Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/88/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Odnogu a sudcov Mgr. Martina Vozára a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. F. XX/XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Ilava, na neverejnom zasadnutí dňa 22. júla 2026 prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. mája 2026, sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. mája 2026, sp. zn. , bolo rozhodnuté nasledovne:

„I. Podľa , Tr. zákona v spojení s sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 11.11.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 27.01.2022.

II. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona odsúdenému určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a súčasne nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 1 (jeden) rok a zároveň odsúdenému ukladá v čase probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia a povinnosti:

- podľa § 51 ods. 3 Tr. zákona zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

- podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.“

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Prokurátor sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil. V odôvodnení sťažnosti prokurátor poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého uznesenia a ďalej uviedol nasledovné:

„Bezprostredne po vyhlásení uvedeného uznesenia na verejnom zasadnutí intervenujúci prokurátor podal proti predmetnému uzneseniu sťažnosť. Dôvodom podania sťažnosti je hlavne predpoklad, že u odsúdeného A. B. v zmysle nie je splnená predovšetkým materiálna podmienka podmienečného prepustenia spočívajúca v zákonnej požiadavke vedenia riadneho života z jeho strany v budúcnosti. Odsúdený A. B. v odpise registra trestov vykazuje celkovo spolu tri odsúdenia vrátane posledného odsúdenia v trestnej veci vedenej Okresným súdom Trenčín sp. zn. v rámci ktorého aktuálne vykonáva svoj v poradí druhý nepodmienečný trest odňatia slobody. Predchádzajúci nepodmienečný trest odňatia slobodu vykonal v roku 2012 v rámci trestnej veci Okresného súdu Trenčín

sp. zn. . Prvé odsúdenie v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. má už zahladené. V hodnotení ústavu na výkon trestu sa uvádza, že odsúdený A. B. je len čiastočne kritický k ním spáchanej trestnej činnosti, kedy takýto postoj nemôže predstavovať prejav polepšenia, keď si odsúdený svoje protiprávne konanie a jeho dôsledky ani po vykonaní významnej časti uloženého trestu odňatia slobody dostatočne nepripúšťa. Pritom však aj zmena nazerania na vlastnú trestnú činnosť je jedným z výrazom polepšenia. Správu ústavu o vnútornom nazeraní menovaného odsúdeného na ním spáchanú trestnú činnosť je pritom potrebné vyhodnotiť ako objektívnu, poskytujúcu objektívny obraz o stupni jeho nápravy. Uvedený záver hodnotenia odsúdeného z ústavu pre výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom ho aktuálne vykonáva, vypracovaného personálom Zboru väzenskej a justičnej stráže SR po profesionálnej a odbornej stránke sa podieľajúcom na prevýchove odsúdeného preto nevyznieva v jeho prospech. Odsúdený A. B. teda len čiastočne preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie. Resocializačná prognóza odsúdeného je nepriaznivá na základe vysokého rizika recidívy trestnej činnosti. Vzhľadom k tomu, že u odsúdeného ide už v poradí o druhý nepodmienečný výkon trestu, a to dokonca zo závažnejšej trestnej činnosti vykazujúcej tentoraz už znaky zločinu možno konštatovať, že u odsúdeného aktuálne vykonávaný trest neplní len resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej a generálnej prevencie, či morálneho odsúdenia, ale najmä ochrannú funkciu, kedy sa ďalším výkonom trestu u menovaného odsúdeného zabezpečuje ochrana spoločnosti. Rozhodnutie okresného súdu o jeho podmienečnom prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody na slobodu za súčasného uloženia skúšobnej doby preto nemožno vyhodnotiť ako vecne správne. V prípade menovaného odsúdeného by mala do popredia vystúpiť skôr represívna zložka trestu a zabezpečiť tak u neho ďalší výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody ktorý, aby splnil svoj účel, by mal byť v tomto prípade uplatnený v celom rozsahu. Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva len v tom, že odsúdený bude po zákonom predpísanej dobe výkonu trestu automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky predpísanej zákonom, a to bez prihliadnutia k účelu trestu. Podmienečné prepustenie má zmysel a význam len vtedy, ak vzhľadom k účelu trestu, ako i ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude na slobode viesť riadny život a svojim správaním sa viac nedostane do kolízie so zákonom. Podľa názoru prokurátora súd ani dostatočne neprihliadol na to, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v ústave pre výkon trestu so stredným stráženia. Hodnotenie odsúdeného A. B. vypracované zo strany ústavu pre výkon trestu by mohlo nanajvýš odôvodňovať jeho preradenie do ústavu s miernejším stupňom penitenciárneho zaobchádzania, to však nie je predmetom tohto konania. Vzhľadom na povahu spáchanej trestnej činnosti je prokurátor toho názoru, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na jeho osobu je aktuálne namieste počas priameho výkonu trestu odňatia, a teda penitenciárnym pôsobením, pričom jeho podmienečným prepustením by nedošlo k naplneniu jedného zo základných cieľov trestu, ktorým je v tomto prípade najmä ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. U odsúdeného, ktorý program zaobchádzania plní len čiastočne, nie je daná dostatočná záruka, že na slobode povedie riadny život. Odsúdený A. B. dôsledne nespĺňa všetky zákonom predpísané podmienky nevyhnutné pre formuláciu rozhodnutia o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré je potrebné splniť kumulatívne, a zavŕšiť nápravu odsúdeného výkonom celého trestu. V súčasnosti sú u neho prítomné významné pochybnosti o vedení riadneho života po jeho podmienečnom prepustení a tiež i o neexistencii prijateľného rizika jeho recidívy, ktoré je naopak až príliš vysoké, a z toho vyplývajúci záver, že u odsúdeného nemožno dôvodne predpokladať, že na slobode povedie riadny život. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa sťažnosťou napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 27.05.2026 zrušil a súčasne podľa , návrh odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ by mal však aj krajský súd za to, že u menovaného odsúdeného došlo k splneniu podmienok pre jeho podmienečné prepustenie, odhliadnuc od skutočnosti, že v tomto konkrétnom prípade bolo namieste určenie dlhšej skúšobnej doby, ako k tomu zo strany súdu došlo, za súčasného ustanovenia ďalších primeraných povinností a obmedzení za účelom umocnenia výchovného pôsobenia na odsúdeného s cieľom zabezpečenia, aby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody došlo k eliminácii rizika recidívy z jeho strany.

Krajský súd do dňa konania neverejného zasadnutia neobdržal vyjadrenie odsúdeného k podanej sťažnosti prokurátora.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa , preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, čo sa týka najmä osôb, ktoré boli vo výkone trestu len v nedávnej minulosti, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou prokurátora, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v

podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie ostatných zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu podľa ktorého sa odsúdený vo výkone trestu správal v súlade s ústavným poriadkom, plnil si svoje povinnosti, bol dlhodobo pracovne zaradený na pracovisku mimo ústavu, bol členom sociálno-poradenskej skupiny, bol zaradený do špecializovaného resocializačného a výchovno-vzdelávacieho program, voľný čas využíval zmysluplne, zúčastňoval sa na organizovaných aktivitách v rámci kultúrno-osvetovej činnosti, čo bolo ocenené aj udelením siedmych disciplinárnych odmien. Krajský súd sa taktiež stotožnil s názorom okresného súdu, že čiastočne kritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti nepovažuje za výrazný nedostatok, nakoľko odsúdený trestnú činnosť priznáva, prijíma zodpovednosť za svoje správanie a pôvodne v základnom konaní urobil vyhlásenie o svojej vine podľa . Okresný súd pritom správne poukázal na skutočnosť, že už v samotnom trestnom konaní bola odsúdenému prvostupňovým súdom priznaná poľahčujúca okolnosť podľa Tr. zák., keďže sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a túto oľutoval. Rovnako aj pri výsluchu na verejnom zasadnutí odsúdený opätovne vyjadril ľútosť nad svojím konaním, priznal si svoje pochybenia a prijal za ne zodpovednosť. Tieto zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. S poukazom na uvedené je podľa názoru krajského súdu dôvodný záver okresného súdu, podľa ktorého odsúdený vo výkone uložených trestov odňatia slobody plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie tak, ako to má na zreteli ustanovenie Tr. zák.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., aj túto okresný súd vyhodnotil správne. Krajský súd poukazuje na to, že odsúdený bol počas výkonu trestu pracovne zaradený od marca 2022 mimo ústavu a okresným súdom bolo správne ustálené jeho polepšenie počas doterajšieho výkonu trestu. S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. ani podľa názoru krajského súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú také konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili o účelovosti správania odsúdeného počas jeho doterajšieho výkonu trestu a o nenaplnení výchovného účelu trestu u tohto odsúdeného.

Pokiaľ prokurátor namietal aj nesplnenie tretej zákonnej podmienky s poukazom na skutočnosť, že odsúdený má v odpise registra trestov evidované celkovo tri záznamy, krajský súd poukazuje na to, že prvého odsúdenia sa odsúdený dopustil ešte ako mladistvý, pričom toto odsúdenie je zahladené a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Následne mu bol za majetkovú trestnú činnosť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorý veľmi krátky trest vykonal dňa 10.02.2012. Skutku, pre ktorý aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, sa dopustil až dňa 19.02.2021, teda s odstupom viac ako deviatich rokov. Nemožno preto tvrdiť, že by odsúdený páchal trestnú činnosť sústavne alebo že by táto bola bežnou súčasťou jeho života. Krajský súd zároveň považoval za významnú skutočnosť, že odsúdený ku dňu konania verejného zasadnutia okresného súdu vykonával aktuálne uložený trest odňatia slobody už 4 roky a 4 mesiace, teda výrazne dlhšiu dobu ako vykonával svoj prvý nepodmienečný trest, pričom tento trest má predpokladane vykonať v mesiaci september tohto roku. V zhode s názorom okresného súdu preto krajský súd považoval za významné najmä preukázané polepšenie odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, jeho dlhodobé pracovné zaradenie mimo ústavu, ako aj skutočnosť, že mu bolo dvakrát udelené voľno na opustenie ústavu a disponuje potvrdením o možnosti zamestnania sa po prepustení z výkonu trestu. Krajský súd prihliadol aj na jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, keď nad svojím konaním viackrát vyjadril ľútosť. Na základe

uvedeného sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu o splnení aj tretej zákonnej podmienky podmienečného prepustenia.

S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., a na okresným súdom správne preukázané polepšenie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, tak možno rozumne predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny spôsob života. K dosiahnutiu tohto cieľa napomôže aj skúšobná doba uložená v primeranej dĺžke, ktorú dĺžku krajský súd vzhľadom na predpokladaný koniec trestu u odsúdeného už v mesiaci september tohto roku za súčasného nariadenia probačného dohľadu spojeného s primeranými obmedzeniami a povinnosťami považoval za dostatočnú, pričom táto bude podľa názoru krajského súdu efektívne spolupôsobiť v záujme vedenia riadneho života odsúdeným po podmienečnom prepustení.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.