Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/2/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. X, C., zastúpená: JUDr. Jozef Chmura, advokát, IČO: 45008248, Vrátna 13, Košice, proti žalovanému: D. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, C., zastúpený: A. E. F., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, C., o zaplatenie 1.000 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou 16.1.2026 domáhala voči žalovanému zaplatenia 1.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne od 21.8.2025 do zaplatenia. Zároveň žiadala náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B. G., v obci C. - B. G., a to stavba so súpisným č. XXXX I. pozemku p. č. XX/X, a pozemkov parcely reg. C č. XX/X – záhrada o výmere 160 m2, č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65 m2, č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2, č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161 m2, č. XX/X – záhrada o výmere 460 m2. 2.1 Žalovaný je oprávnený z vecného bremena užívať časť nehnuteľností na uvedenom LV: rodinný dom na parcele XX/X a parcelu XX/X, na základe rozhodnutia pod V-1424/01. Po dohode so žalovaným bola v dome zriadená samostatná bytová jednotka – byt o rozlohe cca 80 m2. Žalovaný ju užíval, nejaký čas v užívaní prestal a od novembra 2024 ju opätovne užíval. V minulosti sa strany sporu dohodli na platbách za spotrebované energie, žalovaný ich platil asi do roku 2021. Za užívanie bytu nikdy neplatil. 2.2 Po návrate žalovaného do bytu v novembri 2024 napriek výzve na prispievanie na ním spotrebované médiá, žalovaný najprv súhlasil s platbou 50 € mesačne, neskôr to odmietol. Odmieta odoberať teplo zo spaľovania drevených peletiek, je nutné kvôli nemu kúriť plynom. Okrem toho má v byte gamatku, ktorou si prikuruje. Žalovaná suma je súčtom nákladov ním spotrebovaných médií (stočné, elektrina, plyn, odpad) a pomeru podielu podlahovej plochy k celej nehnuteľnosti. Suma 100 € mesačne nepokryje celú jeho spotrebu, ale žalovaný ju musí platiť, nakoľko dochádza z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko spotreboval energie bez toho, aby ich platil po dobu takmer roku. 2.3 S poukazom na (ďalej len „“) sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne tým, že neplatil žiadnym spôsobom za ním spotrebované energie v rodinnom dome vo vlastníctve žalobkyne. 2.4 Žalobkyňa podala návrh aj na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý bol odmietnutý s tým, že súd nespochybňuje právny základ nároku, ale nemohol v upomínacom konaní rozhodnúť platobným rozkazom.

2.5 Ako listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila: výpis z LV č. XXX, k. ú. B. G., v obci C. - B. G., výzva z 8.8.2025 s doručenkou, emailová komunikácia medzi zástupcom žalobkyne a vtedajšou zástupkyňou žalovaného, návrh dohody o platení poplatku za spotrebované energie, vyjadrenie k dohode o platení poplatkov za spotrebované energie z 27.11.2024, faktúry Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s., vyúčtovanie spotreby za elektrinu VSE, faktúru Východoslovenskej energetiky a.s., vyúčtovanie spotreby za plyn a služby, zálohový predpis Stavebného bytového družstva III Košice so zálohovým predpisom platieb, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 20.10.2025.

3. Žalovaný poprel žalovaný nárok, žiadal žalobu zamietnuť ako neodôvodnenú. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, ako došlo k bezdôvodnému obohateniu. Požiadavku platiť 100 € za mesiac označil ako prehnanú. Vytkol protistrane, že nepredložila súdu relevantné doklady.

4. Počas trvania sporu strany zotrvali na svojich predošlých tvrdeniach a postojoch. 4.1 Žalovaný označil podania žalobkyne za nezmysly. Poukázal na to, že manžel žalobkyne, jeho syn, dostal nehnuteľnosti zadarmo, darom. Boli dohodnutí, že ako jeho rodičia (spolu s manželkou) nebudú za jeho užívanie nič platiť, tak to aj vždy bolo. Poprel výšku žalovaného nároku s tým, že nie je odôvodnený, ani preukázaný. Poprel komparáciu nehnuteľnosti s 2 izbovým bytom v Košiciach. Uviedol, že nemôže ísť o užívanie bytu bez právneho dôvodu, keďže má v nehnuteľnostiach zriadené vecné bremeno. Uviedol, že v roku 2024 vôbec nebýval v dome na C., ale býval u priateľky C. E. vo B. G., pretým bol v zariadení sociálnej služby J.. K pripojeným faktúram žalobkyňou uviedol, že sú na meno manžela žalobkyne, ktorý má uzavretá aj zmluvu na dodávku plynu. Zmluva ja uzavretá pre jeho prevádzku B. B. K., cez ktorú sú všetky faktúry uhrádzané. Tvrdil, že kým bol vlastníkom nehnuteľností jeho syn, žiadne platby od neho nepožadoval. Nárok žalobkyne označil za rozporný s dobrými mravmi, keďže ona, aj jej manžel (žalovaného syn) dostali nehnuteľnosti darom, zadarmo. Ako listinné dôkazy predložil: potvrdenie VSE z 30.3.2026, faktúra za plyn Východoslovenskej energetiky a.s., faktúra za elektrinu Východoslovenskej energetiky a.s., potvrdenie o poskytovaní sociálnej služby, fotografie na l. č. 97 až 100. 4.2 Žalobkyňa poukázala na to, že platby za 2 izbové byty 50 – 60 m2 sú na úrovni presahujúcej 250 €. K návrhu na výsluch B. B., svojho manžela a syna žalovaného uviedla, že vlastníkom nehnuteľností bol pôvodne on, získal ich darom od rodičov. Tvrdila, že hoci sú faktúry za energie na manželove meno, uhrádza ich ona. Na preukázanie svojich tvrdení predložila výpisy zo svojho bankového účtu a ňou vytvorenú tabuľky „inkaso dom 2019 – 2021). 4.3 Žalovaný tvrdil, že hoci odchádzajú platby za energie z účtu žalobkyne, ide o peniaze jej manžela.

5. Súd po vykonanom dokazovaní vyššie spomenutými listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka B. B. a svedkyne L. B. zistil nasledovný, pre rozhodnutie v spore relevantný, skutkový stav (body 6 – 19 odôvodnenia):

6. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B. G., v obci C. - B. G.. Pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností boli žalovaný so svojou manželkou, ktorí ich v roku 2001 darovali svojmu synovi B., manželovi žalobkyne, ktorí aj s manželkou v nehnuteľnosti bývali. Zároveň bolo zriadené na parcelách č. XX/X (M. dom) a č. XX/X (záhrada) vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania v prospech žalovaného a jeho manželky (už nebohej) N. B.. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne, bez ďalších dojednaní. Manžel žalobkyne podnikal na základe živnostenského oprávnenia, a tak došlo medzi ním a žalobkyňou k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po jeho zrušení daroval B. B. nehnuteľnosti svojej manželke, žalobkyne.

7. Žalovaný je oprávnený z vecného bremena, spočívajúcom v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu na parcele č. XX/X a parcely č. XX/X na základe darovacej zmluvy z roku 2018. Vecné bremeno bolo zriadené ako bezodplatné. Žalovaný užíval samostatnú bytovú jednotku o rozlohe 80 m2, vykurovanú plynom a „gamatkou“. Od 26.3.2023 do 9.11.2024 bol žalovaný umiestnení v zariadení pre seniorov, nehnuteľnosti neužíval. Po návrate zo zariadenia pre seniorov opätovne užíval bytovú jednotku. V septembri – októbri roku 2025 začal chodiť k priateľke C. E. spočiatku na víkendy, neskôr na dlhšiu dobu. Žalovaný za užívanie bytovej jednotky žalobkyni neplatí žiadnu náhradu.

8. Pred podaním žaloby strany sporu vzájomne komunikovali prostredníctvom zástupcov o dohode na platbách žalovaného za energie, avšak k dohode nedošlo. Žalovaný prejavil ochotu platiť žalobkyni sumu 50 € mesačne, čo ona odmietla a požadovala vyššiu sumu.

9. Žalobkyňa vyzvala žalovaného listom z 8.8.2025 na úhradu sumy 100,00 € mesačne od novembra 2024. Žalovaný túto výzvu prevzal 13.8.2025.

10. Žalovaný vypovedal, že za užívanie nehnuteľnosti nikdy žalobkyni neplatil. Uviedol, že ani žalobkyňa so synom mu neplatili, kým bol dom jeho. Neskôr pripustil, že možno žalobkyni a synovi platila niečo jeho manželka. Poprel, že by mal on alebo jeho manželka so synom alebo so žalobkyňou akúkoľvek dohodu o tom, ako sa budú podieľať na nákladoch na energie v dome. Žalovaný poprel, že súhlasil s tým, že by žalobkyni uhrádzal 50 € mesačne. Uviedol, že túto sumu pripustil pod nátlakom, ale svoje rozhodnutie včas zmenil. Zdôraznil, že žalobkyňa spolu s manželom získali nehnuteľnosť veľkej hodnoty darovaním, bezplatne, preto bolo aj vecné bremeno v prospech neho a jeho manželky zriadené ako bezplatné.

11. Žalobkyňa vypovedala, že vzťahy so žalovaným sa zhoršili potom, ako začal chodiť medzi dôchodcov. Začal spochybňovať otcovstvo jeho syna, dal si urobiť aj DNA testy, ktoré jeho otcovstvo potvrdili. Nepochopil dôvody, prečo jeho syn daroval nehnuteľnosti jej ako manželke, že išlo o praktické dôvody s účelom ochrany majetku, keďže manžel podniká. Potvrdila, že žalovaný určitý čas nehnuteľnosti neužíval. Potvrdila, že nemá uzavretú zmluvu s dodávateľom elektriny, má ju jej manžel a ona faktúry uhrádza. Požadovanú sumu 100 € mesačne od žalovaného označila za paušál, keďže náklady sa nedajú presne vypočítať.

12. Svedok J. B., manžel žalobkyne, vypovedal obdobne ako žalobkyňa.

13. Z faktúr Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (l. č. 14, 15 spisu) súd zistil, že B. B., odberné miesto C. X, C., bola za obdobie 2.9.2023 – 1.9.2024 fakturovaná suma 275,84 €, za obdobie 2.9.2024 – 31.12.2024 suma 97,31 €.

14. Z vyúčtovania spotreby za elektrinu pre odberné miesto C. X, C. (l. č. 16 spisu) súd zistil, že za obdobie 11.11.2023 – 1.10.2024 bola B. B. fakturovaná suma 724,41 €.

15. Z faktúry za plyn (l. č. 21) súd zistil, že B. B., odberné miesto C. X, C., bola za obdobie 3.10.2023 – 2.10.2024 fakturovaná suma 599,21 €.

16. Z predloženého výpisu účtu žalobkyne za obdobie 11.6.2026 – 16.6.2026 (l. č. 113 – 114 spisu) súd zistil, že sú z neho uhrádzané platby za bližšie nešpecifikované energie formou inkasa (2 x 100 € 15.6. a 16.6.) pre Energetika Slovensko a.s.. Zároveň z neho vyplynulo, že B. B. na daný účet vložil 12.6.2026 v hotovosti sumu 800 €.

17. Z prehľadu pohybov účtu žalobkyne (l. č. 115 spisu) za obdobie od 15.1.2024 do 30.6.2025 súd zistil, že z daného účtu odchádzali bližšie nešpecifikované mesačne platby SEPA inkasom pre dodávateľov elektriny a plynu, vo výške 74,90 €, 21,30 € a 56,10 € mesačne.

18. Z tabuľky „INKASO DOM“ za roky 2019 – 2021 (l. č. 111 spisu) vyplýva, že žalobkyňa si vyplňovala platby za energie a delila ich do stĺpcov „Dedo“ (žalovaný) a „My“ (žalobkyňa s manželom). Údaje v stĺpci „Dedo“ boli vo výške 16,75 € - 76,54 € mesačne.

19. Žalobkyňa sa domáhala žalovaného nároku aj návrhom na vydanie platobného rozkazu na upomínací súd, avšak Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní jej návrh uznesením z 20.10.2025 odmietol. V odôvodnení svojho uznesenia upomínací súd uviedol, že uplatňovaný návrh nie je jednoznačne a bezpečne preukázaný, nemožno ho odôvodnene predpokladať.

20. Zistený skutkový stav súd podriadil pod zákonné ustanovenia:

21. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

23. Podľa , vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

24. Podľa , pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

25. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

26. Podľa odsek , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

29. Podľa , opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

30. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

32. Súd v civilnom sporovom konaní rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje postupom podľa . Zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania, ale aj ďalšie zákonom predvídané skutočnosti. Strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. V sporom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednávacia zásada. Strany sporu sú v ňom povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú povinné predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je na rozhodnutí súdu, ktorý z navrhnutých a predložených dôkazov vykoná. Strana, ktorá nepredloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

33. Žalobkyňa v prebiehajúcom sporovom konaní bola povinná v žalobe uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tej strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa strana sporu pri uplatnení alebo pri bránení práva opierala.

34. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v spore preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Súd je v sporovom konaní striktne viazaný vymedzením rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu, o ktoré tento opiera uplatnené nároky.

35. Skutkový stav ohľadom vlastníckych vzťahov, užívania nehnuteľností a vzniku vecného bremena nebol medzi stranami sporný.

36. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaná suma 100 € mesačne je súčtom nákladov žalovaným spotrebovaných médií a pomeru podielu podlahovej plochy k celej nehnuteľnosti. Žalovala sumu 1.000 € titulom bezdôvodného obohatenia. V žalobe neuviedla, za akú dobu si bezdôvodné obohatenie uplatňuje, ani ako dospela k výpočtu sumy 100 € mesačne. Žalobkyňa uviedla len, že žalovaný užíva samostatný byt o rozlohe cca 80 m2. Neuviedla ani to, akú plochu domu užíva ona s manželom, prípadne iné osoby. Nepopísala sumár nákladov, ktoré vynakladá za energie. Ako dôkazy pripojila staršie faktúry od dodávateľov elektriny, plynu, vody, ale neuviedla žiadny výpočet, ako k sume 100 € mesačne dospela. Pripojené faktúry sa netýkajú žalovaného obdobia. Napriek tomu, že jej to vytkol vo svojich vyjadreniach aj žalovaný, v priebehu konania svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nedoplnila, ani neoznačila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Až na pojednávaní uviedla, že ide o žalované obdobie od 9.11.2024 a nasledujúcich 10 mesiacov. Ďalej uviedla, že suma je paušálna, lebo sa to nedá presne vypočítať. Súd dodáva, že aj upomínací uviedol, že nárok uplatňovaný žalobkyňou nie je možné odôvodnene predpokladať, nie je jednoznačne a bezpečne preukázaný, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že žaloba bola postavená na rovnakých tvrdeniach s rovnakými predloženými dôkazmi (a to napriek tomu, že žaloba bola na tunajší súd podaná až v januári roku 2026).

37. Súd nemôže nahrádzať aktivitu žalobkyne, ktorá mala jednoznačne (prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu z radov advokátov) povinnosť už v samotnej žalobe uvádzať svoje relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné zároveň jednoznačne podradiť pod konkrétne ustanovenie hmotného práva, pretože v danom prípade by tým nepochybne došlo k porušeniu zásady rovnakého postavenia strán sporu, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto strany sporu plnil súd. Absencia skutkových tvrdení v žalobe nemá za následok odmietnutie podania, nakoľko nejde o také nedostatky, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní, a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu.

38. Nedostatok procesnej aktivity strany sa prejavuje v strate sporu pre nepreukázanie jej tvrdenia, teda neunesenie dôkazného bremena ohľadom skutočností, ktoré sú z hľadiska hmotného práva významné preto, aby bola strana sporu v konaní úspešná. Každá strana v spore tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva. Pokiaľ žalobkyňa v konaní nepreukáže pravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jej hmotnoprávneho nároku, súd vychádza pri rozhodovaní z aplikácie princípov dôkazného bremena, a teda pre neunesenie dôkazného bremena žalobu zamietne. Žalovaný bol v konaní aktívny, počas celého konania namietal nepreukázanie žalovaného nároku. Napriek tomu žalobkyňa nedoplnila svoje tvrdenia ohľadne výšky nároku.

39. Okrem neunesenia povinnosti tvrdenia , na ktorú nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti zo strany žalobkyne súd by žalobu zamietol aj z iných dôvodov.

40. Žalobkyňa v žalobe vymedzila predmet sporu ako žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Cieľom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia v ako osobitného právneho inštitútu mimozmluvného záväzkového práva, je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. O bezdôvodnom obohatení možno hovoriť iba vtedy, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy. Jeho funkciou je náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu (reparačná, reštitučná funkcia). V širších právnych súvislostiach možno uvažovať aj o funkcii výchovno- preventívnej.

41. Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu, v danej situácii obmedzujú vlastnícke právo žalobkyne v prospech žalovaného ako oprávneného z vecného bremena. Vecné bremeno zodpovedajúce právu bývania je osobným bremenom a toto možno zriadiť ako užívanie celej stavby, budovy domu, alebo ako užívanie bytu v dome, alebo užívanie jednej miestnosti v byte alebo v dome. Žalobkyňa ako povinná z vecného bremena je povinná strpieť doživotné bývanie a užívanie

časti nehnuteľnosti žalovaným. K naplneniu znakov inštitútu bezdôvodného obohatenia by mohlo dôjsť výlučne v prípade, ak by žalovaný získal majetkový prospech na úkor žalobkyne bez právneho dôvodu. Žalovanému vyplýva oprávnenie užívať predmetné parcely titulom zmluvne zriadeného bezodplatného vecného bremena a preto na úkor žalovaného nemohla žalobkyňa získať žiadny majetkový prospech bez právneho dôvodu. Inštitút bezdôvodného obohatenia na daný spor nie je aplikovateľný.

42. Čo sa týka právnej úpravy vecných bremien, stanovuje, že oprávnený z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na zachovanie, údržbu veci zaťaženej vecným bremenom a na jej opravy. Ich znášanie je upravené predovšetkým dohodou účastníkov. Ak takáto dohoda nebola uzavretá, je povinný znášať tieto náklady ten, kto je oprávnený užívať cudziu nehnuteľnosť ako svoju na základe vecného bremena, primerane s prihliadnutím na rozsah a spôsob tohto užívania aj spolu s vlastníkom nehnuteľnosti, akým spolu užíva.

43. Súd dodáva, že tvrdenie žalobkyne, že medzi stranami sporu (zároveň medzi jej manželom ako bývalým vlastníkom nehnuteľností a manželkou žalovaného ako oprávnenou z vecného bremena) bola neformálna dohoda o úhrade nákladov za energie, nepovažoval súd za preukázané, pretože žalovaný ho poprel a žalobkyňa ho relevantne nepreukázala (ňou predložená a vyplnená tabuľka nie je relevatným dôkazným prostriedkom na preukázanie existencie dohody, sú v nej zaznamenané len jej výpočty). V prípade, ak by takáto dohoda v minulosti aj existovala, nezakladá právny nárok na žalovanú sumu za žalované obdobie. 43.1 V prípade, ak by si žalobkyňa uplatňovala náhrady nákladov pri užívaní vecného bremena, žalobkyňu zaťažovala povinnosť uniesť bremeno tvrdenia, aké konkrétne náklady jej vznikajú v súvislosti so zachovaním a údržbou pozemku, ktorý je v jej vlastníctve, a ktorý slúži na výkon práva vecného bremena žalovaného, preukázať tiež spôsob tohto užívania za účelom zohľadnenia skutočnosti, v akom rozsahu výkon práva z vecného bremena má vplyv na potrebu opravy a zachovania veci, ktorá sa užíva, a uviesť, či ju využíva len oprávnený z vecného bremena, prípadne aj iné osoby.

44. Žalobkyňa v spore neuniesla bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, súd považoval žalovaný nárok za nedôvodný a nepreukázaný, žalobkyňa nepreukázala, že by sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 1.000,00 €, preto žalobu v zhode s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami a právnym posúdením, zamietol.

45. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR , , ), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán.

46. Súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa ako neúspešná strana nemá na náhradu trov konania nárok a žalovaný ako úspešná strana, si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).