Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_84Cb-36-2025.pdf
PDF · 130.96 KB
Case nature
Area
Subarea
84Cb/36/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: ADVISORY PP, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 677 646, právne zast.: ADAUS, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, o zaplatenie 670,79 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 670,79 EUR z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 10,- EUR od 06.03.2025 do 26.03.2025, úrok z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 72,09 EUR od 06.03.2025 do 26.03.2025, úrok z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 588,70 EUR od 06.03.2025 do 26.03.2025 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatneným pohľadávky vo výške 40,- EUR, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku podanú žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8,5 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, postúpeným tunajšiemu súdu na ďalšie konanie dňa 11.04.2025, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 670,79 EUR s príslušenstvom a náhradu trov konania, titulom nezaplatenia pohľadávky zo strany žalovaného. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzatvorili zmluvu o združenej dodávke plynu (ďalej aj ako ,,zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať žalovanému energie do odberného miesta, zabezpečiť mu distribúciu energií do odberného miesta a služby a výkony súvisiace s touto dodávkou a záväzok žalovaného odoberať od žalobcu energie, zaplatiť žalobcovi cenu za dodávku energií a cenu za zabezpečenie distribúcie energií do odberného miesta žalovaného a za služby a výkony súvisiace s touto dodávku, za podmienok stanovených zmluvou a obchodnými podmienkami poskytovania univerzálnej služby pri dodávke elektriny a plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, schválenými rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „VOP“), cenníkom žalobcu za dodávku elektriny a plynu a cenníkom externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou a distribúciou elektriny a plynu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca v súlade so zmluvou a VOP riadne a včas dodal žalovanému energie do odberného miesta a zabezpečil žalovanému distribúciu energií do odberného miesta a služby a výkony súvisiace s touto dodávkou a distribúciou, ktoré boli žalovanému poskytnuté. Podľa zmluvy
a VOP bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi cenu za dodávku energií do odberného miesta, za zabezpečenie distribúcie elektriny do odberného miesta a za služby a výkony súvisiace s touto dodávkou poskytnuté žalovanému, a to vo výške a v lehote splatnosti podľa harmonogramu budúcich platieb za opakované dodávky energií, respektíve podľa vyúčtovacej faktúry. Žalovaný bol podľa zmluvy a VOP povinný uhradiť žalobcovi okrem ceny za združenú dodávku energií aj ďalšie platby, resp. poplatky, ktoré nie sú zahrnuté v cene za združenú dodávku energií, za služby alebo úkony, ktoré si žalovaný objednal alebo svojím konaním, resp. nekonaním vyvolal. Služby sú spoplatňované podľa cenníka žalobcu za dodávku elektriny alebo plynu, cenníka externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou a distribúciou elektriny alebo plynu alebo cenníka služieb prevádzkovateľa distribučnej siete. Žalobca za dodávku energií do odberného miesta, za zabezpečenie distribúcie energií do odberného miesta a za služby a výkony súvisiace s touto dodávkou vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry. Žalovaný si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a z VOP riadne a včas nesplnil. Niektoré z vystavených faktúr boli zo strany žalovaného uhradené z časti, iné neboli uhradené vôbec. Preto žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžných súm, avšak žalovaný v stanovenej lehote dlžné sumy žalobcovi neuhradil. Žalobca si okrem žalovanej istiny uplatňuje aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, až do ich zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR za každú faktúru za dodanú službu a komoditu.
2. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 17. februára 2025, sp. zn. 12Up/126/2025, voči ktorému podal žalovaný vecne odôvodnený odpor. Žalovaný namietal absenciu riadneho doručenia faktúry a jednostranné navýšenie ceny. Vyúčtovacia faktúra mu nebola nikdy riadne doručená. Žalovanému nebol doručený ani harmonogram budúcich platieb, ktorý je v zmysle bodu 5.8 obchodných podmienok žalobcu (ďalej aj ako ,,OP“ alebo ,,obchodné podmienky žalobcu“) súčasťou vyúčtovacej faktúry. Poukázal aj na bod 11 OP, podľa ktorého platí, že písomnosti sa považujú za doručené buď ich odovzdaním na poštovú prepravu alebo prijatím správy v prípadoch doručovania prostredníctvom emailu. Žalobca v danom prípade konal v rozpore s bodom 11 OP a vyúčtovaciu faktúru žalovanému nijakým spôsobom do dnešného dňa nedoručil. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že žalobca k návrhu nepriložil jediný dôkaz preukazujúci riadne doručenie vyúčtovacej faktúry resp. harmonogramu budúcich platieb, pričom je to práve on, kto je vzhľadom na vyvodzovanie priaznivých právnych dôsledkov v tejto otázke zaťažený dôkazným bremenom. Podľa názoru žalovaného predžalobná výzva nie je za žiadnych okolností spôsobilá nahrádzať harmonogram budúcich platieb resp. vyúčtovaciu faktúru a preto preukázanie jej zaslania nie je bez ďalšieho spôsobilé posilniť deklarovaný nárok žalobcu pričom to isté platí aj vo vzťahu k dôkaznému prostriedku predloženého žalobcom - vyúčtovacia faktúra v pdf. formáte spoločne s upomienkami. O tejto skutočnosti malo svedčiť aj to, že žalobcovi v priebehu mesiaca október 2024 zaslal tri platby, vo výške 2.000,- EUR, 2.000,- EUR a 1.000,- EUR. Žalovaný zasielal žalobcovi uvedené sumy iba orientačne, keďže žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle vlastných OP a žalovanému nedoručil vyúčtovaciu faktúru s harmonogramom budúcich platieb. Žalobca ďalej rozporoval aj výšku žalobcom predloženej (do dnešného dňa nedoručenej) vyúčtovacej faktúry, keďže cena nezodpovedala cenám dojednaným pre daný tarifný produkt. Žalobca totiž pristúpil k jednostrannému navýšeniu ceny za daný tarifný produkt, pričom v zmysle bodu 4.3 OP je povinný takúto informáciu zverejniť na svojom webovom sídle. Tým, že žalobca informáciu o zmene ceny za daný tarifný produkt na svojom webovom sídle nezverejnil, žalovaný nebol povinný žalobcovi uhrádzať cenu nad rámec pôvodne dojednanej ceny a žalobcom deklarovaný nárok preto považuje za nedôvodný. Poukázal aj na zásadu poctivého obchodného styku a zneužitie práva.
3. Žalobca v podanej replike poukázal, že žalovaný svoje tvrdenia nepodložil dôkazmi, čím neuniesol dôkazné bremeno. K tvrdeniu žalovaného, že mu neboli doručené vyúčtovacie faktúry, žalobca uviedol, že dňa 22.10.2024 na emailovú adresu J. z adresy XX.XX.XXXX. boli žalovanému oznámené inkasné údaje k úhrade pohľadávky a rozpis dlžných súm k jednotlivým faktúram. Zároveň mu boli dňa XX.XX.XXXX emailom zaslané aj vyúčtovacie faktúry. Návrh na platobný rozkaz bol podaný až dňa 22.01.2025. Súdu predložil emailovú komunikáciu, z ktorej má byť zrejmé, že žalobca včas upozornil žalovaného na úhrady a zaslal faktúry. Keďže predmetná emailová komunikácia je uložená v internom systéme žalobcu, z ktorého nie je technicky možné priamo exportovať jednotlivé emaily, žalobca ju predložil vo forme fotografickej dokumentácie. Okrem iného priložil aj podací hárok, ktorý je súčasťou dokumentácie na strane 16, riadok 6, ktorý preukazuje odoslanie upomienky žalovanému dňa 19.08.2024. Pokiaľ ide o údržbu ochranného pásma uviedol, že túto činnosť nevykonáva žalobca, ale spoločnosť SPP - distribúcia, a.s..
4. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný v podanej duplike, v ktorej poukázal na negatívnu dôkaznú teóriu v zmysle ktorej platí, že nie je možné dokazovať niečo, čo neexistuje (riadne doručenie sporných faktúr). Je to práve žalobca, ktorého v otázke doručenia faktúr zaťažuje dôkazné bremeno, pričom túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal nielen v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu, ale ani v replike. Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že žalobca k replike pripojil neprehľadné „screeshoty“ zrejme vlastného informačného systému, keďže tieto žalovanému nikdy neboli doručené, ale najmä preto, že tieto správy mali byť zaslané od spoločnosti, ktorá sa zaoberá vymáhaním pohľadávok. Uvedený postup je teda celkom zjavne nezákonný, keďže akémukoľvek postúpeniu pohľadávky musí prechádzať riadne doručenie faktúr, čo v danom prípade absentuje. Žalobca teda nebol oprávnený ani na postúpenie uvedených nárokov. Žalovaný ďalej uviedol, že mu nikdy nebola doručená upomienka zo dňa 19.08.2024. Žalobca síce pripojil podací hárok, ktorý má preukazovať odoslanie upomienky žalovanému, avšak nepripojil žiaden dôkaz o doručení uvedenej upomienky - preukázanie odoslania nemá v danom prípade žiadnu dôkaznú silu. Podľa názoru žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno nielen riadneho doručenia faktúr, ale aj upomienok. Upomienku je možné zaslať až po riadnom doručení riadnej faktúry a keďže toto absentuje, nebolo by možné na ňu prihliadať ani v prípade preukázania jej doručenia. Žalovaný dodal, že z priložených príloh nie je zrejmé ani len to, či uvedené emaily (ktorých odoslanie a doručenie nie je preukázané) obsahovali prílohy, ako to v replike deklaruje žalobca. Poukázal aj na skutočnosť, že sa žalobca vôbec v replike nevyjadril k tvrdeniam žalovaného v odpore o nedôvodnosti ním uplatňovaného nároku z dôvodu jednostranného navýšenia cien za tarifný produkt a s tým súvisiacich početných porušení príslušných zákonných ustanovení, preto dal do pozornosti súdu, že v danom prípade sú naplnené všetky predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
5. Na pojednávaní konanom dňa 28. mája 2026 súd konal za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu a žalobca sa ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania, pričom súhlasili, aby sa pojednávanie konalo v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridŕža svojich vyjadrení. Ku dňu konania pojednávania neeviduje sumu 670,79 EUR, ani žiadny iný nedoplatok. Zo zmluvy nevyplývala forma doručovania prostredníctvom emailu a podobne. Poukázal, že zmluva má osobitne špecifikovaný bod o doručovaní, a to na adresu sídla spoločnosti žalovaného. V zmluve nebola vyplnená kolónka o doručovaní emailom. Opätovne uviedol, že žalovaný neeviduje žiadne emaily z adresy H., s daným subjektom nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu. Keby si žalobca splnil povinnosť doručiť riadne faktúry, žalovaný by vedel koľko mal platiť. V minulosti neboli a ani v súčasnosti už nie sú žiadne problémy vo vzťahu žalovaného so žalobcom. Vzniklo iba nejaké obdobie, v ktorom si žalovaný nebol istý, čo a ako má platiť, preto dobrovoľne zaslal žalobcovi platby. Nerozumie prečo zo strany žalobcu neprebehla žiadna komunikáciu. Podľa žalovaného nie je možné požadovať úrok zo omeškania, pretože by bol v omeškaní vtedy, keby žalobca preukázal riadne doručenie faktúry žalovanému. Žalovaný ďalej uviedol, že s ohľadom na odstúpenie od zmluvy so žalobcom uzatvoril novú zmluvu. Napriek uvedenému nedošlo k prerušeniu dodávok ani k demontovaniu meradla. K ochrannému pásmu a nákladom žalovaný uviedol, že zistil, že uvedené nie je v kompetencií žalobcu, preto sa súd nemá zaoberať danou otázkou. K jednostrannému navýšeniu ceny za daný tarifný produkt uviedol, že žalovaný dňa 26.03.2025 uhradil istinu vo výške 670,79 EUR, k uvedenému predložil listinu - fotokópiu vkladu v hotovosti.
6. K listinnému dôkazu predloženému na pojednávaní konanom dňa 28. mája 2026 zo strany žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 3. júna 2026 tak, že žaloba bola podaná dôvodne, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný uhradil istinu pohľadávky. K úhrade istiny došlo až po podaní žaloby. Žalobca zobral žalobu späť v časti rovnajúcej sa sume 670,79 EUR. Vo zvyšnej časti trval na podanej žalobe.
7. Na pojednávaní konanom dňa 4. augusta 2026 súd konal za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu a žalobca sa ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania, pričom súhlasili, aby sa pojednávanie konalo v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu. V záverečnej reči žalovaný opätovne poukázal, že žalobca nepreukázal riadne doručenie faktúr žalovanému. Žalovanému nebolo doručené ani odstúpenie od zmluvy. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazne bremeno ohľadom doručovania faktúr. Keď sa prvýkrát dozvedel o pohľadávke po prvom úkone žalobcu, tak pohľadávku okamžite uhradil. Žiadal, aby bola žaloba v prevyšujúcej výške zamietnutá a súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
8. Súd sa v zmysle § 204 CSP na pojednávaniach oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že listiny boli stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený, s listinou obsahujúcou čiastočné
späťvzatie žaloby súd oboznámil žalovaného na predmetnom pojednávaní, zároveň žalovaný ako prítomná strana súdu oznámil, že je mu obsah spisu známy a nenavrhol vykonať žiadny z listinných dôkazov jeho prečítaním a ustálil skutkový stav.
9. Za nesporné súd považoval, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o združenej dodávke plynu, ako aj to čo bolo jej predmetom. Súd taktiež nepovažoval za sporné, že žalobca odstúpil od zmluvy dňa 07.06.2024, ako aj skutočnosť, že po podaní žaloby dňa 26.03.2025 došlo k úhrade istiny v sume 670,79 EUR zo strany žalovaného. Naopak za sporné súd považoval obdobie, v ktorom sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou istiny, a s tým súvisiace doručovanie jednotlivých faktúr žalovanému, z ktorých predmetný nárok žalobcu vyplýval.
10. Zo zmluvy o dodávke plynu vyplýva adresa žalovaného pre poštový styk.
11. Z obchodných podmienok žalobcu v znení platnom od 1. septembra 2020 čl. 5.28 vyplýva, že po predchádzajúcej akceptácii elektronického doručovania odberateľom, alebo požiadavke odberateľa na elektronické doručovanie má dodávateľ právo sprístupňovať alebo doručovať písomnosti vrátane faktúry elektronickou formou a to na e-mailovú adresu určenú odberateľom pri akceptácii/požiadavke elektronického doručovania. Akceptáciou odberateľ vyhlasuje, že súhlasil s podmienkami poskytovania služieb súvisiacich s elektronickým sprístupňovaním alebo doručovaním.
12. Z obchodných podmienok žalobcu v znení platnom od 1. septembra 2020 čl. 11, vyplýva, že pri osobnom doručovaní, za ktoré sa považuje preberanie písomností odberateľom alebo splnomocnenou osobou, sa písomnosti považujú za doručené ich odovzdaním, a to aj v prípade ak ich adresát odmietne prevziať. Písomnosti, ktoré dodávateľ zasiela odberateľovi ako doporučenú zásielku alebo zásielku s doručenkou, sa na účely zmluvy považujú za doručené druhej strane (osobe splnomocnenej na preberanie zásielok) aj vtedy ak: odberateľ odoprel prijať zásielku; zásielka nebola vyzdvihnutá v určenej odbernej lehote a nebolo možné odberateľa na adrese uvedenej v zmluve alebo poslednej známej adrese, a preto doručenie nebolo možné. V uvedených prípadoch sa zásielka považuje za doručenú siedmy deň od jej uloženia. Písomnosti, okrem písomností týkajúcich sa výpovede so zákonných dôvodov, výpovede zo zmluvy, odstúpenia od zmluvy a uzatvorenia zmluvy, doručované odberateľom prostredníctvom faxu alebo e-mailovej správy na e-mailovú adresu dodávateľa , sa považujú za doručené prijatím správy. Písomnosti doručované dodávateľom vrátane faktúr elektronickou formou, sa považujú za doručené najneskôr prvý pracovný deň nasledujúci po ich odoslaní, aj keď si ich druhá strana neprečítala. Písomnosti doručované dodávateľom formou ich sprístupnenia, sa považujú za doručené okamihom ich sprístupnenia. Odberateľ je povinný oznámiť dodávateľovi zmenu ako poštovej, tak i elektronickej adresy na doručovanie. Do doby doručenia oznámenia o zmene adresy je dodávateľ oprávnený odosielať písomnosti na poslednú známu adresu odberateľa.
13. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení.
13.1. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj ako ,,OBZ“) podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
13.2. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13.3. Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
13.4. Podľa § 365 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
13.5. Podľa § 369 ods. 1 a 2 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
13.6. Podľa § 369c ods. 1 OBZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b <https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622.html> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
13.7. Podľa § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. <aspi:// module='ASPI'&link='21/2013%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (ďalej aj ako ,,nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z.“), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
13.8. Podľa § 2 nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/> je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
13.9. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
14.1. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14.2. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
14.3. Podľa § 132 ods. 2 a 3 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
14.4. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
14.5. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
14.6. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
14.7. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
14.8. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
14.9. Podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
15. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca podaním z 3. júna 2026 vzal žalobu späť v časti zaplatenia istiny vo výške 670,79 EUR z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi žalovanú istinu a žalovaný vyjadril na pojednávaní konanom dňa 4. augusta svoj súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu, súd rozhodol o zastavení konania v časti zaplatenia istiny vo výške 670,79 EUR v zmysle § 145 ods. 2 CSP (výrok I.).
16. Vzhľadom na uvedené súd neposudzoval opodstatnenosť samotného nároku, ktorého úhrady sa žalobca pôvodne domáhal podanou žalobou v časti istiny vo výške 670,79 EUR, a preto predmetnom sporu zostalo už len príslušenstvo pohľadávky.
17. Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky sa súd zaoberal otázkou, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s úhradami jednotlivých faktúr. V tomto smere súd uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie danej skutočnosti leží na žalobcovi, keďže z nej pre seba vyvodzuje priaznivé následky. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 38/2015).
18. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a proces dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť strany v tomto smere má (pre ňu) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre konkrétnu stranu) nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo tvrdenie okolností toto právo vylučujúce je povinnosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
19. Strana sporu je povinná tvrdiť také skutočnosti, ktoré zakladajú vznik jej práva, resp. zánik jej povinnosti. Tieto tvrdenia strany sporu možno považovať za podstatné a rozhodujúce. Právna teória pre takéto skutočnosti používa aj pojem substancované tvrdenia. Povinnosť substancovania je povinnosť úplného a pravdivého opísania skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v civilnom konaní žalobca vymedzuje uplatnený nárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale aj určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo/nárok opiera. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou, potom z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj
nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020).
20. Zo strany žalobcu nebol predložený žiaden listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalovanému doručil predmetné faktúry (č. 3130033867, č. 4900035449 a č. 8439213841) spôsobom dohodnutým v zmluve a v obchodných podmienkach žalobcu. Zo zmluvy o dodávke plynu vyplýva adresa žalovaného určená pre poštový styk, žalovaný neuviedol žiadnu e-mailovú adresu pre možnosti prípadnej elektronickej komunikácie. Z čl. 5.28 obchodných podmienok zároveň vyplýva, že žalobca bol oprávnený doručovať písomnosti vrátane faktúr elektronickou formou až po predchádzajúcej akceptácii elektronického doručovania zo strany odberateľa, prípadne na základe jeho požiadavky na takýto spôsob doručovania. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by žalovaný elektronické doručovanie akceptoval alebo oň požiadal. Uvedené nevyplýva ani zo samotnej zmluvy o dodávke plynu a na nemožnosť doručovania faktúr e-mailom priamo poukázal aj žalovaný (na pojednávaní dňa 28.05.2026). Na uvedenom závere nič nemenia ani žalobcom predložené výstupy z akéhosi interného systému, podľa ktorých mali byť žalovanému dňa 22.10.2024 oznámené inkasné údaje k úhrade pohľadávky a rozpis dlžných súm a následne dňa 26.11.2024 zaslané aj vyúčtovacie faktúry. Tieto listiny síce majú preukazovať odoslanie predmetných správ, avšak nepreukazujú, že medzi stranami bol takýto spôsob doručovania dohodnutý. Navyše z nich vyplýva, že boli odosielané z e-mailu XX.XX.XXXX, nie zo strany samotného žalobcu (čo napokon v replike tvrdil aj samotný žalobca). Napokon aj zo samotných skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že faktúry mali byť žalovanému zaslané až v čase, keď už podľa údajov uvedených žalobcom mali byť splatné. Ani prípadné preukázanie ich odoslania dňa 26.11.2024 by preto nepreukazovalo tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol v omeškaní už odo dňa nasledujúcieho po splatnosti uvedenej na jednotlivých faktúrach. Rovnako ani podací hárok, ktorý mal preukazovať odoslanie upomienky žalovanému dňa 19.08.2024, nepreukazuje doručenie samotných faktúr žalovanému a bez ďalšieho ani nemôže preukazovať, že tieto boli žalovanému doručené pred dátumom ich splatnosti. Skutočnosť, že žalovaný ešte pred podaním žaloby dobrovoľne uhradil žalobcovi sumu v celkovej výške 5.000,- EUR (2.000,- EUR dňa 18.10.2024; 2.000,- EUR dňa 23.10.2024 a 1.000,- EUR dňa 31.10.2024), súd nepovažoval za dôkaz o doručení jednotlivých faktúr. Uvedená skutočnosť naopak korešponduje s tvrdením žalovaného, že žalobcovi priebežne poukazoval platby, hoci vzhľadom na nedoručenie vyúčtovania nepoznal presný rozsah svojich platobných povinností. S ohľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke doručenia predmetných faktúr žalovanému, a teda nepreukázal ani to, že jednotlivé záväzky žalovaného nadobudli splatnosť v dňoch uvedených na faktúrach. Žalobca pritom práve od týchto dátumov odvodzoval vznik omeškania žalovaného a svoj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný sa s jednotlivými faktúrami vrátane vyúčtovacej faktúry preukázateľne oboznámil dňa 05.03.2025 doručením žaloby s prílohami a platobného rozkazu. Týmto okamihom bol žalovaný oboznámený s dôvodom a výškou žalobcom požadovaného plnenia a keďže žalobca skoršie doručenie predmetných faktúr nepreukázal, súd pri posúdení vzniku omeškania vychádzal z dátumu nasledujúceho po dni doručenia žaloby s prílohami, t.j. 06.03.2025. Nakoľko však žalovaný následne dňa 26.03.2025 uhradil žalobcovi žalovanú istinu v celom rozsahu, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 10,- EUR od 06.03.2025 do 26.03.2025, úrok z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 72,09 EUR od 06.03.2025 do 26.03.2025, úrok z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 588,70 EUR od 06.03.2025 do 26.03.2025 (výrok II.).
21. Žalobca si okrem úrokov z omeškania uplatnil v rámci príslušenstva pohľadávky aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR za každú faktúru za dodanú službu a komoditu. Súd mal za to, že takto vymedzenému nároku zodpovedá vyúčtovacia faktúra za dodávku plynu a súvisiace plnenia, čomu zodpovedalo aj znenie vydaného platobného rozkazu upomínacím súdom. Ďalšie žalobcom predložené faktúry sa týkali len náhrady nákladov za vystavenie a zaslanie upomienky a za administratívne prerušenie distribúcie, ktoré boli síce spoplatnené podľa cenníka žalobcu, avšak nepredstavovali samostatné obchodné transakcie spočívajúce v dodaní komodity alebo poskytnutí služby za odplatu, ale išlo o úkony vyvolané konaním, resp. nekonaním žalovaného. Súd preto vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu, posudzoval nárok na paušálnu náhradu nákladov len vo vzťahu k faktúram, ktorými bola fakturovaná dodaná služba a komodita s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 370/201 z 01.12.2022, na ktorý odkazoval samotný žalobca. Nárok na paušálnu náhradu nákladov vzniká veriteľovi priamo zo zákona v dôsledku omeškania dlžníka, a to bez potreby osobitného upozornenia. Keďže súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal s úhradou peňažného záväzku do omeškania (týkajúceho sa zvyšnej časti
záväzku vyplývajúceho z vyúčtovacej faktúry) a ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľskými subjektmi spadajúci pod režim Obchodného zákonníka, vznikol žalobcovi aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Preto súd žalobcovi priznal paušálnu náhradu nákladov podľa § 369c ods. 1 OBZ v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 40,- EUR (výrok II.).
22. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal doručenie jednotlivých faktúr žalovanému pred doručením žaloby a tým ani vznik omeškania žalovaného v skoršom období, nebol preukázaný právny základ pre priznanie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej na jednotlivých faktúrach. Súd preto v prevyšujúcej časti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania žalobu zamietol (výrok III.).
23. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd aplikoval ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti žalovanej istiny z dôvodu úhrady dlžnej sumy žalovaným po začatí konania. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že z procesného hľadiska zastavenie konania v tejto časti zavinil žalovaný. Vo zvyšku vznikla v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
24. Súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu prezentovanej judikátom R 34/2005 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004) platí, že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 CSP- pozn. súdu). Predmetný judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol prekonaný neskorším judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prípadne stanoviskom príslušného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo rozhodnutím veľkého senátu príslušného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť predmetného judikátu potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 27. júla 2023, sp. zn. 3Obdo/54/2022, ktorý sa k judikátu R 34/2005 prihlásil a zvýraznil, že procesný neúspech v príslušenstve pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky závisí výrok o nároku na náhradu trov konania.
25. Uvedené zároveň zohľadnil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp.zn. 2Cob/53/2024 zo dňa 30.09.2025, keď uviedol, že pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03.09.2015 vo veci II.ÚS 535/2015, v zmysle ktorého úroky z omeškania žiadané za určité obdobie sú z hmotnoprávneho hľadiska predmetom konania a nie je možné na ne neprihliadať z pohľadu úspechu a neúspechu strán sporu ako pohľadu rozhodujúceho pre otázku náhrady trov konania.
26. Totožný právny záver zastáva nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na komentár k Civilnému sporovému poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (k tomu viď aj BARICOVÁ, J., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 925 - 926).
27. Žalobca mal vo veci úspech v časti žalovanej sumy vo výške 715,97 EUR (670,79 EUR istina; 5,18 EUR úrok z omeškania a 40,- EUR paušálna náhrada nákladov spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené predstavuje približne 54,25 % žalovaného nároku. Neúspech žalobcu bol v časti sumy 603,74 EUR, ako úrokov z omeškania, čo predstavuje približne 45,75 % žalovaného nároku, v ktorej časti vznikla povinnosť žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi podľa § 255 ods. 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,88 % (54,25 % úspech žalobcu - 45,75 % neúspech žalobcu, resp. úspech žalovaného = 8,5 % celkový úspech žalobcu) (výrok IV.). O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).