2017, keď vylúčil použitie piatej časti

na vec sťažovateľa. V rozhodnutiach sp. zn. a sp. zn.

(v rozhodnutí sp. zn. sa najvyšší súd sťažovateľom nastolenými otázkami

vôbec nezaoberal, keďže napadnuté rozhodnutie zrušil v podstate z procesného dôvodu)

najvyšší súd posudzoval situácie, keď žiadateľ o dôchodok podmienky na vznik nároku

na dávku starobného dôchodku (vrátane dovŕšenia dôchodkového veku) splnil

pred 1. januárom 2004 (vo veci sp. zn. vnikol žalobcovi nárok

na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku 11. novembra 1996, pozri

body 14 a 49 rozhodnutia; vo veci sp. zn. žalobca dôchodkový vek 55 rokov

dovŕšil 6. marca 2003), čo nie je prípad sťažovateľa. Tomu nárok na dôchodok vznikol

až po 1. januári 2004 (vznik nároku na dôchodok je daný kumulatívnym splnením

podmienky dôchodkového veku a odpracovaných rokov). Preto na prípad sťažovateľa

nedopadá nosný záver vyslovený v rozhodnutiach, na ktoré poukazuje sťažovateľ,

podľa ktorého sa na konania o skôr vzniknutom (časovo obmedzené dátumom

do 1. januára 2004) nároku na dávku a jej výplatu z dôchodkového zabezpečenia použijú

v zmysle predpisy účinné do 31. decembra 2003

(medzi ktoré patrí , pozn.). Nejde totiž o konanie o nároku na dávku

vzniknutom pred 1. januárom 2004.

10. Sťažovateľ dosiahol dôchodkový vek a požiadal o dôchodok až za účinnosti

, preto Sociálna poisťovňa postupovala podľa tohto zákona.

všeobecný vek odchodu do dôchodku stanovuje na 62 rokov

(§ 65 ods. 2), pričom uvedené je v prípade vojakov z povolania modifikované ustanovením

§ 274 ods. 1, podľa ktorého sa u týchto osôb zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia

zamestnaní do I. a II. (nie však III.) pracovnej kategórie. Medzi zachované nároky

patrí aj nárok na zníženie veku odchodu do dôchodku v dôsledku zohľadnenia zamestnania

I. pracovnej kategórie, prípadne služby I. alebo II. kategórie funkcií, vykonávaného

pred 1. januárom 2000, ktorý bol zakotvený v Preto bol vek

vzniku nároku na starobný dôchodok u sťažovateľa v súlade s § 174 ods. 1 písm. c) zákona

č. znížený na 58 rokov. Požiadavka sťažovateľa, aby mu pre účely zníženia

veku odchodu do dôchodku bola zohľadnená služba v III. pracovnej kategórii,

nemá oporu v aplikovateľných právnych predpisoch. Námietka sťažovateľa,

podľa ktorej malo byť neuznaním rokov odpracovaných v III. kategórii zasiahnuté

do jeho základného práva na spravodlivý proces či na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe, je zjavne neopodstatnená.

11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sčasti

podľa ako návrh, na prerokovanie

ktorého nemá právomoc a sčasti podľa

ako návrh zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2021

Robert Šorl

predseda senátu