Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_8S-42-2019.pdf
PDF · 283.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej v právnej veci žalobcov: 1./ ZANZI s.r.o., so sídlom Haniska 429, IČO: 36 217 441, 2./ B. C. ZAN - ZI, so sídlom Rožňavská 1278/66, Moldava nad Bodvou, IČO: 32 482 302, obidvaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Barnom, advokátom, so sídlom Čajakova 5, Košice, IČO: 42 104 009, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100386788/2019 zo dňa 06.02.2019, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej len „žalobca“) sa správnou žalobou zo dňa 12.04.2019, doručenou na Krajský súd v Košiciach dňa 15.04.2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100386788/2019 zo dňa 06.02.2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ďalej len „daňový poriadok“ potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101925843/2018 zo dňa 28.09.2018.
Administratívne konanie
2. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 101925843/2018 zo dňa 28.09.2018 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume 16.736,35 eur (znížený nadmerný odpočet zo sumy 26.367,60 eur na sumu 9.631,25 eur). Žalobca v 1. rade je právnickou osobou a žalobca v 2. rade, je konateľom žalobcu v 1. rade. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobcovia 1 a 2 vystupujú vo vzťahu k žalovanému, resp. vo vzťahu k správcovi dane (Daňový úrad Košice) od 01.01.2012 ako jeden daňový subjekt, t.j. ako skupina DPH zastupovaná ZANZI s.r.o., IČ DPH: SK7020000515.
3. Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2011 vykázal nadmerný odpočet v sume 26.367,60 eur. Správca dane Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane") na podnet orgánov činných v trestnom konaní vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011 a september 2011. Správca dane zistil, že žalobca v zdaňovacom období apríl 2011 predloženými dokladmi, účtovníctvom a evidenciou DPH deklaroval nákup aj predaj betonárskej ocele a plechov. Správca dane preveril žalobcom deklarované oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zo zistení správcu
dane vyplynulo, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2011 nedôvodne uplatnil oslobodenie od dane pri dodávkach pre odberateľa AG Intermedia, s.r.o., Česká republika na základe 5 faktúr označených na str. 15 rozhodnutia správcu dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona o dani z pridanej hodnoty. Z dôvodu, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa citovaného ustanovenia zákona, žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH, ktorú vyčíslil zo zdaniteľných obchodov v sume 12.569,68 eur.
4. Žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101925843/2018 zo dňa 28.09.2018, ako je v bode 1 tohto rozsudku. Žalovaný vychádzal zo zistení správcu dane na základe ním vykonaného rozsiahleho dokazovania, závery ktorého vyhodnotil na základe jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktorými boli výsluchy konateľov dotknutých spoločností, účtovné doklady, preprava jednotlivých dodávok a vypočul osoby prepravcov a vodičov, získal CMR a doklady týkajúce na prepráv obchodovaného tovaru, vykonal šetrenie vo vzťahu k dodávateľom i k odberateľom tovaru a výsledky tohto zhrnul do záveru, o posúdení práva žalobcu na oslobodenie podľa § 43 zákona o DPH a záveru o participácii žalobcu v danej veci, v ktorej bol súčasťou obchodného reťazca v karuselovom obchode v súčinnosti s inými obchodných spoločnosťami, ako bude ďalej uvedené. Žalovaný skutkový stav v napadnutom rozhodnutí uvádza na str. 5 až 7 a následne uvádza, aké vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal úkony, v rozhodnutí žalovaného zhrnuté a uvedené na str. 8 - 10, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
5. Uviedol, že správca dane Daňový úrad Košice o výsledku, ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly číslo 100311488/2017 zo dňa 15.02.2017. Žalobca v stanovenej lehote, dňa 13.03.2017 predložil správcovi dane písomné vyjadrenie k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole. Správca dane spísal s daňovým subjektom Zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok k zisteniam o výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie predmetného rozhodnutia bolo zistenie správcu dane, že žalobca pri dodaní tovaru českému odberateľovi AG Intermedia, s.r.o., vyhotovil päť faktúr č. 11100277, dátum vyhotovenia 13.04.2011, celková suma 14.757,91 eur, č. 11100263, dátum vyhotovenia 08.04.2011, plechy o celkovej hmotnosti 24130 kg, celková suma 16.046,46 eur, č. 11100264, dátum vyhotovenia 08.04.2011, betonárska oceľ o celkovej hmotností 23,958 t, celková suma 14. 862,51 eur, č. 11100347, dátum vyhotovenia 28.04.2011, predmet dodania betonárska oceľ o celkovej hmotnosti 23,904 t, celková suma 14.830,25 eur, č. 11100335, dátum vyhotovenia 26.04.2011, betonárska oceľ o celkovej hmotností 24,056 t, celková suma 14.921,05 eur. Dňa 20.10.2017 správca dane vydal rozhodnutie č. 102207663/2017, ktorým určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 16.736,35 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Žalovaný rozhodnutím č. 100746173/2018 z 16.04.2018 zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane za účelom zistenia oprávnenosti deklarovaného odpočítania dane, ktoré sú podrobne uvedené na str. 3 - 10 odôvodnenia rozhodnutia. Správca dane počas daňovej kontroly: vypočul svedka W. B., od 05.01.2011 do 06.03.2012 konateľa spoločnosti LANCAN s.r.o., - spoločnosť od 14.05.2013 ex offo vymazaná z obchodného registra - vypočul svedka Ing. B. M., v období od 03.12.2008 do 01.10.2010. U konateľa spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., od 03.12.2015 ex offo vymazaná z obchodného registra, zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií českej daňovej správe za účelom preverenia dodania tovaru českému odberateľovi AG Intermedia, s.r.o., X. V. 1214, Valasské Meziřičí - odpoveď doručená dňa 18.01.2017, zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 476513/2016 českej daňovej správe ohľadom preverenia dodania tovaru od českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., česká spoločnosti MARCO, s.r.o., Česká daňová správa 08.12.2016 uviedla, že spoločnosť MARCO, s.r.o. nadobudla preverovaný tovar od spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., tovar bol pred predajom uskladnený v prenajatých priestoroch od spoločnosti HESCO s.r.o. Otrokovice, a následne predaný ďalej spoločnosti SIA "AMG TRADE" na základe objednávky N. S., vlastnú prepravu zabezpečoval prepravca W. Q., tovar naložený podľa CMR v sklade v Otrokoviciach a vyložený na adrese Nowy Sacz, Poľsko. Spoločnosť MARCO, s.r.o.. nemal informácie o pôvode tovaru, ani o konečnom odberateľovi. Faktúry od spoločnosti AG Intermedia, boli uhradené bezhotovostne a správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 867989/2016 poľskej daňovej správe ohľadom preverenia dodania tovaru od poľskej spoločnosti DEKADA Sp. z o.o., slovenskej spoločnosti luminex, s.r.o., zaslal lotyšskej daňovej správe dotaz ohľadom preverenia dodania tovaru od lotyšskej spoločnosti AS LIEPAJAS METALURGS do slovenskej spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o., do spoločnosti AS LIEPAJAS METALURGS zistil, že je to výrobca základného železa a ocele,
dodávaný tovar bol vyložený v areáli U.S.Steel Košice, s.r.o. platba bezhotovostným prevodom, o dodaní tovaru od českej spoločnosti MARCO, s.r.o. lotyšskej spoločnosti AS LIEPAJAS METALURGS z odpovede lotyšskej daňovej správy z 27.07.2016 bolo zistené, že MARCO s.r.o., je nekontaktná, ukončila podnikateľskú činnosť dňa 28.11.2014, bola zrušená registrácia na DPH, nahliadal do spisov spoločnosti luminex, s.r.o.. Výsledkom daňových kontrol u spoločnosti luminex, s.r.o. bolo okrem iného aj neuznanie nároku na odpočítame dane z faktúr od dodávateľa DEKADA Sp, z o.o., spolupracoval s Ministerstvom vnútra SR, Prezídiom policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície, expozitúrou Východ Košice a pobočkou Prešov (ďalej len „NAKA), a ten poskytol dokumenty o spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., AG Intermedia, s.r.o., LANCAN s.r.o., W. Q. - AUTODOPRAVA, luminex, s.r.o.. Z výpovede JUDr. C. Q. zistil, že spolupracoval so správcami dane. W. Q. - Autodoprava (Daňový úrad Prešov) - so správcom dane nekomunikoval a nepreberal poštu, a všetky doklady týkajúce sa preverovaných skutočnosti boli zabezpečené Národnou kriminálnou agentúrou PZ, Národná jednotka finančnej polície Prešov, svedka W. Q. vypočul vo veci prepravy 11.08.2016 a zistil, že ten ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch ako aj v živnostenskom oprávnení ku dňu 07.09.2013, predvolal na výsluch svedka C. T.S.T. - konateľa spoločnosti luminex, s.r.o., opakovane predvolal na výsluch svedka JUDr. C. Q., ktorý spolupracoval s Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s.. Vygenerované mýtne transakcie preukázali, že trasy motorových vozidiel daňových subjektov B. C. ZAN-ZI a W. Q. - AUTODOPRAVA uvedené na predložených účtovných a daňových dokladoch korešpondujú s údajmi zaznamenanými Elektronickým mýtnym systémom. Následne správca dane vyžiadal od daňového subjektu ZANZI s.r.o., ako aj od fyzickej osoby B. C.Č. ZAN- ZI účtovné a daňové doklady, vyjadrenia k preverovaným zdaniteľným obchodom. Správca dane počas vyrubovacieho konania vykonal ďalšie úkony, ktoré sú podrobne uvedené na str. 11 - 15 odôvodnenia jeho rozhodnutia. Správca dane počas vyrubovacieho konania zaslal Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., žiadosti o súčinnosť dňa 13.03.2018, dňa 08.06.2018 - vypočul svedka Ing. B. M., bývalého konateľa spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o.. Dňa 02.05.2018 nahliadol do spisu daňového subjektu ZANZI s.r.o., ako aj nahliadol do vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-724/NKA-FP-VY-2017 z trestného stíhania vedeného NAKA - Úradný záznam č. 100638909/2018 zo dňa 28.03.2018. Z nahliadnutia do spisu správca dane vyhotovil fotokópie protokolov a zápisníc o výsluchoch svedkov a po opakovaných predvolaniach vypočul svedka C. G.
- zamestnanca spoločnosti W. Q. AUTODOPRAVA 13.06.2018, vypočul svedka G. Š. - zamestnanca spoločnosti W. Q. AUTODOPRAVA 09.05 2018, a tiež márne opakovane predvolal svedka Mgr. K. B., ktorý zásielky obsahujúce predvolania neprevzal v odbernej lehote (Úradný záznam zo dňa 16.07.2018). Zaslal 22.05.2018 žalobcovi výzvu na predloženie dokladov, spísal s konateľom spoločnosti ZANZI s.r.o., a so splnomocneným zástupcom JUDr. B. J. Zápisnicu o ústnom pojednávaní. Správca dane predvolal svedka Lukáča (predvolanie na výsluch svedka), ktorý zásielku obsahujúcu predvolanie neprevzal v odbernej lehote (Úradný záznam) a dňa 14.08.2018 získal Záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-724/NKA-FP- VY-2017 z trestného stíhania vedeného NAKA. Z vyšetrovacieho spisu boli vyhotovené fotokópie dokumentov: Zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 04.06.2018 s W. B., vyúčtovanie cesty do zahraničia č. 418, zoznam prijatých a vydaných faktúr spoločnosti LANCAN s.r.o., faktúra č. 1020110042 vystavená spoločnosťou LANCAN s.r.o. pre spoločnosť Ferramo s.r.o., faktúry č. 11100335, 11100174, 11100173, a oboznámil objednávky, zálohové faktúry, znalecký posudok č. 2/2018 vypracovaný Ing. X. L., SAZO s.r.o., - znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, Ministerstva spravodlivosti SR pre odbor: 090000 Ekonómia a manažment a odvetvie: 090400 Financie, dňa 18.09.2018 správca dane spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 18.09.2018 vo veci oboznámenia daňového subjektu so zisteniami a závermi vo vyrubovacom konaní, dňa 28.09.2018 vydal rozhodnutie č. 101925843/2018, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 16 736,35 eura, znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2011, zo sumy 26.367,60 eur na sumu 9.631,25 eur.
6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, čo správca dane v rozhodnutí zhrnul, čo bolo pre neho na základe vykonaného dokazovania rozhodujúce pre skutkový záver, že žalobca ZANZI s.r.o., nesplnil podmienky pre uplatnenie oslobodenia podľa § 43 zákona o DPH a následne pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty vyplývajúcej z § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov uplatnené z ostatných faktúr v uvedenom zdaňovacom období. Z obsahu rozhodnutia správcu dane podľa žalovaného vyplýva, že tovar (betonársku oceľ a plechy), ktorý žalobca ZANZI s.r.o., dodal českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., ako intrakomunitárnu dodávku oslobodenú od dane z pridanej hodnoty, podľa predložených CMR dokladov prevzala česká spoločnosť MARCO, s.r.o., (Tr. T. Bati
1616, Otrokovice, ČR). Česká daňová správa, z dôvodu nesúčinnosti spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., nepotvrdila reálne (fyzické) prevzatie tovaru, ktorý bol priznaný v daňových priznaniach. Správca dane na základe všetkých získaných dokladov, záznamov a listín zostavil reťazec spoločností, v ktorom išlo o karuselové fakturačné transakcie s plechmi, t.j. išlo o predaj toho istého tovaru (plechy) medzi viacerými obchodnými spoločnosťami. V prípade obchodovania s betonárskou oceľou sa tak jednalo o nasledovný reťazec: AS LIEPAJAS METALURGS, Solid Press Slovakia, s.r.o., ZANZI s.r.o., AG Intermedia, s.r.o., MARCO, s.r.o., SIA „AMG TRADE" DEKADA Sp. z o.o., luminex, s.r.o., LANCAN s.r.o., Ferramo s.r.o., (v rozhodnutí správcu dane sú uvedené aj príslušné schémy ako dôkaz č.154). Správca dane zistil, že žalobca ZANZI s.r.o., betonársku oceľ nadobudol od slovenskej spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., ktorá ju nadobudla od Lotyšskej spoločnosti AS LIEPAJAS METALURGS. Prepravu tovaru k odberateľovi ZANZI s.r.o., realizovala spoločnosť UAB DEGARDA LT, tovar bol vyložený v priestoroch žalobcu ZANZI s.r.o., Haniska 429 a dodávateľ plechy nadobudol od maďarskej spoločnosti „GLOBE-METAL 2000" Kft. Spoločnosť AG Intermedia, s.r.o. predmetný tovar dodaný žalobcom dodal ako tuzemskú dodávku spoločnosti MARCO, s.r.o., ktorá následné tovar fakturovala ako intrakomunitárnu dodávku Lotyšskej spoločnosti SIA „AMG TRADE", ktorá vystavila faktúru za dodanie toho istého tovaru do iného členského štátu - poľskej spoločnosti DEKADA Sp. z o.o.. Spoločnosť DEKADA Sp. z o.o. fakturovala tovar slovenskej spoločnosti luminex, s.r.o., ktorá ho fakturovala spoločnosti LANCAN s.r.o.
7. Žalovaný zopakoval, že žalobca ZANZI s.r.o., fakturoval tovar - dodanie ocele a plechov českej spoločnosti tovar AG Intermedia, s.r.o., ktorý nebol žiadnym spôsobom spracovaný, alebo akokoľvek upravovaný a v nezmenenom množstve a kvalite sa vrátil do tuzemska, kde ho prevzala spoločnosť LANCAN s.r.o., správca dane v súčinnosti s NAKA získal faktúru č. 1020110042 zo dňa 15.06.2011 vystavenú spoločnosťou LANCAN s.r.o., pre spoločnosť Ferramo s.r.o., za dodanie tovaru - betonárskej ocele. Prepravu tovaru - plechov a betonárskej ocele od žalobcu ZANZI s.r.o., do českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., uskutočnili prepravcovia: B. C. ZAN-ZI, Rožňavská 66, Moldava nad Bodvou, J&M TRANSPED s.r.o., Pavelkova 222/2, Olomouc aj I. K., Bohuslavice 76, Česká republika. Uskutočnenie prepráv bolo potvrdené Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., podľa predložených dokladov miestom nakladania tovaru bola Haniska, Slovenská republika a miestom vykladania tovaru Tr. T. Bati 1566, Otrokovice, Česká republika. Tovar prevzal: spoločnosť AG Intermedia, s.r.o. (CMR č. 2444709) a spoločnosť HESCO s.r.o., spoločnosť AG Intermedia, s.r.o. vystavila faktúru pre spoločnosť MARCO, s.r.o. (CMR č. 2444544, CMR č. 2444543, CMR č. 4072078). Prepravu tovaru z priestorov spoločnosti MARCO, s.r.o. na adrese Tr. T. Bati, Otrokovice do skladovacích priestorov spoločnosti LANCAN s.r.o., na adresu Jesenná 26, Prešov, (v jednom prípade bola vykládka deklarovaná CMR dokladom v Sabinove), na trase zistenej podľa dokladov získaných od NAKA - cez Nowy Sacz, Poľsko (DEKADA Sp. z o.o.) do Prešova, realizoval jeden a ten istý prepravca - W. Q.-AUTODOPRAVA. Predmetné prepravy boli realizované jedným motorovým vozidlom, v priebehu jedného dňa, resp. dvoch dní. Podľa dokladov získaných v súčinnosti s NAKA, prepravca W. Q. prvú časť úseku prepravy - Otrokovice, Česká republika
- Nowy Sacz, Poľsko fakturoval spoločnosti SIA "AMG TRADE", a druhú časť úseku Nowy Sacz, Poľsko
- Jesenná 26, Prešov fakturoval spoločnosti DEKADA Sp. z o.o..
8. Svedok W. Q. potvrdil vykonanie prepravy tovaru v zmysle predložených CMR dokladov na trase Otrokovice, Česká republika, Nowy Sacz, Poľsko - Prešov, Slovensko a v dvoch prípadoch na trase Košice, SR - Otrokovice, ČR - Nowy Sacz Poľsko - Prešov, Slovenská republika. Do Zápisnice o ústnom pojednávaní sa nevyjadril jednoznačne ku skutočnosti, či tovar bol aj fyzicky vyložený v Poľsku, nepamätal si, s kým konkrétne jednal z jednotlivých spoločností zúčastnených v obchodnom reťazci, čo preukazuje len formálny pohyb tovaru. Vykonaným dokazovaním správca dane tiež zistil, že plechy a betonárska oceľ boli fakturované v reťazci spoločností, kde pri jednotlivých vyfakturovaných dodávkach bol pri nakládkach plechov a betonárskej ocele v areáli spoločnosti MARCO, s.r.o., odovzdaný dodací list a CMR doklad, ktorý bol vypísaný vodičom na základe inštrukcií. CMR doklad bol pri jednotlivých dodávkach potvrdený pečiatkou odosielateľa, pečiatkou a podpisom dopravcu a podpisom prijímateľa. Vodič po naložení tovaru na vozidlo opustil areál spoločnosti MARCO, s.r.o., v Českej republike mal prepraviť tovar do prvého cieľa, t.j. Nowy Sacz v Poľsku, kde sa tovar nevykladal, nedochádzalo k žiadnej vykládke tovaru, ako je uvedené v CMR dokladoch, ale došlo len k formálnym záležitostiam, t.j. k prevzatiu ďalšieho v poradí druhého CMR dokladu. Vodič po prevzatí druhého CMR dokladu pokračoval v ceste s naloženým vozidlom do skladovacích priestorov spoločnosti LANCAN s.r.o., na Jesennej ulici
v Prešove, (Hollého 51, Sabinov), kde bol tovar vyložený. Správca dane preveroval aktérov celého reťazca a podľa odpovedí pre správcu dane na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, zistil, že spoločnosti SIA "AMG TRADE" a DEKADA Sp. z o.o., boli nekontaktné, nespolupracovali so správcom dane, a tak správca dane nezískal ich účtovné ani daňové doklady, preto nebolo možné preveriť obchodné transakcie týkajúce sa dodania tovaru - plechov a betonárskej ocele. Správca dane preveroval v spoločnosť luminex, s.r.o., kde boli za zdaňovacie obdobia marec 2011 - jún 2011 vykonané kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti, výsledkom ktorých bolo okrem iného aj neuznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z titulu uvádzaného nadobudnutia tovaru od dodávateľa DEKADA Sp. z o.o..
9. Žalovaný zvýraznil, že správca dane ako dôvod, pre ktorý obmedzil žalobcovi ZANZI s.r.o., nárok na oslobodenie od dane pri dodávkach plechov a betonárskej ocele od českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., uviedol, že na základe celého množstva dôkazných prostriedkov uzavrel, že i žalobca ZANZI s.r.o., bol zapojený do reťazcov spoločností obchodujúcich s betonárskou oceľou a s plechmi, na základe zistení o predchádzajúcom uvedených obchodov uvádzaných spoločností. Vychádzal zo zistení o reťazovom charaktere obchodov s betonárskou oceľou a plechmi, skutočnosti, ktoré vylučujú opodstatnenosť oslobodenia žalobcu od dane, keďže deklarovaný tovar, ako ním dodaný intrakomunitárne do iného členského štátu sa v dôsledku obchodov zhora uvedených vrátil do tuzemska, t.j. do Slovenskej republiky, odkiaľ bol žalobcom dodaný do Českej republiky. Žalovaný odkázal na správcu dane a na jeho záver, čo je reťazový obchod. Ten je definovaný ako dodávky tovaru, ktoré nasledujú reťazovite za sebou, pričom v jednom mieste reťazca platiteľov dane z pridanej hodnoty nie je daň priznaná ani odvedená, a príslušný ekonomický subjekt prestane existovať, alebo tento subjekt nie je kontaktný, vrátane jeho konateľa. Pritom reťazový obchod musí prebiehať minimálne vo dvoch členských štátoch EÚ. Spoločnosť v procese obchodovania zapojená, ktorá je v teórii reťazových podvodov označovaná ako zmiznutý obchodník (missing trader), obstará tovar z iného členského štátu v rámci intrakomunitárnej dodávky a obratom ho predá v tuzemsku ďalšej spoločnosti, ktorá sa označuje ako nárazník (Buffer), pričom môže ísť o viac obchodníkov s týmto postavením v jednom reťazci, čím sa sťažuje odhaľovanie celej dĺžky reťazca. Posledná obchodná spoločnosť v tuzemsku (označovaná ako Broker), dodá ten istý tovar, zväčša do pôvodného členského štátu s oslobodením podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom si uplatní plný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z týchto dodávok. V danom prípade spoločnosť Luminex, s.r.o., vystupovala ako prvá v reťazci slovenských obchodných spoločností a vykazovala všetky znaky tzv. zmiznutého obchodníka (missing trader), ktorý prijíma faktúry od dodávateľa z iného členského štátu Európskej únie, resp. od tejto spoločnosti sa začína tuzemský reťazec, pričom na adrese sídla spoločnosti nesídli, nepreberá poštové zásielky správcu dane, nespolupracuje so správcom dane, nepredložila k daňovej kontrole žiadne doklady, menila konateľov, dosahovala vysoké obraty zo zdaniteľných obchodov na Slovensku, ale do štátneho rozpočtu z týchto obratov odviedla neprimerane nízku daňovú povinnosť, nemala zamestnancov, skladové či výrobne priestory. Správca dane vychádzal zo zistení, že za zdaňovacie obdobia marec 2011 - jún 2011 správca dane vykonal daňovú kontrolu výsledkom, ktorej bolo okrem iného aj neuznanie odpočítania dane z titulu nadobudnutia tovaru od spoločnosti DEKADA Sp. z o.o., z dôvodu nepreukázania dodania tovaru z Poľska na Slovensko.
10. Spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., a LANCAN s.r.o., vykazovali znaky tzv. nárazníka (buffer), t.j. prijímali faktúry od nekontaktnej spoločnosti, resp. od iného nárazníka, prefakturovali ten istý objem a sortiment tovaru s malým navýšením ceny ďalšej spoločnosti nasledujúcej vo fakturačnom reťazci, vykazovali nízku daňovú povinnosť pri veľkom obrate. V preverovaných zdaňovacích obdobiach plnili svoje daňové povinnosti, podávali daňové priznania na DPH a platili splatnú daň, aby tým sťažili odhalenie podvodného konania. Svoju daňovú povinnosť, ktorá im vznikla z titulu dodania tovaru pre žalobcu ZANZI s.r.o., znižovali deklarovaním nákupu od tuzemských dodávateľov. Žalobca ZANZI s.r.o., vykazoval znaky tzv. brokera - dodávateľa, do iného členského štátu EÚ, t.j. prijímal faktúry od nárazníka, vystavoval faktúry pre zahraničného odberateľa, v tomto prípade pre nekontaktnú českú spoločnosť AG Intermedia, s.r.o., a vykazoval nadmerný odpočet.
11. Žalovaný sa stotožnil so záverom, že pretože sa preprava tovaru v rámci Spoločenstva neskončila v inom členskom štáte, ale skončila v samotnom členskom štáte dodania, nemožno tvrdiť, že došlo
k dodaniu tovaru v rámci Spoločenstva, teda, že došlo k nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, alebo, že došlo k dodaniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Žalobcovi ZANZI s.r.o., tak nevzniklo právo na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodávkach pre českú spoločnosť AG Intermedia, s.r.o., pretože bolo preukázané, že preprava plechov a betonárskej ocele neskončila v Českej republike, ale v tuzemsku, v členskom štáte dodania v Slovenskej republike.
12. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí preto len zopakoval skutkové zistenia vyvodené správcom dane z vykonaného dokazovania a v otázke právneho posúdenia veci dôvodne poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ - napr. vo veci C-409/04 Teleos, z ktorej vyplýva, že pokiaľ sa tovar naložený na dopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania (SR) a iným dopravným prostriedkom, ale v nezmenenej kvalite a množstve sa vráti do členského štátu dodania, nie je splnená podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru. Žalovaný odkázal na to, že správca dane už v protokole z daňovej kontroly poukázal na zistený podvod v oblasti dane z pridanej hodnoty (spočívajúci v koordinovaných dodávkach tovaru, ktoré boli fakturované medzi slovenskými, českými, lotyšskou a poľskou spoločnosťou, (mnohé z nich sú nekontaktné, ich účtovníctvo nie je k dispozícii, preverenie deklarovaných skutočností nebolo možné, dodania tovaru neboli preukázané), kedy reálne bol tovar dodaný z tuzemska do Českej republiky, odkiaľ sa cez Poľsko vrátil späť na Slovensko v nezmenenom množstve ani kvalite, pričom tovar sa v Poľsku nevykladal, došlo len k prevzatiu ďalšieho prepravného dokladu, t.j. reálne dodávky tovaru nezodpovedali fakturovaným a následne v napadnutom rozhodnutí odvolaním poukázal na konkrétne dodávky žalobcu spojené s týmto podvodom, a dokázal, že žalobca o podvode mohol alebo mal vedieť. Fakturačný tok nezodpovedal reálnemu toku tovarov, keď sa tovar v nezmenenom množstve a kvalite vrátil do tuzemska a konanie spoločností zapojených do fakturačného reťazca boli poznačené podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.
13. Rozhodujúce, pre posudzovanú vec bolo pre žalovaného hodnotenie skutkovej otázky, či žalobca vedel, alebo mohol a mal vedieť, že sa dodávkami betonárskej ocele a plechov českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., nakupovaných aj od spoločností Solid Press Slovakia s.r.o., a LANCAN s.r.o., ktoré boli koordinované, zúčastnil reťazca spoločností poznačeného uvedených karuselovým obchodom, preto toto bolo spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti žalobca prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode, (ako to vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok 1Sžf/31/2016).
14. Žalobca v odvolaní namietal, že o konaní svojich obchodných partnerov nevedel a ani nemohol vedieť, pričom správca dane dospel k záveru, že žalobca mal vedomosť, resp. mal mať vedomosť o tom, že sa stal súčasťou obchodných transakcií, ktorých hlavným cieľom bolo neoprávnené zníženie daňového zaťaženia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na názor Súdneho dvora EÚ, uvádzaný vo viacerých rozhodnutiach s tým, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby platiteľ dane prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Právo odmietnuť odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane, je preto možné iba v prípade, ak platiteľ dane vedel, alebo mohol vedieť, že dodávka, ktorú v skutočnosti prijal, resp. dodal do iného členského štátu, bola súčasťou podvodu.
15. V danom prípade preto žalovaný poukázal nato, že správca dane pred konštatovaním o zamedzení oslobodenia od dane na základe zabezpečených dôkazov (výpovede svedkov, znalecký posudok, vyjadrenia daňového subjektu) preukázal, že žalobca o podvode vedel alebo mohol vedieť, resp. bol aspoň upozornený s možnosťou existencie podvodného konania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na dokazovanie správcu dane, z ktorého je zrejmé, že spoločnosti LANCAN s.r.o., Solid Press Slovakia s.r.o., a AG Intermedia s.r.o., - priami obchodní partneri žalobcu ZANZI s.r.o., boli bez rozhodovacej právomoci, pretože ich činnosť bola koordinovaná JUDr. C. Q. a boli personálne a finančne prepojené, pričom obchodovanie bolo organizované za vopred dohodnutých podmienok. B. C., konateľ spoločnosti ZANZI s.r.o., správcovi dane dňa 12.10.2016 uviedol, že si nepamätá s kým konkrétne zo spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., jednal a komunikácia prebiehala mailom, o možnosti predať plechy sa dozvedel z ich dopytov, oni zaslali ponuku, nepoznal účel nákupu plechov spoločnosťou AG Intermedia, s.r.o.,
a správcovi dane tiež uviedol, že ho nezaujímal pôvod tovaru nakupovaného od spoločnosti LANCAN s.r.o., ohľadom certifikátov. Uvedené boli aj iné informácie, napr. ako konateľ spoločnosti LANCAN s.r.o. (Mgr. K. B.) tvrdil, že nepreberal certifikáty, ak si to odberateľ nevyžadoval. Z vyjadrení je zrejmé, že obchodovanie s uvedenými spoločnosťami nebolo vykonané štandardným spôsobom, pretože ďalšie obchodovanie s takým špecifickým tovarom, akým sú oceľ a plechy. Preto ďalší predaj obchodným partnerom bez poznania pôvodu, výrobcu, kvality, vlastností tovaru, (čo vyplýva z certifikátov) je možné iba za podmienok, že vopred určený odberateľ nepožaduje žiadne informácie o tovare a obchodovanie je koordinované.
16. Z vyjadrení B. C. a Ing. B. M. (konateľa spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o.), vyplynulo pre správcu dane, že sa poznajú a už dlhý čas aj spolupracujú. Predaj skladových zásob spoločnosti ZANZI s.r.o., zabezpečil W.. B. M.. B. C. dňa 05.06.2018 správcovi dane uviedol, že bol v kontakte s pani V. ako aj s ďalším človekom, ktorého meno si nepamätal. Rozhodujúcim je, že tiež neuviedol a ani nepreukázal, ako si overil postavenie svojich obchodných partnerov, a to odberateľa AG Intermedia, s.r.o., a dodávateľov Solid Press Slovakia, s.r.o. a LANCAN s.r.o., ale tiež osoby, ktoré mali za tieto spoločnosti konať, ich dôveryhodnosť a spoľahlivosť ako obchodných partnerov v jeho podnikaní a v obchodnom styku. Neuviedol, akým spôsobom skontroloval množstvo, druh a kvalitu fakturovaného tovaru, ktorý mal následne dodať českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o.. Možno konštatovať, že sa nezaujímal o pôvod tovaru, pri nákupe tovaru nepožadoval certifikáty, t.j. nesprával sa tak dostatočne obozretne, a tým neprijal opatrenia, ktoré by vylúčili celé podvodné konanie, resp., a to je podstatné, nepreukázal, že nemal účasť na takom konaní. Preto záver, že žalobca nepreukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, pokladal žalovaný za dôvodný.
17. Žalovaný mal za to, že zo zistení správcu dane vyplynulo postavenie žalobcu v uvedenom reťazci spoločností, v ktorom žalobca tvoril koniec tuzemskej časti reťazca spoločností, pretože tovar dodával do Českej republiky ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od dane z pridanej hodnoty českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o.. Táto ale tento tovar fakturovala ďalšej českej spoločnosti a táto spoločnosť v inom členskom štáte. Uvedený tovar sa v krátkom čase v nezmenenom množstve a kvalite vrátil na územie Slovenskej republiky, späť do skladov spoločnosti LANCAN s.r.o.. Podľa žalovaného skutočnosti ohľadom spôsobu jeho obchodovania s uvedenými spoločnosťami, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe, a na ktoré poukázal aj v odvolaní, teda osobné jednania, preprava, dodávky, spôsob platby, nezbavujú žalobcu jeho povinnosti preveriť si obchodného partnera - spoločnosť AG Intermedia, s.r.o., ktorý bol úplne nový obchodný partner, jeho činnosť a zázemie, ako aj pôvod a vlastnosti tovaru, atď., aby zabránil svojej účasti na daňovom podvode. Žalobca nepreukázal prijatie vlastne žiadnych opatrení, ktoré by bol prijal v rámci obvyklej obozretnosti pri vstupe do obchodných transakcií. Žalobca sa teda vlastným počínaním vystavil riziku zapojenia do reťazca plnení poznačených karuselovými obchodmi, kde podvodné jednanie je sprievodným nedbanlivostným jednaním, ak nie podvodom.
18. V danom prípade sa podľa žalovaného aj správcu dane jedná o organizovaný karuselový obchod. Potvrdili to výpovede W. B., konateľa spoločnosti LANCAN s.r.o., ale aj Ing. B. M. konateľa spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., ako aj X. V., konateľky spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., ktorí uviedli, že spoločnosti LANCAN s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o., aj spoločnosť AG Intermedia, s.r.o., boli riadené JUDr. C. Q.. Tento rozhodujúci fakt a informáciu potvrdzuje výpoveď I.. C. Q., ktorý v súvislosti s preverovanými dodávkami uviedol, že obchodovanie s komoditou stavebná oceľ a plechové zvitky, ako aj tabule, nemalo nikdy reálny komerčný základ, aj keď sa na tento obchod používal reálny tovar. Cieľom tohto obchodovania bolo výlučne získať financie prostredníctvom DPH a následne tento príjem legalizovať bankovými úhradami na firmách reťazcov za „na oko" reálne obchodovanie. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že správca dane vyvodil záver o preukázaní vedomej účasti žalobcu na „karuseli" z výpovede obvineného JUDr. C. Q., žalovaný poukázal na množstvo dôkazov podrobne uvedených v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného a predložených v administratívnom spise, z ktorých vyplynulo zapojenie spoločnosti ZANZI s.r.o., do obchodovania v zistenom reťazci spoločností. Výpoveď I.. Q. bola iba jedným z množstva dôkazov, ktoré správca dane zabezpečil, a ktoré aj hodnotil. Naviac z tvrdení JUDr. C. Q. o obchodovaní so stavebnou oceľou a plechmi je zrejmé, že
tieto obchody boli organizované s cieľom neoprávneného prospechu, tak ako to vyplynulo z rozsiahleho dokazovania správcu dane.
19. Žalovaný v súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré sa týkajú certifikátov k tovarom, záverov znaleckého posudku a predajných cien, uviedol, že správca dane hodnotil všetky zabezpečené dôkazy a poukázal na zistenia vyplývajúce z vyjadrení žalobcu, ako aj z dokladov zabezpečených v spolupráci s NAKA. Podľa žalovaného z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že od deklarovaných dodávateľov nepožadoval certifikáty, ani sa nezaujímal o pôvod tovaru, čo správca dane logicky vyhodnotil ako neštandardné, pri tak špecifických tovaroch, ako sú betonárska oceľ, lakoplastové a pozinkované zvitky, valcované plechy, pretože bez príslušných certifikátov a atestov, nie je možné potvrdiť a preukázať originalitu, pôvod, výrobcu, kvalitu a vlastnosti tovarov. Napokon správca dane využil aj vyjadrenia znalca k finančným tokom v skupine spoločností, medzi ktorými sa nachádzal aj žalobca ZANZI s.r.o., a to ako jeden z dôkazov k záveru, že práve finančné transakcie v skupine - prebiehajúce neštandardne rýchlo, umožnili realizáciu organizovaných obchodov s betonárskou oceľou a plechmi za vopred dohodnutých podmienok. Aj analýzou vývoja cien v zistenom reťazci spoločností, správca dane poukázal na účelovosť organizovaného obchodovania za vopred dohodnutých podmienok. Postup správcu dane, ktorý žalobcovi umožnil nahliadnuť iba do tých zápisníc, ktoré boli použité ako dôkazy v danej veci, nebol účelový, ale bol v súlade s platnými právnymi predpismi.
20. Podľa žalovaného záver správcu dane o neuskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na preverovaných faktúrach, zodpovedal zistenému skutkovému stavu, preto postup správcu dane nebol v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku, ako to namieta žalobca. Rozhodnutie správcu dane má oporu v zabezpečených dôkazoch, a bolo vydané v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca dane vo vyrubovacom konaní, po odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly, ale zákonným spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.
21. Pokiaľ ide o procesné práva žalobcu žalovaný zopakoval, že rozhodnutím č. 100746173/2018 zo dňa 16.04.2018 odvolaním zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane po doplnení dokazovania, analýze zistených skutočností, aj vyhodnotení dôkazov dňa 18.09.2018 spísal so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci oboznámenia sa so zisteniami a závermi vo vyrubovacom konaní vyplývajúceho z ukončenej daňovej kontroly, za zdaňovacie obdobie a dňa 28.09.2018 správca dane opätovne vydal rozhodnutie č. 101925843/2018, ktorým totožne určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 16.736,35 eur, /znížil rovnako nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2011 zo sumy 26.367,60 eur, na sumu 9.631,25 eur. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie dňa 14.11.2018. Žalovaný rozhodnutím č. 100386788/2019 zo dňa 06.02.2019 potvrdil toto odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu.
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu
22. Žalobca sa správnou žalobou domáha zrušenia oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy a má zato, že správca dane, ako aj žalovaný postupovali pri daňovej kontrole a nadväzujúcich osobitných daňových konaniach v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“). Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie odvolacieho orgánu, ako aj rozhodnutie správcu dane, považuje za nesprávne z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) g) SSP, a žiadal žalobou zrušiť obe rozhodnutia orgánov verejnej správy a priznať žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
23. Žalobca v správnej žalobe poukázal na skutočnosť, že: 1./ nikdy nevykonával svoju podnikateľskú činnosť ako súčasť nejakého podvodného reťazca, 2./ nemal o tom žiadne vedomosti, z vykonaného dokazovania nevyplývajú skutočnosti, ktoré by preukazovali vedomú účasť žalobcu na „karuseli", plnil si
riadne svoje povinnosti, 3./ žalovaný dostatočne a konkrétne neuviedol, na základe akých relevantných skutočností má za preukázané, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o existencii podvodného reťazca, či daňového podvodu. 4./ Žalobca namieta pravdivosť výpovede I.. C. Q. a poukazuje na jeho výpoveď zo dňa 05.04.2019, v ktorej sú uvedené tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutočnosťami tvrdenými v zápisnici zo dňa 23.10.2017. 5./ Žalobca (tak ako aj v odvolaní) uvádza, že učinil všetky potrebné úkony, aby zachoval náležitú mieru obozretnosti a prijal všetky opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie, resp. jeho účasť na takomto konaní. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal skutočnosť, že žalobca vedome nakupoval tovar za nižšie ceny, resp., že by takto konal v súlade s inými spoločnosťami za účelom získania neoprávnenej výhody, alebo že podvodne konal. 6./ Žalobca namieta, že správca dane ako aj žalovaný postupovali pri daňovej kontrole a nadväzujúcich daňových konaniach v rozpore s Daňovým poriadkom, resp. účelovo, keď jednotlivé dôkazy vyhodnocovali len jednotlivo. Keďže žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami a skutočnosťami uvedenými žalobcom v žalobe, zakladá to dôvod správnej žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) f) a g) SSP.
24. Žalobca poukázal nato, že správca dane po vykonanej daňovej kontrole skonštatoval preukázanie existencie podvodného reťazca, ktorý mal slúžiť na fiktívne obchodovanie s tovarom za účelom vytvorenia situácie umožňujúcej získanie neoprávnenej výhody pre sieť obchodných spoločností (ďalej len „karusel“). Uviedol, že podnet na začatie daňovej kontroly u žalobcu dali správcovi dane orgány činné v trestnom konaní (NAKA), na základe preverovaných skutočností. Žalobca v priebehu celej daňovej kontroly poskytoval súčinnosť správcovi dane, predložil mu všetky relevantné doklady, a poskytol všetky informácie a vysvetlenia, za účelom preukázania opodstatnenosti svojho nároku na priznanie nadmerného odpočtu platiteľovi dane z pridanej hodnoty za konkrétne zdaňovacie obdobie (apríl 2011). Správca dane nikdy nespochybnil súlad účtovnej evidencie žalobcu s platnými právnymi predpismi, ani nepoukázal na porušenie akýchkoľvek platných právnych predpisov, resp. nikdy nespochybnil reálnosť obchodovania žalobcu č. 1 a č. 2, s jeho obchodnými partnermi, a takisto reálnosť finančných tokov týkajúcich sa nákupu a predaja tovaru vo vzťahu k žalobcovi 1 a 2. O citovaných skutočnostiach svedčia jednak samotné vyjadrenia a konštatácie správcu dane uvedené v spise daňovej veci, ako aj zápisnice o výsluchoch jednotlivých osôb, ktoré správca dane vypočul za účelom preukázania údajného „karuselu“.
25. Ďalej uviedol, že žalobca pri svojej podnikateľskej činnosti v rozhodnom období riadnym spôsobom si plnil svoje povinnosti pri nákupe tovaru, jeho evidencii vo svojom účtovníctve, pri skladovaní tovaru, pri preprave tovaru (vrátane nakládky a vykládky), pri predaji tovaru, a takisto si riadne plnil povinnosti vo vzťahu k správcovi dane. Žalobca nevykonával svoju podnikateľskú činnosť ako súčasť nejakého podvodného reťazca, nemal o tom žiadne vedomosti, a ani objektívne nemohol mať, tak ako to uvádza správca dane vo svojich rozhodnutiach.
26. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania, resp. zo žiadnej z výpovedí vypočutých osôb správcom dane nevyplývajú skutočnosti, že bol v kontakte s osobami, alebo spoločnosťami, ktoré sa v podvodnom reťazci nachádzali pred jeho dodávateľmi, alebo za jeho odberateľmi. Žalobca predložil správcovi dane prehľad o nákupe tovarov v rozhodnom období od rôznych spoločností, čo jednoznačne preukazuje štandardný postup pri obchodovaní.
27. Predovšetkým podľa žalobcu žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia dostatočne a konkrétne neuviedol na základe akých relevantných skutočností má za preukázané, že daňový subjekt (Žalobca 1 a 2) vedel, alebo mohol vedieť o existencii podvodného reťazca, resp. o existencii daňového podvodu, preto je jeho rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov.
28. Vo vzťahu k výpovedi obvineného JUDr. C. Q. zo dňa 23.10.2017 správca dane podľa žalobcu vyvodil nesprávny záver o preukázanej vedomej účasti žalobcu a jeho konateľa B. C. na „karuseli“, hoci v priebehu daňového konania žalobca uviedol viackrát vo svojich ústnych alebo písomných vyjadreniach, že ju namieta a tvrdenia obvineného označil za nepravdivé. Žiadal vykonať konfrontáciu tejto výpovede s výsluchom osoby B. M., resp. vypočuť aj samotnú osobu I.. C. Q.. Svedok B. M. v daňovom konaní podľa
žalobcu pred správcom dane jednoznačne vyvrátil vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 02.05.2018 skutočnosti uvádzané obvineným JUDr. C. Q. zaznamenané v zápisnici zo dňa 23.10.2017. Výsluch osoby I.. C. Q., resp. konfrontáciu s ďalšími výpoveďami svedkov však správca dane v priebehu daňovej kontroly nevykonal, a to aj napriek zisteným rozporom s výpoveďami žalobcu a svedka B. M.. S touto skutočnosťou sa žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia nevysporiadal.
29. Žalobca konštatoval, že konateľ bol žalobcom oboznámený so skutočnosťou, že dňa 05.04.2019 (po vydaní rozhodnutia žalovaného 02.09.2019) osoba obvineného JUDr. C. Q. bola orgánmi činnými v trestnom konaní opätovne vypočutá v trestnej veci ČVS: PPZ-724/NKA-FP-VY-2017, pričom tam uvádzané tvrdenia obvineného sú v zjavnom rozpore so skutočnosťami uvádzanými obvineným v Zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 23.10.2017. (Poznámka súdu správca dane závery neuzavrel len z jeho výpovede.) Podľa žalobcu pre rozpory vo výpovediach obvineného I.. C. Q. skutkový stav, ktorý bol základom pre rozhodnutia v daňovom konaní tu neobstojí a bol správcom dane, ako aj žalovaným nedostatočne zistený. Vykonané dokazovanie správcu dane, ktoré je podkladom pre rozhodnutie žalovaného a správcu dane, o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu, nezabezpečilo také zistenie skutkového stavu, ktoré by bolo postačujúce na riadne posúdenie veci, a to najmä k preukázaniu skutočnosti, že kontrolovaný žalobca vedel, alebo mohol vedieť, resp. bol aspoň uzrozumený s možnosťou existencie podvodného konania. Podľa žalobcu, ktorý sa oboznámil so spisom trestnej veci: ČVS PPZ-724/NKA-FP-VY-2017, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný, resp. správca dane, za základ napadnutého rozhodnutia, je aj v rozpore s administratívnym spisom vedeným v trestnej veci a nemá v nich oporu. Namieta preto, ako neodôvodnené tvrdenia žalovaného, že pri obchodovaní nezachovával náležitú mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom k povahe tovaru, že si nezabezpečil potrebné podklady pre splnenie podmienok pre uplatnenie svojich nárokov, hoci žalobca pri nákupe a následnom predaji tovaru vždy osobne jednal s tretími stranami, resp. prostredníctvom jeho zmluvných prepravcov, a vždy dôsledne zabezpečil nakládku tovaru a jeho vykládku v mieste dodania.
30. Podľa žalobcu pokiaľ ide o predaj tovaru do zahraničia, ako vyplýva aj z jeho účtovnej evidencie, ten dodával na predfaktúru, a až po ustálení a preverení platobnej disciplíny obchodného partnera (AG Intermedia, s.r.o.,) mu tovar dodával na faktúru s dohodnutou lehotou splatnosti. V momente porušenia platobnej disciplíny, resp. neplnenia si finančných záväzkov zo strany obchodného partnera, žalobca sa správal dostatočne obozretne a prijal všetky opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie, resp. jeho účasť na takomto konaní.
31. Žalobca namietal aj tvrdenia žalovaného, že pri obchodovaní absentovali „certifikáty“, čo preukazujú závery prijaté žalovaným o „neštandardnom postupe“. Ako uviedol žalobca, už vo svojich písomných podaniach v rámci daňového konania, takéto certifikáty sú vystavené výrobcom tovarov a následne sa s takýmto tovarom obchoduje s použitím takýchto certifikátov. Podľa žalobcu v obchodovaní dochádza často k tomu, že kupovaný alebo dodávaný tovar je v tom istom množstve alebo objeme, s tými istými technickými parametrami, a pritom sa nejedná o ten istý tovar. Z toho nie je možné vyvodiť záver, že pri obchodovaní daňový subjekt nakupuje a predáva ten istý tovar opakovane a odkázal na záver Znaleckého posudku 2/2018 vyhotoveného na podnet orgánov činných v trestnom konaní, ktorý skúmal v daňovom konaní finančné toky v rámci „karuselu“.
32. Žalobca tvrdil, že preukázal v jeho prípade sa vždy jednalo o prijatie platieb, resp. úhradu platieb prostredníctvom štandardných bankových operácií, a vždy v lehote splatnosti. Pokladal za neprípustné vyvodzovať zo záverov znaleckého posudku akékoľvek pochybnosti, alebo dôkazy o jeho neštandardnom postupe. Žalobca uvádza, že od roku 2010 má uzatvorený osobitný zmluvný vzťah s VÚB, a.s., t.j. Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 1433/2010/UZ, na základe ktorého mal zabezpečené prevádzkové financovania na svoju obchodnú činnosť, t.j. bol finančne sebestačný a znalcom vytýkané neštandardne rýchle finančné toky nemohli, a ani nemali vplyv na platobnú disciplínu. K otázke a analýze vývoja cien v zistenom reťazci spoločností, ktoré podľa záverov znaleckého posudku preukazovali účelovosť organizovaného obchodovania, žalobca nikdy neurčoval ceny za tovar, pri obchodovaní vždy reagoval na dopyt a ponuku konkrétneho tovaru za vopred dohodnutých podmienok medzi inými spoločnosťami. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal skutočnosť, že vedome
nakupoval tovar za nižšie ceny, resp. že by takto konal v súlade s inými spoločnosťami za účelom získania neoprávnenej výhody, alebo že podvodne konal.
33. Žalobca uviedol, že nevylučuje existenciu umelo vytvoreného podvodného reťazca spoločností, avšak bez vedomej účasti žalobcu, ktoré nebolo preukázané. Namietal, že podľa § 191 ods. 1 písm./ e) SSP zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce ani riadne právne posúdenie veci a uviedol aj žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP. Žalobca namietajúc ust. § 191 ods. 1 písm./ g) SSP, uviedol, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej tým, že správca dane, mu ako kontrolovanému daňovému subjektu odmietol poskytnúť celý spisový materiál daňovej veci o výsluchu svedkov V. E. a G. P. zo dňa 21.09.2018 a namietal aj fakt, že na výpoveď I.. C. Q. zo dňa 05.04.2019 správca dane neprihliadal a rozhodol 28.09.2018 a toto ani žalovaný v rozhodnutí zo 06.02.2019 nebral do úvahy, ako i skutočnosť, že správca dane a žalovaný porušili povinnosť vyhodnocovať všetky dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Preto žalovaný ako aj správca dane postupovali pri daňovej kontrole a pri zákonnom hodnotení dôkazov o.i. o vzniku "podvodného reťazca", bez toho aby ich vyhodnocovali vo vzájomnej súvislosti. Keďže s vyššie uvedenými námietkami a skutočnosťami uvedenými žalobcom v tejto žalobe sa žalovaný nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí o odvolaní žalobcu, to zakladá dôvod správnej žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) S.S.P.
34. Vo svojom vyjadrení žalovaný dňa 22.07.2019 k doručenej správnej žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uvádza, že žalobné dôvody sú obsahovo zhodné s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný dôkladne zaoberal a ku ktorým zaujal stanovisko v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný vo vyjadrení pripomenul, že správca dane pre opodstatnené pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na predložených dokladoch, a za účelom zistenia objektívnej pravdy o dodržaní základných pravidiel v celom obchodnom reťazci, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie s cieľom spriehľadniť dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Na základe všetkých získaných dokladov, záznamov a listín zostavil reťazec spoločností, v ktorom išlo o karuselové fakturačné transakcie s plechmi, t.j. išlo o predaj toho istého tovaru (plechy,) medzi viacerými obchodnými spoločnosťami: Žalobca ZANZI s.r.o., betonársku oceľ nadobudol od slovenskej spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., ktorá ju nadobudla od lotyšskej spoločnosti AS LIEPAJAS METALURGS. Prepravu tovaru k odberateľovi ZANZI s.r.o., realizovala spoločnosť UAB DEGARDA LT, tovar bol vyložený v priestoroch žalobcu ZANZI s.r.o., Haniska 429. Plechy nadobudol od maďarskej spoločnosti „GLOBE- METAL 2000" Kft. Tovar (betonársku oceľ a plechy), ktorý žalobca ZANZI s.r.o, dodal českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. ako intrakomunitárnu dodávku oslobodenú od dane z pridanej hodnoty, podľa predložených CMR dokladov prevzala česká spoločnosť MARCO, s.r.o. (Tr. T. Bati 1616, Otrokovice, ČR). Česká daňová správa, z dôvodu nesúčinnosti spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., nepotvrdila reálne (fyzické) prevzatie tovaru, ktorý bol priznaný v daňových priznaniach. Spoločnosť AG Intermedia, s.r.o., predmetný tovar dodala ako tuzemskú dodávku spoločnosti MARCO, s.r.o., ktorá následné tovar fakturovala ako intrakomunitárnu dodávku lotyšskej spoločnosti SIA „AMG TRADE", ktorá vystavila faktúru za dodanie toho istého tovaru do iného členského štátu - poľskej spoločnosti DEKADA Sp. z o.o. Spoločnosť DEKADA Sp. z o.o. fakturovala tovar slovenskej spoločnosti luminex, s.r.o., ktorá ho fakturovala spoločnosti LANCAN s.r.o..Žalovaný zopakoval, že žalobca ZANZI s.r.o. fakturoval tovar českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., ktorý nebol žiadnym spôsobom spracovaný alebo akokoľvek upravovaný a v nezmenenom množstve a kvalite sa vrátil do tuzemska, kde ho prevzala spoločnosť LANCAN s.r.o.. Správca dane v súčinnosti s NAKA získal faktúru č. 1020110042 zo dňa 15.06.2011 vystavenú spoločnosťou LANCAN s.r.o., pre spoločnosť Ferramo s.r.o., za dodanie tovaru - betonárskej ocele.
35. Podľa odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sú spoločnosti SIA "AMG TRADE" a DEKADA Sp. z o.o., nekontaktné, nespolupracujú so správcom dane, správca dane nezískal ich účtovné ani daňové doklady, preto nebolo možné preveriť obchodné transakcie týkajúce sa dodania tovaru - plechov a betonárskej ocele. V spoločnosti Luminex, s.r.o., boli za zdaňovacie obdobia marec 2011 - jún 2011 vykonané kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu,
alebo jeho časti, výsledkom ktorých bolo okrem iného aj neuznanie nároku na odpočítanie dane z titulu nadobudnutia tovaru od dodávateľa DEKADA Sp. z o.o..
36. Vzhľadom na zistený reťazový charakter obchodov s betonárskou oceľou a plechmi a zistené skutočnosti preukazujúce neopodstatnenosť oslobodenia od dane, (deklarovaný tovar sa vrátil do tuzemska), je dôvod, pre ktorý správca dane obmedzil žalobcovi ZANZI s.r.o., nárok na oslobodenie od dane pri dodávkach plechov a betonárskej ocele českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. Správca dane zistil, že žalobca ZANZI s.r.o., bol zapojený do reťazcov spoločností obchodujúcich s betonárskou oceľou a s plechmi.. Žalovaný mal za to, že správca dane vykonal šetrenie vo vzťahu k dodávateľom aj k odberateľom tovaru, výsledky ktorého je možné použiť pre vyvodenie záveru v danej veci. Reťazový obchod je definovaný ako dodávky tovaru, ktoré nasledujú reťazovite za sebou, pričom v jednom mieste reťazca platiteľov dane z pridanej hodnoty nie je daň priznaná ani odvedená, a príslušný ekonomický subjekt prestane existovať, alebo tento subjekt nie je možné dopátrať. Posledná obchodná spoločnosť v tuzemsku (označovaná ako Broker), dodá ten istý tovar, zväčša do pôvodného členského štátu s oslobodením podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom si uplatní plný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z týchto dodávok. V praxi sa vyskytujú rôzne kombinácie a modely reťazových obchodov.
37. V danom prípade, spoločnosť luminex, s.r.o. vystupovala ako prvá v reťazci slovenských obchodných spoločností a vykazovala všetky znaky tzv. zmiznutého obchodníka (missing trader), ktorý prijíma faktúry od dodávateľa z iného členského štátu Európskej únie, resp. od tejto spoločnosti sa začína tuzemský reťazec, na adrese sídla spoločnosti nesídli, nespolupracuje so správcom dane, nepredložila k daňovej kontrole žiadne doklady, menila konateľov, dosahovala vysoké obraty zo zdaniteľných obchodov na Slovensku, ale do štátneho rozpočtu z týchto obratov odviedla neprimerane nízku daňovú povinnosť, nemala zamestnancov, skladové, či výrobne priestory. Za zdaňovacie obdobia marec 2011 - jún 2011 správca dane neuznal odpočítanie dane z titulu nadobudnutia tovaru od spoločnosti DEKADA Sp. z o.o., z dôvodu nepreukázania dodania tovaru z Poľska na Slovensko. V posudzovanom prípade spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., a LANCAN s.r.o., sú nárazník (buffer), t.j. prijímali faktúry od nekontaktnej spoločnosti, resp. od iného nárazníka, prefakturovali ten istý objem a sortiment tovaru s malým navýšením ceny ďalšej spoločnosti nasledujúcej vo fakturačnom reťazci, vykazovali nízku daňovú povinnosť pri veľkom obrate, plnili svoje daňové povinnosti, podávali daňové priznania na DPH a platili splatnú daň, aby tým sťažili odhalenie podvodného konania. Svoju daňovú povinnosť, ktorá im vznikla z titulu dodania tovaru pre žalobcu ZANZI s.r.o., znižovali deklarovaním nákupu od tuzemských dodávateľov. V danom prípade bol žalobca ZANZI s.r.o., broker - dodávateľ do iného členského štátu EÚ, t.j. prijímal faktúry od nárazníka, vystavoval faktúry pre zahraničného odberateľa, v tomto prípade pre nekontaktnú českú spoločnosť AG Intermedia, s.r.o., a vykazoval nadmerný odpočet. Správca dane preto podľa žalovaného odôvodnene poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ - napr. vo veci C-409/04 Teleos, z ktorej vyplýva, že pokiaľ sa tovar naložený na dopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania (SR) a iným dopravným prostriedkom, ale v nezmenenej kvalite a množstve sa vráti do členského štátu dodania, nie je splnená podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru. Ak teda preprava tovaru v rámci Spoločenstva neskončila v inom členskom štáte, ale skončila v samotnom členskom štáte dodania, nemožno tvrdiť, že došlo k dodaniu tovaru v rámci Spoločenstva, teda, že došlo k nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo, že došlo k dodaniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Žalobcovi nevzniklo právo na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodávkach pre českú spoločnosť AG Intermedia, s.r.o., pretože bolo preukázané, že preprava plechov a betonárskej ocele neskončila v Českej republike, ale v tuzemsku.
38. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na zistený podvod v oblasti dane z pridanej hodnoty (spočívajúci v koordinovaných dodávkach tovaru, ktoré boli fakturované medzi slovenskými, českými, lotyšskou a poľskou spoločnosťou, mnohé z nich sú nekontaktné, ich účtovníctvo nie je k dispozícii, preverenie deklarovaných skutočností nebolo možné, dodania tovaru neboli preukázané), kedy reálne bol tovar dodaný z tuzemska do Českej republiky, odkiaľ sa cez Poľsko vrátil späť na Slovensko v nezmenenom množstve a kvalite, pričom tovar sa v Poľsku nevykladal, došlo len k prevzatiu ďalšieho prepravného dokladu, reálne dodávky tovaru nezodpovedali fakturovaným a následne v odvolaním napadnutom
rozhodnutí poukázal na konkrétne dodávky žalobcu spojené s týmto podvodom, a dokázal, že žalobca o podvode mohol, alebo mal vedieť. Zhodnotil, že žalobca vedel, alebo mohol a mal vedieť, že sa určitými dodávkami betonárskej ocele a plechov českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., nakupovaných aj od spoločností Solid Press Slovakia s.r.o. a LANCAN s.r.o., ktoré boli koordinované, zúčastnil reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom, preto bolo spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti žalobca prijal, alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode (ako to vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok 1Sžf/31/2016).
39. Z dokazovania správcu dane mal za zrejmé, že spoločnosti LANCAN s.r.o., Solid Press Slovakia s.r.o., a AG Intermedia, s.r.o., t.j. priami obchodní partneri žalobcu ZANZI s.r.o., boli bez rozhodovacej právomoci, pretože ich činnosť bola koordinovaná I.. C. Q., boli personálne a finančne prepojené, a obchodovanie bolo organizované za vopred dohodnutých podmienok. B. C., konateľ spoločnosti ZANZI s.r.o., správcovi dane dňa 12.10.2016 uviedol, že si nepamätá, s kým konkrétne zo spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., jednal komunikácia prebiehala mailom, o možnosti predať plechy sa dozvedel z ich dopytov, oni zaslali ponuku, nepoznal účel nákupu plechov spoločnosťou AG Intermedia, s.r.o.. Správcovi dane tiež uviedol, že ho nezaujímal pôvod tovaru nakupovaného od spoločnosti LANCAN s.r.o., ohľadom certifikátov uviedol iné informácie ako konateľ spoločnosti LANCAN s.r.o. (C.. K. B.), keď tvrdil, že nepreberal certifikáty, ak si to odberateľ nevyžadoval. Už z týchto jeho vyjadrení je zrejmé, že obchodovanie s uvedenými spoločnosťami nebolo štandardným spôsobom, pretože ďalšie obchodovanie s takým špecifickým tovarom, akým sú oceľ a plechy. Z vyjadrení B. C. a Ing. B. M. (konateľa spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o.) vyplynulo, že sa poznajú už dlhý čas a spoluprácu - predaj skladových zásob spoločnosti ZANZI s.r.o., - zabezpečil Ing. M.. B. C.Š. dňa 05.06.2018 správcovi dane uviedol, že bol v kontakte s pani V. aj s ďalším človekom, ktorého meno si nepamätal. Žalobca neuviedol ani nepreukázal, ako si overil postavenie svojich obchodných partnerov (AG Intermedia, s.r.o., LANCAN s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o.) a osôb, ktoré mali za tieto spoločnosti konať, dôveryhodnosť a spoľahlivosť obchodných partnerov, akým spôsobom skontroloval množstvo, druh a kvalitu fakturovaného tovaru, ktorý mal následne dodať českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., nezaujímal ho pôvod tovaru, pri nákupe tovaru nepožadoval certifikáty t.j. nesprával sa dostatočne obozretne, a neprijal opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie, resp. jeho účasť na takom konaní. Žalobca teda nepreukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že postavenie žalobcu v uvedenom reťazci spoločností tvoril koniec tuzemskej časti reťazca spoločností, pretože tovar dodával do Českej republiky ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od dane z pridanej hodnoty českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., ktorá tento tovar fakturovala ďalším spoločnostiam a tovar sa v krátkom čase v nezmenenom množstve a kvalite vrátil na územie Slovenskej republiky, späť do skladov spoločnosti LANCAN s.r.o.. Skutočnosti ohľadom spôsobu jeho obchodovania s uvedenými spoločnosťami, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe, a na ktoré poukázal aj v odvolaní (osobné jednania, preprava, dodávky, spôsob platby) ešte nezbavujú žalobcu jeho povinností preveriť si obchodného partnera (v prípade spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., úplne nového obchodného partnera), jeho činnosť, zázemie, ako aj pôvod a vlastnosti tovaru, atď., aby zabránil svojej účasti na daňovom podvode. Žalobca nepreukázal žiadne opatrenia, ktoré by bol prijal v rámci obvyklej obozretnosti pri vstupe do týchto obchodných transakcií. Žalobca sa teda vlastným počínaním vystavil riziku zapojenia do reťazca plnení poznačených podvodom.Fakt, že sa jedná o organizovaný karuselový obchod potvrdzujú aj výpovede W. B. (konateľa spoločnosti LANCAN s.r.o.), W.. B. M. (konateľa spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o.) a X. V. (konateľky spoločnosti AG Intermedia, s.r.o.), ktorí uviedli, že spoločnosti LANCAN s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o. a spoločnosť AG Intermedia, s.r.o., boli riadené I.. C. Q.. Tento fakt potvrdzuje aj výpoveď I.. C. Q., ktorý v súvislosti s preverovanými dodávkami uviedol, že obchodovanie s komoditou stavebná oceľ a plechové zvitky ako aj tabule nemalo nikdy reálny komerčný základ, aj keď sa na tento obchod používal reálny tovar. Cieľom tohto obchodovania bolo výlučne získať financie prostredníctvom DPH a následne tento príjem legalizovať bankovými úhradami na firmách reťazcov za „na oko" reálne obchodovanie. Žalovaný opakovane poukazoval na výpoveď I.. C. Q. zo dňa 05.04.2019, na ktorú žalovaný nemohol prihliadať, keďže o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 28.09.2018 rozhodol dňa 06.02.2019. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že správca dane vyvodil záver o preukázaní vedomej účasti žalobcu na „karuseli" z výpovede obvineného I.. C. Q..
40. Žalovaný v súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré sa týkajú certifikátov k tovarom, záverov znaleckého posudku a predajných cien uvádza, že z dokladov zabezpečených v spolupráci s NAKA. Z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že od deklarovaných dodávateľov nepožadoval certifikáty, ani ho nezaujímal pôvod tovaru, čo správca dane logicky vyhodnotil ako neštandardné pri tak špecifických tovaroch, ako sú betonárska oceľ, lakoplastové a pozinkované zvitky, valcované plechy, pretože bez príslušných certifikátov, atestov, nie je možné potvrdiť a preukázať originalitu, pôvod, výrobcu, kvalitu, vlastnosti tovarov. Správca dane využil aj vyjadrenia znalca k finančným tokom v skupine spoločností, medzi ktorými sa nachádzal aj žalobca ZANZI s.r.o., a to ako jeden z dôkazov k záveru, že práve finančné transakcie v skupine - prebiehajúce neštandardne rýchlo, umožnili realizáciu organizovaných obchodov s betonárskou oceľou a plechmi za vopred dohodnutých podmienok. Aj analýzou vývoja cien v zistenom reťazci spoločností, správca dane poukázal na účelovosť organizovaného obchodovania za vopred dohodnutých podmienok. Žalovaný zastáva názor, že záver správcu dane o neuskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na preverovaných faktúrach, zodpovedal zistenému skutkovému stavu, postupu správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku, ako to namieta žalobca. Žalovaný vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že správca dane vychádzal z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Ako vyplýva z odôvodnení rozhodnutí, správca dane aj žalovaný prihliadali na vyjadrenia žalobcu počas daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania a vysporiadali sa so všetkými jeho námietkami. Z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmé, z akých skutočností vychádzali správca dane, ako aj žalovaný, a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili.
41. Právny zástupca žalobcu sa 20.09.2019 vyjadril k replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe a zopakoval, že žiadala vykonať dôkazy o spôsobe vedenia a zisťovania skutkového stavu v rámci trestného konania na preukázanie skutočnosti potrebných pre rozhodnutie založené na vedomosti žalobcu o podvodnom reťazci a tohto, že sa ako obchodník zapojil do obchodu, ktorý s oceľou inicioval jeho obchodný partner a vykonal intrakomunitárne dodanie na základe ktorého si podľa jeho názoru opodstatnene uplatnil odpočet dane. Zopakoval argumenty žaloby o svojom presvedčení, že sa vedome nezúčastnil karuselového obchodu a obchod vykonal, preukázal ho formálnymi dokladmi, vrátane dopravy, teda tovar dodal do iného členského štátu a opodstatnene si uplatnil odpočet dane podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty.
42. Žalobca sa písomne 21.05. 2021 vyjadril s odkazom na podľa jeho názoru nových dôkazov, a poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu označené vo svojej písomnosti, podľa ktorých rozhodnutie správca dane mal povinnosť preukázať že žalobca mal vedomosti o podvodnom jednaní aktérov obchodného reťazca, ktorého sa zúčastnil vykonaním svojho obchodu a dodaním tovaru spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., Česká republika na základe 5 faktúr označených a ním predložených správcovi dane.
III.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
43. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z. v platnom znení) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto podľa § 190 SSP zamietol.
44. Správny súd vo veci rozhodol po nariadení ústneho pojednávania v súlade s obsahom žiadosti žalobcu o daný procesný postup, a bez účasti zástupcu žalovaného správneho orgánu na ústnom pojednávaní, rešpektujúc jeho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP).
45. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 46 ods. 2, prvá veta Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. „Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (uznesenie ÚS SR sp.zn. III.ÚS 502/2015 zo 06.10.2015). „Miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného dôvodu v správnom súdnictve nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede súdu na takýto žalobný dôvod “ (nález ÚS SR III.ÚS 469/2014 z 12.05.2015).
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt preukazuje na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný uviesť.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 uvedeného zákona platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1) až 4) a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o prepravu tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať: 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykonáva dodávateľ, alebo adresu miesta a dátumu skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykonáva odberateľ, 4. miesto a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedeného paličkovým písmom a jeho popis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
Podľa § 19 ods. 1, prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Podľa § 49 (1) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12. (6) Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.
Podľa § 51(1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak, a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu.
Podľa § 190 SSP k správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
46. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné po právnom vyhodnotení jednotlivých žalobných námietok konštatovať, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy boli vydané podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní /Daňového poriadku/.
47. Ako nedôvodné správny súd vyhodnotil žalobné námietky týkajúce sa obsahu a priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a to najmä vo vzťahu k otázkam súvisiacim so zisťovania skutkového stavu, ako aj právneho hodnotenia dôkazného stavu veci vyplývajúceho z výsledkov dokazovania vykonaných správcom dane. V kontexte všetkých uvedených dôkazov vyplývajúcich z obsahu dokazovania, zadokumentovaného v obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov správny súd uzatvára, že správca dane do úvahy vzal i namietané výsledky jeho zistení žalobcom nielen pri MVI daňových kontrol dotknutých subjektov, ale i záverov orgánov činných v trestnom konaní.
48. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesným právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
49. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania sú rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ktorými bolo rozhodnuté o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume 16.736,35 eur žalobcovi, a to z dôvodu neuznania nároku na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri aplikácii § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním do Českej republiky ním deklarované obchody 5 faktúrami č. 11100277, č. 11100263, č. 11100264, č. 11100347, č. 11100335, za dodanie plechov a betonárskej ocele českému odberateľovi AG Intermedia, s.r.o., X. V. 1214, Valasské Meziřičí v apríli 2011.
50. Správca dane a rovnako aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí došli k záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno týkajúce sa predmetného intrakomunitárneho dodania tovaru - českému odberateľovi AG Intermedia, s.r.o., X. V. 1214, Valašské Meziřičí do Českej republiky prepravcami tovaru pre túto spoločnosť, pričom sa zároveň opreli o výsledky procesu medzinárodnej výmeny informácií (podľa jednotlivých žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií uvedených v bode 5, 6, 7 tohto rozsudku), predmetom ktorej bolo preverenie prepravy tovaru, ktorú mali vykonať od žalobcu ZANZI s.r.o., do českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., prepravcovia: B. C. ZAN-ZI, Rožňavská 66, Moldava nad Bodvou, J&M TRANSPED s.r.o., Pavelkova 222/2, Olomouc a I. K., Bohuslavice 76, CZ. Uskutočnenie prepráv bolo potvrdené Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., a podľa predložených dokladov miestom nakladania tovaru bola Haniska, SR a miestom vykladania tovaru Tr. T. Bati 1566, Otrokovice, ČR. Prepravu tovaru z priestorov spoločnosti MARCO, s.r.o., na adrese Tr. T. Bati, Otrokovice odkladacích priestorov spoločnosti LANCAN s.r.o., na adresu Jesenná 26, Prešov - (na trase zistenej podľa dokladov získaných od NAKA - cez Nowy Sacz, Poľsko (DEKADA Sp. z o.o.) do Prešova, realizoval jeden a ten istý prepravca - W. Q. - AUTODOPRAVA. Predmetné
prepravy boli realizované jedným motorovým vozidlom, v priebehu jedného dňa, resp. dvoch dní. Podľa dokladov získaných v súčinnosti s NAKA, prepravca W. Q. prvú časť úseku prepravy - Otrokovice, Česká republika - Nowy Sacz, Poľsko fakturoval spoločnosti SIA "AMG TRADE", a druhú časť úseku Nowy Sacz, Poľsko - Jesenná 26, Prešov fakturoval spoločnosti DEKADA Sp. z o.o.. Svedok W. Q. sa nevyjadril jednoznačne ku skutočnosti, či tovar bol aj fyzicky vyložený v Poľsku, nepamätal si, s kým konkrétne jednal z jednotlivých spoločností zúčastnených v obchodnom reťazci. Potvrdil vykonanie prepravy tovaru v zmysle predložených CMR dokladov na trase Otrokovice, Česká republika Nowy Sacz, Poľsko - Prešov, Slovensko a v dvoch prípadoch na trase Košice, SR - Otrokovice, ČR - Nowy Sacz Poľsko - Prešov, SR. Vykonaným dokazovaním správca dane zistil, že plechy a betonárska oceľ boli fakturované v reťazci spoločností, keď pri jednotlivých vyfakturovaných dodávkach bol pri nakládkach plechov a betonárskej ocele v areáli spoločnosti MARCO, s.r.o., odovzdaný dodací list a CMR doklad, ktorý bol vypísaný vodičom na základe inštrukcií. CMR doklad bol pri jednotlivých dodávkach potvrdený pečiatkou odosielateľa, pečiatkou a podpisom dopravcu a podpisom prijímateľa. Vodič po naložení tovaru na vozidlo opustil areál spoločnosti MARCO, s.r.o., a prepravil tovar do prvého cieľa, t.j. Nowy Sacz v Poľsku. V Poľsku sa tovar nevykladal, nedochádzalo k žiadnej vykládke tovaru, ako je uvedené v CMR dokladoch, ale došlo len k formálnym záležitostiam, t.j. k prevzatiu ďalšieho - v poradí druhého CMR dokladu. Vodič po prevzatí druhého CMR dokladu pokračoval v ceste s naloženým vozidlom do skladovacích priestorov spoločnosti LANCAN s.r.o. na Jesennej ulici v Prešove, (Hollého 51, Sabinov), kde bol tovar vyložený. Daňové orgány v tejto súvislosti argumentovali predovšetkým obsahom odpovedí Z MVI a informácií získaných „na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní“ o spôsobe obchodovania tam vypovedali osoby: JUDr. C. Q., ako aj iný, ako to vyplýva zo záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-724/NKA-FP- VY-2017 z trestného stíhania vedeného NAKA a z vyšetrovacieho spisu vyhotovených dokumentov a to: Zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 04.6.2018 s Ivanom Lukáčom, vyúčtovanie cesty do zahraničia č. 418, zoznam prijatých a vydaných faktúr spoločnosti LANCAN s.r..o., faktúra č. 1020110042 vystavená spoločnosťou LANCAN s.r.o., pre spoločnosť Ferramo s.r.o., faktúry č. 11100335, 11100174, 11100173 -objednávky, zálohové faktúry, znalecký posudok č. 2/2018 vypracovaný Ing, X. L., SAZO s.r.o. - znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, Ministerstva spravodlivosti SR pre odbor: 090000 Ekonómia a manažment a odvetvie: 090400 Financie. a inými dôkazmi, ako to ako bude uvedené v ďalšom texte tohto rozsudku.
51. Súd v preskúmavanej právnej veci predovšetkým považuje za nevyhnutné zdôrazniť vo vzťahu k dôkaznému stavu veci a jeho právnemu hodnoteniu daňovými orgánmi oboch stupňov, že je nespochybniteľnou konštantná judikatúra NS SR a krajských súdov v Slovenskej republike týkajúca sa dôkazného bremena daňového subjektu, jeho rozloženia v rámci správy daní a ďalších dôkazných a hodnotiacich právnych postupov súvisiacich so správnym určením dane pri zachovaní práva daňového subjektu na spravodlivé administratívne konanie. Ustálenými právnymi pohľadmi správnych súdov na dané právne otázky je poznamenané aj posudzovanie tzv. intrakomunitárnych dodávok tovaru a služieb, pričom v základnom dôkaznom právnom rozmere je dôležitou východisková procesnoprávna premisa obsiahnutá napr. v rozsudku NS SR č.k. 3Sžfk/3/2016 z 21.03.2018, podľa ktorej „v okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne na jeho strane došlo“. Daný záver vyslovil Najvyšší súd SR hodnotiac dôkazný stav veci pri intrakomunitárnej dodávke konštatujúc zároveň, že „už samotné zistenie skutočnosti, že odberatelia sú nekontaktní, prípadne na účte neboli vykonané žiadne finančné operácie a daňová správa nemá žiadne informácie o ich podnikateľskej činnosti, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok zahraničným odberateľom, deklarovaných v jeho daňovom priznaní. Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní...“
52. V nadväznosti na konštatovania obsiahnuté v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku však správny súd uvádza, že podľa jeho názoru v preskúmavanej právnej veci skutkový a dôkazný stav vedúci k právnym pohľadom na zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu správcu dane a žalovaného je založený na tom, že uvedená intrakomunitárna dodávka žalobcu smerujúca k spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., X. V. 1214, Valašské Mezižičí do Českej republiky bola súčasťou obchodov viacerých spoločnosti, ktoré obchodu žalobcu predchádzali, ale tiež nasledovali obchody smerujúce
tovar mimo územia Českej republiky, do Lotyšska a odtiaľ do Poľskej republiky, odkiaľ bola dodaná slovenským spoločnostiam. Na tomto mieste odôvodnenia rozsudku je nevyhnutné poznamenať, že žalobca podľa názoru súdu nepochybne preukázal dodanie tovaru do Českej republiky v zdaňovacom období apríl 2011, pričom správca dane a žalovaný neuznali odpočet dane za intrakomunitárne dodanie vo vzťahu k spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., pretože mali za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodávka bola účelovým dodaním.
53. Po preskúmaní odvolacích dôvodov a napadnutého rozhodnutia žalovaného a výsledkov dokazovania, na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane uviedol dôkazy, ktoré vykonal na základe ktorých mal za preukázané, že žalobca nesplnil podmienky zákona o dani z pridanej hodnoty na to, aby mu prislúchalo oslobodenie podľa § 43 zákona. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že išlo o obchod, ktorý bol vopred zorganizovaný za účelom získania daňovej výhody, pričom postavenie jednotlivých aktérov obchodu spočíva v tom, že ide o kombinovanie domácich a zahraničných obchodov pričom jedným z článkov bol aj žalobca. Ten vyviezol tovar do Českej republiky, ale správca dane zistil, že uvedený tovar obiehal bez zmeny a vrátil sa opäť na územie Slovenskej republiky, preto konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od povinnosti platiť DPH.
54. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane pokiaľ ide o vykonané dokazovanie a skutkové závery, ktoré si osvojil, a ktoré vo svojom rozhodnutí v podstate zopakoval. Uviedol, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pokiaľ sa tovar naložený na dopravný prostriedok na prepravu z členského štátu dodania, v našom prípade zo Slovenskej republiky, iným dopravným prostriedkom, vráti do členského štátu dodania nie je splnená podmienka odoslania, alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru a teda preprava tovaru v rámci spoločenstva neskončila v inom členskom štáte. V našom prípade išlo o hodnotenie situácie, keď žalobca dodával tovar do Českej republiky. Jeho dodávka však neskončila samotnom členskom štáte dodania, a teda v Českej republike. Preto nedošlo k dodaniu tovaru v rámci spoločenstva, ak došlo k nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Vykonaným dokazovaním mal správca dane za preukázané, že dodávka žalobcu do Českej republiky následne putovala v nezmenenom stave do iných členských krajín, ako sa to uvádza už vyššie a skončila späť v nezmenenom stave dodaná do tuzemska ako do iného členského štátu.
55. Rovnako správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného aj správcu dane, že žalobcovi nevzniklo právo na uplatnenie oslobodenia od dodania pri dodávkach pre spoločnosť ktorej dodávala do Českej republiky, pretože nebolo preukázané, že preprava plechov a ocele betonárskej ocele skončila v Českej republike. Pokračovala do iného členského štátu a vrátila sa do tuzemska - do Slovenskej republiky, pričom fakturačný tok nezodpovedá reálnemu toku tovarov. Konanie spoločností zapojených do fakturačného reťazca bolo poznačené podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.
56. Správny súd konštatuje, že správca dane uvedenú situáciu popísal už v protokole z daňovej kontroly a poukázal, v čom spočíva zistený podvod v oblasti dane z pridanej hodnoty. Išlo o fakturovanie medzi slovenskými, českými, lotyšskými aj poľskými spoločnosťami, ktoré nemali k dispozícii účtovníctvo a prevedenie deklarovaných skutočností žalobcom, nebolo možné spôsobom ako správca dane vyžadoval tak, aby bolo dodanie tovarov preukázané. Z toho vyplýva reálne dodanie tovaru z tuzemska do Českej republiky odtiaľ do Poľska a späť na Slovensko v nezmenenom množstve a kvalite. Nebolo preukázané, či sa tovar vykladal, ako vyplýva z vykonaného dokazovania výsluchov svedkov napr. vodičom, a či došlo k prevzatiu tovaru a je reálne, že dodávka bola nielen fakturovaná a obchodovaná formálne, ale aj skutočne odovzdaná.
57. Pokiaľ ide o otázku či námietka žalobcu je dôvodná a pokiaľ ide o otázku či vedel, že ide o podvodné jednanie, záver správcu dane, že žalobca to vedieť mal, pre uplatnenie daňovej výhody podľa § 43 Daňového poriadku a mal za povinnosť vykonať opatrenia, na predídenie nezákonného konania, správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podnikateľský subjekt, ktorý vstupuje do obchodných vzťahov musí zachovávať určitú mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom na povahu tovaru a zabezpečiť si nielen
doklady pre splnenie podmienok na uplatnenie svojich nárokov, ale byť aj obozretný pokiaľ ide o faktické vykonanie a možnosti obchodných partnerov vykonať obchod.
58. Správny súd odkazuje na vykonané dokazovanie správcom dane na jeho skutkové závery, ktoré si žalovaný osvojil a uzavrel, že sa jedná o organizovanie karuselových obchodov. To mal potvrdené z výpovede W. Q. a Ing. B. M., ako aj X. V. predstaviteľov jednotlivých spoločnosti, ktoré boli riadené JUDr. C. Q.. Tento vo svojej výpovedi sám uviedol, že obchodovanie s komoditou stavebná oceľ a plechové zvitky ako aj tabule nemal reálny komerčný základ. Cieľom bolo výlučne získať financie prostredníctvom dane z pridanej hodnoty a následne tento príjem legalizovať bankovými úradmi vo firmách reťazcov obchodných spoločností, aby to vyzeralo na oko ako reálne obchodovanie.
59. Preto, ak žalobca neuviedol a nepreukázal postavenie svojich obchodných partnerov v Českej republike a spoliehal sa na ich dôveryhodnosť a spoľahlivosť bezdôvodne, pretože napr. z jeho obchodnej operácie nie je zjavné, akým spôsobom došlo napr. pri dodávkach ku kontrole množstva druhu a kvality dodávaného tovaru, čo nemožno bagatelizovať, pretože išlo napr. o dodávky betonárskej ocele a plechov, žalobca nebol dostatočne profesionálny a z odbornou starostlivosťou nekonal. Pokiaľ správca dane spochybnil už v protokole opodstatnenosť uplatneného odpočtu žalobcom, bolo jeho povinnosťou predložiť všetky dôkazy označiť ich, aby boli vykonané. V posudzovanej veci tovar bol dodaný do Českej republiky a odtiaľ v našom prípade prešiel Lotyšsko, Poľsko a skončil dodávkou totožného tovaru do Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočnosti správny súd odkazuje ma závery správcu dane i žalovaného, že predmetné plnenia boli vopred dohodnuté a išlo o obchod, ktorý na základe predchádzajúcej dohody mal byť vykonávaný vrátane prepravy z jedného členského štátu do druhého, a komodita z iného členského štátu pokračovala do ďalšieho v nezmenenom stave a tento tovar, bez zmeneného stavu prešiel niekoľkými obchodnými operáciami v tuzemsku aj v zahraničí a opäť bol dodaný do tuzemska, preto ide o karuselový obchod.
60. Predmetné plnenia karuselového obchodu nepredstavujú hospodársku činnosť reálne vykonávanú podnikateľskými subjektmi ako to potvrdzujú narýchlo uzatvárané dodávateľsko - odberateľské záväzky stanovovanie ceny medzi spoločnosťami tohto reťazca, ktoré si spoločnosti posúvajú len s minimálnou maržou, predávajú betonársku oceľ a plechy v rovnakom množstve, len s cieľom zorganizovania takého obchodu, ktorý naoko vyzerá ako intrakomunitárne dodanie. Účelom takéhoto obchodu potom je bezpochyby získanie daňovej výhody jednému z dodávateľov tohto reťazca (dodávajúceho do iného členského štátu).
61. Pokiaľ ide o žalobnú námietku žalobcu, že o reťazci obchodov s úmyslom karuselového obchodu nevedel, jeho námietky vzhľadom na výsluch svedkov, ktorí niektorí neodmietli vypovedať, iní vypovedali v zmysle záverov správcu dane s odkazom aj na výpoveď hlavného aktéra JUDr. C. Q., a preto správny súd konštatuje a poukazuje predovšetkým na zistený skutkový stav správcu dane k tejto otázke výsluchom samotného svedka W. Q.. Ten potvrdil realizáciu prepravy od odberateľa žalobcu z Českej republiky inej spoločnosti a na iné miesta v tuzemsku jedným motorovým vozidlom, a to v priebehu jedného dňa alebo nasledujúceho dňa, čo nekorešponduje so zmysluplnosťou nakladania s množstvom tovaru a s druhom tovaru, ktorý bol predmetom obchodovania.
62. Správny súd poukazuje aj na zistené závery správcu dane ako aj žalovaného, že v danom prípade ide o obchodovanie s takou komoditou, ktorej logistika súvisiace prepravné doklady do Českej republiky a späť do tuzemska mal na starosti prepravca, a to W. Q., okrem neho to boli aj iní, avšak za účelom vytvorenia siete obchodných spoločnosti, väčšina z týchto spoločnosti nemala k dispozícii doklady, aby bolo možné preukázať tvrdenie žalobcu o tom, že nevedel o zapojení do tohto obchodného reťazca, teda tovar bol len zdanlivo prepravovaný medzi jednotlivými obchodnými partnermi, aby deklaroval uskutočnenie intrakomunitárneho plnenia.
63. Správny súd poukazuje na výsledky výsluchov svedkov napr. Ing. B. M., ktorý 02.05.2018 uviedol, že dostal ponuku od C. Q., ktorý im poskytol aj bližšie informácie o takto organizovanej obchodnej
operácii. Následne táto osoba JUDr. C. Q. bola rozhodujúcou v tom zmysle, že zoznamoval aj ostatných predstaviteľov spoločnosti za účelom získania ich účasti v tejto obchodnej operácii. V neposlednom rade je potrebné uviesť aj výpovede, ktoré získala Národná kriminálna agentúra, napr. že B. C. dňa 12.10.2016 uviedol, že odberateľom odovzdával faktúry poštou. Preto pokiaľ konateľ žalobcu uviedol, že ho nezaujímalo odkiaľ tovar od spoločnosti pochádza, a že pri dodaní tovaru nepreberal certifikáty, ako si to dodanie tovaru vyžaduje na preukázanie totožnosti a nemennosti dodávaného a obchodovaného tovaru, to všetko vedie k záveru o plánovanom a vcelku dobre organizovanom v obchodnom reťazci.
64. Žalobca namietajúc ust. § 191 ods. 1 písm./ g) SSP, uviedol, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej tým, že správca dane, mu ako kontrolovanému daňovému subjektu odmietol poskytnúť celý spisový materiál daňovej veci o výsluchu svedkov a namietal výpoveď I.. C. Q. zo dňa 05.04.2019 a to, že správca dane neprihliadal a rozhodol 28.09.2018, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo 06.02.2019 nebral do úvahy skutočnosť, že správca dane a žalovaný porušili povinnosť vyhodnocovať všetky dôkazy jednotlivo, a v ich vzájomnej súvislosti. Preto žalovaný aj správca dane postupovali pri daňovej kontrole a pri zákonnom hodnotení dôkazov o.i. so záverom o vzniku "podvodného reťazca", bez toho aby ich vyhodnocovali vo vzájomnej súvislosti. K výpovedi obvineného JUDr. C. Q. z 23.10.2017, a B. C. na „karuseli, žalobca v priebehu daňového konania namietal tvrdenia obvineného a márne žiadal vykonať konfrontáciu osoby B. M., a JA.. C. Q.. pretože B. M. jednoznačne vyvrátil vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 02.05.2018 skutočnosti uvádzané obvineným JUDr. C. Q. z 23.10.2017. S touto skutočnosťou sa žalovaný riadnym spôsobom v odôvodnení napádaného rozhodnutia nevysporiadal. Dňa 5.04.2019 /po vydaní rozhodnutia žalovaného 2.9.2019 bol JUDr. C. Q.R.Q. orgánmi činnými v trestnom konaní opätovne vypočutý v trestnej veci ČVS: PPZ-724/NKA-FP- VY-2017, a jeho tvrdenia sú v rozpore so skutočnosťami uvádzanými obvineným. Podľa žalobcu pre rozpory vo výpovediach obvineného I.. C. Q. skutkový stav, nebol správcom dane, ako aj žalovaným nedostatočne zistený. (Poznámka súdu správca dane závery neuzavrel len z jeho výpovede.)
65. Správny súd k tomu uvádza, že hodnotenie výpovedí svedkov v kontexte s inými tvrdeniami, ktoré mal správca dane za preukázané z celého dokazovania vyústilo do záveru, že mal za to, že preukázanie existencie podvodného reťazca, ktorý mal slúžiť na fiktívne obchodovanie s tovarom za účelom vytvorenia situácie umožňujúcej získanie neoprávnenej výhody pre sieť obchodných spoločností (ďalej len „karusel“), nevylučuje existenciu umelo vytvoreného podvodného reťazca spoločností. Žalobca tak nedôvodne namietal, že podľa § 191 ods. 1 písm./ e) SSP zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne právne posúdenie veci, ako aj záver o nesprávnom právnom posúdení, namietajúc žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.
66. K tomu, že žalobca nedôvodne namietal nepreukázanie existencie podvodného reťazca, ktorý mal slúžiť na fiktívne obchodovanie s tovarom za účelom vytvorenia situácie umožňujúcej získanie neoprávnenej výhody pre sieť obchodných spoločností (ďalej len „karusel“), správny súd dodáva, že v priebehu daňovej kontroly predložil žalobca všetky relevantné doklady za účelom preukázania opodstatnenosti nároku na priznanie nadmerného odpočtu platiteľovi dane z pridanej hodnoty za obdobie apríl 2011, čo však nevylučuje hore uvedené pochybnosti orgánov verejnej správy, ktoré kontinuálne tvrdili a preukazovali, že žalobca mal vedieť, vzhľadom na osoby obchodných partnerov, že bude uplatňovať oslobodenie od dane, pre účely ktorého jeho dodanie do iného členského štátu, ktoré pokračovalo ďalšími dodávkami dodaného tovaru, až po vrátenie tovaru na územie Slovenskej republiky, napĺňa obsah karuselového obchodu, ktorým jeho dodávka stráca možnosti uplatnenia intrakomunitárneho dodania pre účely uplatnenie § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty.
67. Nie je potom opodstatnené jeho tvrdenie, že z výpovedí vypočutých osôb správcom dane nevyplývajú podľa neho skutočnosti, že bol v kontakte s osobami, alebo spoločnosťami, ktoré sa v podvodnom reťazci nachádzali pred jeho dodávateľmi, alebo za jeho odberateľmi. Žalobca predložil správcovi dane prehľad o nákupe tovarov v rozhodnom období od rôznych spoločností, preukazoval štandardný postup pri obchodovaní, žalovaný však mal za to, že závery správcu dane sú správne za danej dôkaznej situácie, pritom je potrebné pripomenúť aj podmienky tohto obchodu z hľadiska realizovania dopravy s dodávkou tovaru žalobcom i dodávateľskými a odberateľskými spoločnosťami, ktoré už zanikli. Preto dôvodne
orgány verejnej správy mali za preukázané, že žalobca mal prijať opatrenia, ako bolo zhora uvedené, a mohol tak vedieť o existencii reťazca obchodov ako aj o o jeho cieli. Svoje úvahy správca dane i žalovaný o tejto otázke dostatočne vysvetlil vychádzajúc zrejme zo skúsenosti o bežných dodávkach, a prejavoch, o existencii prejavujúcich sa foriem daňového podvodu vo svojich rozhodnutiach. Správny súd aj v tejto otázke pokladá napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane za zákonné, preto žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov) hodnotí ako nepreukázaný.
68. Žalobca pokladal za neprípustné vyvodzovať zo záverov znaleckého posudku akékoľvek pochybnosti, alebo dôkazy o jeho neštandardnom postupe. Žalobca uvádza, že od roku 2010 má uzatvorený osobitný zmluvný vzťah s VÚB, a.s., t.j. Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 1433/2010/UZ, na základe ktorého mal zabezpečené prevádzkové financovania na svoju obchodnú činnosť, t.j. bol finančne sebestačný. K tejto otázke správny súd dodáva, že aj v analýze vývoja cien v zistenom reťazci spoločností, podľa záverov znaleckého posudku preukazovali účelovosť organizovaného obchodovania, hoci žalobca neurčoval ceny za tovar, pri obchodovaní vždy reagoval ako uviedol, na dopyt a ponuku konkrétneho tovaru za vopred dohodnutých podmienok, „ medzi inými spoločnosťami“.
69. Žalobca tvrdil, že preukázal v jeho prípade sa vždy jednalo o prijatie platieb, resp. úhradu platieb prostredníctvom štandardných bankových operácií, a vždy v lehote splatnosti. Pokladal za neprípustné vyvodzovať zo záverov znaleckého posudku akékoľvek pochybnosti, alebo dôkazy o jeho neštandardnom postupe. Správny súd k tomu opakovane konštatuje, že žalobcovi nevzniklo právo na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodávkach pre českú spoločnosť AG Intermedia, s.r.o., pretože bolo preukázané, že dodávka a preprava plechov a betonárskej ocele neskončila v Českej republike, ale v tuzemsku. Správny súd poukazuje na zistenia o koordinovaných dodávkach tovaru, ktoré boli fakturované medzi slovenskými, českými, lotyšskou a poľskou spoločnosťou, mnohé z nich sú nekontaktné, ich účtovníctvo nie je k dispozícii, preverenie deklarovaných skutočností nebolo možné, dodania tovaru neboli preukázané), kedy reálne bol tovar dodaný z tuzemska do Českej republiky, odkiaľ sa cez Poľsko vrátil späť na Slovensko v nezmenenom množstve a kvalite. Pritom tovar sa v Poľsku nevykladal, došlo len k prevzatiu ďalšieho prepravného dokladu, reálne dodávky tovaru nezodpovedali fakturovaným a konkrétne dodávky žalobcu a jeho postavenie v obchodnom reťazci z hore uvedeným personálnym obsadením a zastúpením spoločností a ich konateľov preukazuje, že žalobca o podvode mal vedieť.
70. Orgány verejnej správy dôvodne uzavreli, že žalobca mal vedieť, že sa dodávkami betonárskej ocele a plechov českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., nakupovaných od spoločností Solid Press Slovakia s.r.o. a LANCAN s.r.o., (koordinované), sa zúčastnil obchodovania poznačeného konaním, ktoré malo byť spojené s potrebou zisťovania preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti žalobca mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode (ako to vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok 1Sžf/31/2016).
71. Správny súd z dokazovania správcu dane mal za zrejmé, že spoločnosti LANCAN s.r.o., Solid Press Slovakia s.r.o., a AG Intermedia, s.r.o., t.j. priami obchodní partneri žalobcu ZANZI s.r.o., boli koordinovaní I.. C. Q., personálne a finančne prepojení, a obchodovanie bolo organizované za vopred dohodnutých podmienok. B. C., konateľ spoločnosti ZANZI s.r.o., dňa 12.10.2016 uviedol, že si nepamätá, s kým konkrétne zo spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. jednal, lebo komunikácia prebiehala mailom, o možnosti predať plechy sa dozvedel z ich dopytov, nepoznal účel nákupu plechov spoločnosťou AG Intermedia, s.r.o.., nezaujímal ho pôvod tovaru nakupovaného od spoločnosti LANCAN s.r.o., a vo veci certifikátov uviedol iné informácie ako uviedol konateľ spoločnosti LANCAN s.r.o. (C.. K. B.), keď tvrdil, že nepreberal certifikáty, ak si ich odberateľ nevyžadoval. Už z týchto jeho vyjadrení je zrejmé, že obchodovanie s uvedenými spoločnosťami nebolo štandardným, hoci obchodovanie s takým špecifickým tovarom, akým sú oceľ a plechy, to bez pochyby vyžaduje.
72. Správny súd pripomína závery z dokazovania správcu dane, ktorý skúmal a mal za zrejmé, že B. C. a Ing. B. M.R.Q. (konateľ spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o.) sa poznajú už
dlhý čas, predaj skladových zásob pre spoločnosť ZANZI s.r.o. - zabezpečil Ing. M.. Žalobca, ale neuviedol a nepreukázal, ako si overil postavenie svojich obchodných partnerov (AG Intermedia, s.r.o., LANCAN s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o.) a osôb, ktoré mali za tieto spoločnosti konať, dôveryhodnosť a spoľahlivosť obchodných partnerov, akým spôsobom skontroloval množstvo, druh a kvalitu fakturovaného tovaru, ktorý mal následne dodať českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., nezaujímal ho pôvod tovaru, pri nákupe tovaru nepožadoval certifikáty t.j. nesprával sa dostatočne obozretne, a neprijal opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie, resp. jeho účasť na takom konaní. Žalobca teda nepreukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti.
73. Na tomto mieste správny súd uvádza závery, že postavenie žalobcu v uvedenom reťazci spoločností tvoril koniec tuzemskej časti reťazca spoločností. Dodával do Českej republiky ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od dane z pridanej hodnoty českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., ktorá tento tovar fakturovala ďalším spoločnostiam a tovar sa v krátkom čase v nezmenenom množstve a kvalite vrátil na územie Slovenskej republiky, späť do skladov spoločnosti LANCAN s.r.o.. Skutočnosti nezbavujú žalobcu jeho povinností preveriť si obchodného partnera (v prípade spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., úplne nového obchodného partnera), jeho činnosť, zázemie, ako aj pôvod a vlastnosti tovaru, atď., aby zabránil svojej účasti na daňovom podvode. Žalobca nepreukázal žiadne opatrenia, ktoré by bol prijal v rámci obvyklej obozretnosti pri vstupe do týchto obchodných transakcií. Žalobca sa teda vlastným počínaním vystavil riziku zapojenia do reťazca plnení poznačených podvodom.
74. Správny súd konštatuje na záver, že organizovaný karuselový obchod ktorý orgány verejnej správy potvrdili, vyplýva z výpovede konateľa spoločnosti LANCAN s.r.o., W. B., konateľa spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., W.. B. M.) a konateľky spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., X. V. ktorí uviedli, že spoločnosti LANCAN s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o. a spoločnosť AG Intermedia, s.r.o., boli riadené I.. C. Q.. Tento fakt potvrdzuje aj výpoveď I.. C. Q., ktorý v súvislosti s preverovanými dodávkami uviedol, že obchodovanie s komoditou stavebná oceľ a plechové zvitky ako aj tabule nemalo nikdy reálny komerčný základ, aj keď sa na tento obchod používal reálny tovar s cieľom získať financie prostredníctvom DPH.
75. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na názor Súdneho dvora EÚ, uvádzaný vo viacerých rozhodnutiach, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby platiteľ dane prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Právo odmietnuť odpočítanie dane, alebo oslobodenie od dane je teda možné, ak platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že dodávka, ktorú v skutočnosti prijal, resp. dodal do iného členského štátu, bola súčasťou podvodu. V danom prípade správca dane preukázal a konštatoval o zamedzení oslobodenia od dane na základe zabezpečených dôkazov (výpovede svedkov, znalecký posudok, vyjadrenia daňového subjektu), že žalobca o podvode vedel, alebo mohol vedieť, resp. bol aspoň uzrozumený s možnosťou existencie podvodného konania.
76. Z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že od deklarovaných dodávateľov nepožadoval certifikáty, ani ho nezaujímal pôvod tovaru, čo správca dane logicky vyhodnotil ako neštandardné, pri tak špecifických tovaroch, ako sú betonárska oceľ, lakoplastové a pozinkované zvitky, valcované plechy, pretože bez príslušných certifikátov, atestov, nie je možné potvrdiť a preukázať originalitu, pôvod, výrobcu, kvalitu, vlastnosti tovarov. Žalovaný v súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré sa týkajú certifikátov k tovarom, záverov znaleckého posudku a predajných cien, uviedol doklady zabezpečené v spolupráci s NAKA. Z vyjadrenia znalca k finančným tokom v skupine spoločností, medzi ktorými sa nachádzal aj žalobca ZANZI s.r.o., vyplynulo, že prebiehali neštandardne rýchlo, za vopred dohodnutých podmienok a aj analýzou vývoja cien v zistenom reťazci spoločností, poukázal na účelovosť organizovaného obchodovania za vopred dohodnutých podmienok.
77. Správny súd poukazuje aj na faktografiu uvedenú v rozhodnutí správcu dane, ktorá sa týkala úvah týkajúcich sa totožnosti tovarov, ktorý bol žalobcom intrakomunitárne dodaný, avšak ten následne skončil opäť na území Slovenskej republiky. Správny súd poukazuje na to, že obchodovanie s plechmi
a betonárskou oceľou reťazci obchodníkov, ktorí podnikateľským obchodovaním nie je špecializácia na splnenie obchodných podmienok vyžadovaných v poctivom obchodnom styku jednalo sa o obchod, na ktorom sa podieľali tí ktorým niekto určoval, uvedený obchod financoval a tak konali v rozpore so zákonom. Správca dane popísal toto chovanie v tomto reťazci, a úlohu jednotlivých aktérov celkom zrozumiteľne a nemožno jeho závery hodnotiť inak ako vykonané nielen na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní. Závery správcu dane boli dotvorené aj výkonanou daňovou kontrolou, ktorej závery správca dane zhrnul vo svojom rozhodnutí. Pokiaľ žalobca tvrdí, že niektoré výpovede svedkov vyznievajú inak, alebo že bol správca dane povinný vykonať ešte ďalšie dokazovanie, k tomu je potrebné dodať, že správca dane vedie dokazovanie nie do absurdna.
78. Pretože nedošlo k splneniu zákonných podmienok pre uplatnenie príslušných ustanovení dane z pridanej hodnoty v posudzovanom prípade § 43 Daňového poriadku z hľadiska procesných postupov správca dane prejednal svoje závery s kontrolovaným daňovým subjektom, ktorý nepredložil relevantné dôkazy a po ukončení daňového a vyrubovacieho konania v zákonnej lehote vydal rozhodnutie. Preskúmavané rozhodnutie bolo v poradí tretím rozhodnutím správcu dane, ktoré žalovaný vyhodnotil dostatočne v rozsiahlom texte odôvodnenia svojho rozhodnutia z pohľadu všetkých žalobných námietok, ktoré žalobca predostrel.
79. Pokiaľ žalobca namietal podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, a že správca dane rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorého závery nevytvárajú predpoklady pre vydanie zákonného rozhodnutia a teda namietal aj nesprávne právne posúdenie správcom dane podľa § 191 podľa ods. 1 písm. c) SSP, správny súd závery správcu dane pokladá za dostatočne evidované na základe obsahu administratívneho spisu.
80. K žalobným námietkam týkajúcim sa porušenia procesných povinností správcu dane správny súd konštatuje, že po prerokovaní protokolu pokiaľ námietky žalobcu pokladá správca dane za nedôvodné, a vysporadúval sa s nimi, pokladá ich za nerelevantné. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravovaný z tuzemska z iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účel nadobudnutia nadobúdateľ tovaru je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. Zákonom stanovené podmienky oslobodenia dodávky tovaru od dane sú: dodávateľ tovaru je osoba registrovaná na predaj v tuzemsku a má postavenie platiteľa dane, odberateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, tovar objedná pod svojím identifikačným číslom pre daň prideleným v inom členskom štáte, tovar sa fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského štátu, musí ísť o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, o predaji musí byť vyhotovená faktúra, na ktorej bude uvedené IČO pre daň dodávateľa a odberateľa. Daň zo zdaniteľného obchodu oslobodeného od dane platí nadobúdateľ tovaru a uplatňuje sadzbu dane platnú v členskom štáte, v ktorom je daň splatná, v našom prípade ide o dodanie do Česka teda odberateľ žalobcu z Česka bol povinný túto daň odviesť podľa českých právnych predpisov. Platiteľ dane je povinný podľa § 43 ods. 5 zákona podaním pri na o DPH preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri tovare dodanom do iného členského štátu kópiou faktúry a ďalším dokladom podľa spôsobu prepravy inými dokladmi napr. zmluvou o dodaní tovaru dodacím listom, dokladmi o prijatí tovaru a platby za tovar.
81. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 69 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ dane, ktorý dodáva tovar alebo služby v tuzemsku je povinný daň, ak tento zákon neustanovuje inak platiť. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dodanie tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Uvedené ustanovenia sú poukazované vzhľadom na skutočnosť, že správca dane uzavrel z hľadiska vykonanej daňovej kontroly záver o neopodstatnenosti oslobodenia žalobcu od dane, podľa § 43 Daňového poriadku, a pretože tovar opätovne skončil na území Slovenskej republiky, vzťahujú sa z hľadiska daňového na povinnosti žalobcu uvedené ustanovenia zákona.
82. Správny súd záverom dodáva, že všetky dôkazy z vykonanej daňovej kontroly, svedecké výpovede ako aj predstaviteľov obchodných spoločnosti, vykonané dokazovanie dokladmi, ktoré sú obsahom
administratívneho spisu potvrdzuje závery žalovaného, ktorý si osvojil z vykonaného dokazovania správcom dane, že došlo na základe predchádzajúcej dohody o výkon vytvorenie obchodného reťazca, pretože vec sa týka daňovej kontroly vykonanej u žalobcu. Postavenie žalobcov v tomto reťazci dôsledne správca dane aj žalovaný hodnotili podľa zákonnej úpravy a mali za to že obchodovanie a výber obchodných partnerov je záležitosťou obchodnej zodpovednosti podnikateľského subjektu, ktorý sa spravuje obchodným právom i predpismi daňového práva.
83. Správny súd uzatvára, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi vyplýva, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia dane z dodávok odberateľa do Českej republiky, keďže plnenia, ktoré oslobodia od dane boli súčasťou umelo vytvorenej situácie umožňujúcej získanie neoprávnenej výhody a zároveň žalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Pokiaľ ide o hodnotenie súvzťažného rozhodnutia Daňového úradu Košice, a v hodnotení žalobnej námietky ako to žalobcu týkajúcich sa zisťovania skutkového stavu a právneho posúdenia veci, správny súd uzatvára, že žalobné námietky týkajúce sa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a nie sú dôvodné, rovnako tak nie je dôvodná námietka týkajúca sa z podstatného porušovania procesných predpisov správcom dane, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo že toto rozhodnutie správcu dane nie je založené na obsahu administratívnych spisov. Správny súd sa veľmi podrobne zaoberal obsahom oboch napadnutých rozhodnutí a s obsahom administratívnych spisov finančných správnych orgánov a dospel k záveru, že ich rozhodnutia a to rozhodnutie správcu dane vydá na podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku, ktorým určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 16.736,35 eur je zákonné a správne.
84. Správny súd poukazuje na fakt, že pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6, prvá veta Daňového poriadku účinného do 01.01.2018). S účinnosťou od 01.01.2018 bol Daňový poriadok doplnený v ustanovení § 3 ods. 6 o nasledovný text: „Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu, alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti, alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“ Predmetná dopĺňajúca časť ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku bola síce včlenená do zákona po vydaní žalobou preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, avšak jej právnym východiskovým podkladom bola tak rozhodovacia prax daňových správnych orgánov, ako aj judikatúra krajských súdov, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj súdneho dvora Európskej únie, týkajúca sa boja proti daňovým podvodom.
85. Správny súd poukazuje nato, že formálna deklarácia predložených dokladov nepostačuje, deklarované na faktúre musia byť aj skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre, a tým poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf I7/97/2009, v ktorom súd upozornil na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku.
86. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. Aj k otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie (poznámka správneho súdu, rovnako tak to platí pre oslobodenie od DPH), ktorý sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napríklad v rozsudku č. k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosť preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
87. Zhrnúc hore uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu správny súd v preskúmavanej právnej veci poukazuje aj na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2Sžf 44/2013 z 02.07.2014 (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2015, č. judikátu 69), z obsahu ktorého Najvyšší súd SR vyvodil dve zásadné právne vety judikátu vzťahujúceho sa na uplatnenie dane z pridanej hodnoty a ekonomického zmyslu konania daňového subjektu. I. Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že aj napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu. II. Nemožno potom takémuto konaniu daňového subjektu prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.
88. V otázke právneho posúdenia veci dôvodne žalovaný ako aj správca dane poukázali na judikatúru Súdneho dvora EÚ - napr. vo veci C-409/04 Teleos, z ktorej vyplýva, že pokiaľ sa tovar naložený na dopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania (SR) a iným dopravným prostriedkom, ale v nezmenenej kvalite a množstve sa vráti do členského štátu dodania, nie je splnená podmienka odoslania, alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru.
89. Žalobca samotný pritom nevylučuje existenciu umelo vytvoreného podvodného reťazca spoločností, avšak bez vedomej účasti žalobcu, ktoré nebolo preukázané. Potom jeho námietky podľa § 191 ods. 1 písm. e),c), d), f), g) SSP, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce ani riadne právne posúdenie veci, podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej nie sú dôvodné, keďže s vyššie uvedenými námietkami a skutočnosťami uvedenými žalobcom v tejto žalobe sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí a dôvody správnej žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP neboli preukázané.
90. Po oboznámení sa s uvedeným správny súd konštatuje, že preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru správneho súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje. Správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania, v ktorom boli rešpektované i procesné predpisy, ako to vyplýva z celého obsahu nielen preskúmavaných rozhodnutí, ale aj administratívneho spisu orgánov verejnej správy.
91. Správny súd si uvedomuje tenkú hranicu poznania a právneho hodnotenia medzi pohľadom orgánov verejnej správy na úseku správneho výberu daní, a záujmami žalobcu a jeho subjektívnym pohľadom na hodnotenie celej obchodnej a finančnej situácie. Napriek tomu správny súd konštatuje, že žalobca využil široký priestor pre svoju obranu a ochranu svojich záujmov v spleti obchodníkov, ktorým možno zrejme vytknúť „hrubé porušovanie právnych predpisov“ nielen vo finančnej oblasti.
92. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že uplatnené žalobné dôvody nie sú opodstatnené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
93. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP a žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému právo na náhradu trov konania
nepatrí, pretože v konaní nebolo preukázané vynaloženie trov konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
94. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.