Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-65-2025.pdf
PDF · 127.54 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/65/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Simonou Krčmárikovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava – Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Bratislava – Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/X, o zaplatenie 367,42 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 93,30 eura z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (žalobou) doručeným Okresnému súdu Nitra domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 367,42 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, poskytol žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 12.04.2022 pod číslom úverového účtu XXXXXXXX č. autorizačného kódu XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“) úver vo výške 349,50 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou 16 zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok vo výške 25 eur. Právny predchodca žalobcu pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru, čo preukázal výstupom zo Spoločného registra bankových informácii a preverením príjmu žalovaného.
2. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas, čo preukázal predloženým výpisom splátok a úhrad. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Keďže žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy a v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením „Následky nesplácania úveru“ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Vyhlásením okamžitej splatnosti úveru vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20.05.2022. Keďže žalovaný v poskytnutej lehote od 24.09.2022 dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu predchodcovi sa tak od 25.09.2022 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom.
3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., ako postupcom, a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., ako postupníkom, dňa 30.11.2017 v znení Dodatku č. 7 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok z 20.12.2023 a Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 16.12.2024 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška postúpenej pohľadávky bola postupcom vyčíslená k 01.12.2024. Žalovaný bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 961,61 eura, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.
4. Žalobca k žalobe ako dôkaz priložil: QR kódy na úhradu splátok, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (Quatro); Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver; Formulár s informáciami k sprostredkovaniu spotrebiteľského úveru; Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere z 14.02.2022; Všeobecné obchodné podmienky Quatro; Prehľad splátok a úhrad; Predžalobná upomienka z 24.07.2022 spolu s doručenkou; Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru spolu s doručenkou; Prílohu č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok; Oznámenie o postúpení pohľadávky z 20.12.2024; Výzva na zaplatenie pohľadávky z 24.07.2025; ePotvrdenka Slovenskej pošty z 25.07.2025; Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok z 30.11.2017; Dodatok č. 7 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok z 30.11.2017; Žiadosť o postúpenie a prevod; Dáta dopytu žalovaného; Výsledok schvaľovania Quatro a Dáta dopytu z 12.04.2022.
5. Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril, avšak po doručení žaloby telefonicky kontaktoval súd dňa 22.12.2025 s tým, že so žalobcom sa dohodol na splátkovom kalendári, ktorý platí už 4 mesiace odo dňa, keď mu bola doručená žaloba súdom. Zároveň oznámil, že zašle aj prefotené doklady o splácaní dlžnej sumy. Žalovaný sa však už neozval a žiadne doklady súdu nepredložil.
6. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil, či trvá na podanej žalobe vzhľadom k tomu, že žalovaný uviedol, že prišlo mimosúdne k dojednaniu splátkového kalendára, ktorý žalovaný plní už štyri mesiace.
7. Na výzvu súdu žalobca reagoval podaním, v ktorom uviedol, že žalovaný žalobcom uplatnený nárok čo do právneho dôvodu a výšky nespochybnil a je ochotný predmetnú pohľadávku splácať v pravidelných mesačných splátkach, pričom svoju pohľadávku priamo telefonicky uznal. Žalovaný uznáva pohľadávku žalobcu a má úprimný záujem na jej úhrade. Poukázal na § 282 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého „ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku“. Podľa § 282 CSP platí, že „ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať pojednávanie“. Procesný úkon, ktorým žalovaný nepochybne prejavuje nielen vedomosť o svojom dlhu, vyplývajúceho zo žalobného návrhu, ale i vôľu nárok nepodmienene uspokojiť, je potrebné vždy považovať za uznanie nároku s účinkami v zmysle § 282 CSP. Zároveň uviedol, že súhlasí so splatením predmetnej pohľadávky v pravidelných mesačných vo výške 31,10 eura k 25. dňu v mesiaci. Odo dňa podania žaloby eviduje od žalovaného tieto platby 18.12.2025 vo výške 31,10 eura, 20.11.2025 vo výške 31,10 eura a 03. 11. 2025 dňa vo výške 31,10 eura.
8. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 274,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % p. a. zo sumy 367,42 eura od 25.09.2022 do 03.11.2025, úrok z omeškania vo výške 6,25 % p. a. zo sumy 336,32 eura od 04.11.2025 do 20.11.2025, úrok z omeškania vo výške 6,25 % p. a. zo sumy 305,22 eura od 21.11.2025 do 18.12.2025, úrok z omeškania vo výške 6,25 % p. a. zo sumy 274,12 eura od 19.12.2025 do dňa zaplatenia, a to všetko formou pravidelných mesačných splátok vo výške 31,10 eura k 25. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, a to pod následkom straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas, t. j. v dohodnutej výške a v dohodnutej lehote a priznal náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia v celom rozsahu. Zároveň oznámil, že uhradenie 3 splátok z celkového dlhu nie je dôvodom na späťvzatie žaloby. Žalobu vezmú späť v prípade, ak bude uhradená celá dlžná suma.
9. Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ako aj neúčasť žalobcu a o odročenie pojednávania nežiadal. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania.
10. Súd sa oboznámil so žalobou a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú najmä: QR kódy na úhradu splátok, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (Quatro); Informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver; Formulár s informáciami k sprostredkovaniu spotrebiteľského úveru; Zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere z 14.02.2022; Všeobecné obchodné podmienky Quatro; Prehľad splátok a úhrad; Predžalobná upomienka z 24.07.2022 spolu s doručenkou; Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru spolu s doručenkou; Príloha č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok; Oznámenie o postúpení pohľadávky z 20.12.2024; Výzva na zaplatenie pohľadávky z 24.07.2025; ePotvrdenka Slovenskej pošty z 25.07.2025; Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok z 30.11.2017; Dodatok č. 7 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok z 30.11.2017; Žiadosť o postúpenie a prevod; Dáta dopytu žalovaného; Výsledok schvaľovania Quatro a Dáta dopytu z 12.04.2022.
11. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový a právny stav.
12. Zo zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere Quatro uzavretej medzi žalovaným ako dlžníkom a právnym predchodcom žalobcu – Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, ako veriteľom vyplýva, že zmluvné strany tejto zmluvy sa dojednali na poskytnutí úveru žalovanému za nasledovných podmienok: druh spotrebného úveru viazaný spotrebiteľský úver, výška úveru 349,50 eura, lehota splatnosti 16 mesiacov, druh úrokovej sadzby fixná vo výške 17,94 %, celkový počet splátok 16, dátum prvej anuitnej splátky 20.05.2022, doba trvania úverovej zmluvy 16 mesiacov, mesačná splátka 25 eur, RPMN 16,52 %.
13. Z bodu IX Zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere Quatro – Následky nesplácania úveru (bod 9.2) vyplýva vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru: Banka je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok úveru žiadať od klienta zaplatenie celkovej pohľadávky pred dátumom konečnej splatnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
14. Z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný na poskytnutý úver neuhradil žiadnu splátku.
15. Z Predžalobnej upomienky z 24.07.2022 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy splátok vo výške 75 eur, keďže žalovaný aj napriek opakovaným výzvam je aj naďalej v omeškaní, a to od 20.05.2022, pričom dlžnú sumu žiada uhradiť najneskôr do 13.08.2022. Zároveň žalovaného upozornil, že ak nedodrží stanovený termín úhrady, dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého zostatku úveru, čím príde o možnosť splácať úver v mesačných splátkach a dlžný zostatok sa bude navyšovať o denný úrok z omeškania z nezaplatenej istiny vo výške stanovenej príslušným právnym predpisom. Z fotokópie doručenky vyplýva, že VÚB, a.s., doručoval predžalobnú výzvu žalovanému, ktorý ju prevzal 01.08.2022.
16. Právny predchodca žalobcu listom z 25.08.2022 označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému oznámil, že eviduje voči nemu pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 367,42 eura s tým, že prišlo k predčasnej splatnosti úveru k 23.08.2022. Dlžný zostatok vrátane zákonného úroku žiadal uhradiť do 24.09.2022. Vychádzajúc z fotokópie doručenky vyplýva, že uvedené oznámenie žalobca doručoval žalovanému, a tento si poštovú zásielku prevzal 02.09.2022.
17. Listom z 20.12.2024 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky k 16.12.2024 na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., s tým, že od uvedeného dátumu je potrebné, aby žalovaný plnil uvedenej spoločnosti.
18. Žalobca listom z 24.07.2025 vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v celkovej výške 551,32 eura. V zmysle ePotvrdenky je zrejmé, že žalobca doručoval Výzvu na zaplatenie dlhu žalovanému dňa 25.07.2025.
19. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 30.11.2017 v spojení s Dodatkom č. 7 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok a Prílohou č. 3 uzavretej medzi pôvodným veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplýva, že pôvodný veriteľ na žalobcu postúpil pohľadávku, ktorej zaplatenia sa voči žalovanému domáha v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom odoslaným na poštovú prepravu 25.07.2025.
20. Z dát dopytu a Výsledku schvaľovania Quatro vyplýva, že právny predchodca žalobcu overoval schopnosť žalovaného splácať úver. Čistý príjem žalovaného bol vo výške 387 eur, výdavky 35 eur, rodinné fixné výdavky vo výške 218 eur a započítané bolo aj životné minimum 218 eur, finančná rezerva cca 109 eur a suma celkového dlhu 1 618 eur.
21. Skôr ako súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu žaloby uvádza, že žalobca podaním doručeným súdom 23.02.2026 označeným ako Vyjadrenie žalobcu k súdnej výzve, Návrh na vydanie rozsudku pre uznanie nároku a čiastočné späťvzatie žaloby s úpravou petitu vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 93,30 eura uvádzajúc, že žalovaný uhradil žalobcovi tri splátky každú vo výške 31,10 eura, a to dňa 18.12.2025, 20.11.2025 a 03.11.2025. S poukazom na uvedené skutočnosti vzal žalobu späť v časti uhradených splátok a navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 274,12 eura spolu s príslušenstvom. Predmetné podanie súd doručoval aj žalovanému, avšak tento naň nijako nereagoval.
22. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
23. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
24. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
25. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
26. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie disponovať s predmetom konania a doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby, ktorým vzal žalobu v časti späť. Súd doručoval čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom žalovanému na vyjadrenie, či s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval, avšak vzhľadom k tomu, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby prišlo pred prvým pojednávaním, súd k svojmu rozhodnutiu súhlas žalovaného nevyhnutne nepotreboval, preto dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu o späťvzatí žaloby v časti, a preto súd rozhodol tak, že predmetné konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 93,30 eura zastavil.
27. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku s poukazom na § 282 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd v tomto smere uvádza, že nemal za preukázané, že by prišlo k uznaniu nároku zo strany žalovaného. Úhradu troch splátok podľa súdu nie je
možné považovať za uznanie nároku tak, ako to má na zreteli citované ustanovenie. Vzhľadom k tomu súd majúc za to, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie uvedeným procesným postupom, pristúpil k meritórnemu preskúmavaniu žaloby.
28. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonní“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
29. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
30. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/ 2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
35. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
36. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
37. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
38. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
39. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 12.04.2022 Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere Quatro. V danom prípade právny predchodca žalobcu vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Uzavretú zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
40. Z predložených listinných dôkazov bolo ďalej preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe predmetnej zmluvy o úvere žalovanému poskytol peňažné prostriedky vo výške 349,50 eura – úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Poskytnutie peňažných prostriedkov na účet žalovaného nebolo sporné, keďže to žalovaný, ktorý sa k žalobe žalobcu nevyjadril, nijako nerozporoval. Z dokazovania súd ustálil, že právny predchodca žalobcu žalovanému úver poskytol a ustálil aj to, že žalovaný povinnosť splácať úver nedodržal. Žalovaný v konaní neuviedol opačné tvrdenie (teda tvrdenie o tom, že úver riadne splácal) a nepredložil ani žiaden dôkaz, z ktorého by vyplýval iný záver.
41. Žalobca ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca pre nesplnenie povinnosti žalovaného splácať úver tento úver zosplatnil a následne pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu. Súd sa v konaní zaoberal otázkou platnosti zosplatnenia úveru a skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie žalovaného nároku. Pri posudzovaní splnenia podmienok pre platné zosplatnenie úveru súd predložené listinné dôkazy vyhodnocoval v zmysle záverov aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. júla 2024, uznesenie sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024, uznesenie sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25. apríla 2024). Najvyšší súd SR napr. v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022
konštatoval, že: „Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“
42. S poukazom na závery aktuálnej judikatúry tak možno dospieť k záveru, že v prípade dlhu splatného v splátkach v spotrebiteľských vzťahoch je oprávnenie veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru sprísnené úpravou § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Znamená to, že k uplatneniu práva na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže dôjsť len vtedy, ak je splnená okrem iného podmienka omeškania úhrady konkrétnej splátky po dobu troch mesiacov a neuhradenie tejto konkrétnej splátky ku dňu zosplatnenia úveru ani na výzvu veriteľa. Splatnosť celého dlhu nastáva, keď veriteľ o úhradu celého dlhu požiadal a nie od okamihu, kedy tak urobiť mohol. Splatnosť celého dlhu totiž nenastáva automaticky a v prípade, ak veriteľ právo úver zosplatniť nevyužije, naďalej platí dojednanie o plnení v splátkach, pričom právo veriteľa na zosplatnenie celého zostatku dlhu sa posúva na obdobie po splatnosti ďalšej neuhradenej splátky. Ak Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 9 hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, pretože len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.
43. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že predchodca žalobcu výzvou z 24.07.2022 s názvom Predžalobná upomienka žalovaného vyzval na úhradu nedoplatku vo výške 75 eur, keďže je od 20.05.2022 v omeškaní a aj napriek opakovaným výzvam dlžnú sumu neuhradil. Zároveň žalovaného poučil, že ak dlžnú sumu do 13.08.2022 neuhradí, veriteľ vyhlási predčasnú splatnosť zostatku celého úveru, čím stratí možnosť splácať úver v mesačných splátkach. Z uvedenej výzvy však podľa súdu nie je vôbec zrejmé, na úhradu ktorej konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej v stanovenej lehote žalovanému hrozilo zosplatnenie úveru, bol žalovaný vyzvaný. V uvedenej výzve je síce uvedené, že žalovaný je v omeškaní so splátkou od 20.05.2022, avšak dlžná suma je uvedená vo výške 75 eur. Vychádzajúc zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že mesačná splátka je vo výške 25 eur, a teda nemožno dospieť k záveru o určitosti predmetnej výzvy, keďže z nej vyplýva, že žalovaný na to, aby odvrátil následky zosplatnenia musí uhradiť dlžnú sumu 75 eur, čo je v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia uzavretej zmluvy, keďže na odvrátenie následkov zosplatnenia postačovalo uhradiť jednu splátku vo výške 25 eur. Formuláciou uvedenej upomienky bol teda žalovaný dlžník uvedený nepochybne do omylu a nemožno ju teda považovať za určitý právny úkon. Vzhľadom k tomu, že v upomienke, ktorú možno považovať za upozornenie pred zosplatnením je súhrn viacerých splátok, hoci je uvedený počiatočný dátum omeškania, nie je podľa názoru súdu z výzvy z 24.07.2022 zrejmé pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky v stanovenej lehote predchodca žalobcu úver zosplatnil. Žalobca v žalobe uvádza, že k zosplatneniu pristúpil pre omeškanie so splátkou splatnou dňa 20.05.2022, avšak uvedené nie je možné z Predžalobnej upomienky – vôbec overiť. To, že má ísť o zosplatnenie pre splátku splatnú 20.05.2022 vyplýva výlučne zo žaloby, a teda táto informácia je adresovaná súdu, jej označenie však absentuje v predmetných výzvach, teda výzve pred zosplatnením – upozornení (Predžalobná upomienka) ako aj v Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 25.08.2022. Vzhľadom k tomu nemožno dospieť k záveru, že táto informácia sa dostala do dispozície spotrebiteľa, najmä ak sa túto informáciu dozvedel až z podanej žaloby. Predložená výzva je teda podľa súdu neurčitý právny úkon a žalobca inú výzvu ako Predžalobnú upomienku z 24.07.2022, ktorú by bolo možné chápať ako výzvu danú veriteľom dlžníkovi v intenciách ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, nepredložil. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že k platnému zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu nedošlo.
44. V tomto konaní žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky, ale veriteľom sa stal až na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd preto skúmal, či žalobca je, resp. nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nároku voči žalovanému. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi vyplýva ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
45. Žalobca tvrdil, že pohľadávku uplatňovanú voči žalovanému v tomto konaní nadobudol na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 17.11.2017 v spojení s Dodatkom č. 7 k uvedenej zmluve z 20.12.2023 od pôvodného veriteľa, ktorým bola Všeobecná úverová banka, a.s. Postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt upravuje vyššie citované § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., v zmysle ktorého spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (splatné splátky), a to za splnenia ešte ďalších predpokladov. Pretože súd ustálil, že do postúpenia pohľadávky na žalobcu nedošlo platne k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, právny predchodca žalobcu – Všeobecná úverová banka, a.s., nebol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku z úveru inému subjektu, postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a bolo žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.
46. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.
47. Zároveň prvoinštančný súd uvádza, že zmena žaloby, a teda ani podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 v spojení s § 140 ods. 2 CSP). Ak teda žalobca v žalobe tvrdil, že žiada zosplatnené splátky poskytnutého úveru, a platné zosplatnenie nepreukázal, žalobcovi nie je možné priznať právo na zaplatenie ku dňu rozhodovania súdu splatných dlžných splátok vrátane príslušenstva vzhľadom na ním tvrdené predčasné zosplatnenie, ku ktorému nedošlo. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. februára 2024 by išlo o prekročenie rámca žalobcom vymedzeného petitu a priznanie plnenia z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. V zmysle zásady „ne ultra petitum“ nemôže súd prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu. Predmetné rozhodnutie prešlo aj kontrolou ústavnosti, keď Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 528/2024 z 2. októbra 2024 ústavnú sťažnosť proti uzneseniu NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. februára 2024 odmietol, pričom v odôvodnení uviedol, že „...Všeobecný súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4MCdo/15/2010 z 27. júla 2011,obdobne I. ÚS 122/2012). Rovnako nedôvodný je aj odkaz sťažovateľky na skutočnosť, že zo samotných skutkových zistení vyplynulo, že pohľadávka z úverovej zmluvy nie je splnená, keďže z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné sporové konanie, vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie dodržania zásady viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe, pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza.“
48. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/145/2011 z 16. novembra 2011, podľa ktorého súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, súd sa ďalšími skutočnosťami v konaní nezaoberal, pretože nemajú pre vec podstatný význam a neboli by spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Pokiaľ ide o zastavujúcu časť konania, rozhodol súd tak, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 25,39 %, keď nepochybne možno dospieť k záveru, že žalovaný zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 93,30 eura (§ 256 ods. 1 CSP), keď uhradil tri splátky po 31,10 eura až po podaní žaloby. Pokiaľ ide o zvyšnú časť, teda časť žaloby, ktorú súd zamietol, v tejto časti je potrebné konštatovať procesný úspech žalovaného v časti o zaplatenie sumy 274,12 eura, čo predstavuje procesný úspech žalovaného 74,61 %(§ 255 ods. 1 CSP). Čistý úspech žalovaného je potom 49,22 % (41,61 – 25,39). Vzhľadom k tomu, že žalovanému v predmetnom konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na nich náhradu nepriznal.
53. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.