Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/191/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobkyne R.,

verejnej obchodnej spoločnosti, so sídlom v K., zastúpenej JUDr. Ľ. P., advokátkou so

sídlom v Ž., proti žalovanému Ing. J. M., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. P. D.,

advokátom so sídlom v B., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom

súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. mája 2007 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 31. mája 2007 sp.zn. a uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom

z 27. februára 2007 č.k. -42 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Žiar nad

Hronom na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 27. februára 2007 č.k.

-42 zastavil konanie o návrhu žalobkyne na určenie neúčinnosti právneho úkonu

a zároveň rozhodol, že žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania. Zastavenie konania

odôvodnil späťvzatím žaloby, ku ktorému došlo písomným podaním podpísaným Ing. M. M.

– spoločníčkou žalobkyne v postavení štatutárneho orgánu. Vyslovil názor, že i keď

plnomocenstvo na podanie žaloby a na zastupovanie v konaní udelila advokátke JUDr. Ľ. P.

druhá spoločníčka žalobkyne Ž. S., majúca tiež postavenie štatutárneho orgánu, bola Ing. M.

M. oprávnená na späťvzatie žaloby, pretože obe spoločníčky sú oprávnené samostatne konať

v mene žalobkyne.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd na odvolanie žalobkyne uznesením

z 31. mája 2007 sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a súčasne

rozhodol, že žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie

prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa s právnym

názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého pokiaľ štatutárnym orgánom žalobkyne sú obe

spoločníčky, oprávnené konať samostatne, môže každá z nich robiť samostatne v mene

žalobkyne aj všetky procesné úkony, vrátane dispozičných úkonov. Len v prípade, ak by

niektorá zo spoločníčok bola v konaní v procesnom postavení žalovanej, nebola by oprávnená

na dispozíciu s predmetom konania, t.j. na späťvzatie žaloby.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, v mene ktorej

udelila plnú moc advokátke JUDr. Ľ. P. na zastupovanie v dovolacom konaní spoločníčka

žalobkyne v postavení štatutárneho orgánu Ž. S.. Žiadala, aby dovolací súd uznesenie

odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie. Namietala, že rozhodnutím oboch súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom

a domáhať sa súdnej ochrany. Poukazovala na to, že predmetom konania je určenie

neúčinnosti právneho úkonu, ktorého účastníčkou bola aj Ing. M. M., čím došlo k stretu

záujmov medzi spoločnosťou a touto spoločníčkou. V dôsledku kolízie záujmov nebola táto

spoločníčka, majúca tiež postavenie štatutárneho orgánu, oprávnená vziať žalobu (ktorú sama

v mene žalobkyne nepodala) späť a tomuto jej procesnému úkonu nemožno pripísať žiadne

procesné účinky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania, preskúmal napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je dôvodné.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami uvedenými v , ktoré spôsobujú

tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je

dovolanie podané včas a na to oprávnenými subjektami – z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1

veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení dovolateľka

tvrdila, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm.f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie

o zastavení konania pre späťvzatie návrhu, ak záver súdu o splnení podmienok pre takéto

rozhodnutie, nie je správny.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobkyňa má dve spoločníčky a to

Ing. M. M. a Ž. S., pričom obe sú štatutárnym orgánom a v mene žalobkyne konajú

samostatne, podanie žaloby iniciovala spoločníčka Ž. S., predmetom konania je určenie

neúčinnosti právneho úkonu a to dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

uzavretej medzi žalovaným a jeho manželkou – spoločníčkou žalobkyne – Ing. M. M., a že

súdu bolo doručené späťvzatie žaloby podpísané v mene žalobkyne Ing. M.. Zo spisu tiež

vyplýva, že žalobkyňa má voči svojej spoločníčke Ing. M. pohľadávku na náhradu škody

právoplatne priznanú rozhodnutím súdu, ktorú od nej vymáha v exekučnom konaní, a

dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva malo dôjsť k ukráteniu žalobkyne

ako veriteľky v súvislosti s vymáhaním tejto pohľadávky.

Vzhľadom na výslovné neriešenie vzniknutej procesnej situácie v Občianskom

súdnom poriadku treba podľa názoru dovolacieho súdu pri jej posudzovaní vychádzať

z ustanovenia (majúceho prevažne procesný charakter)

a z jeho širšieho výkladu.

Každý spoločník je oprávnený uplatniť v mene spoločnosti nárok na splatenie vkladu

alebo právo na náhradu škody, ktoré má spoločnosť voči spoločníkovi alebo spoločníkom. To

neplatí, ak spoločnosť už tieto práva uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal,

alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony za spoločnosť (§ 81a

ods. 1 ).

Pre správny výklad uvedeného ustanovenia je rozhodujúci účel tejto právnej úpravy,

ktorou bol doplnený

účinnou od 1. januára 2002. Týmto účelom (podľa dôvodovej správy) bolo odstrániť

prekážku, aby štatutárny orgán verejnej obchodnej spoločnosti (ďalej len „spoločnosť“)

a súčasne dotknutý spoločník, ktorý nechce zo subjektívnych dôvodov konať za spoločnosť

vo veciach priamo sa dotýkajúcich jeho osoby, nemohol vo svojej deštruktívnej činnosti

pokračovať. Na základe podaného návrhu sa konajúci a súčasne iný spoločník stáva v danej

veci jediným oprávneným subjektom, ktorý môže ďalej konať. Späťvzatie návrhu na súdne

konanie alebo iné obštrukcie zo strany dotknutého štatutárneho orgánu potom neprichádzajú

do úvahy.

Pod uplatnením práva na náhradu škody v zmysle prvej vety citovaného ustanovenia

treba rozumieť nielen podanie žaloby na náhradu škody

proti spoločníkovi alebo spoločníkom, ale aj každý taký úkon, ktorý smeruje k uspokojeniu

tohto práva, teda aj podanie návrhu na vymáhanie práva na náhradu škody, právoplatne

priznaného rozhodnutím súdu, v exekučnom konaní, ako i podanie žaloby na určenie

neúčinnosti právneho úkonu, teda odporovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 42a

, ktorá slúži práve na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

V prípade odporovacej žaloby nie je významné, že spoločník alebo spoločníci, proti ktorým

spoločnosť uplatňuje právo na náhradu škody alebo má už toto právo právoplatne prisúdené,

nie sú účastníkmi konania o takejto žalobe. Rozhodujúce je, že boli účastníkmi právneho

úkonu, ktorým malo dôjsť k ukráteniu spoločnosti, v dôsledku čoho je sťažené uspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky na náhradu škody voči nim. Len takýto rozširujúci výklad umožní

skutočné dosiahnutie účelu predmetného ustanovenia a zabráni nepriaznivým dôsledkom

kolízie záujmov medzi spoločnosťou a jej spoločníkmi.

I keď podľa druhej vety sa jeho prvá veta

neuplatní, ak spoločnosť už tieto práva uplatňuje, teda ak žalobu podal v jej mene spoločník,

ktorý je zároveň štatutárnym orgánom, tretia veta tohto ustanovenia sa podľa názoru

dovolacieho súdu uplatní nielen v prípadoch, v ktorých žalobu podal v mene spoločnosti

spoločník, ktorý nie je jej štatutárnym orgánom a svoje oprávnenie podať žalobu odvodzuje

z prvej vety, ale aj v prípadoch, v ktorých žalobu podal v mene spoločnosti spoločník, ktorý je

jej štatutárnym zástupcom. Nasvedčuje tomu logický i systematický výklad uvedeného

ustanovenia (druhá veta vylučuje uplatnenie prvej vety, pričom tretia veta podľa jej

umiestnenia má postihnúť obe situácie, t.j. podanie žaloby spoločníkom, ktorý nie je jej

štatutárnym zástupcom, ako i podanie žaloby spoločníkom, ktorý štatutárnym zástupcom je)

a napokon aj už objasnený účel právnej úpravy. Aby iný spoločník nemohol zmariť už

prebiehajúce súdne konanie napr. späťvzatím žaloby, je v oboch týchto situáciách zo zákona

vylúčený robiť úkony v mene spoločnosti. Takýmto jeho prípadným procesným úkonom

preto nemožno priznať žiadne účinky. K rovnakému právnemu záveru (ak by tu bol

nedostatok inej právnej úpravy, teda neexistencia ustanovenia § 81a ods. 1 Obchodného

zákonníka) by bolo potrebné dospieť aj pri analogickom použití ustanovenia § 22 ods. 2

(ktoré sa inak na konanie štatutárneho orgánu nevzťahuje, pretože

nejde o konanie zástupcu), v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú

v rozpore so záujmami zastúpeného.

V prejednávanej veci odvolací súd, vychádzajúc z iného právneho názoru, priznal

procesné účinky späťvzatiu žaloby urobeného spoločníčkou žalobkyne, ktorá bola z tohto

úkonu zo zákona vylúčená. Nesprávnym zastavením konania v dôsledku neexistencie

účinného procesného úkonu (späťvzatia žaloby) umožňujúceho takéto rozhodnutie, odňal

žalobkyni možnosť konať pred súdom a domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Konanie

pred ním je teda postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia Dovolací

súd z tohto dôvodu dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil. Keďže rovnakou

vadou je postihnuté aj konanie pred prvostupňovým súdom, dovolací súd zrušil aj uznesenie

tohto súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :