Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)253/378407.80e127.pdf
PDF · 108.28 KB
No categories available
4Cdo/191/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča
a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobkyne R.,
verejnej obchodnej spoločnosti, so sídlom v K., zastúpenej JUDr. Ľ. P., advokátkou so
sídlom v Ž., proti žalovanému Ing. J. M., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. P. D.,
advokátom so sídlom v B., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom
súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 9 C 194/2006, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. mája 2007 sp.zn. 17 Co 96/2007 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 31. mája 2007 sp.zn. 17 Co 96/2007 a uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom
z 27. februára 2007 č.k. 9 C 194/06-42 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Žiar nad
Hronom na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 27. februára 2007 č.k.
9 C 194/06-42 zastavil konanie o návrhu žalobkyne na určenie neúčinnosti právneho úkonu
a zároveň rozhodol, že žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania. Zastavenie konania
odôvodnil späťvzatím žaloby, ku ktorému došlo písomným podaním podpísaným Ing. M. M.
– spoločníčkou žalobkyne v postavení štatutárneho orgánu. Vyslovil názor, že i keď
plnomocenstvo na podanie žaloby a na zastupovanie v konaní udelila advokátke JUDr. Ľ. P.
druhá spoločníčka žalobkyne Ž. S., majúca tiež postavenie štatutárneho orgánu, bola Ing. M.
M. oprávnená na späťvzatie žaloby, pretože obe spoločníčky sú oprávnené samostatne konať
v mene žalobkyne.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd na odvolanie žalobkyne uznesením
z 31. mája 2007 sp.zn. 17 Co 96/2007 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a súčasne
rozhodol, že žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie
prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa s právnym
názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého pokiaľ štatutárnym orgánom žalobkyne sú obe
spoločníčky, oprávnené konať samostatne, môže každá z nich robiť samostatne v mene
žalobkyne aj všetky procesné úkony, vrátane dispozičných úkonov. Len v prípade, ak by
niektorá zo spoločníčok bola v konaní v procesnom postavení žalovanej, nebola by oprávnená
na dispozíciu s predmetom konania, t.j. na späťvzatie žaloby.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, v mene ktorej
udelila plnú moc advokátke JUDr. Ľ. P. na zastupovanie v dovolacom konaní spoločníčka
žalobkyne v postavení štatutárneho orgánu Ž. S.. Žiadala, aby dovolací súd uznesenie
odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Namietala, že rozhodnutím oboch súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom
a domáhať sa súdnej ochrany. Poukazovala na to, že predmetom konania je určenie
neúčinnosti právneho úkonu, ktorého účastníčkou bola aj Ing. M. M., čím došlo k stretu
záujmov medzi spoločnosťou a touto spoločníčkou. V dôsledku kolízie záujmov nebola táto
spoločníčka, majúca tiež postavenie štatutárneho orgánu, oprávnená vziať žalobu (ktorú sama
v mene žalobkyne nepodala) späť a tomuto jej procesnému úkonu nemožno pripísať žiadne
procesné účinky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania, preskúmal napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je dôvodné.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú
tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je
dovolanie podané včas a na to oprávnenými subjektami – z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1
veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. dovolateľka
tvrdila, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm.f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie
o zastavení konania pre späťvzatie návrhu, ak záver súdu o splnení podmienok pre takéto
rozhodnutie, nie je správny.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobkyňa má dve spoločníčky a to
Ing. M. M. a Ž. S., pričom obe sú štatutárnym orgánom a v mene žalobkyne konajú
samostatne, podanie žaloby iniciovala spoločníčka Ž. S., predmetom konania je určenie
neúčinnosti právneho úkonu a to dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
uzavretej medzi žalovaným a jeho manželkou – spoločníčkou žalobkyne – Ing. M. M., a že
súdu bolo doručené späťvzatie žaloby podpísané v mene žalobkyne Ing. M.. Zo spisu tiež
vyplýva, že žalobkyňa má voči svojej spoločníčke Ing. M. pohľadávku na náhradu škody
právoplatne priznanú rozhodnutím súdu, ktorú od nej vymáha v exekučnom konaní, a
dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva malo dôjsť k ukráteniu žalobkyne
ako veriteľky v súvislosti s vymáhaním tejto pohľadávky.
Vzhľadom na výslovné neriešenie vzniknutej procesnej situácie v Občianskom
súdnom poriadku treba podľa názoru dovolacieho súdu pri jej posudzovaní vychádzať
z ustanovenia § 81a ods. 1 Obchodného zákonníka (majúceho prevažne procesný charakter)
a z jeho širšieho výkladu.
Každý spoločník je oprávnený uplatniť v mene spoločnosti nárok na splatenie vkladu
alebo právo na náhradu škody, ktoré má spoločnosť voči spoločníkovi alebo spoločníkom. To
neplatí, ak spoločnosť už tieto práva uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal,
alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony za spoločnosť (§ 81a
ods. 1 Obchodného zákonníka).
Pre správny výklad uvedeného ustanovenia je rozhodujúci účel tejto právnej úpravy,
ktorou bol doplnený Obchodný zákonník novelou vykonanou zákonom č. 500/2001 Z.z.
účinnou od 1. januára 2002. Týmto účelom (podľa dôvodovej správy) bolo odstrániť
prekážku, aby štatutárny orgán verejnej obchodnej spoločnosti (ďalej len „spoločnosť“)
a súčasne dotknutý spoločník, ktorý nechce zo subjektívnych dôvodov konať za spoločnosť
vo veciach priamo sa dotýkajúcich jeho osoby, nemohol vo svojej deštruktívnej činnosti
pokračovať. Na základe podaného návrhu sa konajúci a súčasne iný spoločník stáva v danej
veci jediným oprávneným subjektom, ktorý môže ďalej konať. Späťvzatie návrhu na súdne
konanie alebo iné obštrukcie zo strany dotknutého štatutárneho orgánu potom neprichádzajú
do úvahy.
Pod uplatnením práva na náhradu škody v zmysle prvej vety citovaného ustanovenia
§ 81a ods. 1 Obchodného zákonníka treba rozumieť nielen podanie žaloby na náhradu škody
proti spoločníkovi alebo spoločníkom, ale aj každý taký úkon, ktorý smeruje k uspokojeniu
tohto práva, teda aj podanie návrhu na vymáhanie práva na náhradu škody, právoplatne
priznaného rozhodnutím súdu, v exekučnom konaní, ako i podanie žaloby na určenie
neúčinnosti právneho úkonu, teda odporovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 42a
Občianskeho zákonníka, ktorá slúži práve na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.
V prípade odporovacej žaloby nie je významné, že spoločník alebo spoločníci, proti ktorým
spoločnosť uplatňuje právo na náhradu škody alebo má už toto právo právoplatne prisúdené,
nie sú účastníkmi konania o takejto žalobe. Rozhodujúce je, že boli účastníkmi právneho
úkonu, ktorým malo dôjsť k ukráteniu spoločnosti, v dôsledku čoho je sťažené uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky na náhradu škody voči nim. Len takýto rozširujúci výklad umožní
skutočné dosiahnutie účelu predmetného ustanovenia a zabráni nepriaznivým dôsledkom
kolízie záujmov medzi spoločnosťou a jej spoločníkmi.
I keď podľa druhej vety § 81a ods. 1 Obchodného zákonníka sa jeho prvá veta
neuplatní, ak spoločnosť už tieto práva uplatňuje, teda ak žalobu podal v jej mene spoločník,
ktorý je zároveň štatutárnym orgánom, tretia veta tohto ustanovenia sa podľa názoru
dovolacieho súdu uplatní nielen v prípadoch, v ktorých žalobu podal v mene spoločnosti
spoločník, ktorý nie je jej štatutárnym orgánom a svoje oprávnenie podať žalobu odvodzuje
z prvej vety, ale aj v prípadoch, v ktorých žalobu podal v mene spoločnosti spoločník, ktorý je
jej štatutárnym zástupcom. Nasvedčuje tomu logický i systematický výklad uvedeného
ustanovenia (druhá veta vylučuje uplatnenie prvej vety, pričom tretia veta podľa jej
umiestnenia má postihnúť obe situácie, t.j. podanie žaloby spoločníkom, ktorý nie je jej
štatutárnym zástupcom, ako i podanie žaloby spoločníkom, ktorý štatutárnym zástupcom je)
a napokon aj už objasnený účel právnej úpravy. Aby iný spoločník nemohol zmariť už
prebiehajúce súdne konanie napr. späťvzatím žaloby, je v oboch týchto situáciách zo zákona
vylúčený robiť úkony v mene spoločnosti. Takýmto jeho prípadným procesným úkonom
preto nemožno priznať žiadne účinky. K rovnakému právnemu záveru (ak by tu bol
nedostatok inej právnej úpravy, teda neexistencia ustanovenia § 81a ods. 1 Obchodného
zákonníka) by bolo potrebné dospieť aj pri analogickom použití ustanovenia § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka (ktoré sa inak na konanie štatutárneho orgánu nevzťahuje, pretože
nejde o konanie zástupcu), v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú
v rozpore so záujmami zastúpeného.
V prejednávanej veci odvolací súd, vychádzajúc z iného právneho názoru, priznal
procesné účinky späťvzatiu žaloby urobeného spoločníčkou žalobkyne, ktorá bola z tohto
úkonu zo zákona vylúčená. Nesprávnym zastavením konania v dôsledku neexistencie
účinného procesného úkonu (späťvzatia žaloby) umožňujúceho takéto rozhodnutie, odňal
žalobkyni možnosť konať pred súdom a domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Konanie
pred ním je teda postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. Dovolací
súd z tohto dôvodu dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil. Keďže rovnakou
vadou je postihnuté aj konanie pred prvostupňovým súdom, dovolací súd zrušil aj uznesenie
tohto súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2008
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :