Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/132/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v právnej veci žalobcov: 1/ Z. Y., J.. XX.XX.XXXX bytom Osloboditeľov 2616/67, Lieskovec, 2/ Martina Y., J.. XX.XX.XXXX, bytom Osloboditeľov 2616/76, Lieskovec, 3/ Z. Y., J.. XX.XX.XXXX, bytom Osloboditeľov 2616/67, Lieskovec, všetci zastúpení: JUDr. František Turák, P.O.BOX 1, Bratislava, proti žalovanému: Tatra-Leasing, s.r.o. so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 31 326 552, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s.r.o. so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava, IČO: 36 862 282 o zaplatenie 285.140,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. sa žalobca - spoločnosť Tatra - Leasing, s.r.o. domáhala od žalovaného -XX.XX.XXXX). zaplatenia sumy 16.647,50 EUR s príslušenstvom.

2. V odpore proti platobnému rozkazu sp. zn. z 02.07.2003 doručenom súdu dňa 07.08.2003 si nebohý Z.uplatnil vzájomný návrh voči spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o., a to na zaplatenie sumy 285.140,- EUR.

3. Y., pričom dedičmi na základe zákona boli: XX.XX.XXXX).. Na základe dohody dedičov dedičstvo nadobudli X. Uznesením 4. Uznesením č.k. -129 zo dňa 24.06.2013 súd vylúčil vzájomný návrh na zaplatenie sumy 285.140,- EUR, doručený súdu dňa 07.08.2003, na samostatné konanie. Uvedenému návrhu bola dňa 15.07.2015 pridelená sp. zn. .

5. V konaní sp. zn. žalovaná M. Y. (nar. XX.XX.XXXX) zomrela dňa XX.XX.XXXX, uvedená skutočnosť však nebola v tom čase premietnutá do úpravy účastníkov v danom konaní, a to vzhľadom k tomu, že v čase, kedy došlo k vylúčeniu tohto nároku na samostatné konanie ešte nebolo ukončené dedičské konanie po nebohej M. Y..

6. Súd uznesením č.k. -7 zo dňa 06.08.2015 vyzval zástupcu žalobcov, aby odstránil vady návrhu na začatie konania vylúčeného na samostatné konanie spočívajúce v nepriložení overenej plnej moci na zatupovanie dedičov po nebohom S. Y. a v neúplnej špecifikácii škody vo výške 285.140,- EUR, ktorú mal žalovaný spôsobiť nebohému S. Y..

7. Vzhľadom na skutočnosť, že vady neboli odstránené, súd uznesením č.k. -32 zo dňa 30.6.2016 odmietol vzájomný návrh nebohého S. Y. doručený súdu 07.08.2003.

8. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. z 23.06.2017 zrušil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, pričom vo svojom odôvodnení uložil súdu prvej inštancie, aby ustálil okruh dedičov.

9. Súd následne uznesením č.k. -93 zo dňa 01.12.2020 ustálil okruh dedičov po nebohom S. Y. a nebohej M. Y. a určil tak okruh účastníkov na strane žalobcu.

10. Súd na pojednávaní konanom dňa 27.05.2021 pojednával podľa (ďalej len „“) za účasti právneho zástupcu žalovaného, v neprítomnosti zástupcu žalobcov, ktorý mal doručenie predvolania vykázané dňom 21.05.2021 a postupujúc v zmysle oboznámil s obsahom súdneho spisu, dokazovanie listinami nevykonal, nakoľko všetky listiny, ktoré sú obsahom spisu, boli v priebehu konania stranám doručované, ich obsah nebol žalovaným spochybnený a obsah spisu je žalovanému známy.

11. Za sporný súd považoval samotný základ tohto nároku a jeho výšku.

12. Podľa ustanovenia prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa ustanovenia , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. Podľa ustanovenia , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

15. Podľa ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16. Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (článok 8). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré súd na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Y., M., In I., M., P., S., G., J., S., S., G., J., Y., M. a kol. . Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569).

17. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.

Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. 09. 2010).

18. Predmetom tohto konania je nárok uplatnený právnym predchodcom žalobcov ešte v odpore zo dňa 04.08.2003 voči platobnému rozkazu zo dňa 02.07.2003 vydanému v súdnom konaní sp. zn. . V podanom odpore právny predchodca žalobcov uviedol, že odobratím dopravného prostriedku zo strany Tatra- Leasing, s.r.o. došlo k likvidácii jeho podnikateľskej činnosti a týmto svojvoľným konaním mu mala byť spôsobená škoda značného finančného rozsahu, nakoľko mal prísť o hrubý zárobok v rozsahu 53 mesiacov, teda do ukončenia jeho zmluvného vzťahu. Za každý mesiac mal predstavovať jeho hrubý obrat (zárobok) minimálne sumu 5.380,- EUR x 53 mesiacov = 285.140,- EUR. Túto pohľadávku si uplatnil vzájomným návrhom, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie a ktorá je predmetom tohto súdneho konania.

19. Žalobcovia uvedené základné vymedzenie žalovaného nároku doposiaľ nijak bližšie neodôvodnili a ani nepreukázali žiadnymi listinnými dôkazmi. Súdu tak nie je zrejmý základ uplatňovaného nároku - z čoho má pozostávať - a to ani s poukazom na tvrdenie, že sa má jednať o nárok na náhradu škody. Žalobcovia neuviedli v čom má spočívať porušenie povinnosti žalovaného, ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a takýmto porušením povinnosti žalovaného a napokon neuviedli ani na základe čoho si mal ich právny predchodca vyčísliť svoj nárok, keď žalobcovia neuviedli ukončením akého zmluvného vzťahu mala vzniknúť predmetná škoda. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia ani na výzvu súdu doposiaľ súdu nedoručili žiadne listiny, ktoré by akýmkoľvek spôsobom preukazovali ich tvrdenia, zároveň neuniesli ani bremeno dôkazu akýchkoľvek tvrdení uvádzaných v predmetnej vylúčenej vzájomnej žalobe. Uvedené zároveň platí ako na preukázanie existencie samotného nároku, tak aj na výšku uplatneného nároku, keď táto výška nie je súdu absolútne zrejmá a zároveň ani nijakým spôsobom preukázaná. S ohľadom na uvedené žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu ani vo vzťahu k samotnej výške uplatneného nároku.

20. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd žalobcov postupom v zmysle vyzval na doplnenie neúplnej žaloby, na čo žalobcovia doposiaľ nereagovali relevantným spôsobom, ktorým by neúplnosť odstránili, pričom uvedený nedostatok nebránil súdu pokračovať v konaní a vec rozhodnúť, žalobcovia tak neuniesli bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu ohľadne základu nimi uplatneného nároku, ako aj jeho výšky. Súd preto zamietol podanú žalobu v celom rozsahu (I. výrok).

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu, resp. neúspechu vo veci podľa a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcom.

22. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( <aspi://module='ASPI'&link=' %2523127'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia <aspi://module='ASPI'&link='%2523366'&ucin-k- dni='30.12.9999'> prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.