Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-20-2017.pdf
PDF · 122.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: AQUASECO, s.r.o., Bernolákovská 18/A, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 17 335 264, zast. JUDr. Marián Kollár, advokát, Mnoheľova 22, 058 01 Poprad, proti žalovanému: W.. I. E., J. XXXX/XX, XXX XX J., zast. Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/267/2014-309 zo dňa 25.4.2016 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/267/2014-309 zo dňa 25.4.2016 p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom vylúčil žalovaného W.. I. E. ako spoločníka z obchodnej spoločnosti AQUASECO s.r.o., Bernolákovská 18/A, Ivanka pri Dunaji, IČO: 17 335 264 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 650,- eur.
2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 20.10.2014 domáhal vylúčenia žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti žalobcu. V návrhu žalobca uviedol, že žalovaný sa stal spoločníkom tejto spoločnosti dňa 15.10.2004. Vo období od októbra 2004 až do 8.11.2013 vykonával funkciu konateľa. Dňa 8.11.2013 ho valné zhromaždenie zbavilo funkcie štatutárneho zástupcu. V roku 2012 spoločnosť žalobcu zistila, že žalovaný už v roku 2009 realizoval za spoločnosť odbery vzoriek vody z verejných vodovodov a vykonal kontroly pre fyzické osoby, obchodné spoločnosti a obce. Žalobca postupne od obchodných partnerov zistil, že žalovaný realizoval tieto práce v období od roku 2009 až do roku 2013, pričom vlastnoručne vyhotovoval faktúry za obchodnú spoločnosť AQUASECO s.r.o., Ivanka pri Dunaji, podpisoval ich za konateľku K. I. s tým, že nevymedzil vo faktúrach účet spoločnosti žalobcu, ale svoj vlastný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Všetky faktúry takto vyhotovené žalovaným, nikdy nepredložil na zúčtovanie v spoločnosti žalobcu. Písomným podaním zo dňa 22.6.2012 AQUASECO s.r.o., Ivanka pri Dunaji, upozornila odporcu ako spoločníka na porušenie jeho povinností v zmysle ustanovenia bodu 2 písm. a), b) článku VII. Spoločenskej zmluvy, spočívajúcich v ochrane a rozmnožovaní majetku spoločnosti, dbania na jej dobré meno a spolupôsobenia pri zabezpečovaní riadneho chodu spoločnosti. Pri zisťovaní skutkového stavu žalobca zistil, že žalovaný ako spoločník a zamestnanec tejto spoločnosti svojim protiprávnym konaním spôsobil škodu vo výške najmenej 6.782,09 Eur tým, že zrealizoval služby pre obchodných partnerov žalobcu a v 36-tich prípadoch vyhotovil faktúry na úhradu týchto služieb s
tým, že vyzval zaplatiť týchto objednávateľov odmenu na jeho osobný účet. Uvedený závadný stav žalovaný neodstránil, nepredložil žalobcovi žiadne daňové doklady na zúčtovanie a odmietol prevziať písomné podanie o upozornení porušovania jeho povinností v prítomnosti ostatných spoločníkov v sídle firmy na ul. Moyzesova 61, Ivanka pri Dunaji. Žalobca podal vzhľadom na dôvodné podozrenie zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,3 Tr. zák. trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo PZ Senec dňa 18.3.2013. Z preverovania orgánov činných v prípravnom konaní bolo zistené, že Ing. I. E. sa dopustil pokračujúceho zločinu vo väčšom rozsahu, ako mala vedomosť spoločnosť žalobcu, pričom výška škody už presiahla sumu 6.782,09 Eur. Odbor kriminálnej polície, Okresné riaditeľstvo PZ Senec v prípravnom konaní ČVS ORP-162/OEK-SC-2013 začal trestné stíhanie vo veci podľa § 199 Tr. por. pre podozrenie zo spáchania zločinu podvodu. Dňa 8.11.2013 sa uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti žalobcu a v rámci rokovania valného zhromaždenia v bode 4 tohto programu bolo prerokované vylúčenie žalovaného ako spoločníka z obchodnej spoločnosti AQUASECO s.r.o., Ivanka pri Dunaji. Mimoriadne valné zhromaždenie v zmysle § 125 ods. 1 písm. h) a § 149 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa ustanovení spoločenskej zmluvy a dodatku č. 15 čl. XI bod. 7 schválilo podanie návrhu na vylúčenie spoločníka W.. I. E. z obchodnej spoločnosti AQUASECO s.r.o., Ivanka pri Dunaji počtom prítomných jedenástich hlasov, čím bola splnená zákonná podmienka vyslovenia súhlasu spoločníkov, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania.
3. Žalobca zároveň k návrhu pripojil "Porušenie povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti" zo dňa 22.6.2012. V uvedenom prípise žalobca žalovaného v zmysle vyššie uvedeného vyzýva na odstránenie závadného stavu v súvislosti so žalovaným vystavenými faktúrami:
- faktúra č. 9659 zo dňa 12. 10. 2009 na sumu 178,50 Eur pre spoločnosť Ing. Dagmar Vazalová s.r.o.,
- faktúra č. 9667 zo dňa 21. 10. 2009 na sumu 476 Eur pre spoločnosť Hydrocoop s.r.o.,
- faktúra č. 11284 zo dňa 2. 5. 2011 na sumu 504 Eur pre spoločnosť BK Group a.s.,
- faktúra č. 11302 zo dňa 12. 5. 2011 na sumu 300 Eur pre Obec Radošina,
- faktúra č. 11882 zo dňa 9. 11. 2011 na sumu 198 Eur pre spoločnosť Euroimmobiliare s.r.o.,
- 31 faktúr objednávateľa spoločnosti Zepris s.r.o..
Tretiu stranu uvedenej istiny tvorí vyhlásenie svedka, Ing. Kataríny Chupíkovej zo dňa 22. 6.2012, v ktorej táto uvádza, že dňa 22.6.2012 bola prítomná pri doručovaní písomnosti, ktorú žalovaný odmietol prevziať. Dňa 28.4.2014 podal žalobca na Okresnom súde Bratislava V návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 1.656,50 Eur s príslušenstvom. V uvedenom návrhu sa domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie 1.656,50 Eur s príslušenstvom za žalovaným vystavené faktúry:
- faktúra č. 9659 zo dňa 12. 10. 2009 na sumu 178,50 Eur pre spoločnosť Ing. Dagmar Vazalová s.r.o.,
- faktúra č. 9667 zo dňa 21. 10. 2009 na sumu 476 Eur pre spoločnosť Hydrocoop s.r.o.,
- faktúra č. 11284 zo dňa 2. 5. 2011 na sumu 504 Eur pre spoločnosť BK Group a.s.,
- faktúra č. 11302 zo dňa 12. 5. 2011 na sumu 300 Eur pre Obec Radošina ,
- faktúra č. 11882 zo dňa 9. 11. 2011 na sumu 198 Eur pre spoločnosť Euroimmobiliare s.r.o.. Konanie je vedené pod sp. zn. 23 Cb/157/2014, doposiaľ nie je právoplatné.
Dňa 7.7.2014 bola žalovanému doručená pozvánka na riadne valné zhromaždenie žalobcu, ktoré sa malo uskutočniť dňa 14.7.2014, žalovaný sa tohto valného zhromaždenia nezúčastnil. Žalovaný sa napokon ešte listom zo dňa 9. 12. 2014 pokúsil o vykonanie auditu u žalobcu v záujme uplatniť ako spoločník žalobcu svoje právo na nahliadnutie do účtovných dokladov v súlade s článkom VII bod I. písm. c) Spoločenskej zmluvy, opäť bezúspešne.
4. Súd poukázal na ust. § 149 Obch. zák. a na čl. VIII. bod 2 Spoločenskej zmluvy spoločnosti AQUASECO s.r.o. zo dňa 19.11.1991 v znení jej dodatkov.
5. Z listinného dokladu označeného: "Porušenie povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti" koncipovaného dňa 22.6.2012 (č.l. 12) súd zistil, že žalobca písomnou formou upozornil žalovaného na závažný spôsob porušovania povinností vyplývajúcich z ust. bodu 2 čl. VII. písm. a) b) Spoločenskej zmluvy, pričom špecifikuje dôvody porušenia povinností žalovaným: „osobne sa podieľať na podnikaní spoločnosti, konať v jej prospech podľa svojich znalostí, schopností a s náležitou odbornosťou, chrániť, rozmnožovať majetok spoločnosti a dbať na jej dobré meno“ s poukazom na skutočnosť, že vykonanou kontrolou účtovných dokladov v priebehu roku 2012 za obdobie rokov 2009 - 2011 bolo zistené, že v najmenej piatich prípadoch boli žalovaným vyhotovené faktúry, obsahom ktorých boli zúčtované platby
za služby vykonané v prospech obchodných partnerov žalobcu, ktoré v jednom prípade uhradili v hotovosti a v štyroch prípadoch prevodným príkazom na účet. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na odstránenie uvedeného závadného stavu s potrebou špecifikácie celkovej výšky všetkých plnení, ktoré na základe ním vyhotovených faktúr boli zaplatené objednávateľmi nesprávnemu subjektu. Žalovaný bol zároveň upozornený na možnosť pristúpenia k jeho vylúčeniu ako spoločníka zo spoločnosti.
6. Z výsluchu svedkyne W.. T. Q. na pojednávaní dňa 25. 4. 2016 bolo zistené, že pri odovzdávaní písomného upozornenia na možnosť vylúčenia žalovaného bola prítomná s konateľkou žalobcu, K. I.. Keď žalovaného navštívili v jeho kancelárii a chceli mu odovzdať oznámenie o porušení povinností spoločníka spoločnosti žalovaný odmietol písomnosť prevziať s vyjadrením, že ho podpíše, až keď sa oboznámi so znením písomnosti. Súd konštatoval, že dátum koncipovania písomnosti nemusí korešpondovať s dátumom odovzdávania písomnosti, písomnosť je opatrená podpisom K. I. bez uvedenia dátumu podpísania písomnosti. K písomnosti je priložené vyhlásenie svedkyne doručovania písomnosti W.. T. Q. s dátumom 22.6.2012 (piatok), žalovaným namietaná skutočnosť, že bola práceneschopná nevylučuje možnosť, že navštívila pracovisko žalobcu. Z vyjadrenia samotného žalovaného (č.l. 45) vyplýva, že W.. Q. bola PN v dôsledku incidentu ktorý sa odohral dňa 13.6.2012, pri ktorom padla na zem, pri páde si udrela lakeť na pravej ruke, rameno a bedro na pravej strane, súdu nebol predložený žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že charakter zranenia neumožňoval svedkyni pohyb. Z vyjadrenia žalovaného taktiež vyplýva, že s požiadavkou podpisu písomnosti, ktorej obsah nepozná, bol oslovený dňa 25.6.2012 (pondelok). Proti tvrdeniu žalovaného svedčia tvrdenia konateľky žalobcu K. I. a svedkyne W.. T. Q.. Žalovaný súdu nepredložil žiaden relevantný dôkazný prostriedok, ktorým by vyvrátil dôkazy o zachovaní zákonom požadovaného písomného upozornenia na možnosť jeho vylúčenia ako spoločníka spoločnosti.
7. Súd ďalej uviedol, že z trestného rozkazu č.k. 46T/58/2015-979 zo dňa 17.12.2015, právoplatného dňa 13.1.2016 zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo všetkých skutkov vymedzených v obžalobe a spôsobenou celkovou škodou vo výške 14.689,59 Eur na úkor obchodnej spoločnosti AQUASECO s.r.o., za čo bol odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú lehotu v trvaní troch rokov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. Okresný súd Bratislava III odkázal spoločnosť žalobcu s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.
8. S poukazom na uvedené nemal súd za sporné porušenie povinnosti žalovaného v pozícii spoločníka obchodnej spoločnosti žalobcu - chrániť a rozmnožovať majetok spoločnosti, dbať na jej dobré meno, ani dodržanie zákonom predpísanej písomnej formy upozornenia na možnosť vylúčenia žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti. Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti AQUASECO s.r.o., zo dňa 14.7.2014 predloženej žalobcom, (č.l. 19) vyplýva skutočnosť, že s vylúčením ako spoločníka menovanej spoločnosti súhlasili spoločníci, ktorých vklady predstavujú 11/12 základného imania spoločnosti, čím bol splnený aj posledný zákonný predpoklad pre úspešnú možnosť domáhať sa vylúčenia žalovaného zo spoločnosti na súde.
9. Súd zároveň konštatoval, že treba rozlišovať medzi porušením povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti, porušením pracovnoprávnych povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a porušením povinností konateľa spoločnosti. Žalovaný bol konateľom žalobcu do 18.11.2011, kedy abdikoval na valnom zhromaždení žalobcu. Porušenie jeho pracovných povinností a otázka určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Pezinok, sp. zn. 6Cpr/3/25012, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Napriek argumentácii žalovaného obsiahnutú v jeho písomnom vyjadrení, súd nedokazoval všetky ním tvrdené skutočnosti, ale len výlučne súvisiace s predmetom sporu. Skutkovú podstatu pre zrušenie účasti žalovaného v spoločnosti naplňuje i skutkový stav, že žalovaný sa (aj podľa vlastného vyjadrenia na pojednávaní) nezúčastňuje na valnom zhromaždení navrhovateľa 4 roky, čím neparticipuje na zásadných otázkach spoločnosti, nerealizuje ani svoje základné právo spoločníka - právo riadiť spoločnosť, kontrolovať jej činnosť v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve. Účasť žalovaného v spoločnosti je len formálna, znemožňuje výkon spoločných prác a povinností a snaha o riešenie problémov v spoločnosti s jeho účasťou v spoločnosti, vyznieva ako márna. Súd posúdil taktiež okolnosti únosnosti podmienok účasti žalovaného z objektívneho hľadiska, zaoberajúc sa i otázkou záujmu spoločnosti a jej perspektívou. S poukazom na splnenie všetkých atribútov pre vylúčenie spoločníka žalovaného zo spoločnosti žalobcu, žalovaného z tejto spoločnosti vylúčil.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.
11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), f) OSP. Žalovaný má za to, že neboli splnené predpoklady na jeho vylúčenie ako spoločníka zo spoločnosti v zmysle § 149 Obch. zák. Poukázal na to, že v konaní namietal, že písomné upozornenie na možnosť vylúčenia mu nebolo doručené, avšak aj napriek tomu ak by doručené bolo, žalovaný sa nedopúšťal porušovania svojich povinností závažným spôsobom po dátume 22.6.2012. Ani žalobca nepoukazoval na žiadne porušovanie povinností žalovaného závažným spôsobom po dátume 22.6.2012 a ani súd prvej inštancie nekonštatoval akého ďalšieho porušovania povinností sa žalovaný po 22.6.2012 dopustil.
12. Žalovaný zdôraznil, že neodmietol prevziať písomnosť s názvom Porušenie povinností spoločníka obchodnej spoločnosti zo dňa 22.6.2012, ale odmietol ju podpísať bez toho, aby sa s ňou oboznámil, čo mu nebolo umožnené. Preto má za to, že žalobca mal doručovať písomnosť poštou ako doporučenú zásielku. Nakoľko K. I.Č. a jej dcéra T.. Q. pri doručovaní písomnosti odmietli žalovanému možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, nie je možné ustáliť, že táto písomnosť bola žalovanému riadne doručená. Tým nie je splnený predpoklad podľa § 149 Obch. zák., nakoľko žalovaný sa o obsahu dozvedel až doručením návrhu súdom prvej inštancie.
13. Žalovaný ďalej poukázal na to, že k vylúčeniu spoločníka súdom dochádza v prípade závažného porušenia povinnosti zo strany spoločníka. Žalovaný však neporušil svoje povinnosti, ktoré mu ako spoločníkovi vyplývali voči spoločností zo spoločenskej zmluvy z titulu jeho priamej účasti u žalobcu; ak žalovaný porušil (aj to s vedomosťou spoločníčky a konateľky K.. I.), tak, porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy v rámci pracovnoprávneho vzťahu, resp. funkcie konateľa. Žalovaný poukázal i na skutočnosť, že spoločníčka K.. I. vystavovala faktúry a pokazovala ich na svoj vlastný účet, pričom v jej prípade uvedené konanie nebolo závažným porušením povinnosti spoločníka a spoločnosť ju ako spoločníčku nevylúčila, teda ani z tohto dôvodu nemôže byť konanie žalovaného závažným porušením povinnosti spoločníka.
14. Žalovaný ďalej zdôraznil, že treba dôsledne rozlišovať medzi povinnosťami spoločníka a konateľa a súd prvej inštancie sa mal zaoberať aj otázkou, pod akým statusom sa žalovaný dopustil konania, ktoré mu žalobca vytýka. Podľa žalobcu, žalovaný vystavoval faktúry ako zamestnanec, keďže ho za toto konanie sankcioval okamžitým skončením pracovného pomeru. Ak by aj súd mal za to, že žalovaný nekonal ako zamestnanec, bolo potrebné posúdiť otázku vystavovania faktúr v statuse konateľa, nakoľko konateľ je osoba, ktorá koná v mene spoločnosti. Uvedené však súd neskúmal. V čase vystavovania faktúr bol žalovaný aj konateľom (od októbra 2004 do 8.11.2013). Žalovaný má preto za to, že pri vystavovaní faktúr konal ako zamestnanec, resp. konateľ, keďže žalobca nepreukázal opak.
15. Žalovaný v odvolaní namietal i nedostatočné dokazovanie ohľadom ním tvrdených skutočností. Dôkazy, ktoré navrhoval, majú kardinálny význam pre posúdenie, že žalovaný vystavoval faktúry na svoj účet s vedomím a súhlasom vtedajšej konateľky K.. I.. Na preukázanie týchto skutočností žalovaný navrhol vypočuť W.. C. E., bývalú účtovníčku žalobcu, ktorá upozorňovala žalovaného na manipuláciu s faktúrami. Taktiež žalovaný navrhoval doplniť dokazovanie vyžiadaním knihy príchodov a odchodov žalobcu od inšpektorátu práce, čím sa malo preukázať, že dňa 22.6.2012 nebol na pracovisku prítomný ani žalovaný, ani W.. Q., ktorá mala dňa 22.6.2012 podpísať odmietnutie prevzatia písomnosti žalovaným. Súd rovnako odmietol vykonať navrhovaný dôkaz vyžiadaním účtovníctva žalobcu za roky 2009 až 2011, keďže žalovaný sa domnieva, že žalobcovi vrátil finančné prostriedky, avšak nevie to preukázať. Súd nevykonal ani dôkazy ohľadom podozrivých praktík žalobcu v súvislosti s účtovníctvom, ktorými možno preukázať podstatne vyššie zisky K.. I. a jej rodiny zo žalobcu.
16. Žalovaný namietal i záver súdu, že bol konateľom do 18.11.2011, kedy abdikoval. Uvedená skutočnosť je nepravdivá, zo spisu ani nevyplýva, keďže odvolaný bol po tom, ako to spoločníci na valnom zhromaždení odhlasovali.
17. Žalovaný má za to, že odôvodnenie rozsudku je nedostačujúce, súd neodôvodnil, prečo odmietol vykonať navrhnuté dôkazy a došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Žalovaný navyše považuje rozhodnutie za predčasné, pretože s poukazom na § 150 ods. 1 Obch. zák. súd nerozhodol
o vyrovnávacom podiele spoločníka, ktorého zo spoločnosti vylúčil. Žalovaný preto považuje rozsudok za nezákonný.
18. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol, eventuálne ho zrušil a vec vrátil na nové prejednanie súdu prvej inštancie a priznal mu náhradu trov konania.
19. V doplnení odvolania žalovaný poukázal na rozhodujúcu skutočnosť, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/157/2014-236 zo dňa 13.6.2016, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že žalovaný pri vystavovaní faktúr konal ako zamestnanec, a nie spoločník, teda jeho konanie bolo porušením pracovnoprávnych povinností, a nie obchodno-záväzkového vzťahu.
20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania v sume 87,78 eur. Žalobca uviedol, že k okolnostiam uvedených v odvolaní sa opätovne nebude vyjadrovať, keďže v priebehu konania absolútne vyvrátil ich pravdivosť a opodstatnenosť.
21. Žalobca má za to, ž súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Splnenie podmienok ustanovenia § 149 Obch. zák. bolo jednoznačne preukázané úradným záznamom žalobcu zo dňa 22.6.2012 o odmietnutí prevziať písomnosť žalovaným, ktorý odmietol prevziať písomnosť s odôvodnením, že ho podpíše, až keď sa oboznámi s jej obsahom. Podľa žalobcu takéto podmieňovanie doručenia nemá oporu v žiadnom ustanovení Obch. zák. ani v občiansko-súdnom a správnom konaní.
22. Existencia porušovania povinnosti spoločníka bola podľa žalobcu preukázaná dokazovaním, ako aj konaním, ktorým bol žalovaný odsúdený za prečin podvodu trestným rozkazom zo dňa 17.12.2015 č. 46T/58/2015-979.
23. Žalobca zdôraznil, že porušenie povinností spoločníka podľa čl. VII. bod 2 písm. a), b), spoločenskej zmluvy je dostatočným dôvodom na vylúčenie spoločníka. K námietke, že súd rozhodol predčasne, lebo nerozhodol o vyrovnacom podiele spoločníka, žalobca uviedol, že je neopodstatnené, pretože žalovanému vznikne právo na vyrovnací podiel až dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.
24. K vyjadreniu žalobcu podal repliku žalovaný. Žalovaný opätovne poukázal na dôvody uvedené v odvolaní. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že mu doručil písomnosť zo dňa 22.6.2012; žalobca nenamietal a nepreukázal porušovanie povinností žalovaného závažným spôsobom po 22.6.2012; žalovaný neporušil svoje povinnosti ako spoločník; konania, ktorého sa dopustil žalovaný sa dopúšťala s vedomím spoločnosti aj spoločníčka K. I., pričom jej konanie nebolo závažným porušením povinností spoločníka; faktúry nevystavoval ako spoločník, tieto vystavoval ako zamestnanec, resp. ako konateľ na základe čoho s ním bol okamžite skončený pracovný pomer; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a súd rozhodol predčasne, keďže nerozhodol o vyrovnacom podiele.
25. Žalobca k vyjadreniu žalovaného dupliku nepodal, hoci mu replika žalobcu bola doručená dňa 2.1.2017.
26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 7.5.2018. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania, ako aj s vyjadreniami strán sporu v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
27. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016, resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné:
30. Podľa § 149 Obch. zák., spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka, ktorý porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený. S podaním tohto návrhu musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania. Ustanovenie § 113 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523113'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tým nie je dotknuté. Ustanovenia § 113 ods. 5 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523113'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523113'&ucin-k-dni='30.12.9999'> platia obdobne.
31. Podľa čl. VIII. bod 2 Spoločenskej zmluvy spoločnosti AQUASECO s.r.o., spoločníci majú najmä tieto povinnosti: a) chrániť a rozmnožovať majetok spoločnosti, dbať na jej dobré meno, b) spolupôsobiť pri zabezpečení riadneho chodu spoločnosti.
32. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci boli splnené predpoklady pre vylúčenie žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti žalobcu v zmysle § 149 Obch. zák..
33. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný závažným spôsobom porušil svoje povinnosti spoločníka podľa čl. VII. bod 2 písm. a), b), spoločenskej zmluvy, na plnenie týchto povinností bol písomne vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený. Dôkazom je listinný dôkaz označený ako „Porušenie povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti“ zo dňa 22.6.2012, ktorého obsah súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako upozornenie žalovaného ako spoločníka na závažné porušovanie spoločenskej zmluvy, a to osobne sa podieľať na podnikaní spoločnosti, konať v jej prospech podľa svojich znalostí, schopností a s náležitou odbornosťou, chrániť, rozmnožovať majetok spoločnosti a dbať na jej dobré meno, spolu s výzvou na odstránenie uvedeného zásadného stavu a upozornením žalovaného na možnosť pristúpenia k jeho vylúčeniu ako spoločníka zo spoločnosti.
34. Žalovaný preukázateľne vyhotovoval faktúry na úhradu služieb pre obchodných partnerov žalobcu s tým, že vyzval zaplatiť odmenu na jeho vlastný účet. Z trestného rozkazu č. 46T/58/2015-979 vydaného Okresným súdom Bratislava III dňa 17.12.2015 vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným zo všetkých skutkov vymedzených v obžalobe a spôsobenou škodou vo výške 14.689,59 eur na úkor spoločnosti žalobcu, čím spáchal prečin podvodu, za čo bol odsúdený, a s nárokom na náhradu škody odkázaný na občiansko-právne konanie. Z uvedeného trestného rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.1.2016, nepochybne vyplýva závažné porušovanie jeho povinností aj ako konateľa, tak aj spoločníka spoločnosti AQUASECO, s.r.o. Aj keď dôvodom pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti nemôže byť len porušenie povinností konateľa, nemožno vylúčiť, že určité konanie je podľa okolností porušením povinností konateľa a súčasne aj porušením povinností spoločníka. Závažnosť porušenia je daná jednak charakterom porušenia, ale aj okolnosťami, za akých k nemu došlo (konkrétna situácia v spoločnosti, zavedená prax, okolnosti, ktoré porušeniu predchádzali, prípadne ho vyvolali, závažnosť následkov, ktoré porušenia vyvolalo a pod.).
35. Odvolací súd je teda s poukazom na uvedené toho názoru, že vystavovanie faktúr žalovaným s tým, že neuviedol účet spoločnosti, ale svoj vlastný účet, čím žalobcovi spôsobil škodu, je nie len závažným
porušením povinností konateľa, ale aj závažným porušením povinností spoločníka v zmysle čl. VII bod 2 písm. a), b) spoločenskej zmluvy, t.j. chrániť a rozmnožovať majetok spoločnosti a spolupôsobiť pri zabezpečovaní riadneho chodu spoločnosti.
36. Dôvody odvolania, že žalovaný vystavoval faktúry ako konateľ a neporušil svoje povinnosti ako spoločník, sú preto právne irelevantné. Rovnako tak neobstojí námietka odvolateľa, že škoda bola spôsobená porušením pracovno-právnych povinností, teda že žalovaný konal pri vystavovaní faktúr ako zamestnanec a nie ako spoločník, čo má podľa žalovaného preukazovať rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/157/2014-236 zo dňa 13.6.2016. Vykonaným dokazovaním totiž bolo preukázané, že žalovaný nemal v pracovnej náplni vystavovať faktúry v zmysle svojho pracovného zaradenia v pozícii chemického technológa a vedúceho laboratória, a ako to vyplýva aj z trestného rozkazu, zodpovednosť žalovaného vyplývala z titulu konateľa. Tak, ako už odvolací súd uviedol, porušenie povinností konateľa je v danom prípade súčasne aj porušením povinností spoločníka. Žalovaný v období od konca júna 2012 až do konania mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 8.11.2013, ktorého sa ani nezúčastnil, ani na ďalších valných zhromaždeniach neprejavil ochotu zjednať nápravu, sporné faktúry nepredložil na dodatočné zúčtovanie žalobcovi. Dôkazom o tom, že žalovaný žiadne prostriedky nevrátil, sú aj podané žaloby o náhradu spôsobenej škody.
37. Žalovaný v odvolaní namietal i skutočnosť, že nebola splnená ďalšia podmienka pre jeho vylúčenie zo spoločnosti v zmysle § 149 Obch. zák., pretože písomné upozornenia na vylúčenie zo dňa 22.6.2012 mu nebolo doručené.
38. Odvolací súd má za to, že splnenie podmienok podľa § 149 Obch. zák., bolo jednoznačne preukázané úradným záznamom žalobcu - vyhlásením svedka o odmietnutí prevziať písomné upozornenie spoločníka o porušení povinností spolu s písomným upozornením na možnosť vylúčenia, ktoré podpísali štatutárna zástupkyňa K. I. a spoločníčka W.. Q.. Z výpovede týchto osôb zároveň vyplynulo, že žalovaný odmietol prevziať písomnosť s vyjadrením, že ho podpíše až keď sa oboznámi s obsahom písomnosti. Je teda nepochybné, že žalovaný si písomnosť odmietol prevziať, čo treba považovať za účinné doručenie, keďže zásielka sa dostala do dispozície žalovaného, čím bola splnená podmienka písomného upozornenia na závažné porušovanie povinnosti spoločníka a na možnosť vylúčenia zo spoločnosti v zmysle § 149 Obch. zák.
39. V súvislosti s doručením predmetnej písomnosti odvolací súd poukazuje na § 45 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého „prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“ Pri hmotnoprávnych úkonoch sa teda nevyžaduje skutočné prevzatie doručovanej písomnosti adresátom. Účinnosť doručenia jednostranných právnych úkonov predpokladá, že prejav vôle dôjde do sféry (dispozície) adresáta. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil, rozhodujúce je, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle. Žalobca v danom prípade preukázal doručenie predmetnej písomnosti žalovanému, ktorý s vyhýbal prevzatiu zásielky, preto aj tento dôvod odvolania je neopodstatnený.
40. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkaz, odvolací súd uvádza, že súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak súd teda nevykoná všetky navrhované dôkazy, nemožno to považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv. Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (sp. zn. I. ÚS 46/05, sp. zn. II. ÚS 76/07.
41. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ne nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prerokovávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na daný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Súd primerane vysvetlil, z akých úvah a dôkazov vychádzal pri otázke zásadného porušovania povinností žalovaného a pri otázke hodnotenia možnosti dispozície s doručovanou zásielkou žalobcom.
42. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 115/03 z 3. júla vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dodatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
43. Odvolací súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné. Súd pri rozhodnutí o vylúčení spoločníka nemá povinnosť súčasne rozhodovať aj o vyrovnávacom podiele.
44. Z ust. § 150 ods. 1,2 Obch. zák. vyplýva, že spoločníkovi, ktorému účasť v spoločnosti súd zrušil, alebo ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnávací podiel, avšak až dňom nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia o vylúčení, pretože účasť vylúčeného spoločníka zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení.
45. Odvolací súd tak dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. V konaní pred súdom prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
46.. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške týchto trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
48. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).