Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/118/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu Next One, s.r.o., so sídlom A. Pietra 371/3, 036 01 Martin, IČO: 53 057 341, v konaní zastúpený: Mgr. Radoslav Kysela, advokát, so sídlom Mládežnícka 599/14, 010 04 Žilina, IČO: 56 779 755, proti žalovanému A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., v konaní zastúpený: MaxLaw, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 775/33, 010 01 Žilina, IČO: 36 419 834, o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. -661 zo dňa 18. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. -661 zo dňa 18. júla 2025 potvrdzuje.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. -661 zo dňa 18.07.2025 v prvej výrokovej vete žalobu zamietol a v druhej výrokovej vete žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2024 domáhal vylúčenia žalovaného ako spoločníka v spoločnosti žalobcu. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je obchodná spoločnosť, ktorej konateľmi a spoločníkmi sú A. A. E. a zároveň A. A. B., t.j. žalovaný. Medzi A. A. E. a žalovaným už dlhší čas prevládajú napäté vzťahy v rámci spoločného podnikania, pričom obidvaja pôsobili ako spoločníci a konatelia aj v spoločnosti Dent One, s.r.o., v ktorej sa A. E. rozhodol vzdať funkcie konateľa. Vzájomný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Dent One, s.r.o. bol založený na prenajímaní priestorov a zariadení žalobcu pre spoločnosť Dent One, s.r.o. Žalovaný niekoľkokrát zásadným spôsobom porušil povinnosti konateľa, pričom konateľ A. E. ho niekoľkokrát vyzval ústne a potom aj písomne na plnenie si svojich povinností v súlade so spoločenskou zmluvou a v súlade so zákonnými ustanoveniami. Žalovaný bol na skutočnosť, že závažným spôsobom porušuje povinnosti spoločníka a konateľa a na možnosť vylúčenia zo spoločnosti súdnym rozhodnutím, osobitne upozornený. Nakoľko nedošlo k náprave konania žalovaného a nepodarilo sa dospieť ani k akejkoľvek dohode medzi konateľmi, spoločnosť nemá inú možnosť, než sa domáhať vylúčenia žalovaného prostredníctvom súdu.

3. K porušovaniu povinností žalovaného došlo už začiatkom r. 2023, kedy si žalovaný prestal plniť svoje povinnosti konateľa a spoločníka spoločnosti, následkom čoho mal byť ako konateľ odvolaný na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré sa malo konať dňa 12.07.2023. Nakoľko žalovaný sa naň nedostavil, hoci bol o termíne riadne upozornený, mimoriadne valné zhromaždenie neprebehlo.

Opätovne bolo zvolané mimoriadne valné zhromaždenie na 20.11.2023 s obdobným programom ako 12.07.2023 a v tom čase prítomný žalovaný namietal, že z priloženej pozvánky nemal vedomosť o tom, že má byť on osobou konateľa, ktorá má byť odvolaná. Žalovaný spochybnil aj zápisnicu, ktorá mu bola daná na odsúhlasenie. Opätovne bolo zvolané mimoriadne valné zhromaždenie na 11.03.2024, pričom žalovaný počas celého zasadnutia vystupoval voči druhému konateľovi posmešne, chcel písať zápisnicu na servítky a zároveň zápisnicu ani nespísal v požadovanom rozsahu. Na uvedenom zasadnutí bol žalovaný uznesením č. 2 odvolaný z funkcie konateľa a uznesením č. 3 bol vyjadrený súhlas s podaním návrhu na vylúčenie žalovaného zo spoločnosti. Už pred zvolaním prvého mimoriadneho valného zhromaždenia na deň 12.07.2023 žalovaný s vedomím, že žalobca ho plánuje zo spoločnosti vylúčiť, vystavil dňa 27.06.2023 neoprávnený a neplatný daňový doklad, a to dobropis, predmetom ktorého bola úhrada za poskytnuté služby, a to servis inteligentného úložiska a trojitej zálohy dát, servis serverovej jednotky, reklamné služby, poradenstvo pri zavádzaní informačných technológií pri ZS. Za tieto služby mala byť uhradená suma vo výške 18.000,- Eur. Na základe vystaveného dobropisu žalovaný previedol zo spoločnosti Next One, s.r.o. finančné prostriedky na účet svojej druhej spoločnosti Dent One, s.r.o. Išlo o špekulatívne konanie žalovaného smerujúce k odcudzeniu finančných prostriedkov na svoju druhú spoločnosť Dent One, s.r.o., pretože vedel, že konateľ žalobcovej spoločnosti A. E. plánuje zo spoločnosti Dent One, s.r.o. odísť a vzdať sa funkcie konateľa. Vystavený dobropis nespĺňal náležitosti daňového dokladu a zároveň je tam uvedená aj pečiatka nesprávnej spoločnosti, a to spoločnosti Dent One, s.r.o. Nebol žiadny právny dôvod na to, aby žalovaný previedol takúto vysokú čiastku z účtu spoločnosti žalobcu na druhú spoločnosť, pretože k úprave faktúry ani nemohlo dôjsť. Je potrebné konštatovať, že konateľ má prioritne konať v záujme spoločnosti a nie jej spôsobovať zbytočné výdavky a straty. Ak konateľ spoločnosti vyberie z účtu spoločnosti určitú finančnú čiastku, najmä takú, ktorá je vo vyššej sume, je potrebné, aby preukázal, že konal v záujme spoločnosti, čo sa nestalo. Dňa 17.04.2023 žalobca zaevidoval výber vysokej hotovosti z účtu žalobcovej spoločnosti vo výške 12.000,- Eur s poznámkou, že ide o vyporiadanie záväzku spoločníka, a to vklad spoločníka A. B. zo dňa 26.01.2022. Žalovaný tento prevod vykonal bez toho, aby o uvedenom vôbec upovedomil druhého konateľa a spoločníka spoločnosti žalobcu. Po prevode zostala na účte spoločnosti žalobcu mizivá čiastka. Žalovaný však finančné prostriedky vrátil po urgencii advokátky JUDr. Tatarkovej. Žalovaný konal v rozpore so zákonom aj v rámci spoločnosti Dent One, s.r.o., keď dňa 14.06.2023 požiadal ako konateľ spoločnosti Dent One, s.r.o. VÚC Žilina o zrušenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia - ambulancie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore zubné lekárstvo a certifikovanej pracovnej činnosti dentoalveolárna chirurgia ku dňu 31.07.2023, a to bez vedomosti (v tom čase) druhého konateľa A. E. a bez zvolania valného zhromaždenia. Týmto konaním bola následne poškodená aj spoločnosť Next One, s.r.o. vzhľadom na to, že prenájom priestorov pre spoločnosť Dent One, s.r.o. zo strany spoločnosti Next One, s.r.o. stratilo opodstatnenie. Zároveň žalovaný zneužil databázu spoločnosti Dent One, s.r.o., ktorá bola najvýznamnejším obchodným partnerom spoločnosti Next One, s.r.o., a klientom zaslal sms správu s výzvou, aby prešli pod jeho novú spoločnosť Biely zub, s.r.o. Žalobca má vedomosť, že žalovaný zneužil aj databázu spoločnosti Neur one, n. o., kedy bol podaný na žalovaného aj podnet na Úrad na ochranu osobných údajov. Žalovaný si založil zjavne za účelom priameho konkurenčného podnikania pre spoločnosť Dent One, s.r.o. spoločnosť, čím nepriamo poškodzuje aj záujmy spoločnosti Next One, s.r.o., ktorá poskytuje pre Dent One, s.r.o. materiálne zabezpečenie. Žalovaný dňa 10.07.2023 ako konateľ uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Volkswagen Tuareg III. Kúpna cena bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 63.000,- Eur, hoci mala sa vystaviť faktúra vo výške 70.590,43 Eur vrátane DPH, čo potvrdila aj finančná správa a tým vznikla žalobcovi škoda vo výške 11.765,07 Eur. Žalovaný predmetné vozidlo požičiaval tretím osobám bez písomných zmlúv, bez dojednania nájomného, bez súhlasu a vedomia druhého spoločníka a bez súhlasu valného zhromaždenia, na súkromné účely. Žalovaný sa v zmluve o postúpení práv a povinností zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru v mene spoločnosti zaviazal uhradiť aj poplatok za jej vyhotovenie vo výške 230,- Eur, čím spoločnosti spôsobil dodatočné výdavky. Zároveň sa žalovaný v kúpnej zmluve zaviazal, že vystaví kupujúcemu, spoločnosti Gamat, s.r.o., na úhradu odstupného faktúru, v ktorej bude uvedená výška odstupného stanovená ako rozdiel dohodnutej kúpnej ceny a výšky prevzatého záväzku a vystavil spoločnosti Gamat, s.r.o. faktúru v sume 12.407,50 Eur, ktorá bola žalobcovi vyplatená dňa 12.07.2023. Dňa 27.06.2023 žalovaný previedol zo spoločnosti Next One, s.r.o. na spoločnosť Dent One sumu vo výške 6.000,- Eur a následne dňa 29.06.2023 podpísal žalovaný v mene spoločnosti Next One, s.r.o. dohodu o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov bez vedomia druhého konateľa spoločnosti,

A. E.. V rovnakom období nezaplatil nájom za tretí kvartál za spoločnosť Dent One, čím vznikla žalobcovej spoločnosti povinnosť zaplatiť DPH vo výške 4.500,- Eur, nakoľko bola spoločnosť Dent One, s.r.o. v nájomnom vzťahu ku žalobcovi. Nájom bol nakoniec zaplatený. Žalovaný previedol aj dňa 02.10.2023 sumu 5.927,39 Eur bez toho, aby o tejto skutočnosti upovedomil druhého konateľa, a to A. E., pričom je potrebné poznamenať, že aj napriek tomu, že obidvaja konatelia sú oprávnení konať za spoločnosť samostatne, takéto opakované nedôvodné a vysoké prevody z jednej spoločnosti na druhú sú neprípustné, porušujúce nielen hospodársky stav spoločnosti, ale aj zákon. Žalovaný sa vyhýba riešeniu stavu spoločnosti, dlhodobo odmieta komunikovať a v prípade, že komunikovať začne, komunikácia je nedôstojná a agresívna. Žalovaný úmyselne niekoľkokrát neprevzal poštu týkajúcu sa uhradenia faktúr voči inej spoločnosti. Konateľ spoločnosti A. E. v mene spoločnosti žalobcu niekoľkokrát riešil problematické situácie, ktorých sa dopustil žalovaný v súvislosti s nepreberaním pošty. Z toho vyplýva, že žalovaný ako spoločník závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti plynúce zo spoločenskej zmluvy, a to podľa čl. 8 písm. d) a písm. e).

4. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že povinnosti spoločníka nikdy neporušil. Z podanej žaloby nie je vôbec zrejmé, ktoré konkrétne závažné porušenie právnych povinností žalovaného ako spoločníka by mali predstavovať právny základ pre jeho vylúčenie zo spoločnosti, kedy, akou formou mal byť žalovaný ako spoločník na plnenie týchto konkrétnych povinností vyzvaný, akým spôsobom žalovaný tieto konkrétne povinnosti následne neplnil a z akých konkrétnych dôvodov bolo zvolané MVZ spoločnosti žalobcu, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie o vylúčení žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti. Pokiaľ sa jedná o dôvody vylúčenia žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti špecifikované v zápisnici z mimoriadneho valného zhromaždenia, nie je mu zrejmé, kedy mal byť žalovaný o týchto konkrétnych dôvodoch spočívajúcich v pretrvávajúcom závažnom porušovaní povinností spoločníka, hoci bol na ich plnenie predtým vyzvaný a na možnosť vylúčenia upozornený, vyrozumený pred konaním MVZ. Má za to, že z príslušných hmotno-právnych podmienok žaloby na vylúčenie spoločníka podľa jednoznačne vyplýva, že pre prípadné konštitutívne rozhodnutie o vylúčení spoločníka je potrebné riadne, dostatočne, určito a jasne ustáliť a dokázať aktuálne porušovanie povinností spoločníka závažným spôsobom, predchádzajúcu výzvu spoločnosti na plnenie týchto riadne vymedzených, resp. dostatočne jasne a určite individualizovaných povinností s upozornením na možnosť vylúčenia zo spoločnosti, ďalšie porušenie týchto dostatočne jasno a určito vymedzených povinností závažným spôsobom spoločníkom napriek predchádzajúcej výzve a v neposlednom rade aj platné rozhodnutie riadne zvolaného valného zhromaždenia. Pokiaľ žalobca tvrdí porušovanie povinností na strane žalovaného, ktoré špecifikoval v podanej žalobe, tie sa vzťahujú výlučne len k výkonu funkcie konateľa, s ktorou sa však spájajú úplne iné povinnosti, oprávnenia a zodpovednosť, ako v prípade spoločníka. Žalovaný tiež poprel akékoľvek tvrdenia o porušovaní povinností žalovaného ako konateľa spoločnosti, pričom sankciou za porušovanie povinností konateľa a jeho zodpovednosť za škodu nie je vylúčenie jeho osoby ako spoločníka zo spoločnosti. Zároveň k danému vyjadreniu bolo pripojené aj samotné vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.05.2024, kde opísal vzťahy medzi žalobcom a žalovaným.

5. Súd prvej inštancie považoval z výpisu z obchodného registra za zistené, že spoločnosť Next One, s.r.o. (žalobca) vznikla zápisom do obchodného registra dňa 14.05.2020. Jej spoločníkmi sú A. A. E. a žalovaný. Štatutárnym orgánom je konateľ A. A. E., ktorému vznikla funkcia dňa 14.05.2020. Konateľom bol tiež žalovaný, ktorému vznikla funkcia dňa 14.05.2020 a zanikla dňa 11.03.2024. Žalobca listom zo dňa 06.09.2023 opatreným podpisom konateľa spoločnosti A. A. E. upozornil žalovaného na porušovanie povinností spoločníka podľa čl. 8 bod d) a e) Spoločenskej zmluvy poukazujúc na prevody finančných prostriedkov zo spoločnosti Next One, s.r.o., na konkurenčné podnikanie na firmu Biely zub, s.r.o., na neschopnosť komunikovať s druhým spoločníkom, čo zásadným spôsobom poškodzuje spoločnosť Next One. Poukázal tiež na to, že v mesiaci júl kontaktovalo žalobcu viacero klientov spoločnosti Dent One, s.r.o. s tým, že im mal žalovaný poslať sms správu s úmyslom priviesť ich do svojej súkromnej firmy, ktorá má konkurenčný charakter podnikania, čím vzhľadom na personálnu prepojenosť vzniklo podozrenie na zneužitie osobných údajov, poškodenie dobrého mena spoločnosti Next One, s.r.o. ako aj povesti žalobcu ako spoľahlivého partnera a A. E. ako spoločníka. Zároveň ho upozornil na možnosť zrušenia účasti spoločníka súdnou cestou. Zo Zápisnice z konania mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 11.03.2024 vyplýva, že žalovaný bol k 11.03.2024 odvolaný z funkcie konateľa. Podľa uznesenia č. 3 bol daný súhlas s podaním návrhu na vylúčenie žalovaného zo spoločnosti. Podľa čl. 8 bod 1 Spoločenskej zmluvy, spoločníci sú povinní najmä: a) rešpektovať

ustanovenia tejto spoločenskej zmluvy a plniť ňou uložené povinnosti, b) v stanovenej lehote splatiť svoj vklad do základného imania spoločnosti, c) rešpektovať rozhodnutia valného zhromaždenia a plniť povinnosti uložené týmito rozhodnutiami, d) zdržať sa takého konania, ktoré by mohlo znemožniť alebo sťažiť efektívnosť hospodárskej činnosti spoločnosti alebo ktorou by mohol poškodiť alebo ohroziť dobré meno spoločnosti a e) zachovať o veciach spoločnosti mlčanlivosť vrátane obchodného tajomstva.

6. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil, že žalobca si splnil svoju povinnosť v zmysle , v zmysle ktorého upozornil žalovaného na porušenie povinností spoločníka. Zároveň s podaním návrhu na vylúčenie spoločníka súhlasili aj spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania, čo vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia, podľa ktorej A. A. E. súhlasil s týmto návrhom a jeho vklad predstavuje 1 základného imania. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom pre vylúčenie žalovaného zo spoločnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že čo sa týka prevodu finančných prostriedkov viac ako 18.000,- Eur bez vedomia a súhlasu druhého konateľa či valného zhromaždenia, súd prvej inštancie zdôraznil, že oprávnenie prevádzať finančné prostriedky a disponovať s účtom nemá spoločník, ale konateľ. Pokiaľ došlo k prevodu finančných prostriedkov zo strany žalovaného, tak došlo k takémuto konaniu žalovaného z pozície konateľa, a nie spoločníka, čo je potrebné v danom prípade rozlišovať, nakoľko pokiaľ má byť návrh na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti úspešný, tak musí ísť o porušenie povinností spoločníka a nie konateľa, a to bez ohľadu na to, že ide o tú istú osobu. Čo sa týka prevodu vozidla na iný subjekt za nižšiu hodnotu, čím malo dôjsť k poškodeniu spoločnosti žalobcu, išlo opätovne o úkon žalovaného v pozícii konateľa. Žalobcom tvrdené konanie žalovaného sa vzťahuje k výkonu funkcie konateľa, s čím sa spájajú iné povinnosti, iná zodpovednosť, ale nie vylúčenie žalovaného ako spoločníka z danej spoločnosti. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádzal, že žalovaný odmietal preberať poštu, resp. nepreberal poštu a neplnil si povinnosti, obidvaja konatelia boli oprávnení konať v mene spoločnosti samostatne a pokiaľ bola doručovaná nejaká poštová zásielka žalobcovi, z ničoho nevyplýva prekážka, pre ktorú by nemohol druhý konateľ túto zásielku vyzdvihnúť. Zároveň tvrdené porušenie nebolo preukázané a z ničoho dostatočne nevyplýva. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že konanie žalovaného ako spoločníka je nedôstojné a agresívne či už voči spoločnosti, alebo voči druhému spoločníkovi. Žalobca danú komunikáciu nekonkretizoval, ani ju nepreukázal. Ak žalovaný zaslal klientom spoločnosti Dent One, s.r.o. SMS správy, aby prešli do spoločnosti Biely zub, s.r.o., nemá to žiadny vplyv pre toto konanie. Žalobca síce uvádzal, že Dent One, s.r.o. bola spoločnosťou, ktorá spolupracuje a je obchodným partnerom spoločnosti Next One, s.r.o., a že medzi Dent One, s.r.o. a žalobcom bol nájomný vzťah, avšak žiadna takáto skutočnosť nemá relevantný vplyv na posúdenie predmetnej žaloby. Ide o tretí subjekt, bez vplyvu na posúdenie tohto sporu. Súd prvej inštancie v spojitosti s ustanovením spoločenskej zmluvy, podľa ktorého je spoločník povinný zdržať sa takého konania, ktoré by mohlo znemožniť alebo sťažiť efektívnosť hospodárskej činnosti spoločnosti, alebo ktoré by mohlo poškodiť alebo ohroziť dobré meno spoločnosti, osobitne zdôraznil, že ohrozenie dobrého mena nespôsobuje skutočnosť, že žalovaný žiadal klientov spoločnosti Dent One, aby prešli do spoločnosti Biely zub, spoločnosť Dent One, s.r.o. nie je stranou sporu a išlo o klientov spoločnosti Dent One, s.r.o., čo je irelevantné pre toto konanie. Podľa žalobcu medzi žalobcom a spoločnosťou Dent One, s.r.o. išlo o nájomný vzťah, pričom súd prvej inštancie zdôraznil, že v obidvoch spoločnostiach boli A. E. a žalovaný spoločníkmi aj konateľmi. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný využil databázu, tak išlo o spoločnosť Dent One, s.r.o., a nie o databázu žalobcu, teda prípadné konanie žalovaného je konaním konateľa, resp. spoločníka iného subjektu, a nie žalobcu. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebolo tvrdené a ani preukázané také konanie žalovaného ako spoločníka, pre ktoré je nutné vylúčiť ho zo spoločnosti žalobcu ako spoločníka, pretože tvrdené konanie, ktoré mal vykonávať, vykonával ako konateľ, nie ako spoločník spoločnosti žalobcu, resp. ako konateľ/spoločník inej spoločnosti.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch zrušil a vec vrátil späť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

9. Podanie odvolania odôvodnil tým, že žalobou uplatnený nárok bol riadne a náležite preukázaný a na vylúčenie žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti žalobcu boli splnené všetky zákonom taxatívne predpokladané náležitosti. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) došlo k realizácii písomného upozornenia žalovaného ako spoločníka na porušenie povinnosti spoločníka upozornením zo dňa 06.09.2023 spolu s vytknutím povinností, ku ktorých porušovaniu zo strany žalovaného dochádza, pričom písomné upozornenie bolo zo strany žalobcu žalovanému riadne doručené, avšak zostalo z jeho strany bez odozvy. Tiež bol daný súhlas s podaním návrhu na vylúčenie spoločníka spoločníkmi, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania, čo vyplýva zo Zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 11.03.2024. Bola naplnená aj ďalšia hypotéza predpokladaná ustanovením , a to, že zo strany žalovaného dochádzalo k závažnému porušovaniu svojich povinností, pričom žalovaný od takéhoto konania neupustil ani po doručení písomného upozornenia zo strany spoločnosti. Závažné porušenie povinnosti spoločníka žalobca vo svojich písomných podaniach riadne označil a tieto boli dokazovaním na uskutočnenom pojednávaní aj riadne preukázané. Išlo o viacnásobné neoprávnené vykonávanie finančných transakcií nevýhodných pre spoločnosť bez právneho dôvodu na ich uskutočnenie, a to prevedenie finančných prostriedkov spoločnosti v sume 18.000,- Eur bez vedomia druhého konateľa a bez udelenia súhlasu zo strany valného zhromaždenia, odpredaj vozidla z majetku spoločnosti za nižšiu cenu, než ho bolo možné odpredať, využitie databázy personálne prepojenej spoločnosti Dent One, s.r.o. pre účely podnikania jeho vlastnej spoločnosti, nepreberanie pošty zo strany žalovaného a úmyselná neúčasť na zvolaných valných zhromaždeniach, resp. „sabotovanie“ ich priebehu, a teda úmyselné znefunkčnenie, resp. znemožnenie procesov spoločnosti zo strany žalovaného. Žalobcom opísaným konaním žalovaného došlo závažným spôsobom k porušovaniu povinností spoločníka v zmysle bod 1 písm. d) Spoločenskej zmluvy, podľa ktorého k povinnostiam spoločníka patrí tiež zdržať sa takého konania, ktoré by mohlo znemožniť alebo sťažiť efektívnosť hospodárskej činnosti spoločnosti, alebo ktorou by mohol poškodiť alebo ohroziť dobré meno spoločnosti. Opísanými konaniami žalovaný tiež závažným spôsobom porušil povinnosť lojality, ktorou je ako spoločník žalobcu viazaný, a teda povinnosť nevykonávať voči spoločnosti úkony, ktoré by mali negatívny vplyv na jej podnikanie.

10. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že konania vymedzené žalobcom sa týkajú primárne funkcie konateľa a nie spoločníka, pretože ustanovenie o možnosti vylúčiť spoločníka zo spoločnosti nemožno vykladať reštriktívne, a teda tak, že by bolo vylúčenie spoločníka možné iba v prípade, ak koná ako spoločník alebo v úmysle konať ako spoločník. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 15.05.2018 a tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.02.2022. Namietal, že reštriktívny výklad ustanovenia by popieral zmysel samotnej právnej úpravy, ktorým je záujem na ochrane spoločnosti pred konaním spoločníka aj v prípade, ak síce práve nevystupuje v pozícii spoločníka, ale svojím konaním porušuje svoje povinnosti spoločníka. V prejednávanej právnej veci bolo podľa žalobcu potrebné prihliadnuť na prelínajúce sa funkcie, kedy žalobcom opísané závažné porušenia povinností zo strany žalovaného sa udiali v čase, kedy spoločnosť žalobcu mala dvoch spoločníkov, ktorí boli súčasne aj konateľmi spoločnosti, a teda spoločnosť de facto fungovala na osobnom výkone jednotlivých spoločníkov. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru, že v žalobcom vymedzených konaniach šlo zo strany žalovaného o konanie z titulu funkcie konateľa a nie spoločníka, prvoinštančný súd formalistickým a extrémne reštriktívnym interpretovaním zákonných ustanovení odmietol poskytnúť žalobcovi ochranu, ktorú mu garantuje zákon. Z uvedených dôvodov bol žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Ďalej žalobca namietal, že v konaní boli zo strany žalobcu a žalovaného predložené ďalšie relevantné návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré mohli dôvodnosť žaloby potvrdiť a preukázať, pričom tieto boli zo strany súdu prvej inštancie na základe jeho voľnej úvahy odmietnuté. Postup súdu prvej inštancie

v tomto smere nemožno považovať za procesne správny, nakoľko svojvoľne nevykonal navrhované dokazovanie, ktoré mohlo prispieť k riadnemu a náležitému objasneniu prejednávanej veci.

12. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie tiež to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá právu sporových strán na spravodlivý proces, keďže toto odôvodnenie je nedostatočné, nepreskúmateľné, nepresvedčivé a arbitrárne.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

14. Poukázal na to, že žalobca v podanom odvolaní polemizuje s ťažiskovým právnym názorom, na ktorom spočíva odvolaním napadnutý rozsudok, podľa ktorého v kontexte konania o vylúčení spoločníka zo spoločnosti podľa je nevyhnutné rozlišovať medzi úkonmi, ktoré žalovaný vykonal z pozície konateľa, a úkonmi, ktoré žalovaný vykonal z pozície jej spoločníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaného ako spoločníka nie je možné sankcionovať vylúčením zo spoločnosti podľa v prípade, ak príslušné úkony, od ktorých žalobca odvíja svoju žalobnú požiadavku, žalovaný realizoval z pozície konateľa, resp. štatutárneho orgánu spoločnosti. Žalobca svoju polemiku a z toho vyplývajúci názor o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie opiera o argument o potrebe extenzívneho výkladu v tom zmysle, že spoločník a konateľ je tou istou osobou, a preto pre účely jeho vylúčenia zo spoločnosti nie je podstatné, či porušuje povinnosti konateľa, alebo povinnosti spoločníka, nakoľko v prípade reštriktívneho výkladu by pripustením možnosti vylúčenia spoločníka zo spoločnosti len v prípade porušovania povinností spoločníka z pozície spoločníka mohlo dochádzať k popieraniu samotného účelu . Podľa žalovaného v prípade akceptácie žalobcom tvrdenej potreby extenzívneho výkladu predmetného ustanovenia by dochádzalo k neprípustnému dotváraniu práva, a to ďaleko za hranicu hypotézy právnej normy obsiahnutej v ustanovení , keď takáto extenzívna interpretácia produkovaná žalobcom by bola v rozpore s jeho účelom.

15. Účelom predmetného ustanovenia je súkromnoprávne sankcionovanie spoločníka zásahom do jeho vlastníctva proti jeho vôli v prípadoch závažného a trvajúceho porušovania jeho povinností ako spoločníka aj napriek výzve na nápravu s náležitosťami podľa . Takéto porušovanie povinností musí významne poškodzovať alebo ohrozovať spoločnosť, s tým, že spoločník nezjednal nápravu, a teda porušovanie príslušných povinností naďalej trvá aj napriek písomnému upozorneniu. V obsahu právnej normy obsiahnutej v sa prejavuje ústavná idea obmedzenia možného zásahu do vlastníctva tak, aby sa vždy realizoval „len v nevyhnutnej miere “, resp. v súlade s princípom proporcionality. Inštitút vylúčenia spoločníka je totiž z pohľadu účelu určený pre tie závažné prípady, keď nápravu nie je možné zjednať inak, pretože spoločník zjednanie nápravy odmieta. Zároveň by mal stav vylúčenia spoločníka predstavovať následok porušovania povinností spoločníka, to znamená povinností, ktoré spoločníkovi stanovuje zákon, súdnou praxou akceptované princípy, na ktorých zákon spočíva (princíp lojality), alebo aspoň spoločenská zmluva spoločnosti. Zároveň by sa malo v zmysle jednať o porušenie povinnosti spoločníka, ktoré je možné objektívne kvalifikovať ako závažné s ohľadom na jeho povahu, intenzitu a najmä následky, ktoré z porušovania príslušnej povinnosti spoločníka vyplývajú pre spoločnosť. V kontexte preto nie je vôbec jedno, o porušovanie akých povinnosti sa vlastne jedná, s akou funkciou, resp. právnym postavením sa tieto povinnosti spájajú, a ani to, aké má porušovanie týchto povinností následky pre spoločnosť. Všetky tieto kategórie pre účely efektívneho uplatnenia nároku na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti postupom podľa pritom z pohľadu dôkazného bremena zaťažujú žalobcu. Z uvedeného potom v spojení s formálne náročnejším prístupom, ktorý sa obvykle aplikuje v oblasti obchodného práva, podľa názoru žalovaného vyplýva jasná a nespochybniteľná potreba reštriktívneho prístupu pri aplikácii a interpretácii ustanovenia . Akékoľvek argumentačné tendencie smerujúce k potrebe extenzívneho výkladu predmetného ustanovenia alebo dokonca dotváraniu jeho znenia za hranicu jeho hypotézy je preto potrebné odmietnuť ako neudržateľné a nesprávne. Spoločníka preto nie je možné vylúčiť zo spoločnosti postupom podľa z dôvodu, že porušuje povinnosti konateľa.

16. Vo vzťahu k rozhodovacej praxi, na ktorú v podanom odvolaní poukázal žalobca, žalovaný upriamil pozornosť na to, že tieto rozhodnutia nie sú vzhľadom na v nich posudzované skutkové okolnosti

porovnateľné s prípadom súdenej veci. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 15.05.2018 a naň nadväzujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.02.2022 vyplýva, že krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o vylúčení spoločníka zo spoločnosti na tom skutkovom základe, že spoločník pri výkone funkcie konateľa spoločnosti vyhotovoval faktúry na úhradu služieb pre obchodných partnerov tejto spoločnosti s tým, že do obsahu príslušných faktúr namiesto bankového účtu spoločnosti zámerne uviedol svoj osobný bankový účet, následne prijal platby od týchto obchodných partnerov a takto získané finančné prostriedky spoločnosti nevydal napriek tomu, že bol na to vyzvaný. Spoločník bol pre uvedené konanie právoplatne uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu, ktorým bola spoločnosti spôsobená škoda. Na základe uvedeného odvolací i dovolací súd konštatovali, že aj keď dôvodom pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti nemôže môže byť len porušovanie povinností konateľa, nemožno vylúčiť, že určité konanie je podľa okolností porušením povinností konateľa a súčasne aj porušením povinností spoločníka. To, že spoločník na faktúrach neuviedol účet spoločnosti, ale svoj vlastný účet, čím žalobcovi spôsobil škodu, súdy vyhodnotili nielen ako závažné porušenie povinností konateľa spoločnosti, ale tiež aj ako závažné porušenie povinností spoločníka. Skutkové okolnosti posudzované v rámci tohto konania nie sú príbuzné okolnostiam, ktoré sú predmetom súdenej veci. Jedinou paralelou je to, že žalobca podal trestné oznámenie, na základe ktorého sa tvrdenia, z ktorých žalobca vyvodzuje svoju žalobnú požiadavku, stali predmetom podrobného posudzovania aj v trestnoprávnom rozmere. Tu sa však podobnosť s konaním sp. zn. vedenom pred Krajským súdom v Bratislave končí. Súd prvej inštancie sa na stav trestnej veci dopytoval. Stav podaného trestného oznámenia je taký, že žalovanému nebolo vznesené obvinenie, a to napriek aktivite žalobcu, ktorý proti vydávaným rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní o odložení podaného trestného oznámenia opakovane podával opravné prostriedky. Bez riadneho vymedzenia a konštatovania porušenia povinností žalovaného vo väzbe na tú časť úkonu, resp. konania, kde vystupuje ako súkromná osoba a zároveň v kontexte zodpovednostného rámca, ktorý je daný povinnosťami spoločníka voči spoločnosti, nie je možné uvažovať o postupe podľa . Potreba takéhoto oddelenia je v plnej miere zlučiteľná s argumentáciou, na ktorej spočíva odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Správnosť takéhoto právneho posudzovania potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Závery vyplývajúce z judikatúry, na ktorú odkázal žalovaný, ale tiež závery z rozhodovacej praxe, na ktorú v rámci odvolania poukazuje žalobca, sú v príkrom a nezlučiteľnom rozpore s právnymi závermi, na ktorých žalobca postavil podané odvolanie.

17. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie vo svetle ťažiskovej právnej argumentácie a z toho vyplývajúcej podstaty sporu je potrebné vyhodnotiť ako v plnej miere dostačujúce a vo všetkých ohľadoch vyhovujúce požiadavkám spravodlivého procesu, čo platí aj o odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako i o procesnom postupe, ktorý vychádzal jeho vydaniu. Žalobca síce v podanom odvolaní na viacerých miestach realizuje tvrdenie o nedostatočne vykonanom dokazovaní, zároveň však v podanom odvolaní na viacerých miestach vykonané dokazovanie hodnotí tak, akoby malo v plnej miere preukazovať žalobou uplatňovaný nárok.

18. Žalobca v odvolacej replike poukázal na to, že konaniami žalovaného, ako boli tieto popísané v priebehu súdneho konania pred súdom prvej inštancie, došlo závažným spôsobom k porušovaniu povinností spoločníka vymedzených v spoločenskej zmluve žalobcu, ako aj k závažnému porušovaniu povinnosti lojality, ktorou je žalovaný ako spoločník viazaný, a to s poukazom na to, že spoločnosť žalobcu v rozhodnom období fungovala čo do svojej štruktúry tak, že mala dvoch spoločníkov, ktorí boli zároveň jedinými dvomi konateľmi spoločnosti. Poukázal na podanie žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie označené ako Stanovisko k „doplňujúce písomné podanie“ zo dňa 30.03.2025 a uviedol, že tvrdenie žalovaného k „požičaným bločkom“ je účelové a klamlivé, k faktúram v hodnote 2.606,42 Eur s DPH, ktoré boli v účtovníctve spoločnosti žalobcu označené ako „požičané bločky“, odkázal na komunikáciu medzi žalovaným a A. A. E., v ktorej žalovaný predmetné faktúry označené ako „požičané bločky“ odfotil s poznámkou 2.606,42 a zaslal druhému spoločníkovi žalobcu, čo podľa žalobcu znamená, že tieto faktúry do účtovníctva spoločnosti účelovo vložil žalovaný. K tomuto tvrdeniu priložil screenshot z písomnej komunikácie medzi žalovaným a druhým spoločníkom žalobcu.

19. Žalovaný v odvolacej duplike doplnil, že žalobca v poslednom písomnom podaní rozvíja argumentačnú líniu, ktorá je vnútorne rozporná a logicky neudržateľná. Žalobca naďalej vychádza

z predpokladu o možnom zlievaní postavenia štatutárneho orgánu a spoločníka v jednej osobe. Z uvedeného odvodzuje záver o prípustnosti vylúčenia spoločníka zo spoločnosti aj v situácii, ak sa tvrdené porušovanie povinností týka výlučne výkonu funkcie konateľa. Dôvodom nesprávnosti a právnej neudržateľnosti tejto koncepcie spočívajúcej v extenzívnom a neprípustnom výklade žalovaný odkázal na predchádzajúce vyjadrenie, ktoré považuje za relevantné aj vo vzťahu k aktuálnemu podaniu žalobcu. Pokiaľ žalobca vo svojom podaní poukázal na časť doplňujúceho písomného podania žalovaného zo dňa 30.03.2025 a k tomuto odkazu pripojil screenshot z údajnej komunikácie medzi žalovaným a druhým spoločníkom, žalovanému nebolo zrejmé, akým spôsobom má byť táto argumentácia relevantná z hľadiska predmetu, rozsahu a dôvodov podaného odvolania. Uvedená časť podania žalobcu žiadnym spôsobom nereaguje na právne otázky, ktoré sú predmetom preskúmania v odvolacom konaní, ani nesmeruje k vyvráteniu ťažiskovej právnej argumentácie žalovaného týkajúcej sa výkladu . Z tohto dôvodu ju žalovaný považoval v plnom rozsahu za irelevantnú a bez potreby vecnej reakcie. V tomto kontexte tiež poukázal na zásadu koncentrácie konania a na skutočnosť, že dokazovanie pred súdom prvej inštancie už bolo právoplatne skončené.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ), odvolacími dôvodmi ( ) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( a contrario). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, na podklade podaného odvolania, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa potvrdil. Rozhodnutie verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

21. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, vo svojom rozhodnutí dal zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky významné pre rozhodnutie sporu tak, ako ho strany v priebehu konania vymedzili a s podstatnou argumentáciou strán sporu sa v preskúmavanom rozhodnutí aj primeraným spôsobom vysporiadal. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo väzbe na obsahové vymedzenie odvolania, odvolací súd uvádza a dopĺňa nasledovné skutočnosti (, ). Keďže odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie, pri posudzovaní odvolacej argumentácie odvolateľa vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie ( ), ktorý bude uvádzať pri vysporiadavaní sa s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu.

22. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Viazanosť odvolacieho súdu odvolaním znamená, že odvolacie konanie nepredstavuje všeobecnú kontrolou správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie zo strany odvolacieho súdu z úradnej povinnosti, ale jeho zmyslom je cielený prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd preto vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia posudzoval a vyhodnocoval výlučne podľa odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Názor, že za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.10.2023).

23. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka, ktorý porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený. S podaním tohto návrhu musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania. Ustanovenie tým nie je dotknuté. Ustanovenia a platia obdobne.

24. V zmysle právnej teórie (Patakyová, M. a kol. . Komentár. Prvé vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2022, s. 1792), vylúčenie spoločníka zo spoločnosti je závažným zásahom do jeho postavenia, keďže dochádza k ukončeniu jeho účasti v spoločnosti. Zákonným predpokladom vylúčenia spoločníka zo spoločnosti súdom je kumulatívne naplnenie podmienok spočívajúcich v tom, že spoločník závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti, spoločník bol na plnenie týchto povinností vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený, s návrhom musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania a návrh na vylúčenie je podaný zo strany spoločnosti. Len splnenie všetkých zákonom uložených podmienok je predpokladom úspechu žalujúcej spoločnosti v súdnom konaní o vylúčenie spoločníka.

25. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že zo zápisnice z konania mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 11.03.2024 vyplýva, že s návrhom na vylúčenie žalovaného zo spoločnosti žalobcu súhlasili spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania. Tento záver súdu prvej inštancie nebol v odvolacom konaní spochybnený. Odvolací súd preto považuje za potrebné doplniť len toľko, že pokiaľ zo zápisnice z pojednávania uskutočneného pred súdom prvej inštancie dňa 18.07.2025 vyplynulo, že platnosť tohto mimoriadneho valného zhromaždenia bola napadnutá a je predmetom samostatného konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , strany v priebehu konania pred odvolacím súdom netvrdili, že by právoplatným rozhodnutím súdu bola vyslovená neplatnosť tohto rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia a v konaní neoznačili a ani nepredložili žiadne také právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré by platnosť udeleného súhlasu s vylúčením žalovaného spochybňovalo. Podľa zistení odvolacieho súdu konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. nebolo ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu právoplatne skončené.

26. Odvolací súd z hľadiska posudzovania zákonných podmienok na vylúčenie žalovaného zo spoločnosti žalobcu podľa ďalej upriamuje pozornosť na to, že spoločnosť je vždy povinná vyzvať spoločníka na splnenie si svojich povinností a písomne ho upozorniť na možnosť vylúčenia zo spoločnosti. Výzva spoločníkovi pred jeho vylúčením, ako jeden zo zákonných predpokladov vylúčenia spoločníka zo spoločnosti, musí obsahovať konkrétne skutkové vymedzenie povinnosti spoločníka, ktorá je porušovaná. Vylúčenie spoločníka zo spoločnosti je totiž krajným riešením, preto zákonodarca v ustanovení normuje, že spoločníka je možné vylúčiť zo spoločnosti len v prípade, ak (naďalej) porušuje svoje povinnosti spoločníka, hoci bol na ich plnenie vyzvaný. Spoločníkovi teda musí byť daná príležitosť, aby svoje povinnosti (ktorých neplnenie môže byť dôvodom na vylúčenie spoločníka) splnil, z čoho nepochybne vyplýva požiadavka, aby mu to, akým konkrétnym konaním porušuje povinnosti spoločníka, bolo oznámené vo výzve na splnenie si svojich povinností. Súčasne musí byť upozornený na možný následok, že ak bude v porušovaní (takto konkrétne vymedzených) povinností spoločníka pokračovať, môže byť zo spoločnosti vylúčený. Odvolací súd je tak toho názoru, že len v prípade, ak sú naplnené zákonné predpoklady výzvy a poučenia o možnosti vylúčenia vo vzťahu ku každému jednotlivému skutkovo vymedzenému porušeniu povinnosti spoločníka, len vtedy sa môže spoločnosť v zmysle úspešne obrátiť s návrhom na vylúčenie spoločníka na súd.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca konajúc konateľom A. A. E. vyzval žalovaného spoločníka na plnenie svojich povinností listom zo dňa 06.09.2023 s názvom „Upozornenie na porušovanie povinností spoločníka“. V tomto liste uvádza, že: „Mám za to, že svojím konaním ako spoločník a zároveň konateľ vedome poškodzujete spoločnosť, jej spoločníkov a jej majetok. Svojou neúčasťou na valnom zhromaždení, na ktorom disponujete rovnou polovicou hlasov, a na ktorom sme mali rozoberať záležitosti kľúčové pre spoločnosť, vedome ohrozujete chod spoločnosti, ktorá sa pričinením vašej osoby ocitá v zložitej finančnej situácii. Zároveň Vás upozorňujem na ustanovenia Spoločenskej zmluvy, osobitne čl. 8 body d) a e), ktoré Vám vyslovene ukladajú povinnosť zdržať sa takého konania, ktoré by mohlo

znemožniť alebo sťažiť efektívnosť hospodárskej činnosti spoločnosti alebo ktoré by mohlo poškodiť alebo ohroziť dobré meno spoločnosti, zachovať o veciach spoločnosti mlčanlivosť vrátane obchodného tajomstva. Pripomínam Vám, že Vaše jednanie ako spoločníka sa zodpovedá nielen a Spoločenskej zmluve, ale aj všeobecným zásadám, na ktorých stojí. Vaše neoprávnené prevody finančných prostriedkov zo spoločnosti Next One, s.r.o. do Vašej firmy zásadným spôsobom ohrozili a ďalej ohrozujú samotnú existenciu spoločnosti. Takýto postup určite nie je v záujme spoločnosti ani jednotlivých spoločníkov, čím poškodzuje aj Vás. Ďalej mám za to, že Vaše konkurenčné podnikanie na firmu Biely zub, s.r.o., úmyselné odsúvanie finančných prostriedkov, ako aj neschopnosť komunikovať s druhým spoločníkom zásadným spôsobom poškodzuje spoločnosť Next One, s.r.o. Ako spoločník si musíte uvedomiť, že takéto jednanie môže mať nepriaznivé dôsledky ako pre spoločnosť, tak pre spoločníkov. V mesiaci júl ma kontaktovalo viacero klientov spoločnosti Dent One, s.r.o. s tým, že ste im poslali SMS správu s úmyslom priviesť ich do svojej súkromnej firmy, ktorá má konkurenčný charakter podnikania. Uvedeným konaním, vzhľadom na personálnu prepojenosť, okrem toho, že vzniklo podozrenie na zneužitie osobných údajov, poškodzujete aj dobré meno spoločnosti Next One, s.r.o. Ako konateľ a spoločník v oboch spoločnostiach určite máte vedomosť o tom, že poškodzuje povesť aj mňa ako spoločníka, aj spoločnosti Next One, s.r.o. ako spoľahlivého partnera. Poukazujem tiež na Váš postoj a prístup vo vzťahu k preberaniu zásielok adresovaných spoločnosti Next One, s.r.o., kde mám po komunikácii so spoločnosťou UniCredit leasing, a.s. za preukázané, že neoprávnene zadržuje minimálne jednu zásielku, o ktorej ste ma neinformovali./Ak máme vedomosť o ďalších doplníme/. Touto cestou Vás vyzývam, aby ste upustili od neustáleho závažného porušovania povinností spoločníka a zároveň Vás upozorňujem na možnosť zrušenia účasti spoločníka súdnou cestou. Zároveň Vás tiež vyzývam, aby ste ako konateľ spoločnosti Dent One, s.r.o., na ktorú ste predviedli sumu 18.000,- Eur titulom neoprávnene vystaveného dobropisu, túto sumu bezodkladne vrátili na účet spoločnosti Next One, s.r.o. Verím, že ďalej nebudete poškodzovať spoločnosť, ktorej ste súčasťou, v lehote 14 dní sa vrátite k poctivému plneniu si povinností a zároveň nahradíte škodu, ktorú ste spoločnosti spôsobili.“

28. Z výzvy spoločnosti zo dňa 06.09.2023 adresovanej spoločníkovi vyplýva, že čo sa týka konkrétne skutkovo vymedzeného konania, spoločnosť vytýkala žalovanému spoločníkovi, že porušuje povinnosti spoločníka tým, že sa nezúčastnil na valnom zhromaždení, na ktorom sa mali rozoberať záležitosti kľúčové pre spoločnosť, prevedenie sumy 18.000,- Eur na spoločnosť Dent One, s.r.o., konkurenčné podnikanie na firmu Biely zub, s.r.o., kontaktovanie viacero klientov spoločnosti Dent One, s.r.o. formou SMS správy s úmyslom priviesť ich do súkromnej firmy žalovaného spoločníka, ktorá má konkurenčný charakter podnikania, čím podľa spoločnosti vzniklo podozrenie na zneužitie osobných údajov, a došlo aj k poškodeniu dobrého mena spoločnosti Next One, s.r.o. a jej druhého spoločníka, postoj a prístup žalovaného vo vzťahu k preberaniu zásielok adresovaných spoločnosti Next One, s.r.o., kde po komunikácii so spoločnosťou UniCredit leasing, a.s. spoločnosť mala za preukázané, že neoprávnene zadržuje minimálne jednu zásielku, a neschopnosť komunikovať s druhým spoločníkom (bez konkrétnej špecifikácie). Pokiaľ sa vo výzve uvádza odsúvanie finančných prostriedkov, alebo neoprávnené prevody finančných prostriedkov zo spoločnosti Next One, s.r.o. do spoločnosti žalovaného spoločníka, tieto prevody neboli bližšie skutkovo vymedzené a preto ani nemohli predstavovať dôvod na vylúčenie spoločníka. Zo strany vylučovaného spoločníka totiž nebolo poznateľné, o aké prevody by malo ísť, čím mu bolo znemožnené tieto prípadné prevody vysvetliť, alebo vytýkané konanie napraviť, ako to predpokladá .

29. Ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie, z obsahu žalobných tvrdení žalobcu vyplýva, že oproti výzve zo dňa 06.09.2023 žalobca v žalobe skutkovo rozšíril konania, ktorými sa mal žalovaný spoločník dopustiť porušenia povinností spoločníka a ktoré podľa jeho názoru zakladajú dôvod na jeho vylúčenie zo spoločnosti žalobcu. V tomto kontexte preto odvolací súd dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tom smere, že pre súdy konajúce v tejto veci bolo relevantné len to konanie, ktoré bolo zo strany spoločnosti opísané vo výzve zo dňa 06.09.2023 ako porušovanie povinností spoločníka, pričom len vo vzťahu k tomuto konaniu bol žalovaný tiež upozornený na možnosť vylúčenia. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že žalobca v priebehu konania netvrdil, že by žalovanému zaslal inú výzvu na plnenie svojich povinností spoločníka podľa , obsahom ktorej by bolo tiež poučenie o možnosti vylúčenia, okrem výzvy zo dňa zo dňa 06.09.2023.

30. Odvolací súd na účely vysporiadania sa s odvolacou argumentáciou žalobcu preto zdôrazňuje, že v prípade, ak žalobca v žalobe rozširoval porušovanie povinností žalovaného ako spoločníka na ďalšie

konania okrem tých, ktoré boli vymedzené vo výzve zo dňa 06.09.2023, týmto žalobným tvrdeniam nie je možné pripísať žiadnu relevanciu. V opačnom prípade by výzva podľa stratila na význame a takýto prístup súdu k výkladu ust. by umožnil spoločnosti bez splnenia zákonnej povinnosti (a podmienky) výzvy rozširovať porušenie povinností na strane spoločníka v podanej žalobe aj na také konania, vo vzťahu ku ktorým žalovanému ani nebolo umožnené vykonanie nápravy a vo vzťahu ku ktorým nebol upovedomený ani o tom, že môžu založiť dôvod na jeho vylúčenie zo spoločnosti. Tým by došlo k obchádzaniu celej zákonnej úpravy podmienok na vylúčenie spoločníka spoločnosti podľa . V súlade s týmito závermi preto odvolací súd vyhodnocoval tiež dôvodnosť odvolacích námietok žalobcu.

31. Pokiaľ potom odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie riadne špecifikoval a preukázal vykonaným dokazovaním porušenie povinností žalovaného ako spoločníka žalobcu, a to:

- viacnásobné neoprávnené vykonávanie finančných transakcií nevýhodných pre spoločnosť (a bez právneho dôvodu na ich uskutočnenie), neoprávnené čerpanie prostriedkov zo spoločnosti, prevedenie finančných prostriedkov spoločnosti v sume vo výške 18.000,- € bez vedomia druhého konateľa a bez udelenia súhlasu zo strany valného zhromaždenia, pričom šlo o prevod, ktorý spoločnosť výrazným spôsobom poškodil, a bol bez riadneho právneho dôvodu,

- odpredaj vozidla z majetku spoločnosti, a to za nižšiu cenu, než ho bolo možné odpredať,

- využitie databázy personálne prepopojenej spoločnosti Dent One, s.r.o. pre účely podnikania svojej vlastnej spoločnosti, čím došlo aj k ukráteniu spoločnosti žalobcu, nakoľko bola obchodným partnerom spoločnosti Dent One, s.r.o. a uvedené konanie žalovaného malo za následok ukončenie zmluvných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou Dent One, s.r.o. (prenájom priestorov zo strany žalobcu ako prenajímateľa pre spoločnosť Dent One, s.r.o.),

- nepreberanie pošty zo strany žalovaného, čím došlo k poškodeniu spoločnosti žalobcu, úmyselná neúčasť na zvolaných valných zhromaždeniach resp. „sabotovanie“ ich priebehu, a teda úmyselné znefunkčnenie resp. znemožnenie procesov v spoločnosti zo strany žalovaného, odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia z odvolacích dôvodov vymedzených žalobcom ako odvolateľom považoval za potrebné vysporiadať sa so samostatne skutkovo vymedzenými porušeniami povinností žalovaného ako spoločníka spoločnosti jednotlivo aj z toho pohľadu, či boli predmetom výzvy zo dňa 06.09.2023.

32. Odvolací súd preto poukazuje na to, že pokiaľ spoločnosť v žalobe vytýkala žalovanému spoločníkovi prevedenie sumy 18.000,- Eur na spoločnosť Dent One, s.r.o., toto konanie je predmetom výzvy zo dňa 06.09.2023. Čo sa ale týka tvrdenia žalobcu, že týmto konaním došlo k porušeniu povinnosti žalovaného ako spoločníka, odvolací súd súhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré sú obsiahnuté v odseku 15. napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých oprávnenie prevádzať finančné prostriedky a disponovať s účtom spoločnosti nemá spoločník, ale konateľ, čo nespochybnil ani žalobca v podanom odvolaní. V zmysle veta druhá , právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak ( ). Teda pokiaľ i došlo k prevodu finančných prostriedkov zo strany žalovaného, došlo tak (výlučne) z pozície žalovaného ako konateľa žalobcu, oprávneného konať za spoločnosť žalobcu ako jej štatutárny orgán aj pri prevode finančných prostriedkov z jej účtu, a nie ako spoločníka, čo je potrebné v danom prípade rozlišovať, pretože pokiaľ má byť návrh na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti úspešný, musí ísť o porušenie povinností spoločníka, a nie konateľa, bez ohľadu na skutočnosť, že ide o jednu a tú istú osobu. Aj keď potom z listu zo dňa 06.09.2023 možno dospieť k záveru, že spoločnosť vytkla žalovanému, že na spoločnosť Dent One, s.r.o. previedol sumu 18.000,- Eur titulom neoprávnene vystaveného dobropisu a tento list obsahoval tiež žiadosť, aby túto sumu žalovaný bezodkladne vrátil na účet spoločnosti žalobcu, ani z pohľadu odvolacieho súdu nemohlo ísť o porušenie povinností žalovaného ako spoločníka spoločnosti, keďže sa jednalo o výkon oprávnení žalovaného ako konateľa spoločnosti, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie.

33. Aj v odbornej literatúre sa uvádza (k tomu porov. Patakyová, M. a kol. . Komentár. Prvé vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2022, s. 1792), že dôvodom na podanie návrhu na vylúčenie spoločníka je skutočnosť, že spoločník závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti plynúce priamo z alebo zo spoločenskej zmluvy. Zároveň je dôležité uviesť, že v prípade, ak je

spoločník zároveň aj konateľom spoločnosti (čo predstavuje častú situáciu v spoločnostiach s ručením obmedzeným), dôvodom na jeho vylúčenie zo spoločnosti ako spoločníka nemôže byť porušovanie jeho povinností ako konateľa, aj keby išlo o závažné porušovanie týchto povinností. V prípade spoločností, v ktorých je spoločník (spoločníci) zároveň konateľom (konateľmi), je kľúčové rozlišovať, či daná osoba porušuje povinnosti plynúce z jej postavenia spoločníka alebo konateľa. Ak osoba, ktorá má takéto duálne postavenie, porušuje svoje povinnosti len ako konateľ, tak predmetné nemôže byť dôvodom na podanie návrhu na jej vylúčenie súdom (k tomu porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). V tomto prípade môžu ostatní spoločníci takúto osobu odvolať z funkcie konateľa.

34. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zverejneného v ZSP 44/2000, na ktoré odkazuje aj citovaná odborná literatúra, vyplýva, že dôvodom pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, v ktorej je zároveň aj konateľom, nemôže byť porušenie jeho povinností konateľa. V poznámke k tomuto rozhodnutiu sa uvádza, že v praxi je častým javom, že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným je zároveň aj jej konateľom, a v prípade viacerých spoločníkov a konateľov prevažne s oprávnením konať v mene spoločnosti samostatne. Ak potom dôjde k situácii, že jeho konanie za spoločnosť sa dostane do rozporu s predstavami ďalších spoločníkov, hľadá sa spôsob na jeho vylúčenie. Treba však dôsledne rozlišovať medzi jeho povinnosťami spoločníka a povinnosťami konateľa, pretože návrh spoločnosti na vylúčenie spoločníka môže byť úspešný len vtedy, ak spoločnosť preukáže závažné porušenie jeho povinností spoločníka. Tie rámcovo vymedzuje , bližšie by ich mala upravovať spoločenská zmluva, a sú odlišné od povinností konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorého vymenúva (aj odvoláva) valné zhromaždenie spoločnosti. Preto pokiaľ spoločník a konateľ zároveň preukázateľne poruší svoje povinnosti konateľa, ale jeho konanie nie je súčasne aj porušením povinností spoločníka, spoločnosť sa nemôže úspešne domáhať jeho vylúčenia ako spoločníka, môže ho iba odvolať z funkcie konateľa a vyvodiť voči nemu prípadnú zodpovednosť z mandátnej zmluvy, ktorou je spravidla upravený vzťah medzi spoločnosťou a konateľom.

35. K argumentom ohľadne potreby rozlišovania medzi povinnosťami spoločníka a povinnosťami konateľa sa prihlásil tiež Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. , v ktorom odkázal práve na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Najvyšší súd bol v tomto rozhodnutí toho názoru, že v prípade prelínajúcich sa pozícii konateľa a spoločníka síce nemôže byť úplne vylúčená zodpovednosť spoločníka, avšak len v prípade, ak proti žalobcovi (ktorého zastupoval z pozície konateľa), konal ako fyzická osoba. Len v takomto prípade by mohol byť vnímaný ako spoločník žalobcu, a len v takomto prípade by eventuálne mohlo ísť o prienik žalovaného spoločníka ako fyzickej osoby s jeho pozíciou spoločníka žalobcu.

36. Vo veci vedenej pred Najvyšším súdom SR sp. zn. , na ktoré poukazoval žalobca, došlo k vylúčeniu spoločníka zo spoločnosti na tom skutkovom základe, že žalovaný spoločník vystavoval faktúry s tým, že neuviedol účet spoločnosti, ale svoj vlastný účet, čím spoločnosti žalobcu spôsobil škodu. Práve toto konanie, v ktorom konateľ vystupoval tiež ako súkromná fyzická osoba tým, že na faktúrach, ktoré vystavil ako konateľ, uviedol svoj osobný účet, súdy v tejto veci vyhodnotili ako nielen závažné porušenie povinností konateľa, ale aj závažné porušenie povinností spoločníka. Súdy v tejto veci vychádzali z premisy, že aj keď dôvodom pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti nemôže byť len porušenie povinností konateľa, nemožno vylúčiť, že určité konanie je podľa okolností súčasne porušením povinností spoločníka, keď závažnosť porušenia je daná charakterom porušenia, ale aj okolnosťami, za akých k nemu došlo. K takémuto záveru ale podľa názoru odvolacieho súdu možno dospieť len v prípade, ak dôjde konaním žalovaného v pozícii konateľa zároveň k porušeniu povinností spoločníka, t.j. v prípade, pokiaľ zároveň konateľ koná voči spoločnosti aj ako fyzická osoba, ako to prezentoval najvyšší súd vo svojom rozhodnutí, čo však ale nie je prípad súdenej veci, v ktorom sú oproti skutkovému stavu vo veci vedenej pred Najvyšším súdom SR sp. zn. podstatné odlišnosti.

37. Odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým zdôrazniť, že žalobca v konaní ani len netvrdil, že by žalovaný konal proti záujmom spoločnosti ako fyzická osoba, resp. že by prevod sumy 18.000,- Eur bol podľa objektívnych okolností nielen porušením povinností konateľa, ale tiež súčasne porušením povinností spoločníka, ktorý zároveň konal voči spoločnosti ako fyzická osoba. Úhrada finančných prostriedkov v sume 18.000,- Eur bola realizovaná na účet spoločnosti Dent One, s.r.o., nie na účet žalovaného spoločníka, a preto podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci nemohlo dôjsť k žiadnemu prelínaniu pozície konateľa a spoločníka, pretože žalovaný tu nekonal ako fyzická osoba, ale konal výlučne z pozície konateľa žalobcu. Spoločnosť Dent one, s.r.o. je potrebné odlišovať od osoby

žalovaného, keď naviac podľa zhodných tvrdení strán bol spoločníkom a aj konateľom tejto spoločnosti v čase prevodu tiež A. E., t.j. druhý spoločník a konateľ žalobcu, preto nie je možné považovať za preukázané tvrdenia žalobcu, že sa jednalo o „spoločnosť žalovaného“. Z obsahu spisu vyplýva tiež to, že tvrdenia žalobcu o scudzení týchto peňažných prostriedkov v prospech spoločnosti žalovaného Dent one, s.r.o. nenachádzajú podklad vo výsledkoch vedeného trestného konania. Preto úhrada sumy 18.000,- Eur na základe žalovaným vystaveného dobropisu ako konateľa žalobcu v prospech spoločnosti Dent One, s.r.o. nemôže byť za týchto okolností dôvodom pre vylúčenie žalovaného zo spoločnosti žalobcu. Pokiaľ potom aj v čl. 8 bod 1 písm. d) Spoločenskej zmluvy žalobcu je uvedené, že porušenie povinností spoločníka je zdržať sa takého konania, ktoré by mohlo znemožniť alebo sťažiť efektívnosť hospodárskej činnosti spoločnosti, toto ustanovenie sa môže vzťahovať len na konanie žalovaného ako spoločníka spoločnosti, nie na výkon jeho konateľských oprávnení. Preto ani v zmysle tohto ustanovenia spoločenskej zmluvy za týchto okolností nie je možné dospieť k záveru o splývaní pozície žalovaného ako konateľa s jeho pozíciou spoločníka žalobcu.

38. Preto ak žalobca vo väzbe na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. presadzoval taký výklad , podľa ktorého porušenie povinností konateľa je zároveň aj porušením povinností spoločníka, žiadne takéto závery z tohto rozhodnutia najvyššieho súdu vyvodiť nemožno. Naopak, podľa názoru odvolacieho súdu právna teória i súdna prax sú jednotné v názore, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi povinnosťami spoločníka a povinnosťami konateľa, pretože návrh spoločnosti na vylúčenie spoločníka môže byť úspešný len vtedy, ak spoločnosť preukáže závažné porušenie jeho povinností spoločníka. Len pokiaľ určité konanie je podľa okolností nielen porušením povinností konateľa, ale tiež súčasne porušením povinností spoločníka, len vtedy je možné sa úspešne domáhať vylúčenia spoločníka zo spoločnosti. Odvolací súd preto nesúhlasil s nosným právnym názorom žalobcu presadzovaným v odvolaní, že takýto podľa neho reštriktívny výklad ustanovenia by popieral zmysel samotnej právnej úpravy, a to záujem chrániť spoločnosť pred konaním spoločníka aj v prípade, ak práve nevystupuje v pozícii spoločníka. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie a s argumentáciou žalovaného, že v kontexte je podstatné, o porušovanie akých povinnosti sa jedná, teda s akou funkciou, resp. akým právnym postavením sa tieto povinnosti spájajú. Vylúčenie spoločníka zo spoločnosti pripomína zásah do vlastníctva proti vôli vlastníka, jedná sa o krajný prostriedok, a preto je potrebné vykladať skôr reštriktívne a v prípade prijatia extenzívneho výkladu tohto ustanovenia presadzovaného žalobcom by v okolnostiach súdenej veci skutočne dochádzalo k dotváraniu jeho znenia za hranicu zákonodarcom vymedzenej hypotézy tak, že pokiaľ je spoločníkom a konateľom tá istá osoba, pre účely postupu podľa by postačovalo na vylúčenie spoločníka aj jeho konanie (výlučne) ako konateľa spoločnosti, čo vzhľadom na závažnosť zásahu do práv spoločníka v zmysle , celú zákonnú dikciu tohto ustanovenia, ako je interpretovaná aj v judikatúre najvyššieho súdu, a tiež systematického zaradenia toho ustanovenia v , nie je možné akceptovať. totiž obsahuje osobitné ustanovenia upravujúce ako povinnosti konateľa, tak aj jeho zodpovednosť vo vzťahu k spoločnosti (porov. , ), a to osobitne a odlišne od práv, povinností a zodpovednosti spoločníka (porov. a nasl. ). V súdenej veci nebolo sporné ani to, že žalovaný bol ako konateľ žalobcu zo svojej funkcie i skutočne odvolaný. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nemohol stotožniť s odvolacou argumentáciu žalobcu, že posudzované konanie žalovaného v pozícii konateľa bolo súčasne potrebné vyhodnotiť aj ako konanie tejto osoby z pozície spoločníka, pretože právna úprava zreteľne odlišuje práva, povinnosti a zodpovednosť konateľa od práv, povinností a zodpovednosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným.

39. Odvolací súd už len pre úplnosť dodáva, že samotné tvrdenie o neoprávnenom prevode finančných prostriedkov na spoločnosť Dent One, s.r.o. na základe vystaveného dobropisu, ktoré bolo zo strany žalovaného popreté s vysvetlením, že mal dôvodné pochybnosti o takto dodanom plnení, a preto vystavil dobropis, nepreukazuje neoprávnenosť konania žalovaného, pokiaľ žalovaný takto postupoval s cieľom vrátenia neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov, keď z ničoho nevyplýva, že by žalovaný pri tejto úhrade postupoval protiprávne, resp. že by tieto finančné prostriedky odcudzil sludujúc výlučne neoprávnené obohatenie spoločnosti Dent One, s.r.o. na úkor žalobcu.

40. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní uviedol, že tvrdil a preukázal neoprávnené vykonávanie finančných transakcií nevýhodných pre spoločnosť, ako už odvolací súd uviedol, žiadne iné neoprávnené

transakcie okrem prevodu 18.000,- Eur v prospech spoločnosti Dent One, s.r.o. neboli vo výzve 06.09.2023 špecifikované a preto týmto tvrdeniam odvolací súd nemohol v tomto konaní pripísať ani žiadnu relevanciu, pretože bez výzvy a poučenia podľa nemohlo toto konanie založiť dôvod na vylúčenie žalovaného zo spoločnosti žalobcu. Odhliadnuc od uvedeného, vykonávanie „transakcií“ je kompetenciou konateľa, a preto sa nemôže bez toho, aby tomu zodpovedali konkrétne okolnosti, jednať o porušovanie povinností spoločníka, ako to odvolací súd rozviedol vo svojom predchádzajúcom výklade.

41. Podľa ďalších odvolacích tvrdení žalobcu, dôvodom na vylúčenie žalovaného ako spoločníka spoločnosti je tiež skutočnosť, že dňa 10.07.2023 ako konateľ žalobcovej spoločnosti uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu žalobcu značky Volkswagen Touareg III na spoločnosť GAMAT, s.r.o. IČO: 51 958 457. Kúpna cena bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 63.000,- Eur, žalovaný však mal vystaviť faktúru vo výške 70.590,43 Eur vrátane DPH. Tým mala vzniknúť žalobcovi škoda vo výške 11.765,07 Eur. Aj v tomto prípade správne súd prvej inštancie v odseku 16. napadnutého rozhodnutia uzavrel, že pri prevode vozidla žalobcu na iný subjekt išlo o úkon vykonaný osobou žalovaného v pozícii konateľa, pretože spoločník ani nie je oprávnený na takéto prevody, preto pokiaľ žalovaný nejaký prevod vykonal, tak tento prevod vykonal len v postavení konateľa, a preto sa opätovne nejedná a nemôže jednať o porušenie povinností žalovaného ako spoločníka žalobcu. Aj podľa odvolacieho súdu už na základe skutkových tvrdení žalobcu je zrejmé, že ani v tomto prípade nedošlo k prelínaniu pozície žalovaného ako spoločníka a zároveň konateľa žalobcu takým spôsobom, že by toto konanie bolo možné posudzovať aj ako konanie žalovaného v pozícii spoločníka spoločnosti. V tomto smere odvolací súd preto v plnom rozsahu odkazuje na svoj predchádzajúci výklad k a už uvedené závery vyplývajúce z judikatúry Najvyššieho súdu SR a tiež odbornej literatúry, ktoré sú v celom rozsahu uplatniteľné aj vo vzťahu k predaju vozidla žalobcu konateľom žalobcu tretej osobe. Odvolací súd dopĺňa odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie tiež v tom smere, že prevod vozidla továrenskej značky Volkswagen Touareg III nebol vymedzený v upozornení na porušovanie povinností spoločníka zo dňa 06.09.2023 ako porušenie povinností žalovaného, a teda vo vzťahu k tomuto konaniu absentuje splnenie zákonných podmienok v zmysle , a preto ani nemôže tvoriť dôvod pre vylúčenie žalovaného zo spoločnosti žalobcu.

42. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal tiež na to, že žalovaného bolo potrebné vylúčiť zo spoločnosti tiež pre nepreberanie pošty žalobcu, čím malo dôjsť k porušovaniu povinností spoločníka vo vzťahu k čl. 8 bod 1 písm. d) Spoločenskej zmluvy závažným spôsobom s následkom poškodenia spoločnosti žalobcu, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odsek 17. napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vysvetlil, že obidvaja konatelia boli oprávnení konať v mene spoločnosti samostatne, a pokiaľ bola doručovaná nejaká poštová zásielka, z ničoho nevyplýva prekážka, pre ktorú by nemohol druhý konateľ zásielku vyzdvihnúť, pričom tvrdené porušenie ani nebolo v priebehu konania preukázané a z ničoho dostatočne nevyplýva. Odvolateľ síce vo vzťahu k tejto časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal opätovne na to, že i v prípade porušovania povinností žalovaného ako konateľa je možné toto konanie považovať tiež za porušovanie povinností spoločníka, ktorému spoločenská zmluva ukladala povinnosť zdržať sa takého konania, ktoré by mohlo znemožniť alebo sťažiť efektívnosť hospodárskej činnosti spoločnosti, odvolateľ však opomenul, že podľa záverov súdu prvej inštancie takéto tvrdené porušenie nebolo v konaní ani len preukázané, pričom v tomto smere zo strany žalobcu nedošlo k uvedeniu žiadnych argumentov v podanom odvolaní, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že záver súdu prvej inštancie o nedostatočnom preukázaní porušovania tejto povinnosti zo strany žalovaného nie je správny. Podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o tvrdenie, ktoré ani nemá žiadny konkrétny skutkový základ, ktorý by vôbec bolo možné overiť v procese dokazovania. Odvolací súd je tiež toho názoru, že sa opätovne jedná o konateľské oprávnenie a povinnosť žalovaného preberať poštu určenú žalobcovi, a preto nemôže ísť o porušenie povinností žalovaného ako spoločníka spoločnosti. Odvolací súd odkazujúc na svoj predchádzajúci výklad tiež opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovaný bol v liste zo dňa 06.09.2023 upozornený na postoj a prístup vo vzťahu k preberaniu zásielok adresovaných spoločnosti Next One, s.r.o., kde po komunikácii so spoločnosťou UniCredit leasing, a.s. druhý spoločník a konateľ žalobcu považoval za preukázané, že žalovaný neoprávnene zadržuje minimálne jednu zásielku, o ktorej ho neinformoval. Je potom zrejmé tiež to, že žalovaný bol žalujúcou spoločnosťou vyzvaný na upustenie od zadržiavania zásielok spoločnosti, nie na nepreberanie pošty, a preto porušenie takejto povinnosti žalovaného bez predchádzajúcej výzvy a poučenia o možnosti vylúčenia podľa rovnako nemôže byť dôvodom na vylúčenie žalovaného

zo spoločnosti. Aj v tomto smere preto odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd považoval za nespôsobilú spochybniť správnosť tejto časti napadnutého rozhodnutia.

43. Žalobca v podanom odvolaní namietal aj to, že za závažné porušenie povinností žalovaného ako spoločníka je potrebné považovať tiež využitie databázy personálne prepojenej spoločnosti Dent One, s.r.o. pre účely podnikania vlastnej spoločnosti žalovaného, čím malo dôjsť aj k ukráteniu spoločnosti žalobcu, nakoľko bola obchodným partnerom spoločnosti Dent One, s.r.o.. Súd prvej inštancie v odseku 19. žalobcovi vysvetlil, že ak žalovaný zaslal klientom spoločnosti Dent One, s.r.o. (teda inej osobe, než je osoba žalobcu) SMS správy, aby prešli do spoločnosti Biely zub, s.r.o., jedná sa o konanie bez akejkoľvek relevancie pre súdenú vec. Aj keď žalobca uvádzal, že spoločnosť Dent One, s.r.o. je spoločnosťou, ktorá je obchodným partnerom žalobcu a že medzi týmito spoločnosťami bol nájomný vzťah, žiadna takáto skutočnosť nemá relevantný vplyv na posúdenie predmetnej žaloby. Vo vzťahu k týmto záverom súdu prvej inštancie odvolateľ nepredniesol žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorá by tieto závery súdu prvej inštancie akýmkoľvek spôsobom spochybňovala, čím zároveň odvolaciemu súdu znemožnil prieskum ich správnosti v odvolacom konaní.

44. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na skutočnosť, že závažným porušením povinností žalovaného bola tiež úmyselná neúčasť na zvolaných valných zhromaždenia, resp. sabotovanie ich priebehu, a teda úmyselné znefunkčnenie, resp. znemožnenie procesov v spoločnosti, v záujme vysporiadania sa s touto odvolacou námietkou odvolací súd odkazuje na správny záver súdu prvej inštancie, že nie je možné konštatovať, že žalovaný sa tým ako spoločník dopustil konania, ktoré by odôvodňovalo jeho vylúčenie zo spoločnosti. Odvolací súd odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie dopĺňa v tom smere ( ), že odvolateľ abstrahuje od skutočnosti, že je právom spoločníka, a nie jeho povinnosťou, zúčastniť sa zasadnutia valného zhromaždenia ( ). Právo zúčastniť sa valného zhromaždenia a hlasovať na ňom patrí medzi základné práva spoločníka v kapitálových spoločnostiach patrí. Preto v prípade, ak sa spoločník nezúčastní zasadnutia valného zhromaždenia (a nehlasuje na ňom), v zásade nemôže ísť o porušenie jeho povinností spoločníka (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Obdo V 56/2002). Odvolací súd poukazuje tiež na to, že v liste zo dňa 06.09.2023 bol žalovaný ako spoločník upozornený na skutočnosť, že svojou neúčasťou na valnom zhromaždení, na ktorom disponuje rovnou polovicou hlasov, vedome ohrozuje chod spoločnosti, ktorá sa ocitá v zložitej finančnej situácii. Žiadne konkrétne sabotovanie priebehu valného zhromaždenia a ani konkrétne ohrozenie chodu spoločnosti sa vo výzve zo dňa 06.09.2023 neuvádza. Žalobca ani v priebehu konania neuviedol a nevysvetlil, z akého dôvodu mala prípadná neúčasť žalovaného na konkrétnom valnom zhromaždení dopad na znemožnenie „procesov“ v spoločnosti zo strany žalovaného. Pokiaľ aj žalobca v konaní poukázal na povinnosť lojality spoločníka, odvolací súd poukazuje na to, nedostatok lojality je možné konštatovať len vždy vo väzbe na konkrétne konanie žalovaného spoločníka pri výkone jeho práv a povinností, nejedná sa totiž o samostatnú povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona, ale o jednu zo zásad, ktorými sa riadi. V určitých prípadoch, najmä ak by išlo o nevyhnutné opatrenia spoločnosti na udržanie jej existencie, alebo ak by v dôsledku neprijatia určitého uznesenia valného zhromaždenia hrozila spoločnosti závažná ujma alebo sankcia, je možné uvažovať o prípadnej povinnosti spoločníka zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení vyplývajúcej z povinnosti lojality spoločníka voči spoločnosti resp. ostatným spoločníkom za účelom jej zamedzenia (porov. Konflikty záujmov v práve obchodných spoločností. Ján Husár, Kristián Cach. Wolter Kluwer. 2018). Žalobca však v celom priebehu konania, a ani vo výzve zo dňa 06.09.2023, žiadnu takúto konkrétnu situáciu neopísal a ani nepreukázal. Všeobecné tvrdenia žalobcu v odvolaní o úmyselnom znefunkčnení a znemožnení procesov v spoločnosti zo strany žalovaného z dôvodu úmyselnej neúčasti na zvolaných valných zhromaždeniach (ani nie je zrejmých akých a za akým účelom boli zvolené) resp. „sabotovanie“ ich priebehu preto nemohli bez ďalšieho viesť k záveru o porušení konkrétnych povinností žalovaného ako spoločníka vo väzbe na povinnosť jeho lojality voči spoločnosti žalobcu.

45. Žalobca v odvolaní svoju argumentáciu podporil tvrdením, že z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2022 vyplýva, že: „Skutkovú podstatu pre zrušenie účasti žalovaného v spoločnosti podľa záveru súdu prvej inštancie naplňuje i skutkový´ stav, že žalovaný sa (aj podľa vlastného vyjadrenia) nezúčastňuje na valnom zhromaždení´ navrhovateľa 4 roky, čím neparticipuje na zásadných otázkach spoločnosti, nerealizuje ani svoje základné právo spoločníka - právo riadiť spoločnosť, kontrolovať jej činnosť v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve. Účasť žalovaného v spoločnosti je len formálna, znemožňuje výkon spoločných prác a povinností a snaha o

riešenie problémov v spoločnosti s jeho účasťou v spoločnosti, vyznieva ako márna. Súd prvej inštancie posúdil taktiež okolnosti únosnosti podmienok účasti žalovaného z objektívneho hľadiska, zaoberajúc sa i otázkou záujmu spoločnosti a jej perspektívou. S poukazom na splnenie všetkých atribútov pre vylúčenie spoločníka žalovaného zo spoločnosti žalobcu, okresný´ súd žalovaného z tejto spoločnosti vylúčil.“. Z obsahu tohto rozhodnutia odvolací súd zistil, že sa nejedná o právne posúdenie najvyššieho súdu, ale o výňatok sumarizácie dôvodov rozhodnutia okresného súdu (porov. odsek 2 rozhodnutia najvyššieho súdu). V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018 rozhodnutia okresných súdov nepatria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít“, na ktorú sú súdy povinné v konaní prihliadať v záujme zachovania princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní strán ( ). Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd nebral do úvahy závery okresného súdu, na ktoré poukázal žalobca vo svojom odvolaní, ale vychádzal zo zákonnej úpravy ( ) a tiež z rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu (roz. Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 56/2002), z ktorých nepochybne vyplýva, že neúčasť spoločníka obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným na valnom zhromaždení, na ktoré bol riadne pozvaný, v okolnostiach súdenej veci nemožno považovať za porušenie povinnosti spoločníka podľa .

46. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie tiež to, že v konaní boli zo strany žalobcu i žalovaného predložené ďalšie relevantné návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré mohli dôvodnosť žaloby potvrdiť a preukázať, pričom tieto boli zo strany súdu prvej inštancie odmietnuté, a teda jeho postup je nutné považovať za procesne nesprávny, nakoľko svojvoľne nevykonal navrhované dokazovanie, ktoré mohlo prispieť k riadnemu a náležitému objasneniu prejednávanej veci.

47. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v odseku 35. poukázal na skutočnosť, že neprihliadal na vyjadrenie spolu s listinami, ktoré žalovaný (teda nie odvolateľ) predložil súdu prvej inštancie tesne pred nariadeným pojednávaním, keď dospel k záveru, že takéto dôkazy neboli predložené riadne a včas, pretože tieto dôkazy žalovaný označil v iných podaniach, avšak predložil ich až tesne pred pojednávaním. Vo vzťahu k návrhu na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním za účelom zistenia pravosti podpisu žalovaného (teda opätovne nie odvolateľa) na niektorých predložených listinách, ktoré žalovaný spochybňoval, súd prvej inštancie nepovažoval vykonanie takýchto dôkazov za efektívne a hospodárne, pretože poukázal na to, že napádané konanie žalovaného je konaním v pozícii konateľa a nie v pozícii spoločníka, a preto v tomto smere nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Odvolací súd považuje predovšetkým zvýrazniť správnosť záveru súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval už ďalej za potrebné vykonávať v tomto štádiu konania ďalšie dokazovanie, pretože žalobcom popísané konanie žalovaného nebolo realizované z jeho pozície spoločníka, ale konateľa, a preto nemohlo byť porušením povinností spoločníka, odôvodňujúce jeho vylúčenie zo spoločnosti žalobcu podľa . Akékoľvek ďalšie dokazovanie by potom bolo za týchto okolností aj podľa názoru odvolacieho súdu možné hodnotiť už ako nehospodárne, ktoré by už nebolo spôsobilé zvrátiť výsledok tohto konania v prospech žalobcu.

48. Žalobca pritom v podanom v odvolaní ani neozrejmil, v čom sú úvahy súdu prvej inštancie vo vzťahu k nevykonaniu ďalšieho dokazovania, navyše navrhnutého zo strany žalovaného, nesprávne, preto takto všeobecne formulovanú námietku žalobcu odvolací súd nemohol považovať za opodstatnenú, keďže z nej nevyplýva a nebolo odvolaciemu súdu ani zrejmé, aké právne významné skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu mali byť konkrétnymi nevykonanými dôkazmi preukázané. Žalobca túto všeobecne formulovanú argumentáciu v odvolaní uvádza bez náležitého zreteľa na konkrétne okolnosti súdenej veci, prednesené návrhy strán na doplnenie dokazovania a najmä bez zreteľa na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Odvolaciemu súdu pritom zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť, ale ani právo odvolaciu argumentáciu dotvárať a vyvodzovať si z nej, prečo by na základe len strohého konštatovania žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave v dôsledku nevykonania „relevantných“ dôkazov bez akejkoľvek ich špecifikácie a vymedzenia ich dôkaznej spôsobilosti preukázať právne významné skutočnosti malo byť rozhodnutie súdu prvej inštancie v okolnostiach súdenej veci nesprávne, keďže takýto postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania ( ) a v rozpore s princípom rovnosti strán ( ). Bolo výlučne na žalobcovi ako odvolateľovi, aby svoju odvolaciu argumentáciu obsahovo vymedzil takým spôsobom, aby z nej boli jednoznačne poznateľné a zistiteľné dôvody, prečo v okolnostiach súdenej veci malo nevykonanie dokazovania konkrétnymi dôkazmi dopad na nedostatočné zistenie konkrétneho skutkového stavu s následkom nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Takéto všeobecné

tvrdenia žalobcu preto nepredstavovali takú odvolaciu argumentáciu, ktorá by odvolaciemu súdu vôbec umožňovala prieskum postupu súdu prvej inštancie, ako aj vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.

49. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s námietkou žalobcu, podľa ktorej odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je dostatočne odôvodnené, pôsobí ako celok nepresvedčivo, arbitrárne a je teda možné ustáliť, že napadnuté rozhodnutie nevyhovuje požiadavkám na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku.

50. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami strany konania, ale z hľadiska odôvodnenia má spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ), pričom strane konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „“), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. vyslovil, že: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

51. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podáva jasné vysvetlenie, že žalobe žalobcu o vylúčenie žalovaného spoločníka zo spoločnosti žalobcu nebolo možné vyhovieť, pretože neobsahovala také skutkové vymedzenie konania žalovaného, ktoré by bolo možné právne hodnotiť ako závažné porušenie povinností žalovaného z pozície spoločníka žalobcu. Z obsahu napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, akým úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri napĺňaní pravidiel voľného hodnotenia dôkazov v súlade s pravidlami logického uvažovania, a z akého dôvodu považoval výkladom v spojení s bod 1 Spoločenskej zmluvy za vyvrátenú argumentáciu žalobcu o naplnení všetkých zákonných požiadaviek na vylúčenie žalovaného spoločníka zo spoločnosti žalobcu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nároku žalobcu na vylúčenie žalovaného spoločníka zo spoločnosti. V argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd na podklade odvolacích dôvodov nenašiel žiadne vnútorné rozpory, pre ktoré by rozhodnutie ako celok nebolo presvedčivé, a napadnuté rozhodnutie poskytuje odpoveď aj na odvolacie námietky, v ktorých odvolateľ predovšetkým v okolnostiach súdenej veci neodôvodnene vytýkal súdu prvej inštancie „reštriktívny“ výklad . Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto spĺňa kvalitatívne aj kvantitatívne požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, čoho dôkazom je i to, že umožnilo odvolateľovi proti nemu vzniesť relevantnú odvolaciu argumentáciu. Žalobca ani neozrejmil, aká zásadná otázka významná pre správne rozhodnutie tohto sporu nebola zo strany súdu prvej inštancie riadne zodpovedaná, z obsahu odvolania vyplýva len nesúhlas žalobcu s napadnutým rozhodnutím. Odvolací súd v tomto kontexte preto vo svetle judikatúry ústavného súdu ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva nezistil porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces v podobe nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

52. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj v rozsahu jeho závislej druhej výrokovej vety o náhrade trov konania, avšak žalobca neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. V zmysle síce platí, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, to však neznamená, že v prípade odvolania podaného odvolateľom proti závislému výroku o náhrade trov konania by odvolací súd mal správnosť rozhodnutia o trovách konania vyhodnocovať ex offo, t.j. bez odvolacej argumentácie odvolateľa.

53. Pokiaľ žalobca v odvolacej replike doručenej odvolaciemu súdu dňa 16.12.2025 poukázal na časť doplňujúceho písomného podania žalovaného zo dňa 30.03.2025 a k tomuto odkazu pripojil screenshot z komunikácie medzi žalovaným a druhým spoločníkom, odvolateľ túto argumentáciu neuplatnil v lehote na podanie odvolania (plynúcej od doručenia napadnutého rozhodnutia zástupcovi odvolateľa dňa 16.08.2025 do 01.09.2025), z hľadiska obsahu preto ide o podanie, ktorým sú rozširované dôvody na podanie odvolania po uplynutí odvolacej lehoty, čo je podľa zakotvujúceho osobitnú podobu princípu koncentrácie vo vzťahu k odvolacím dôvodom a dôkazom neprípustné, táto časť odvolacej repliky žalobcu obsahuje tiež tzv. neprípustné novoty podľa a žiadnym spôsobom ani nereaguje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, teda žiadnym spôsobom nespochybňuje jeho vecnú správnosť. Nakoľko odvolací súd na tieto argumenty a dôkazy nemohol prihliadať a nemohli viesť ani k spochybneniu správnosti napadnutého rozhodnutia, nepovažoval ani za potrebné sa s nimi osobitne vysporiadať. Odvolací súd pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Odvolací súd preto na účely správneho posúdenia tohto prípadu vyhodnocoval len tú argumentáciu strán sporu, ktorá mala význam pre toto konanie a rozhodnutie a inými tvrdeniami strán sporu sa nezaoberal, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal výlučne v zmysle dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní resp. v lehote na podanie odvolania. V tomto smere tiež pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie tvorí s rozhodnutím odvolacieho súdu organickú jednotu (porov. roz. NS SR sp. zn. , ÚS SR sp. zn. ).

54. Dôvody uvedené žalobcom v odvolaní preto odvolací súd nepovažoval za také, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vedený týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď v prvej výrokovej vete žalobu zamietol a v druhej výrokovej vete priznal žalovanému ako úspešnej strane proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s . Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete vo veci samej, ako aj v závislom druhom výroku o náhrade trov konania, ako vecne správne podľa potvrdil.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa a dospel k záveru, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, patrí proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa , a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

56. Podľa o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Strana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).