Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-96-2021.pdf
PDF · 76.52 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/96/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom, v trestnej veci obžalovaného G. M., narodenému 8. novembra XXXX na hlavnom pojednávaní konanom 11. novembra 2021 v Trenčíne, takto
rozhodol:
Obžalovaný G. M., narodený 8. novembra XXXX v S., trvale bytom S., J. W. XXX/X,
je vinný, že
po tom, čo si dňa 19.02.2021 v presne nezistenom čase po 16:00 hod. v Trenčíne v obchodnom dome MAX na ul. Gen. M. R. Štefánika č. 426 zadovážil falzifikát 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 20,- €, sériového čísla: UC1366259581 s číslom tlačovej dosky: U013D3 a indikatívom: EUB0020 D00002 a túto dňa 19.02.2021 v čase okolo 17:00 hod. dal do obehu ako pravú S. P. pri verejných toaletách na železničnej stanici v Trenčíne, Železničná ul. Č. 456/1, hoci vedel, že je falošná, pričom uvedená euro bankovka vykazuje stupeň nebezpečnosti „5“ - nepodarený falzifikát,
t e d a
falšované peniaze dal ako pravé,
č í m s p á c h a l
zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 odsek 2 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 270 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona a s prihliadnutím na § 36 písmeno l) Trestného zákona a § 37 písmeno m) Trestného zákona a za aplikácie § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody 4 (štyri) roky 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
13.10.2021 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) na Okresný súd Trenčín („súd“) na obvineného obžalobu 1Pv 150/21/3309 z 12.10.2021 pre podozrenie zo spáchania skutku na tom skutkovom základe a takej právnej kvalifikácie, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žiada sa doplniť, že obžaloba bola prokurátorom podaná po tom, ako mu vec postupom podľa § 334 ods. 4 Tr. por. bola uznesením súdu 1T 80/2021 z 28.09.2021 vrátená do prípravného konania, keď obvinený na
verejnom zasadnutí konanom 28.09.2021 nesúhlasil so schválením uzatvorenej dohody o vine a treste medzi ním a prokurátorom z 18.08.2021.
Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných právach podľa § 34, § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutku uvedenému v obžalobe môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Nakoľko uznal vinu zo spáchania skutku, súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por., pričom na všetky položené otázky v zmysle cit. ust. obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor následne vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie len k výrokom o trestnoprávnych sankciách. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne s tým, ako bol posúdený v podanej obžalobe, pretože boli naplnené všetky štyri zákonné formálne znaky tohto prečinu, tj. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania obsiahnutých v spise nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykoná len k výrokom o trestnoprávnych sankciách a výroku o náhrade škody.
Na návrh procesných strán súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov (postupom podľa § 269 Tr. por.), a to odpisu z registra trestov č. l. 91 a výpisu z evidencie priestupkov na č. l. 53.
Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ celkom dvakrát súdne trestaný, keď ešte v roku 2008 bol odsúdený za spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody 2 mesiace, ktorého výkon bol podmienečne odložený a bola určená skúšobná doba 12 mesiacov do 07.08.2009, pričom 22.02.2011 sa osvedčil a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený a v roku 2011, kedy mu za spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 3 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal 10.02.2012.
Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa v období od 23.08.2016 do 30.06.2021 dopustil celkom 20-tich priestupkov menšej závažnosti, prevažne proti verejnému poriadku.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd aplikujúc § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. bola u obžalovaného zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa k spáchaniu stíhaných skutkov priznal a tieto úprimne oľutoval, a to jednak už v priebehu prípravného konania a jednak aj na hlavnom pojednávaní a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda že bol v minulosti za trestný čin už odsúdený. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4, § 38 ods. 2 Tr. zák.) súd preto vychádzal z pomeru poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností 1:1, a teda trestná sadzba uvedená v § 270 ods. 2 Tr. zák. sa nemenila a obžalovanému mohol byť ukladaný trest odňatia slobody od 7 rokov do 10 rokov. Ďalej je zrejmé, že obžalovaný učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zák., čo z pohľadu súdu a v súlade s konštantnou súdnou praxou odôvodňovalo aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam., teda zníženie dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3. Aplikujúc ustanovenia o treste uvedené vo výroku tohto rozsudku súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby 4 roky 8 mesiacov. Okrem už spomenutého vyhlásenia obžalovaného o jeho vine, ktoré podmienilo zníženie dolnej hranice trestnej sadby, súd prihliadol aj na „rozsah“ obžalovaným spáchanej trestnej činnosti, keď obžalovaný bol stíhaný za uvedenie do obehu len jedného kusu a len 20-eurovej bankovky. Pokiaľ súd nedospel k záveru o existencii takých okolností prípadu alebo pomerov obžalovaného, kedy by použitie trestnej sadzby uvedenej v § 270 ods. 2 Tr. zák. po jej znížení tak, ako rozviedol vyššie, bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania, k tomu dáva prvotne do pozornosti, že „rozsah“ spáchanej trestnej činnosti zohľadnil už skôr pri aplikácii § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Tr. zák.. Zároveň sa však u obžalovaného nejedná o „prvopáchateľa“, keď je zrejmé, že ani v minulosti vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody na neho evidentne nemal potrebný výchovný vplyv a obžalovaný sa opätovne dopustil trestnej
činnosti, tentokrát závažnejšej ako v minulosti. Súd vychádzal i z toho, že motívom obžalovaného bolo získať nenáležitý majetkový prospech, na ktorý by inak nemal nárok. Tiež uviedol do omylu osobu, ktorej falzifikát bankovky dal. V neposlednom rade súd prihliadol aj na to, že úmyslom zákonodarcu, keďže ten predmetnú skutkovú podstatu stíhaného trestného činu neobmedzil rozsahom spáchanej trestnej činnosti, bolo odradiť páchateľov týchto trestných činov od ich páchania určením vysokej trestnej sadzby, čo sa však v prípade obžalovaného zjavne minulo účinkom. Z týchto dôvodov považoval za spravodlivé uloženie obžalovanému trestu v trvaní 4 roky 8 mesiacov. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. falšované peniaze dal ako pravé,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.