Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-6S-68-2021.pdf
PDF · 144.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KE-6S/68/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Radačovský, správca konkurznej podstaty úpadcu RB, Veľké Kapušany s. r. o., so sídlom Zelená 273/36, Veľké Kapušany, IČO: 36 602 809, so sídlom správcu Žriedlová 3, Košice, IČO správcu: 35 553 961, právne zastúpeného: ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 53 540 964, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100805023/2021 zo dňa 11.05.2021 takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) dňa 16.07.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100805023/2021 zo dňa 11.05.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj „správca dane“) č. 101788699/2020 zo dňa 23.11.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol určený rozdiel dane v sume 478 124,47 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.
Administratívne konanie
3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia: 01/2012, 03/2012, 04/2012, 05/2012, 06/2012, 08/2012, 10/2012, 11/2012 a 12/2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 102303469/2019 zo dňa 07.10.2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 08.10.2019. Žalobca podal v určenej lehote vyjadrenie k protokolu.
4. Daňová kontrola bola prerušená na základe rozhodnutia č. 9810401/5/395620/2015 zo dňa 23.02.2015, a to odo dňa 04.03.2015 z dôvodu zaslania žiadosti o MVI správcom dane:
- č. 9810401/5/14144/2015Vaľ zo dňa 08.01.2015 (Maďarsko)
- č. 9810401/5/371030/2015/Vaľ zo dňa 18.02.2015 (Česká republika)
- 9810401/5/376699/2015Vaľ zo dňa 19.02.2015 (Maďarsko)
- č. 9810401/5/380245/2015Vaľ zo dňa 19.02.2015 (Maďarsko)
- č. 9810401/5/240037/2015Vaľ zo dňa 18.02.2015 (Maďarsko)
- č. 9810401/5/370795/2015Vaľ zo dňa 18.02.2015 (Maďarsko)
- č. 9810401/5/369030/2015Vaľ zo dňa 18.02.2015 (Maďarsko)
- č. 9810401/5/14147/2015Vaľ zo dňa 08.01.2015 (Maďarsko)
- č. 9810401/5/365071/2015Vaľ zo dňa 17.02.2015 (Maďarsko)
- č. 9810401/5/364469/2015Vaľ zo dňa 17.02.2015 (Maďarsko)
- č. 9810401/5/364697/2015Vaľ zo dňa 17.02.2015 (Maďarsko)
- č. 9810401/5/360462/2015Vaľ zo dňa 17.02.2015 (Maďarsko)
- č. 9810401/5/387301/2015Vaľ zo dňa 20.02.2015 (Maďarsko)
5. Dňa 13.12.2018 bolo žalobcovi doručené oznámenie o pokračovaní v daňovej kontroly, podľa ktorého dňa 20.11.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
6. Daňová kontrola bola prerušená na základe rozhodnutia správcu dane č. 100014169/2019 zo dňa 03.01.2019 odo dňa 04.01.2019 z dôvodu zaslania žiadosti o MVI správcom dane:
- č. 130000018996 zo dňa 12.12.2018 (Maďarsko)
- č. 130000019017 zo dňa 12.12.2018 (Maďarsko)
- č. 130000019022 zo dňa 12.12.2018 (Maďarsko)
- č. 130000019024 zo dňa 12.12.2018 (Maďarsko)
- č. 130000019025 zo dňa 12.12.2018 (Maďarsko)
7. Správca dane oznámením zo dňa 11.04.2019 žalobcovi oznámil, že dňa 10.04.2019 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
8. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101788699/2020 zo dňa 23.11.2020, ktorým bol určený rozdiel dane v sume 478 124,47 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 (nepriznaný nadmerný odpočet v sume 414 393,75 eur a vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 63 730,72 eur). Správca dane na základe rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že žalobca účelovo uplatňoval oslobodenie od DPH na také spoločnosti, ktoré neboli skutočným príjemcom tovaru, iba na nich došlo k fakturačnému zníženiu jednotkovej ceny pred ďalším fakturačným pohybom, k neodvedeniu DPH a ktoré za tovar fakturovaný s oslobodením od DPH žalobcovi nezasielali platby. Podľa správcu dane zistenia nasvedčujú tomu, že účelom nákupu hutného tovaru žalobcom nebolo vykonávanie hospodárskej činnosti, ale vytváranie umelých podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH maďarskými a slovenskými spoločnosťami v účelovo vytvorených fakturačných reťazcoch so zapojením stratených obchodníkov, ktorí neodviedli DPH (str. 25 prvostupňového rozhodnutia). Z obsahu svedeckých výpovedí vyplynulo, že hutný tovar, ktorý bol expedovaný žalobcom do Maďarska, bol bez opracovania prepravený z Maďarska späť na Slovensko, so zapojením ďalších nastrčených a vysokostratových slovenských obchodníkov (str. 27 prvostupňového rozhodnutia).
9. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane. Rozdiel dane bol žalobcovi určený v dôsledku nepriznania oslobodenia od DPH v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v nadväznosti na § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku a rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13 zo dňa 18.12.2014 z vystavených faktúr pre maďarských odberateľov za marec 2012, konkrétne pre spoločnosti INKURENCIA Kft. , ACÉLKER Kft., METAL XXL Global Kft., TK- Vas Kft. (konkrétne faktúry, ktorých sa týkalo nepriznanie oslobodenia od DPH vo vzťahu k jednotlivým odberateľom sú uvedené na str. 5 a 6 rozhodnutia žalovaného). Vykonaným dokazovaním boli zistené fakturačné reťazce:
- predmet fakturácie plechové tabule a zvitky:
- tretie krajiny › žalobca › INKURENCIA Kft. › Vas – Ferro Kft. › GOLD Ácel Kft. › Steelworktrade Kft.
- A. B.. Steel Košice, s.r.o. › BE Group Logistics CZ s.r.o. › BE Group s.r.o. › žalobca › ACÉLKER Kft. › Vas-Ferro Kft. › Rumex s.r.o.
- U. S. Steel Košice, s.r.o. › BE Group Logistics CZ s.r.o. › BE Group s.r.o. › žalobca › TK-Vas Kft. › Vas- Ferro Kft. › Rumex s.r.o.
- U. S. Steel Košice, s.r.o. › žalobca › TK-Vas Kft. › Vas-Ferro Kft. › Budafér Kft.
- A. B.. Steel Košice, s.r.o. › žalobca › METAL XXL Global Kft. › Komplex-Acél Kft.
- A. B.. Steel Košice, s.r.o. › žalobca › TK-Vas Kft. › Komplex-Acél Kft.
- A. B.. Steel Košice, s.r.o. › BE Group Slovakia s.r.o. › žalobca › ACÉLKER Kft. › Vas-Ferro Kft.
- predmet fakturácie joklovina:
- ThyssenKrupp Ferostav s.r.o. › žalobca › ACÉLKER Kft. › Vas-Ferro Kft. › Dofon Kft. › MVM Ovit Zrt. / C. D..
- OLIVER ACP SPA › žalobca › ACÉLKER Kft. › Vas-Ferro Kft. › Dofon Kft. › MVM Ovit Zrt. / C. D..
- AMD HU (Ferroport Kft.) › žalobca › ACÉLKER Kft. › Vas-Ferro Kft. › Salzgitter Kft. (Ferroport Kft.)
- AcelorMittal Distribution Hungary Kft. › žalobca › TK-Vass Kft. › Vas-Ferro Kft. › Salzgitter Kft. (Ferroport Kft.). Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z množstva dokladov, ktoré získal od maďarskej daňovej správy v súvislosti s preverovaním skladovania tovaru, ako aj z dokladov žalobcu nachádzajúcich sa na OČTK a z výpovedí svedkov vyplynulo, že dodanie a nadobudnutie tovarov sa v zdaňovacích obdobiach roka 2012 uskutočňovalo v rámci popísaných obchodných schém. (i) Dohodnutý dodávateľ dodal hutný tovar žalobcovi, ktorý následne tovar fakturoval na takého maďarského obchodníka, ktorý plnil funkciu Missing Trader Frauds, a ktorý vystavoval faktúry na tento tovar určenému obchodníkovi na pozícii Buffer. (ii) Časť preverovaného tovaru bola naložená v Maďarsku a po vykonanej preprave cez Slovensko (fakturačne bol tovar dodaný žalobcovi), bola v ten istý deň vyložená v Maďarsku, priamo u druhého alebo tretieho odberateľa (t. j. v skutočnosti nešlo o intrakomunitárne dodanie, ale o maďarské vnútroštátne dodávky tovaru). (iii) Žalobca prechodne uskladnil tovar vo vlastnom sklade vo Veľkých Kapušanoch a s niekoľkodňovým alebo mesačným odstupom tento tovar odovzdával inej obchodnej spoločnosti, než ktorej vystavil faktúry s oslobodením od DPH. (iv) V druhej polovici roka 2012 bol hutný tovar expedovaný žalobcom na určený sklad v Maďarsku, pričom žalobca mal k určeným maďarským skladom už v roku 2012 vytvorené zmluvné vzťahy, na základe ktorých mal prístup k informáciám o následnom pohybe tovaru, prípadne dával pokyny skladovacím spoločnostiam na expedovanie tovaru zo skladov. Hutný tovar z takto účelovo vytvoreného fakturačného reťazca bol nasmerovaný na reálnych maďarských odberateľov, alebo pre rumunských odberateľov, alebo bol nasmerovaný späť na Slovensko. Žalovaný poukázal na to, že zo skutkových zistení správcu dane je nepochybné, že žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť o jeho účasti na týchto podvodných reťazcoch. V odôvodnení rozhodnutia (na str. 35) podrobne uviedol všetky skutkové zistenia, ktoré nasvedčovali tejto skutočnosti (personálne prepojenia, neštandardné finančné vzťahy a neštandardnosti v platbách, doklady o uskladnení tovaru v maďarských skladoch, ktoré boli zistené u žalobcu, v poradí prví odberatelia žalobcu nevykonávali reálnu ekonomickú činnosť). Skutočnosť, že žalobca o podvodnom konaní vedel, resp. mal a mohol vedieť podporujú aj zistenia , že žalobca aj v roku 2012 sám inicioval obchodnú činnosť s maďarskými odberateľskými spoločnosťami, v mene ktorých vystupoval E. F., pričom mal vedomosť o tom, že spoločnosti ním zastupované sú rizikové (spoločnosť INKURENCIA Kft. už v roku 2011 za dodaný tovar neplatila), obchodoval s týmito spoločnosťami aj po tom, čo tieto spoločnosti vstúpili do likvidácie, prijímal platby od spoločností, s ktorými nebol v priamom obchodnom vzťahu. Žalovaný uviedol, že správca dane dôsledne analyzoval činnosť jednotlivých spoločností zapojených do zistených fakturačných reťazcov, pričom opodstatnene konštatoval, že žalobca svojim zapojením do týchto obchodných reťazcov umožnil získať daňovú výhodu spoločnostiam na inom stupni reťazca. Rozsiahle zistenia správcu dane poukázali na špecifické postavenie žalobcu, cez ktorého bol fakturačne nasmerovaný tovar do účelových fakturačných reťazcov, v ktorých tak boli vytvorené podmienky na získanie DPH, resp. oslobodenie od DPH vo viacerých členských štátoch (so zapojením tzv. zmiznutých obchodníkov). Tým, že žalobca bol ochotný vystavovať faktúry na nastrčených maďarských obchodníkov, aj keď tovar reálne odovzdával v Maďarsku odlišným obchodníkom, bol prvým rizikovým obchodníkom v preverovaných fakturačných reťazcoch a bez jeho aktívnej účasti vo fakturačných reťazcoch by nedošlo k vytvoreniu umelých podmienok na získanie DPH. Všetky preverované obchodné transakcie boli charakteristické tým, že aj keď hutný tovar existoval, fakturačný tok bol vytvorený tak, aby došlo k uplatneniu práva na odpočet DPH, resp. na oslobodenie od dane určenou spoločnosťou bez toho, aby bola DPH v celom preverovanom reťazci do štátneho rozpočtu odvedená. Žalovaný nepovažoval námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní za dôvodné, pričom ku každej odvolacej námietke sa podrobne vecne vyjadril.
Súdne konanie
10. Podstatné žalobné námietky (body) vymedzil žalobca nasledovne: (i)Prekročenie zákonom obmedzenej dĺžky daňovej kontroly. Namietal, že správca dane v rámci daňovej kontroly využíval prostriedky, ktorými umelo prerušoval daňovú kontrolu. Dožiadania prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (MVI) neboli zo strany správcu dane vypracované kompletne a z tohto dôvodu ich bolo nutné opakovať, pričom údaje správca dane získaval prostredníctvom MVI čiastkovo. Zároveň v rámci výkonu daňovej kontroly správcom dane neboli dodržané zákonné lehoty v rámci MVI (s poukazom na čl. 10 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010). Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí s dôvodnosťou, a teda aj zákonnosťou opakovaných prerušení daňovej kontroly. Poukázal na to, že daňová kontrola trvala takmer päť rokov. Žalovaný sa v súvislosti s týmito odvolacími námietkami „vyhovoril“ na nečinnosť maďarskej finančnej správy, avšak podľa názoru žalobcu následkom takejto nečinnosti je nedôvodnosť prerušenia daňovej kontroly. Nedôvodnosť a neprimeranosť správcom dane zvolených prostriedkov v rámci daňovej kontroly preukazuje aj tá skutočnosť, že rovnaké informácie správca dane už v rámci inštitútu MVI požadoval od maďarskej finančnej správy za roky 2011 a 2013. Správca dane vzhľadom na uvedené vykonával nadbytočné úkony, ktoré v konečnom dôsledku neboli dôvodné. Podľa žalobcu takýmto postupom správcu dane došlo k porušeniu základnej zásady správy daní podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., keďže vec nevybavil správca bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a nepoužil najvhodnejšie prostriedky. Zároveň namietal aj to, že správca dane ako deň prerušenia daňovej kontroly pre MVI uviedol iný deň ako deň odoslania žiadosti o MVI. (ii) Uplynutie lehoty na vyrubenie dane. S poukazom na to, že daňová kontrola a vyrubovacie konanie sú dva rozličné inštitúty zahrnuté pod správu daní, mal žalobca za to, že prerušenie daňovej kontroly správcom dane v zmysle uvedeného nemalo v prejednávanej veci žiaden vplyv na plynutie lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z.. Protokol z daňovej kontroly ako aj napadnuté rozhodnutie správcu dane boli žalobcovi preto doručené po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty vymedzenej v § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Ustanovenie § 61 zákona č. 563/2009 Z. z. nemožno použiť na konanie správcu dane v rámci daňovej kontroly, keďže daňová kontrola nie je daňovým konaním a predmetné ustanovenie sa podľa žalobcu vzťahuje len na daňové konanie. Ak by chcel zákonodarca, aby sa predmetné ustanovenie vzťahovalo aj na daňovú kontrolu, uvedené by muselo byť v zákone č. 563/2009 Z. z. vyslovene zakotvené, ako je to napríklad v § 60 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z., v ktorom sa uvádza, že ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu. Tiež uviedol, že ak sa podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. na prerušenie daňovej kontroly primerane použije § 61 zákona č. 563/2009 Z. z., uvedené znamená, že sa primeraná aplikácia § 61 má uplatniť len v rozsahu daňovej kontroly a neplynutia lehôt na vykonanie daňovej kontroly, vyplývajúc z uvedeného nie v rozsahu daňového konania a neplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň. (iii) Nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly pre chýbajúce zákonné náležitosti. K tejto námietke žalobca uviedol, že správca dane a ani žalovaný sa nevysporiadali s námietkou chýbajúcej náležitosti protokolu, a to označenia sídla Daňového úradu Košice v súlade s daňovým poriadkom, ktorý ako zákonnú náležitosť protokolu neuvádza sídlo pobočky, ale výlučne sídlo daňového úradu. (iv) Nevykonanie dôkazov vo vyrubovacom konaní. Namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkou ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu. Správca dane si nesplnil po doručení vyjadrenia žalobcu k protokolu zákonný imperatív a nevykonal miestne zisťovanie ani dokazovanie. Správca dane sa len nepreskúmateľne obmedzil na tvrdenie, že je pre neho zbytočné vykonať navrhnuté dôkazy. Žalobca uviedol, že u neho prebiehali u rovnakého správcu dane za zdaňovacie obdobia roku 2011 daňové kontroly, v ktorých sa nezistili žiadne pochybenia, pričom správca dane výsledky týchto kontrol žiadnym spôsobom nezohľadnil. Žalobca preto navrhol vykonať pred súdom dokazovanie protokolmi z kontrol za zdaňovacie obdobia roku 2011, ktoré podľa neho preukazujú rozdielnosť postupu správcu dane v obdobných veciach. Podľa žalobcu správca dane porušil ustanovenie § 3 ods. 9 daňového poriadku, keďže pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch vznikli neodôvodnené rozdiely. (v) Nepreukázané tvrdenia žalovaného týkajúce sa údajného podvodného konania. Žalobca v tejto časti svojej žalobnej argumentácie zdôraznil, že sám preukázal existenciu reálneho zdaniteľného plnenia a predložil správcovi dane v rámci daňovej kontroly všetky doklady, ktoré je povinný viesť a mať v držbe, čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno v daňovom konaní. Zdôraznil, že dôkazného bremena správcom dane vo vzťahu k preukázaniu daňového podvodu aj toho, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že dodanie tovaru bolo poznačené podvodným konaním leží na správcovi dane. Správca dane svoje dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal existenciu akéhokoľvek podvodného konania alebo existenciu daňového úniku, ako ani vedomosť či možnosť žalobcu sa dozvedieť o podvodnom konaní.
Zdôraznil, že nemal vedomosť o tom, či jeho odberatelia odvedú alebo neodvedú daň, pričom takáto vedomosť nebola správcom dane preukázaná. Navyše žalobca nemá ani nemal akýkoľvek vplyv na plnenie daňových povinností jeho odberateľmi po uskutočnení plnení. Namietal, že správca dane pripísal na ťarchu žalobcu nesplnenie daňových a účtovných povinností odberateľov, na ktoré žalobca nemá žiaden vplyv. Správca dane ho tak zaťažil preukazovaním negatívnej skutočnosti a inkvizične žiadal od žalobcu, aby preukázal, že sa podvodné konanie nestalo, čo objektívne nie je možné, keďže negatívne skutočnosti nemožno dokazovať. Podľa žalobcu správca dane tvrdí, že maďarská finančná správa voči odberateľom žalobcu vymáha daňové nedoplatky, keďže títo odberatelia daň priznali, avšak zrejme neodviedli a v nadväznosti na to žalobca uviedol, že konaním slovenského správcu dane voči nemu je narušený systém neutrality DPH, keďže z rovnakého zdaniteľného plnenia dvaja intrakomunitárny správcovia dane vymáhajú sumu dane voči dvom subjektom. O nepreukázanosti daňového podvodu a toho, že žalobca vedel alebo mal vedieť o daňovom podvode svedčí podľa žalobcu aj tá skutočnosť, že žiadne podvodné konanie do dnešného dňa nezistili ani slovenské ani maďarské OČTK. Žalobca poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-48/2003 Bond House, C-355/2003 Fulcum Elektronics, C-354/2003 Optigen a v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011 Mahagén a Dávid. Na podporu nejasnej, všeobecnej a nepreskúmateľnej argumentácie správcu dane a žalovaného ohľadom vykonaných dôkazov a ich právneho posúdenia uviedol, že správca dane nemôže vyvodzovať z toho, že žalobca neuplatnil všetky zmluvné oprávnenia voči odberateľom žiadne závery vo veci neuznania nároku na odpočet DPH. Žalobca nemusí a nemusel ani v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov realizovať všetky zmluvné oprávnenia, a aj keby ich realizoval voči odberateľom, uvedené by nemalo žiaden vplyv na jeho právo na odpočet DPH. Ďalej uviedol, že ani skutočnosť, že neuhradené platby za dané zdaniteľné plnenia sa u žalobcu pretavili do pohľadávok, ktoré boli následne postúpené za odplatu, nemá vplyv na jeho právo na odpočet DPH. Zdôraznil, že uzatvorenie dodávateľských zmlúv, zmlúv o postúpení pohľadávok, neplatenie za tovar je úplne bežný jav vyskytujúci sa pri podnikateľskej činnosti, bez vplyvu na odpočet DPH a už vonkoncom podľa žalobcu nepreukazuje tvrdené podvodné konanie a existenciu akéhosi správcom dane vykonštruovaného reťazca. Podľa názoru žalobcu je účelové a neobjektívne, ak správca dane vo všeobecnej rovine uvádza, že nerozumie zmluvným usporiadaniam medzi žalobcom a jeho odberateľmi, keď úhradu dostával formou odplaty za postúpenie pohľadávok, ako aj tvrdenia správcu dane, že žalobca nepredložil vyžiadané doklady, k čomu zdôraznil, že na všetky výzvy reagoval a správca mal k dispozícii po celý čas výkonu kontroly jeho účtovníctvo. (vi) Nepreukázané tvrdenia správcu dane a porušenie § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. (hodnotenie dôkazov).V tejto časti žalobných námietok žalobca namietal, že nedostal v napadnutom rozhodnutí odpovede na ním vznesené námietky v daňovom konaní. Všeobecné konštatovanie správcu o neprehľadnosti zmluvných vzťahov medzi žalobcom a jeho odberateľmi nie je dôkazom o akomkoľvek daňovom podvodnom konaní, len dokazuje dôkaznú núdzu správcu dane. Zdôraznil, že nemal ani nemá v právnom predpise zakotvenú povinnosť spárovať platby za vystavené faktúry. Pokiaľ sa správca dane a žalovaný opakovane odvolávali na charakteristiku odberateľov v Maďarsku, žalobca v tejto súvislosti namietal, že vychádzali len z tvrdenia iného správcu dane z Maďarska a tieto tvrdenia nepredstavujú preukázané zistenia. Správca dane nevykonal ako dôkaz výsledok daňových kontrol v Maďarsku, pričom vôbec nie je zrejmé, či predmetom daňových kontrol u odberateľa žalobcu v Maďarsku boli aj obchody, ktoré boli predmetom daňového konania na Slovensku. Namietal, že správca dane sa odhodlal na výklad zmlúv a z nich vyplývajúcich práv a povinností žalobcu a svoj výklad neprípustne pripísal na ťarchu žalobcu, keď na základe svojho výkladu zmlúv v časti dohodnutých zmluvných pokút tvrdil, že žalobca mal uplatňovať voči svojim partnerom zabezpečovacie prostriedky. Namietal, že vysvetlenie pojmov uvádzané správcom dane nemá žiadnu logiku, tieto vysvetlenia nemajú žiadne opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní, keď správca dane svojvoľne uvádzal, ktorá spoločnosť je silná, ktorá slabá a ktorá je missing trader, z čoho potom vyvodil svojvoľné závery. Z napadnutého rozhodnutia v podstate nie je zrejmé, čo je dôvodom na samotné neuznanie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane založil svoje rozhodnutie len na svojich domnienkach a na tvrdeniach iného správcu dane. (vii) Tvrdenia žalovaného a správcu dane (o tom, že žalobca nepostupoval s náležitou obozretnosťou) nie sú v súlade so skutočnosťou. Žalobca označil tvrdenie správcu dane o nepostupovaní žalobcu s náležitou obozretnosťou za nepravdivé. Na ústnom pojednávaní, na ktorom boli prerokované pripomienky žalobcu k protokolu uviedol, že si v roku 2012 overil svojich odberateľov vo verejne dostupných registroch a overil aj existenciu registrácii odberateľov ako platcov DPH. V roku 2012 nemal ani jeden z odberateľov vo verejne dostupných registroch negatívny záznam o neplnení povinností voči finančnej správe, alebo voči štátu. Správca dane ani žalovaný na tieto tvrdenia žalobcu nijako v napadnutom rozhodnutí nereagovali, keďže správca dane ani žalovaný nemajú jediný dôkaz o tom, aby odberatelia žalobcu mali v roku 2012 akýkoľvek negatívny zápis vo verejne dostupných registroch.
Napokon samotný správca dane ako aj žalovaný zistili, že žalobcovi boli pohľadávky titulom dodania tovaru uhradené, a to aj prostredníctvom faktoringovej spoločnosti Slovenskej sporiteľne a. s.. Vzhľadom na uvedené neexistoval v roku 2012 jediný dôvod podozrievania odberateľov žalobcu ako ani akýkoľvek dôvod nadobudnutia vedomosti o akomsi správcom dane tvrdenom „podvodnom reťazci". Správca dane sa k týmto námietkam žalobcu, ktoré boli prednesené na poslednom pojednávaní nevyjadril vôbec, ale nepreskúmateľne uzatvoril, že si žalobca neoveril svojich odberateľov.
11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadne nedodržania lehoty daňovej kontroly žalovaný zdôraznil, že správca dane bol oprávnený v rámci MVI pre konkrétne zdaňovacie obdobie požadovať informácie a to bez ohľadu na to, či v inom konaní bola zasielaná žiadosť o MVI týkajúca sa zdaniteľných obchodov žalobcu aj v iných zdaňovacích obdobiach rokov 2011 a 2013 s dodatkom, že ak by správca dane žiadal v rámci MVI preveriť totožné skutočnosti, tak zahraničná daňová správa by takú žiadosť správcu dane zamietla, čo sa však v tomto prípade nestalo; žiadosťami o MVI boli správcom dane preverované skutočnosti rozhodné vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam roku 2012 a nie k zdaňovacím obdobiam v iných rokoch. Žalovaný nad rámec svojej argumentácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/46/2015 z 27.07.2016. V ďalšom žalovaný zdôraznil, že sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný sa s jeho odvolacími námietkami nevysporiadal, práve naopak žalovaný sa podrobne a náležite v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a svoje závery v súvislosti s nimi vo svojom vyjadrení zopakoval. K tvrdeniu žalobcu, že je jeho zmluvnou možnosťou a nie povinnosťou vystavovať zálohové faktúry, žalovaný uviedol, že žalobca síce nebol povinný vyžadovať od odberateľov platby ešte pred samotným dodaním tovaru, a ani vyhotovovať faktúry za platby vopred, avšak takýmto postupom sa vystavil riziku, že mu za dodaný tovar zahraničný odberateľ nezaplatí, vzhľadom k čomu, bolo konanie žalobcu nelogické a postrádajúce obozretný prístup, keďže konateľom maďarských odberateľských spoločností INKURENCIA Kft. a G. H.. bol E. F., s ktorými žalobca obchodoval už v roku 2011 a ktoré spoločnosti žalobcovi za fakturovaný tovar už v tomto roku neplatili. Žalobca teda nielenže neukončil obchodnú spoluprácu so spoločnosťou, ktorá mu za dodaný tovar nezaplatila, ale navyše jej navyšoval objemy dodaného tovaru, takže uvedený postup žalobcu jednoznačne preukazuje, že v styku s maďarskými odberateľmi nekonal dostatočne obozretne, pretože aj požadovaním zaplatenia za tovar vopred by eliminoval riziko vyplývajúce z obchodovania. Zistenia o premazávaní údajov a o tom, že žalobca dával pokyny na presun tovaru, vyplynuli z dokladov, ktoré boli zadržané OČTK. Žalovaný zopakoval, že na ťarchu žalobcu nepripísal dôkaznú núdzu v spoločnostiach, ktoré so žalobcom obchodovali, len na základe výsledkov rozsiahleho dokazovania preukázal, že žalobca sa zúčastnil obchodov v takých dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, ktoré boli vytvorené za účelom získania daňového zvýhodnenia na inom stupni reťazca a žalobca o tom preukázateľne mohol vedieť. Zopakoval, že so všetkými námietkami prednesenými žalobcom sa správca dane podrobne vysporiadal na ústnom pojednávaní. Žalovaný identicky, ako už aj vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že v danom prípade správca dane nespochybnil dodanie tovaru, ani jeho prepravu, ale spochybnil účelovosť fakturačných reťazcov, ktoré vyhodnotil ako podvodné. Ohľadne vyjadrenia k ďalším žalobným námietkam žalobcu, žalovaný zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v napadnutom rozhodnutí. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Žalobca v replike zotrval na žalobných námietkach uvedených v správnej žalobe, pričom namietal, že žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe relevantným spôsobom k týmto námietkam nevyjadril.
13. Žalovanému bola replika žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 10.11.2021. Žalovaný dupliku nepodal.
14. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP, nakoľko žalobca a žalovaný podaním zo dňa 20.12.2021 súhlasili v rozhodnutím bez nariadenia pojednávania) vyhlásil dňa 16.06.2026 rozsudok, ktorým žalobu zamietol a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
Právne východiská
15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
16. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
17. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
18. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.
19. Podľa § 43 ods. 1písm. a), písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
20. Podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
21. Podľa § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
22. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.
23. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
Právne posúdenie veci správnym súdom
24. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba
bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
25. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 478 124,47 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 (nepriznaný nadmerný odpočet v sume 414 393,75 eur a vyrubená daň v sume 63 730,72 eur). Dôvodom bolo nepriznanie odpočtu DPH z intrakomunitárnych dodávok tovaru do zahraničia (Maďarsko) z dôvodu účasti žalobcu v obchodných reťazcoch poznačených daňovým podvodom, o ktorej žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť.
26. Súd vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 140 SSP uvádza, že vo veci toho istého žalobcu, bolo v totožnej veci rozhodnuté Správnym súdom v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. KE-8S/123/2021 rozsudkom zo dňa 29.10.2025. Predmetom súdneho prieskumu v označenej totožnej veci bolo rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100810922/2021 z 12.05.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce č. 101788656/2020 z 23.11.2020, vo veci určenia žalobcovi rozdielu na dani z pridanej hodnoty sume 159 979,73 Eur (pozostávajúci zo správcom dane neuznaným nadmerným odpočtom v sume 55 536,33 Eur a správcom dane vo vyrubovacom konaní zistenou daňou v sume 104 443,40 Eur) za zdaňovacie obdobie jún 2012. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane) vychádzali z jednej daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobia roka 2012. V oboch prípadoch žalobcovi nebolo priznané právo na oslobodenie od dane z intrakomunitárnych dodávok tovarov maďarským spoločnostiam ACÉKER Kft. a INKURENCIA Kft.. Aj keď v tu prejednávanej veci okrem dvoch uvedených maďarských odberateľov sa jednalo aj o dodanie tovarov aj ďalším maďarským odberateľom, a to METAL XXL Global Kft., TK-Vas Kft., súd je toho názoru, že právne posúdenie veci a závery rozsudku sp. zn. KE-8S/123/2021 zo dňa 29.10.2025 sú plne aplikovateľné aj na tu prejednávanú vec, a to z dôvodu totožnosti žalobných námietok žalobcu v oboch uvedených konaniach, ako aj z dôvodu, že daňové orgány odôvodnili nepriznanie práva na oslobodenie od dane z intrakomunitárnych dodávok tovaru v oboch zdaňovacích obdobiach rovnako, a to účasťou žalobcu na daňovom podvode.
27. Čo sa týka žalobných námietok procesného charakteru (i) až (iii) súd v plnom rozsahu odkazuje na rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/123/2021 zo dňa 29.10.2025, a to predovšetkým body 28. až 37, body 57. až 61. a body 62. až 65.
28. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa nevykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní (iv) súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca v správnej žalobe neoznačil konkrétne, ktoré dôkazy navrhol vykonať vo vyrubovacom konaní. Rovnako je nevyhnutné konštatovať, že neuviedol ani, akým spôsobom by mali prispieť k uneseniu jeho dôkazného bremena v daňovom konaní, teda vyvráteniu zistení správcu dane. Nakoľko správny súd nie je v zásade súdom „skutkovým“, základným predpokladom úspechu v konaní pred ním je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 2/2020 zo dňa 29. septembra 2021, v ktorom tento uviedol: „19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).“ Správny súd tak napadnuté rozhodnutie podrobil súdnemu prieskumu výlučne v rozsahu žalobných námietok tak, ako boli uplatnené žalobcom. Žalobná námietka bola formulovaná všeobecne, žalobca uvádzal iba to, že žalovaný a správca dane nenaplnili zákonný imperatív a nevykonali ním navrhnuté dokazovanie ani miestne zisťovanie, pričom s odvolacou námietkou ohľadne nevykonania ním navrhnutého dokazovania
sa žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal. Súd z obsahu napadnutého rozhodnutia (str. 39) zistil, že žalovaný sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal tak, že poukázal na to, že žalobca v podanom odvolaní nekonkretizoval, aké skutočnosti považoval za nedostatočne zistené, ani to u akého subjektu požaduje vykonanie miestneho zisťovania. Vzhľadom k obsahu odvolacej námietky žalobcu, ktorá bola formulovaná obdobne, ako žalobná námietka, súd vzhľadom na všeobecnosť týchto námietok dospel k záveru, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s touto námietkou dostatočným spôsobom, keď poukázal na jej všeobecný charakter, a teda nejasnosť aké skutočnosti by mali byť žalobcom navrhovanými dôkazmi (ktoré navyše neboli dostatočne konkrétnym spôsobom označené) preukázané, majúc na zreteli doposiaľ vykonané dokazovanie a správcom dane zistený a preukázaný skutkový stav. Vychádzajúc z uvedeného súd nepovažoval túto žalobnú námietku za dôvodnú.
29. K námietke žalobcu, ktorá sa týkala rozdielneho postupu správcu dane v zdaňovacích obdobiach rokov 2011 a 2012, súd v prvom rade uvádza, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že za všetky zdaňovacie obdobia roka 2011 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane. Súd k tejto námietke navyše uvádza, že zásadu týkajúcu sa rozhodovania v skutkovo zhodných veciach zakotvenú v § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. nemožno interpretovať tak, ako to prezentuje žalobca v správnej žalobe. Rozhodovanie správcu dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach pre DPH vychádza vždy zo skutkových zistení týkajúcich sa toho ktorého zdaňovacieho obdobia, teda nie je možné hovoriť o skutkovo zhodnej veci. Súd na základe uvedeného nepovažoval ani túto žalobnú námietku za dôvodnú.
30. Vo vzťahu k žalobným námietkam, ktoré smerovali proti záverom žalovaného o vedomej účasti žalobcu na reťazcoch spojených s daňovým podvodom (v) až (vii), v ktorých žalobca spochybňoval jednak unesenie dôkazného bremena správcom dane v otázke preukázania daňového podvodu, ako aj naplnenie subjektívnej stránky na strane žalobcu, teda že o svojej účasti na obchodoch poznačených daňovým podvodom vedel, resp. vedieť mal a mohol. V tejto súvislosti namietal spôsob akým boli vyhodnotené jednotlivé skutkové zistenia týkajúce sa správcom dane a žalovaným označených obchodných reťazcov, či už v otázke personálnych prepojení spoločností, spôsobu akým bolo vykonávané obchodovanie, spôsobu, akým žalobca evidoval platby, ako aj interpretáciu zmluvných vzťahov žalobcu s jeho obchodnými partnermi (zahŕňajúc spôsob úhrady za dodanie tovaru, postupovanie pohľadávok, či neaplikovanie zmluvne dohodnutých zabezpečovacích inštitútov voči odberateľom, ktorí za dodanie tovaru pravidelne neplatili, resp. pokračovanie v obchodovaní a navyšovanie objemu dodávaného tovaru aj napriek tejto skutočnosti). K uvedeným žalobným bodom súd odkazuje na rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/123/2021 zo dňa 29.10.2025, predovšetkým v bodoch 40. a 41., 43. až 47., 49. až 56. Závery správneho súdu uvedené v odkazovanom rozsudku sú v plnom rozsahu aplikovateľné aj na tu prejednávanú vec, nakoľko závery správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí a následne aj žalovaného v napadnutom rozhodnutí sú zhodné. Zároveň aj žalobné námietky žalobcu uvedené vyššie, sa zhodujú s námietkami uvedenými v konaní KE-8S/123/2021. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v tu prejednávanej veci sa jednalo o širší okruh maďarských dodávateľských spoločností a zároveň aj niektoré správnymi orgánmi popísané obchodné reťazce boli iné. Žalobca v správnej žalobe neuvádzal žalobné námietky, ktoré by cielili na konkrétne skutkové zistenia voči jednotlivým odberateľom, či voči popísaným obchodným reťazcom, a teda odpovede, ktoré poskytol Správny súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. KE-8S/123/2021 zo dňa 29.10.2025 sú v plnom rozsahu aplikovateľné aj na žalobné námietky v tomto konaní.
31. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) [nález Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39]. Správny súd v tomto rozsudku odpovedal na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul.
32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
33. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov nepriznal (a contrario § 167 SSP). Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné náhradu trov konania od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP].
Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).