Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cob-104-2019.pdf
PDF · 150.48 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/104/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v právnej veci žalobcu COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové námestie 19, 912 50 Trenčín, IČO: 00 168 912, zastúpeného A3 advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Partizánska 25, 911 01 Trenčín, IČO: 36 735 311, proti žalovanému TRENPEK spol. s r.o., so sídlom Brnianska 30, 911 05 Trenčín, IČO: 34 150 218, zastúpenému CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Royova 9, 921 01 Piešťany, IČO: 47 255 633, o zaplatenie 941 436,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/1/2019- 484 zo dňa 09. augusta 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/1/2019 - 467 zo dňa 26. júla 2019 v časti vo výroku II. z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre uznanie nároku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 941 436,15 eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 733 899,27 eur (spočívajúceho v tom, že žalobca za žalovaného uhradil dane a úroky z omeškania 137 464,07 eur, mzdy zamestnancom v pracovnom pomere u žalovaného a zrážky nariadené súdom 135 708,36 eur, odvody za zamestnancov v pracovnom pomere u žalovaného vo výške 136 804,35 eur, ďalšie plnenia za žalovaného v prospech tretích osôb v sume 323 922,49 eur); ďalej na zaplatenie dlžného nájomného podľa zmluvy o nájme nehnuteľností uzavretej medzi stranami dňa 01.02.2009 v znení dodatkov v celkovej výške 138 234,64 eur; na zaplatenie dlžného nájomného podľa zmluvy o nájme nehnuteľností uzavretej medzi stranami dňa 28.06.2013 vo výške 9 000,- eur; nárok žalobcu na vyplatenie podielu na zisku v spoločnosti žalovaného vo výške 15 000,- eur, spolu pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 941 436,15 eur. Ďalej si žalobca uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur za každú pohľadávku (vyúčtovanú príslušnou faktúrou) samostatne; t. j. 30 x 40,- eur, t.j. 1.200,- eur s tým, že ide o samostatne uplatniteľné nároky, ktoré však žalobca z dôvodu hospodárnosti súdneho konania uplatnil v jednom súdnom konaní; uvedený postup je v súlade aj s rozhodovacou praxou súdov. V súdenej veci Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 20.11.2018 platobný rozkaz sp.zn. 16Up/940/2018 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.11.2018, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu v znení predmetného opravného uznesenia
v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. V odpore uviedol, že voči žalobcovi nemá žiadne záväzky. Výslovne poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodnil svoje údajné nároky v žalobe, pretože sú nepravdivé. Ak by aj údajné žalované pohľadávky existovali, boli by premlčané. Uplynutie premlčacej doby je zrejmé z dátumov, od ktorých si žalobca uplatnil úroky z omeškania. Zároveň žalovaný vyhlásil, že mu nebola žalobcom doručená žiadna faktúra ohľadom uplatňovaných nárokov, tieto neeviduje v účtovníctve a neboli uvedené v kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Písomným podaním zo dňa 10.01.2019 žalovaný uznal žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu. Žalobca dňa 21.01.2019 písomne navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP.
3. Súd prvej inštancie na základe § 282 a § 284 CSP vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu uznal, rozhodol spor rozsudkom pre uznanie nároku tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 941 436,15 eur s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na náhradu 100% trov konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu, pretože neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie zo strany žalovaného, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že povinnosť súdu rozhodnúť sporovú vec rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP nie je neobmedzená. Súd nemôže vydať rozsudok pre uznanie nároku v prípade, ak by sa jeho vydanie alebo jeho výrok priečili verejnému poriadku alebo by takýto rozsudok alebo jeho výrok boli v rozpore s kogentnými normami právneho poriadku. Nie je úlohou súdnej moci prostredníctvom rozsudku pre uznanie nároku vytvoriť právny stav, ktorý má základ v právom nedovolenom konaní alebo ktorý je v zjavnom rozpore s právom, verejným poriadkom alebo je očividne nespravodlivý. Táto požiadavka je formulovaná aj v základných princípoch Civilného sporového poriadku, konkrétne v čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 5. V čase podania žaloby na súd až do dňa 24.06.2019 bol C.. C. U. predsedom predstavenstva žalobcu a zároveň až do 18.07.2019 bol konateľom žalovaného. Súdu musí byť z úradnej činnosti známe, že medzi stranami sporu existujú už dlhé obdobie viaceré spory majúce základ v rôznych snahách žalobcu (ktorého zastupoval C.. U.) prevziať nad spoločnosťou žalovaného kontrolu, zabrániť druhému spoločníkovi podieľať sa na podnikateľskej činnosti žalovaného a mať z nej hospodársky prospech. Žalovaný poukázal na spor vedený na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 36Cb/32/2017, v ktorom C.. U. ako konateľ spoločnosti TRENPEK, s.r.o. vykonal viacero procesných úkonov smerujúcich k zastaveniu konania bez meritórneho rozhodnutia súdu, v ktorom súd nakoniec jeho konanie pre stret záujmov nepripustil. Taktiež poukázal na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 37Cb/59/2013 zo dňa 15.04.2014, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8Cob/232/2014 zo dňa 24.06.2015, ktorým bolo určené, že uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRENPEK, s.r.o . konaného dňa 17.04.2013, sú neplatné. Jedným z týchto uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRENPEK, s.r.o., bolo aj (neplatné) odvolanie z funkcie konateľa spoločnosti Ing. U. I., pričom bolo preukázané, že neplatnosť predmetného valného zhromaždenia bola spôsobená konaním Ing. U.; ako aj na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 35Cb/8/2019 zo dňa 04.09.2019, ktorým bolo určené, že uznesenie riadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRENPEK, s.r.o., konaného 21.09.2018 č. 2/2018, ktorým valné zhromaždenie odvolalo z funkcie prokuristu spoločnosti TRENPEK, s.r.o. p. U. H. I., ktorej funkcia vznikla dňa 05.11.2018 a ktorým valné zhromaždenie zrušilo spôsob konania prokuristu v mene spoločnosti TRENPEK, s.r.o., je neplatné. Tie isté dôvody neprípustnosti konania C.. U. ako sú konštatované v označených súdnych rozhodnutiach sú plne uplatniteľné aj na prejednávanú vec. Hoci Civilný sporový poriadok neprevzal ustanovenie § 21 ods. 3 OSP, podľa ktorého nemôže za právnickú osobu konať ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami právnickej osoby, neznamená to, že takéto konanie osoby je podľa Civilného sporového poriadku prípustné. Odvolanie p. H. I. z funkcie prokuristky žalovaného má priamu spojitosť a bolo zo strany C.. U. vopred pripravené spolu s podaním žaloby v tomto konaní tak, aby sa druhému spoločníkovi , resp. jeho zástupcovi v riadiacich orgánoch spoločnosti žalovaného zabránilo účinne sa v tomto konaní brániť. Tomuto cieľu výrazne dopomohol rozsudok vydaný na základe uznania nároku. Na tieto skutočnosti súd upozornil spoločník žalovaného U.. U. I., ktorý do konania vstúpil ako intervenient.
Na podanie žalovaného zo dňa 10.01.2019 za žalovaného podpísané Ing. U. nie je možné prihliadať ako na riadny procesný úkon žalovaného, pretože tento právny úkon je absolútne neplatný podľa § 72 CSP v spojení s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K možnosti analogickej aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka na konanie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným sa vyjadril Najvyšší súd SR, napríklad v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/ 177/2009, podľa ktorého aj keď štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom (konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej osoby), uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka je podľa názoru dovolacieho súdu analogicky použiteľné aj v prípadoch, ktorých záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore so záujmami tejto právnickej osoby. Použitie analógie prichádza do úvahy len vtedy, ak rozpor záujmov nerieši špeciálna právna úprava. V súdenej veci objektívne ku dňu 10.01.2019 existovala situácia možného stretu záujmov na strane Ing. U., ktorý v tom čase konal vo funkcii predsedu predstavenstva žalobcu a zároveň vo funkcii konateľa žalovaného a tento stret záujmov nebolo možné riešiť osobitnou úpravou podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu je potrebné v zmysle uvedeného na situáciu analogicky aplikovať § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tým, že C.. U. ako konateľ žalovaného predložil listinu zo dňa 10.01.2019, ktorou malo dôjsť k uznaniu nároku uplatneného žalobcu, C.. U. celkom zjavne nesledoval záujmy žalovaného, ale záujmy žalobcu. V súdenej veci potom neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie nároku vzhľadom na skutočnosť, že podanie podpísané C.. U. zo dňa 10.01.2019 je absolútne neplatné. Záverom poukázal na to, že pred uznaním nároku zo strany C.. U. žalovaný v odpore vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom. Podľa ustanovenia § 388 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Ide o ustanovenie kogentné, a preto súd prvej inštancie nemohol žalobcovi priznať právo na zaplatenie v konaní uplatnenej údajne dlžnej sumy. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že namieta, že by uznanie nároku bolo v rozpore s § 135a Obchodného zákonníka, ktorý si žalovaný vykladá príliš extenzívne. Žalobcovi nie je zrejmé, že by konateľ žalovaného uprednostnil vlastné záujmy pred záujmami žalovaného, žalovaný nedefinoval, o aké osobné záujmy by mohlo ísť, pretože samotné členstvo v orgánoch oboch strán sporu neznamená, že by sa v konaní prejavil nejaký jeho výsostne osobný záujem. Žalobca má polovičný podiel na imaní žalovaného, teda nejde ani o uprednostnenie tretej osoby. Akékoľvek konanie žalovaného v spore z hľadiska hospodárskeho dopadu na strany má súčasne obojaký následok, pretože uznanie nároku žalobcu sa nepriamo cez majetkovú účasť premietne aj na žalobcovo hospodárske postavenie. Citované ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka pokiaľ ide o vzťahy spoločnosť - spoločníci - konatelia pôsobí výlučne dovnútra spoločnosti, a takéto vzájomné korelácie neboli predmetom sporu. Ani prípadné uprednostnenie záujmu spoločníka štatutárom spoločnosti nejde vzťahovať na tie prípady, kde spoločník mimo interných vzťahov je iba v bežnom obchodnoprávnom styku s vlastnou spoločnosťou, na ktorej má účasť. Bezvýznamné sú aj poukazy na uznesenie o vylúčení dotknutého konateľa z konania pred súdom v inom vzájomnom sporovom konaní, toto rozhodnutie už je obsahovo vyprázdnené, lebo bolo vydané na základe dnes neplatnej procesnoprávnej úpravy. Rovnako tak je neaplikovateľný citovaný právny názor Najvyššieho súdu SR, pretože tu zástupca nesledoval ani neuprednostňoval svoj privátny záujem pred záujmom zastúpeného žalovaného a iné formy záujmov (okrem osobného) občianske právo neupravuje. Pokiaľ žalovaný poukazuje na vznesenú námietku premlčania, treba rozlišovať medzi uznaním záväzku v zmysle hmotnoprávnom a uznaním nároku vo výlučne procesnom zmysle. Civilný sporový poriadok nepodmieňuje uznanie nároku v rámci sporového konania systematickými väzbami na aktuálny právny režim uplatnených pohľadávku. Pre úplnosť poukázal na to, že odpor, v ktorom mala byť námietka premlčania vznesená, podľa jeho názoru bol urobený osobou, ktorá na to nemala oprávnenie, pretože prokuristka v čase, kedy bol úkon urobený, nemohla za spoločnosť konať, pretože už bola zbavená funkcie. V tomto momente je sporné nielen to, či z dôvodov odporu možno vôbec niečo prijať, ale aj to, či odpor ako taký mohol vôbec vyvolať procesné účinky zrušenia platobného rozkazu a nemal byť ihneď odmietnutý ako podaný neoprávnenou osobou. Ani prípadné neskoršie obnovenie funkcie prokuristky na základe rozhodnutia súdu, zatiaľ ešte neprávoplatného, retroaktívne nereštauruje či nekonvaliduje právne či procesné úkony urobené do rozhodnutia súdu. Na tieto sa hľadí ako keby neboli nikdy urobené. Napokon, ani prípadným namietnutím premlčania pohľadávky nezanikajú, ak do vyhlásenia rozsudku nasledovalo zase ďalšie uznanie pohľadávok, nastala obvyklá právna domnienka, že pohľadávky v čase uznania jestvovali a začala im plynúť nová premlčacia lehota. Súdu ani v tomto smere nič nebránilo priznať pohľadávku, nakoľko boli uznané v rámci procesu o ich
vymoženie. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Žalovaný ďalej písomne poukázal na to, že už v odvolaní argumentoval potrebou analogicky na vec aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie osobitnú úpravu podľa Obchodného zákonníka, a preto úvahy žalobcu, týkajúce sa nemožnosti aplikácie § 135 a ods. 1 Obchodného zákonníka považuje za bezpredmetné. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, existuje tu procesná situácia obdobná ako v prípade, ak by v konaní pred súdom došlo zo strany žalovaného k uznaniu nároku zo stávky alebo hry. V takom prípade by žiaden súd rozsudok pre uznanie nároku nevydal, čomu bráni kogentné ustanovenie právneho predpisu, hoci by mohol byť nárok stranou uznaný. Mal za to, že odvolanie je plne dôvodné.
7. Žalobca sa ďalej písomne vyjadril tak, že žalovaný nepredložil žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ktorým by osvedčil predpojatosť o tom, že konateľ, zastupujúci žalovaného, uprednostnil v konaní pred súdom prvej inštancie nejaké svoje privátne záujmy. V tejto súvislosti ani presadzovaná analógia s občianskoprávnym zastúpením nie je namieste. Komparácia uznania záväzku k pohľadávke zo stávky a hry je nesprávna, pričom žalovaný subjekt by mohol v súdnom konaní uznať i takúto pohľadávku. Námietku premlčania naviac vzniesla osoba, ktorá na to nemala právo. Rozsudok súdu prvej inštancie mal za vecne správny, a preto trval na návrhu na jeho potvrdenie odvolacím súdom.
8. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
10. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie.
11. Podľa § 356 písm. a/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
12. Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v argumentácii, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie nebol splnený zákonný predpoklad, pretože na podanie žalovaného zo dňa 10.01.2019, za žalovaného podpísané konateľom C.. U., nie je možné prihliadať ako na riadny procesný úkon uznania nároku zo strany žalovaného, pretože tento právny úkon je absolútne neplatný podľa § 72 CSP v spojení s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu existencie konfliktu záujmov konateľa a spoločnosti žalovaného.
13. I keď to v odvolaní žalovaný výslovne neuvádza, z hľadiska obsahu odvolania (§ 120 ods. 4 CSP) namieta i výrok II. uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/1/2019 - 467 zo dňa 26. júla 2019, ktorým bol zamietnutý návrh CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., zo dňa 07.02.2019 o nepripustenie konania konateľa Ing. C. U. v mene žalovaného v tomto spore, pričom argumentuje nesprávnym právnym posúdením tejto otázky súdom prvej inštancie.
14. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
15. Osobitným dôvodom na zrušenie rozhodnutia vo veci samej odvolacím súdom (§ 389 ods. 2 CSP) je úspešné uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP. Ide o situáciu, ak rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo vydanie právoplatného uznesenia procesnej povahy, ktoré je postihnuté niektorou z vád podľa § 365 ods. 1 CSP. Základným zákonným predpokladom pre zrušenie rozhodnutia vo veci samej v takejto situácii je existencia vecnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím vo veci samej a právoplatným uznesením, o ktorom odvolateľ tvrdí, že je
postihnuté niektorou z odvolacích vád; táto vada uznesenia musí mať zároveň vplyv na vecnú správnosť meritórneho rozhodnutia.
16. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
17. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
18. Podľa § 72 CSP na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.
19. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
20. Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
21. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
22. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
23. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
24. Podľa § 30 Občianskeho zákonníka ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.
25. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
26. V zmysle § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalobca navrhol tento osobitný procesný postup.
27. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie dňa 26.07.2019 vydal uznesenie č.k. 36Cb/1/2019-467, ktorým o.i. výrokom II. zamietol návrh CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., zo dňa 07.02.2019 o nepripustenie konania konateľa Ing. C. U. v mene žalovaného v tomto spore. V odôvodnení uznesenia, ktoré medzičasom nadobudlo právoplatnosť, súd prvej inštancie uviedol, že plnomocenstvo zo dňa 16.01.2019, ktoré mal udeliť žalovaný obchodnej spoločnosti CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., je za žalovaného podpísané prokuristkou U. H. I.. Podľa úplného výpisu žalovaného z obch. registra, funkcia prokuristky U. H. I. skončila 21.09.2018. Z uvedeného je zrejmé, že U. H. I. dňa 16.01.2019 nebola oprávnená ako prokuristka konať za žalovaného, a teda ani podpísať predmetné plnomocenstvo zo dňa 16.01.2019. Vzhľadom k tomu súd zastúpenie žalovaného obchodnou spoločnosťou CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., Royova 9, Piešťany, IČO 47 255 633 na základe plnomocenstva zo dňa 16.01.2019 v zmysle § 89 ods. 1 CSP v tomto spore výrokom I. uznesenia nepripustil. Napriek konaniu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 21.09.2018, vedenému Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 35Cb/8/2019, doteraz
nebola právoplatne súdom vyslovená neplatnosť predmetného uznesenia valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 21.09.2018 o odvolaní prokuristky U. H. I., a preto, podľa § 131 ods. 4 Obchodného zákonníka, má doteraz účinky platného uznesenia valného zhromaždenia. S poukazom na uvedené, vo vzťahu k výroku II. uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že uvedený návrh nebol podaný žalovaným, nakoľko súd v tomto spore nepripustil zastúpenie žalovaného právnym zástupcom CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o. na základe plnomocenstva zo dňa 16.01.2019. Bez ohľadu na uvedené, súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 131 ods. 4,5, § 13 ods. 1,2, §133, § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, § 72 CSP, § 22 ods. 2, § 30 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že nebolo preukázané, že by konanie Ing. C. U. v tomto spore bolo v rozpore so záujmami žalovaného. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Rob/760/2012-185 zo dňa 14.02.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.03.2017, nebolo pripustené konanie konateľa Ing. C. U. v mene žalobcu v spore vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Rob/760/2012 (36Cb/32/2017). V danom konaní bol preukázaný rozpor záujmov C.. C. U. ako predsedu predstavenstva žalovaného (COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo), ktorý je zároveň aj spoločníkom žalobcu (TRENPEK, spol. s r.o.), a tiež ako konateľa žalobcu so záujmami žalobcu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Krajského súdu Trenčín č.k. 8Cob/97/2014-106 zo dňa 10.06.2015, s ktorého právnym názorom sa v celom rozsahu stotožnil. V tomto súdnom konaní však nebolo preukázané, že by Ing. U. svojimi úkonmi v konaní jednoznačne smeroval k znemožneniu meritórneho prejednania veci, v ktorom by sa prejednala oprávnenosť alebo neoprávnenosť žalovaného nároku a výsledkom ktorého konania by bolo meritórne rozhodnutie (v tomto prípade nedošlo u jeho strany k späťvzatiu žaloby); že by jeho konanie bolo v zjavnom rozpore s konaním druhého spoločníka žalovaného a jeho konateľa v čase realizácie jednotlivých úkonov (napr. že by konkrétne uznanie žalovaného záväzku v spore bolo v rozpore so záujmami žalovaného) alebo že by v konaní vykonával úkony tak v mene žalobcu ako aj v mene žalovaného. Skutočnosť, že C.. C. U. bol nielen konateľom žalovaného, ale aj predsedom predstavenstva žalobcu a žalobca je zároveň spoločníkom žalovaného, z čoho možno vyvodiť stret záujmov u osoby C.. C. U., nie je sama osebe dôkazom toho, že by konanie C.. C. U. ako konateľa žalovaného v tomto spore bolo v rozpore so záujmami žalovaného, prípadne jeho druhého spoločníka. Je potrebné vziať na zreteľ, že pri strete záujmov konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je špeciálnym predpisom riešiacim túto otázku Obchodný zákonník, a to predovšetkým v ustanovení § 135a ods. 1, v ktorom, okrem iného, ukladá konateľovi povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a neuprednostňovať svoje záujmy. V odseku 2 tohto ustanovenia spája s porušením uvedenej povinnosti zodpovednosť konateľa za škodu. V tejto súvislosti poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 177/2009 zo dňa 30.06.2010.
28. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 23.10.2018 ( za žalobcu konala podpredsedníčka predstavenstva a dvaja členovia predstavenstva, v súlade so zapísaným spôsobom konania žalobcu) domáha od žalovaného zaplatenia sumy spolu 941 436,15 eur s príslušenstvom titulom viacerých samostatných nárokov - nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 733 899,27 eur; nárok na zaplatenie dlžného nájomného podľa zmluvy o nájme nehnuteľností uzavretej medzi stranami dňa 01.02.2009 v znení dodatkov v celkovej výške 138 234,64 eur a na zaplatenie dlžného nájomného podľa zmluvy o nájme nehnuteľností uzavretej medzi stranami dňa 28.06.2013 vo výške 9 000,- eur; nárok žalobcu na vyplatenie podielu na zisku v spoločnosti žalovaného vo výške 15 000,- eur. Ďalej si uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v celkovej sume 1 200,- eur. V súdenej veci Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 16Up/940/2018 zo dňa 20.11.2018 v znení opravného uznesenia sp. zn. 16Up/940/2018 zo dňa 28.11.2018, proti ktorému podal žalovaný, v zastúpení právnym zástupcom L.. U. P., advokát, s.r.o., M. 1, P., C. XX XXX XXX na základe plnomocenstva zo dňa 06.03.2018 udeleného v mene žalovaného jeho prokuristkou U. H. I., odpor s odôvodnením. Podľa výpisu z obchodného registra (č.l. 395) menovanej vznikla funkcia prokuristky 05.11.2008 a skončila dňa 21.09.2018. Odvolaním prokuristky z funkcie však automaticky nezanikli plnomocenstvá, udelené ňou počas výkonu jej funkcie (pred jej odvolaním), a preto súd prvej inštancie pokračoval po podaní odporu v konaní v súlade s procesnými predpismi. Podaním zo dňa 10.01.2019 konateľ žalovaného Ing. C. U. oznámil súdu odvolanie plnomocenstva pre pôvodného právneho zástupcu žalovaného (na základe plnej moci zo dňa 06.03.2018), ku ktorému došlo listinou
- odvolaním zo dňa 30.11.2018, za žalovaného vykonaným konateľom C.. C. U. (č.l. 419). Písomným podaním zo dňa 10.01.2019 konateľ žalovaného C.. C. U. v mene žalovaného v celom rozsahu čo do právneho dôvodu
a výšky uznal žalobou uplatnený nárok. Žalobca následne navrhol, aby súd rozhodol v spore rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 284 CSP, pričom žalovaný ( za ktorého konal konateľ Ing. C. U.) písomne dňa 01.02.2019 súhlasil s vydaním rozsudku pre uznanie v zmysle § 284 CSP.
29. Z popísanej procesnej situácie je zrejmé, že súd prvej inštancie po vydaní uznesenia zo dňa 26.07.2019, ktorým zamietol návrh advokátskej kancelárie na nepripustenie konania konateľa C.. C. U. v mene žalovaného v tomto spore, následne posúdil uznanie žalobného nároku zo dňa 10.01.2019, podpísané za žalovaného konateľom C.. C. U. ako riadny procesný úkon žalovaného, ktorý vyvolal zamýšľané právne účinky (povinnosť súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie nároku) a vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku žalovaným.
30. Z úradnej činnosti je súdu známe, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 37Cb/59/2013 zo dňa 15.04.2014, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8Cob/232/2014 zo dňa 24.06.2015, bolo určené, že uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRENPEK, s.r.o . konaného dňa 17.04.2013 sú neplatné. Jedným z týchto uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRENPEK, s.r.o., bolo aj (neplatné) odvolanie z funkcie konateľa spoločnosti Ing. U. I., pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pozvánkou na mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. zo dňa 02.04.2013 bolo Ing. U. I. v pozícii konateľa spoločnosti zvolané mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného a to na deň 17.04.2013 o 10.00 hod do sídla spoločnosti žalovaného so stanoveným programom. K zmene programu mimoriadneho valného zhromaždenia do dňa konania mimoriadneho valného zhromaždenia nedošlo. Dňa 17.04.2013 sa do sídla spoločnosti žalovaného dostavil zástupca žalobcu, Ing I., L.. V. L., na základe plnej moci udelenej žalobcom na zastupovania na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení, ako aj zástupca druhého spoločníka žalovaného a to Ing. C. U. a L.. L. U.. Zástupca žalobcu otvoril mimoriadne valné zhromaždenie a pristúpil k tomu, že postupne navrhol do orgánov mimoriadneho valného zhromaždenia a to predsedu a zapisovateľa, všetky do úvahy prichádzajúce kombinácie z prítomných osôb. K zvoleniu orgánov mimoriadneho valného zhromaždenia prítomnými nedošlo. Potom ako nedošlo k zvoleniu orgánov, opustil miestnosť, kde sa konalo predmetné mimoriadne valné zhromaždenie. Po opustení miestnosti zástupcom žalobcu, druhý spoločník opakovane pristúpil k voľbe orgánov mimoriadneho valného zhromaždenia, zvolil orgány a prijal štyri uznesenia. Súd konštatoval, že vzhľadom na to, že k zmene programu nedošlo, nemohlo dôjsť ani k prijatiu uznesení na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré neboli zahrnuté do programu tohto mimoriadneho valného zhromaždenia. Okrem tejto vady zistil aj vadu, spočívajúcu vo vedení valného zhromaždenia. Ak nedošlo k zvoleniu orgánov valného zhromaždenia, valné zhromaždenie nemohlo pokračovať, a ani v zmysle zákona nie je možné vypracovať z neho zápisnicu. Ku konaniu valného zhromaždenia tak nedošlo, bolo ukončené faktickým nezvolením orgánov a konaním osoby, ktorá valné zhromaždenie viedla, a to opustením predmetnej miestnosti. Z konania tejto osoby mohlo byť druhému spoločníkovi zrejmé, že valné zhromaždenie sa ďalej neuskutoční.
31. Z úradnej činnosti je súdu tiež známe, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Rob/760/2012-185 zo dňa 14.02.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.03.2017, nebolo pripustené konanie konateľa C.. C. U. v mene žalobcu v spore vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Rob/760/2012 (36Cb/32/2017). V konaní bol preukázaný rozpor záujmov Ing. C. U. ako predsedu predstavenstva žalovaného (COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo), ktorý je zároveň aj spoločníkom žalobcu (TRENPEK, spol. s r.o.), a tiež ako konateľa žalobcu so záujmami žalobcu. V tejto súvislosti súd v konaní sp.zn. 36Rob/760/2012 poukázal na uznesenie Krajského súdu Trenčín č.k. 8Cob/97/2014-106 zo dňa 10.06.2015, z ktorého odôvodnenia je zrejmé, že Ing. C. U. je nielen konateľom žalobcu ale aj predsedom predstavenstva žalovaného a žalovaný je zároveň spoločníkom žalobcu, teda u osoby Ing. C. U. došlo k stretu záujmov. Rovnako mal odvolací súd za preukázané, že v konaní vykonával úkony tak v mene žalobcu (späťvzatie žaloby, odvolanie plnej moci, vzdanie sa odvolania voči v záhlaví uvedenému uzneseniu) ako aj v mene žalovaného (udelenie plnej moci právnemu zástupcovi žalovaného). Svojimi úkonmi v konaní jednoznačne smeroval k znemožneniu meritórneho prejednania veci, v ktorom by sa prejednala oprávnenosť alebo neoprávnenosť žalovaného nároku a výsledkom ktorého konania by bolo meritórne rozhodnutie. Jeho konanie bolo v zjavnom rozpore s konaním Ing. U. I. - spoločníka žalobcu a jeho
konateľa v čase realizácie jednotlivých úkonov. Odvolací súd mal za nepochybne preukázané, že konanie Ing. C. U. je konaním v rozpore so záujmom žalobcu, preto v zmysle § 21 ods. 3 OSP uzavrel, že v tomto konaní konať za žalobcu nemôže a jeho úkony nemôžu vyvolať zamýšľané účinky. Z tohto dôvodu neprihliadol na procesné úkony (späťvzatie žaloby, odvolanie plnej moci JUDr. E. M., vzdanie sa odvolania voči v záhlaví uvedenému uzneseniu), ktoré Ing. C. U. vykonal v tomto konaní v mene žalobcu.
32. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na Okresný súd Trenčín bola doručená žaloba U.. U. I., spoločníka žalovaného, proti žalovanému, zo dňa 30.01.2019 o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 21.09.2018, ktorým o.i. valné zhromaždenie odvolalo z funkcie prokuristky U. H. I. ku dňu 21.09.2018 a ktorým valné zhromaždenie zrušilo spôsob konania prokuristu v mene žalovaného. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 35Cb/8/2019 zo dňa 04.09.2019, právoplatným dňa 05.11.2019, bolo o.i. určené, že uznesenie, ktorým valné zhromaždenie odvolalo z funkcie prokuristky U. H. I., ktorej funkcia zanikla dňa 21.09.2018, a uznesenie, ktorým valné zhromaždenie zrušilo spôsob konania prokuristu v mene žalovaného, sú neplatné.
33. Podľa výpisu z obchodného registra zanikla konateľovi žalovaného C.. C. U. funkcia konateľa žalovaného dňom 18.07.2019. Ku dňu vydania tohto uznesenia boli konateľmi žalovaného U.. U. I. a L.. Y. F., spoločníkmi žalobca a U.. U. I..
34. Žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným, v mene ktorej ako štatutárny orgán koná konateľ, resp. konatelia. Vo všeobecnosti môže byť spôsobilosť štatutárneho orgánu navonok zaväzovať spoločnosť pri všetkých právnych úkonov zúžená len určením spôsobu konania v zmysle druhej vety odseku 1 § 133 Obchodného zákonníka a tým, že zákon priamo obmedzí pôsobnosť štatutárneho orgánu a platnosť úkonu podmieňuje predchádzajúcim schválením iným orgánom spoločnosti. Od týchto obmedzení, ktorých nedodržanie spôsobuje neplatnosť predmetného právneho úkonu, je potrebné odlišovať obmedzenia podľa § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré sú voči tretím osobám neúčinné. Zákonné obmedzenia štatutárnej pôsobnosti konateľov, ktoré sú účinné voči tretím osobám a ktorých prekročenie má za následok neplatnosť právneho úkonu sú upravené priamo v Obchodnom zákonníku, a to najmä: schválenie zmluvy o výkone funkcie konateľa alebo člena dozornej rady (§ 66 ods. 3), schválenie zmluvy o predaji (časti) podniku (§ 125ods. 1 písm. j/ ), uzavretie zmluvy o prevode voľného obchodného podielu postupom podľa § 113 ods. 5 v súvislosti s vylúčením spoločníka podľa § 113 alebo v súvislosti s úmrtím, prípadne zánikom spoločníka podľa § 116 vrátanie rozdelenia voľného obchodného podielu a následné uzavretie zmluvy o prevode časti rozdeleného obchodného podielu. Obmedzenia však môžu byť aj predmetom iných zákonov - napríklad § 7 ods. 3 Zákonníka práce. Ďalšia skupina zákonných obmedzení, ktoré nie sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka, ale môžu mať vplyv na platnosť úkonov vykonaných konateľov v mene spoločnosti, tvoria zákonnú úpravy tzv. záujmovej kolízie (Mária P. a kol. D. zákonník, Komentár, 3. vydanie, C.H.BECK , 2010, str. 416).
35. Pokiaľ ide o záujmovú kolíziu v oblasti civilného procesného práva, do účinnosti Civilného sporového poriadku (1. júla 2016 ) bola situácia pomerne jednoznačná, a to v dôsledku existencie explicitnej právnej úpravy a naň nadväzujúcej judikatúry (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/8/2013), ktorá bola nútená reagovať na konkrétne prípady (napríklad účelové späťvzatie návrhu alebo odvolania, vzdanie sa odvolania). V zmysle § 21 ods. 3 OSP, ktorý výslovne upravoval konanie za právnické osoby v súdnom konaní, bol vyjadrený zákaz, aby za právnickú osobu konal ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami právnickej osoby. Civilný sporový poriadok už osobitnú úpravu konania za právnickú osobu v civilnom súdnom konaní neobsahuje a odkazuje iba na osobitnú úpravu, ktorá však v prípade obchodných spoločností záujmovú kolíziu vôbec nerieši. Pokiaľ ide o civilnú hmotnú úpravu, (na rozdiel od OSP) zákaz záujmovej kolízie je upravený ako všeobecný princíp, v zmysle ktorého nemôže iného zastupovať ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
36. V súdnej praxi zatiaľ aplikácia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka na konanie konateľa v mene spoločnosti odmietnutá nebola. V uznesení sp.zn. 4Cdo/177/2009 napr. Najvyšší súd SR konštatuje, že pri strete záujmov konateľa spoločnosti s ručením obmedzenými je špeciálnym predpisom riešiacim túto
otázku Obchodný zákonník, a to predovšetkým § 135a ods. 1, v ktorom, okrem iného, ukladá konateľovi povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a neuprednostňovať svoje záujmy. Odsek 2 tohto ustanovenia spája s porušením uvedenej povinnosti zodpovednosť konateľa za škodu. Podľa najvyššieho súdu však v každom konkrétnom prípade treba vždy skúmať, či nedochádza k stretu záujmov medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom a či tento stret je riešiteľný podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Len ak výsledkom tohto skúmania bude záver, že právna úprava Obchodného zákonníka na kolíziu záujmov obchodnej spoločnosti a jej štatutárneho orgánu na konkrétnu situáciu nedopadá, bude prichádzať do úvahy analogické použitie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
37. I keď sa v minulosti (za účinnosti OSP) vyskytol i prístup, ktorý považoval konanie štatutárneho orgánu za konanie spoločnosti, na ktoré sa nevzťahuje právna úprava zastupovania v Občianskom zákonníku (a teda ani § 22 ods. 2), v súčasnosti právna teória pripúšťa pristúpenie k analogickému uplatneniu týchto pravidiel v určitých situáciách - viď napr. už citované U. P. a kol. Obchodný zákonník, Komentár, 3. vydanie, C.H.BECK , 2010, str. 416; ďalej Oľga Ovečková a kol.: Obchodný zákonník, Veľký komentár, Zväzok 1, Wolters Kluwer, 2017, str. 147 až 153. Práve podľa poslednej publikácie „nie je vylúčené, aby v určitých prípadoch, najmä vo vzťahu vnútorným sporom bol aplikovaný aj § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospelo sa k neplatnosti právnych úkonov urobených v konflikte záujmov ( pozri obiter dictum rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28 . februára 2008, sp.zn. 4Cdo/191/2007)“. Podľa názoru odvolacieho súdu na uvedené je okrem uvedeného nutné nazerať i z hľadiska absencie výslovnej úpravy konania za právnické osoby v civilnom sporovom konaní v procesnoprávnom predpise, ktorý ale zároveň obsahuje čl. 4, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Nevyhnutnosť dotvárania práva súdom pritom vyplýva najmä z toho, že v právnej realite neexistuje zákon, ktorý by na každú mysliteľnú právnu otázku dával uspokojivú odpoveď a v každom jednotlivom prípade nachádzal záujmovo spravodlivé riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 75/2018). V podmienkach daného konkrétneho prípadu ( namietané konania konateľa obchodnej spoločnosti - žalovaného v civilnom súdnom spore, pri neexistencii výslovnej procesnoprávnej úpravy, pričom danú situáciu nie je možné z hľadiska špecifických skutkových okolností jednoznačne podradiť pod ust. § 135a, resp. iné ustanovenie Obchodného zákonníka- ako uvádza i právna teória- viď bod 33 tohto uznesenia), sú takýmito ustanoveniami § 22 ods. 2, § 30 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú základnú právnu zásadu zákazu zastúpenia osobou, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
38. Riadne ustálenie procesnej spôsobilosti strán sporu, vrátane vyriešenia otázky konania v mene strán sporu, nepochybne predstavuje jednu zo základných procesných podmienok konania v zmysle § 161 CSP, ktoré je súd povinný skúmať v každom štádiu konania z úradnej povinnosti. Uvedené tak platí i v prípade, ak sú inak splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282 CSP. Správny bol postup súdu prvej inštancie, keď - v súlade s vyššie uvedeným - najskôr podrobil konanie konateľa Ing. U. za žalovaného v konaní preskúmaniu z hľadiska existencie prípadného rozporu jeho záujmov so záujmami žalovaného v zmysle § 22 ods. 2, § 30 Občianskeho zákonníka, v uznesení č.k. 36Cb/1/2019-467, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku.
39. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym posúdením tejto otázky súdom prvej inštancie.
40. Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ ide o rozpor so záujmom zastúpeného, postačí akákoľvek kolízia záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorá môže vyvolať pochybnosť, že zástupca bude riadne vykonávať svoje práva a povinností, ktoré preňho vyplývajú zo zastúpenia (Fekete, I. : Občiansky zákonník, 1. zväzok (Všeobecná časť), Veľký komentár, 2. vydanie, Bratislava, Eurokódex, 2014, str. 233).
41. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie sa otázkou procesnoprávnej spôsobilosti u žalovaného a s tým súvisiacou otázkou prípadnej kolízie záujmov (bývalého) konateľa žalovaného C.. C. U. a záujmov žalovaného, zaoberal v uznesení č.k. 36Cb/1/2019-467, ktorým o.i. výrokom II. zamietol návrh CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., zo dňa 07.02.2019 o nepripustenie konania konateľa C.. C. U. v mene žalovaného v tomto spore, len čiastočne, v intenciách skôr vydaného rozhodnutia vo veci sp.zn. 36Rob/760/2012 zo dňa 14.02.2017. Konštatoval, že v tomto súdnom konaní nebolo preukázané, že by menovaný svojimi úkonmi v konaní jednoznačne
smeroval k znemožneniu meritórneho prejednania veci, v ktorom by sa prejednala oprávnenosť alebo neoprávnenosť žalovaného nároku a výsledkom ktorého konania by bolo meritórne rozhodnutie (v tomto prípade nedošlo u jeho strany k späťvzatiu žaloby); že by jeho konanie bolo v zjavnom rozpore s konaním druhého spoločníka žalovaného a jeho konateľa v čase realizácie jednotlivých úkonov (napr. že by konkrétne uznanie žalovaného záväzku v spore bolo v rozpore so záujmami žalovaného) alebo že by v konaní vykonával úkony tak v mene žalobcu ako aj v mene žalovaného. Skutočnosť, že C.. C. U. bol nielen konateľom žalovaného, ale aj predsedom predstavenstva žalobcu a žalobca je zároveň spoločníkom žalovaného, z čoho možno vyvodiť stret záujmov u osoby C.. C. U., nie je sama osebe dôkazom toho, že by konanie C.. C. U. ako konateľa žalovaného v tomto spore bolo v rozpore so záujmami žalovaného, prípadne jeho druhého spoločníka.
42. Odvolací súd však z obsahu spisu zistil, že skutočnosť, že C.. C. U. bol v čase od podania žaloby do 18.07.2019 ( a teda i v čase vykonania procesnoprávneho úkonu - uznania nároku žalobcu) nielen konateľom žalovaného, ale aj predsedom predstavenstva žalobcu a skutočnosť, že žalobca je zároveň spoločníkom žalovaného, nie sú jedinými skutkovými okolnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo ( vo vzťahu ku ktorým možno prisvedčiť názoru súdu prvej inštancie, že sami osebe nedokladajú pochybnosti o existencii stretu záujmov u osoby C.. C. U.). V tomto súdnom konaní totiž vyšli najavo i ďalšie okolnosti, ktorými sa súd prvej inštancie v uznesení č.k. 36Cb/1/2019-467, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku pre uznanie, resp. v samotnom rozsudku nezaoberal a ktoré pri právnom posúdení veci nezohľadnil. Z vyššie popísaných skutkových okolností ( bod 29 až 33 uznesenia), je zrejmé, že vnútri spoločnosti žalovaného existovali dlhodobo (minimálne od roku 2013) rozpory a konflikty, v dôsledku ktorých už v minulosti v inom súdnom spore medzi tými istými subjektmi došlo k nepripusteniu konania konateľa žalovaného Ing. C. U. za žalovaného súdom, v ktorom právoplatnom súdnom rozhodnutí bol konštatovaný rozpor záujmov C.. C. U. ako konateľa žalovaného so záujmami žalovaného (viď bod 30 tohto uznesenia). Taktiež bolo zistené, že uznesenie valného zhromaždenia žalovaného, zvolaného z iniciatívy Ing. C. U. ako konateľa žalovaného na 21.09.2018, ktorým bola z funkcie prokuristky odvolaná U. H. I., bolo súdom právoplatne vyhlásené za neplatné (viď bod 31 tohto uznesenia), pričom žalobcom v tomto spore bol druhý spoločník žalovaného- U.. U. I.. V minulosti boli tiež súdom vyhlásené za neplatné uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, prijaté len jedným spoločníkom (COOP Jednota spotrebné družstvo), zastúpeným na danom mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného práve Ing. C. U. a L.. L. U. (viď bod 29 tohto uznesenia). Z úkonov Ing. C. U. je síce zrejmé, že nesmerujú k znemožneniu meritórneho rozhodnutia v tejto veci, pretože v tomto prípade nedošlo u jeho strany k späťvzatiu žaloby (ako tomu bolo v konaní sp.zn. 36Rob/760/2012), avšak na základe úkonu realizovaného v mene žalovaného C.. C. U. - uznávacieho prejavu, pri súčasnej existencii návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie ( ktorého predsedom predstavenstva bol v tom čase opäť C.. C. U., hoci sám v spore v mene žalobcu nekonal), je súd v zmysle § 282 CSP povinný vydať rozsudok pre uznanie bez skúmania opodstatnenosti a dôvodnosti žalobného nároku. Na druhej strane nebolo v konaní zistené, z akého dôvodu by uznanie nároku zo strany žalovaného malo byť v konkrétnej súdenej veci v záujme žalovaného. Pochybnosti o existencii konfliktu záujmov u menovaného v kontexte celej procesnej situácie môže vyvolať i fakt, že v odpore žalovaného (ktorý nebol podaný konateľom Ing. U., ale inou oprávnenou osobou) boli vznesené námietky proti uplatnenému nároku, vrátane námietky premlčania, pričom následným podaním konateľa Ing. U. bol nárok v celosti bez ďalšieho uznaný, pričom v odvolaní proti rozsudku pre uznanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu splnomocneného aktuálnymi konateľmi (osobami odlišnými od Ing. U., z ktorých jeden je zároveň i spoločníkom žalovaného) žalovaný nárok žalobcu ako celok odmieta ako nedôvodný. Je faktom, že sama osebe každá z popísaných okolností je v zásade procesne prípustná a nevyvoláva v dostatočnom rozsahu pochybnosti o existencii konfliktu záujmov u konateľa spoločnosti, avšak všetky spolu a vo vzájomnom kontexte už vyvolať tieto pochybnosti spôsobilé sú. Súd totiž nemôže posudzovať popísané okolnosti jednotlivo, oddelene, bez kontextu, resp. ich vzájomného vzťahu.
43. Vzhľadom na uvedené, keď podľa názoru odvolacieho súdu došlo k pochybeniu súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku II. skôr vydaného právoplatného uznesenia, ktoré priamo vecne súvisí s napadnutým rozsudkom, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie ( založenému na nedostatočnom vyriešení otázky, či na vydanie rozsudku pre uznanie boli splnené zákonné podmienky, medzi ktoré je nutné zaradiť i procesne spôsobilý uznávací prejav žalovaného), je potrebné napadnutý rozsudok i uznesenie zo dňa 26.07.2019 v časti vo výroku II., ktoré jeho vyhláseniu predchádzalo, zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ak totiž súd zistí, že je tu
rozpor záujmov účastníka konania a jeho zástupcu, resp. ako v súdenej veci rozpor záujmov konateľa a spoločnosti v mene ktorej koná, procesné úkony, ktoré urobil zástupca, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného účastníka, sú od začiatku neúčinné a súd na ne nesmie prihliadnuť (uznesenie NS ČR sp.zn. 21Cdo/2209/2005 zo dňa 16.05.2006).
44. Na veci nič nemení ani fakt, že výrokom II. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 26.07.2019 bol zamietnutý návrh advokátskej kancelárie na nepripustenie konania konateľa žalovaného v jeho mene v tomto spore o.i. z dôvodu, že návrh nebol podaný žalovaným, nakoľko súd v tomto spore nepripustil zastúpenie žalovaného právnym zástupcom CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o. na základe plnomocenstva zo dňa 16.01.2019. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú zákonné predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Uvedeného si bol napokon vedomý i súd prvej inštancie, keď sa otázke (ne)pripustenia konania konateľa žalovaného v jeho mene v tomto spore meritórne venoval.
45. Na základe popísaných dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 356 písm. a/ v spojení s § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a výrok II. uznesenia, ktoré rozsudku predchádzalo podľa § 389 ods. 2 v spojení s § 365 ods. 1 písm. h/, § 365 ods. 2 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 CSP).
46. V ďalšom konaní, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu pre súd prvej inštancie záväzný podľa § 391 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie starostlivo zváži otázku (ne)pripustenia konania konateľa žalovaného Ing. C. U. v jeho mene v tomto spore v intenciách zákonných ustanovení § 72 CSP, § 22 ods. 2, § 30 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na vyššie uvedené a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. Až na základe tohto rozhodnutia, po zvážení splnenia zákonných predpokladov podľa § 282 CSP vec opätovne posúdi a buď vo veci vydá rozsudok pre uznanie nároku alebo bude v konaní pokračovať, vec prejedná meritórne a vo veci rozhodne.
47. Toto uznesenie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).