Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-144-2021.pdf
PDF · 70.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/144/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému G. M., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., W. XXX/X, okres S., t. č. na slobode, pre trestný čin zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 odsek 2 Tr. zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 27. januára 2022 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra 2021 pod sp. zn. 1T/96/2021 a jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného G. M. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra 2021 pod sp. zn. 1T/96/2021, na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 12. októbra 2021 pod č. k. 1Pv 150/21/3309-27, bol obžalovaný G. M., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného z trestného činu zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 odsek 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
po tom, čo si dňa 19.02.2021 v presne nezistenom čase po 16.00 hod. v S. v obchodnom dome P. na ul. L.. M. R. Q. č. XXX zadovážil falzifikát 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 20,- €, sériového čísla: J s číslom tlačovej dosky: J a indikatívom: B T a túto dňa 19.02.2021 v čase okolo 17.00 hod. dal do obehu ako pravú S. P. pri verejných toaletách na železničnej stanici v S., N. ul. č. XXX/X, hoci vedel, že je falošná, pričom uvedená euro bankovka vykazuje stupeň nebezpečnosti „5“ - nepodarený falzifikát
Za tento trestný čin bol odsúdený obžalovaný G. M. nasledovne:
Podľa § 270 odsek 2 Tr. zákona, s prihliadnutím na §§ 36 písm. l), 37 písm. m) Tr. zákona a za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona a § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v lehote 15 dní po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní napadol odvolaním obžalovaný, ktorý bol osobne prítomný pri jeho vyhlásení, a ktorý odvolanie písomne odôvodnil iba tým, že trestný čin priznáva a úprimne ľutuje jeho spáchanie.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín sa do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu k písomnému odôvodneniu odvolania obžalovaného vyjadril tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný a trest uložený obžalovanému za primeraný a spravodlivý, v súlade s jeho účelom, zohľadňujúci individuálno-preventívny a generálno-preventívny
účinok. Prokurátor preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu nevyjadril.
Odvolací Krajský súd v Trenčíne na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 27. decembra 2021, na verejnom zasadnutí dňa 27. januára 2022, postupom podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len výrokov, ktoré mohol obžalovaný v napadnutom rozsudku namietať, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného G. M., ktoré aj napriek tomu, že bolo podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku /v danom prípade iba pre zásadný spôsob porušenia práva na obhajobu podľa písm. c) citovaného zákonného ustanovenia/.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovaného, teda výroku o vine, ktorý i keby bol napadnutý odvolaním, správnosť krajský súd ani nemohol preskúmavať z dôvodu, že okresný súd na hlavnom pojednávaní právoplatne prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny /podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku/ v zmysle § 257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku, zo spáchania žalovaného skutku, správne a zákonne právne posúdeného ako dokonaný trestný čin zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 odsek 2 Tr. zákona, keďže boli v posudzovanom prípade naplnené všetky štyri formálne znaky tejto skutkovej podstaty trestného činu, ďalej postupoval v súlade so zákonom aj pri ukladaní trestnoprávnych sankcií obžalovanému G. M., t. j. pri určení druhu a výmery trestu, teda pri treste odňatia slobody ako aj spôsobe určenia jeho výkonu. V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd správne identifikoval u obžalovaného jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť podľa §§ 36 písm. l) a 37 písm. m) Tr. zákona a tieto aj obžalovanému správne a zákonne priznal. Obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku a trestnej činnosti počas doterajšieho celého konania opakovane priznal, jeho spáchanie aj uveriteľne úprimne oľutoval, čo napokon potvrdil tiež obsah odôvodnenia jeho odvolania. Na druhej strane však obžalovanému priťažilo predchádzajúce odsúdenie pre inú trestnú činnosť. Okresný súd potom tiež správne aj aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2 Tr. zákona. Ani krajský súd nezistil žiadne významné skutočnosti či okolnosti, ktoré by bránili u obžalovaného G. M. aplikovať moderačné oprávnenie analogicky podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona, v súlade s už ustálenou súdnou praxou a judikatúrou nielen krajského súdu ale aj Najvyššieho súdu SR. Obžalovaný urobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu, ktoré aj okresný súd po splnení potrebných procesných podmienok právoplatne prijal, čo ale na druhej strane nebolo možné následne zohľadniť ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, pretože by takýto postup bol v rozpore so zásadou zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti. Okresný súd teda správne a zákonne, o celú jednu tretinu znížil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú, zákonom ustanovenú hranicu (7 rokov) a takýto trest - 4 roky a 8 mesiacov potom obžalovanému uložil. Správne a zákonne obžalovaného zaradil podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona do prísnejšieho ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom iné, miernejšie či ešte prísnejšie zaradenie podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona ani krajský súd nepokladal za nevyhnutné. Takto uložený trest aj podľa názoru krajského súdu je konformným s očakávaným účelom trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona, t. j. individuálne aj generálne preventívne pôsobiť na obžalovaného i na ostatných členov spoločnosti
- potencionálnych páchateľov trestnej činnosti takéhoto charakteru a je tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného G. M. ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.