Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/1/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda v spore žalobcov: 1/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX J., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX J., právne zastúpení JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava 811 06, IČO: 00 686 930, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 229 zo dňa 22.9.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. P r i z n á v a žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: „I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, č.: XXXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, je bezúročný a bez poplatkov. II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka, uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, č.: XXXXXXXXXX, zo dňa 31.5.2018, uvedenú v čl. III. Splácanie úveru, v bode 10., v znení: „ V prípade, ak sa z Úveru spláca pohľadávka tretej osoby, tak je Dlžník povinný najneskôr do 2 kalendárnych mesiacov, ak sa z Úveru spláca kreditná karta najneskôr do 4 kalendárnych mesiacov, odo dňa poskytnutia Úveru predložiť Veriteľovi doklad preukazujúci splnenie účelu Úveru, t.j. doklad o splatení pohľadávky tretej osoby (kvitanciu). Splatením nesplatených záväzkov Dlžníka sa rozumie zánik pohľadávky tretej osoby alebo Veriteľa voči Dlžníkovi vo výške nesplatených záväzkov Dlžníka, uvedených v čl. I. Zmluvy. Čiastočné splatenie alebo splatenie nesplatených záväzkov Dlžníka po lehote sa považuje za nesplnenie účelu Úveru. Veriteľ a Dlžník sa zároveň dohodli, že v prípade nesplnenia účelu Úveru alebo nesplnenia povinnosti preukázať splnenie účelu Úveru v zmysle tohto bodu Zmluvy sa výška úrokovej sadzby dohodnutá v čl. I Zmluvy zvyšuje o 5% p. a. Dlžník je povinný platiť Veriteľovi úrok v novej výške od najbližšej nasledujúcej Splátky po márnom uplynutí lehoty na preukázanie splnenia účelu Úveru.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, č.: XXXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, uvedenú v čl. V. Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán, v bode 2., v znení: „ Dlžník sa zaväzuje bezodkladne písomne oznámiť Veriteľovi zmeny, ktoré môžu ovplyvniť splácanie alebo zabezpečenie pohľadávky Veriteľa, a ktoré sa týkajú jeho majetkovej, resp. príjmovej situácie a zmeny adresy a iných osobných údajov Dlžníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, č.: XXXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, uvedenú v čl. V. Ostatné práva

a povinnosti zmluvných strán, v bode 4., v znení: „V prípade, ak Dlžník v žiadosti o poskytnutie Úveru prehlásil, že nie je vo vzťahu k Veriteľovi osobou, ktorá má osobitný vzťah k Veriteľovi v zmysle zákona o bankách (ďalej len „osobitný vzťah“) (ďalej len „Prehlásenie“) a toto Prehlásenie by sa neskôr preukázalo ako nepravdivé, tak dlžná sumu poskytnutá Dlžníkovi podľa Zmluvy sa stáva v zmysle zákona o bankách okamžite splatnou vrátane úrokov za celú dobu Úveru, a to ku dňu, keď sa Veriteľ dozvie o nepravdivosti údajov poskytnutých Dlžníkom. V prípade, ak Dlžník v žiadosti o poskytnutie Úveru prehlásil, že je vo vzťahu k Veriteľovi osobou, ktorá má osobitný vzťah k Veriteľovi, Veriteľ poskytuje Dlžníkovi Úver na základe splnenia podmienok podľa zákona o bankách. Dlžník zároveň prehlasuje, že ku dňu podpisu Zmluvy sa nezmenili nijaké skutočnosti, ktoré uviedol v žiadosti o poskytnutie Úveru.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. V časti o určenie, že je úver bezúročný a bez poplatkov majú žalobcovia v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. VI. V časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok majú žalobcovia v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“ V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že poskytnutý úver na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej tiež „Zmluva“) je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň sa domáhali určenia neprijateľnosti 3 zmluvných podmienok uvedených v Zmluve v čl. III Splácanie úveru, v bode 10; v čl. V Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán, v bode 2 a v bode 4. Súd vec právne posúdil podľa ust. , , , , , , , , , a , , , , , , ,, , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo „ZoSÚ“), ust. až 4, ods. 1 až 5, ods. 1, , , , ust. , (ďalej len „“). Žalobcovia uzatvorili ako dlžníci so žalovaným ako veriteľom dňa 31.05.2018 Zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcom úver vo výške 19 150 Eur. Výška úrokovej sadzby bola uvedená 9 % ročne, výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) 10,10 % a výška odplaty 9,4 %. Dátum prvej splátky bol určený na 15.06.2018 s možnosťou jej zmeny v zmysle čl. III bod 4 zmluvy. Dátum poslednej splátky bol určený na 15.05.2026 s možnosťou jej zmeny v zmysle č. III bod 4 zmluvy. Doba trvania úverovej zmluvy bola dohodnutá do úplného vysporiadania záväzkov zo zmluvy. Žalobcovia mali úver splácať v pravidelných 96 mesačných splátkach vo výške 281,79 eur, pričom výška poslednej splátky úveru je uvedená v čl. III bod 4 zmluvy. Výška celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť, predstavovala 27 051,84 eur. Súd prvej inštancie po zistení skutkového stavu a právnom posúdení veci dospel k záveru, že Zmluva neobsahuje predpoklady pre výpočet RPMN a to s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 677/23 v zmysle ZoSÚ, a stotožňujúc predpoklady pre výpočet RPMN s inými povinnými náležitosťami zmluvy (výška úveru, splátka, interval, počet a termíny splátok, úroková sadzba). Rozloženie údajov o výške úveru, splátke, intervale, počte a termíne splátok, úrokovej sadzbe do jednotlivých článkov zmluvy na splnenie povinnosti uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov podľa názoru súdu nepostačuje. Z tohto dôvodu nastáva zo zákona fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa ZoSÚ. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce z ust. zákona ZoSÚ, keď vôbec neskúmal skutočné výdavky žalobcov. Žalovaný si na základe získaných informácií (len z úverového registra) nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcov, pretože nepostupoval dostatočne, keď nekriticky vychádzal len zo sumy životného minima bez náležitého zistenia skutočných výdavkov žalobcov. Keďže súd považoval porušenie povinnosti žalovaného v intenzite hrubého porušenia povinnosti v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalobcov splácať úver, úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov aj na základe ust. ZoSÚ. V Zmluve je podľa názoru súdu nejasne a netransparentne vyjadrené to, s akými nákladmi sa vôbec rátalo pri výpočte RPMN, a to z dôvodu nejasnosti o dobrovoľnosti uzavretia poistenia. Súd mal pochybnosť aj o správnosti celkovej čiastky, ktorú musia žalobcovia ako spotrebitelia podľa Zmluvy zaplatiť, a to z kvôli nejasne uvedenej výške poslednej splátky. K jednotlivým zmluvným podmienkam, ktorých určenia neprijateľnosti sa žalobcovia domáhali, súd uviedol, že napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia.

Zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku II. rozsudku súd vyhodnotil ako neprijateľnú z dôvodu, že z uvedeného zmluvného dojednania je zrejmé, že žalovaný má právo odpísať peňažné prostriedky v aktuálnej výške nesplatených záväzkov žalobcov, či už vo vzťahu k žalovanému alebo aj k tretej osobe tak, aby došlo k úhrade nesplatených záväzkov žalobcov v zmysle Zmluvy. Nemôže byť teda pochýb o tom, že o úhrade nesplatených záväzkov, ktoré refinancujú žalobcovia ako dlžníci prostredníctvom predmetného úveru, má žalovaný vedomosť a dokonca to aj priamo realizuje. Ak aj napriek tomu vyžaduje žalovaný od žalobcov povinnosť predložiť o uvedenej skutočnosti doklad preukazujúci splnenie účelu pod následkom sankcie (zvýšenie úrokovej sadzby) ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly podľa . Neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku III. rozsudku súd videl v tom, že uvedená zmluvná podmienka je nejasná a neurčitá, nakoľko jej široký záber do osobnej a ekonomickej oblasti spotrebiteľa jasne nedefinuje situácie, na ktoré sa povinnosť spotrebiteľa vzťahuje. Zmluvná podmienka uvedená v výroku IV. rozsudku je podľa názoru súdu prvej inštancie neprijateľná z dôvodu, že spotrebiteľ je vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej zmluvnej podmienke spočívajúcej v používaní komplikovaných a sofistikovaných termínov, ktorá ju robí nepochopiteľnou pre spotrebiteľa, a to pod sankciou okamžitého zosplatnenia úveru. Súd poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. z 19.9.2024 a sp. zn. z 4.4.2024, ako aj na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. z 24.10.2022. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a nezistiac dôvody pre aplikáciu . Žalobcovia boli úspešní tak v časti o určenie, že je úver bezúročný a bez poplatkov, ako aj v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v každej časti voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. , a namietajúc najmä to, že súd prvej inštancie nesprávne stotožnil predpoklady pre výpočet RPMN s hodnotami ako sú výška úveru, poplatky, dátum čerpania. Poukázal na body 53 až 58 rozsudku Súdneho dvora vo veci C-677/23 s tým, že z citovaných bodov vyplýva, že SDEÚ pod predpokladmi na výpočet RPMN podľa , článku 5 ods. 1 písm. g) aj Smernice o spotrebiteľských úveroch rozumie práve predpoklady uvedené v až 5 a v časti II prílohy I, teda iba tie vstupy do matematickej rovnice na výpočet RPMN, ktoré nie sú v čase poskytovania informácie o RPMN známe (domnienky, prezumpcie). Žalovaný namietal tiež nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu k celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nesúhlasil tiež so záverom o hrubom porušení povinnosti posúdiť bonitu. V spise sú založené overené príjmy oboch žalobcov, záväzky z úverových registrov, ako aj výpočty DTI/DSTI a stresové splátky. Takáto dôkazná situácia vylučuje „hrubé“ porušenie. Účel dojednania zmluvnej podmienky v čl. III bod 10 je podľa žalovaného legitímny: preukázanie naplnenia účelu a prevencia zneužitia prostriedkov. Oznamovacia povinnosť upravená v čl. V bod 2 je formulovaná kumulatívne (len zmeny, ktoré môžu ovplyvniť splácanie alebo zabezpečenie pohľadávky); nejde o neobmedzený zásah do súkromia. Klauzula uvedená v bode V bod 4 (osobitný vzťah k banke) reflektuje zákonný režim podľa zákona o bankách a s ním spojené následky. Odkaz na zákon zvyšuje predvídateľnosť; označiť ustanovenie za neprijateľné bez riadneho testu transparentnosti (v celom zmluvnom a predzmluvnom kontexte) je predčasné. Žalovaný má za to, že súd sa nevysporiadal s kľúčovými námietkami a nevykonal navrhnuté dôkazy. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobcovia s podaným odvolaním nesúhlasili. Majú za to, že pre tú ktorú konkrétnu zmluvu, v zmysle smernice a v zmysle rozsudku SD EÚ, zmluva obsahuje predpoklady použité na výpočet RPMN len vtedy, ak sú tieto predpoklady v zmluve uvedené ich slovným pomenovaním, so súčasným priradením ich číselnej hodnoty k týmto pomenovaniam, teda tak, aby ich spotrebiteľ nehľadal skúmaním obsahu zmluvy, ani čo sa týka ich slovného vyjadrenia, ani čo sa týka ich číselného vyjadrenia. Vo vzťahu ku skúmaniu bonity žalobcovia zdôraznili, že v preskúmavanom prípade žalovaný výdavky úplne odignoroval, resp. dokonca ani nezisťoval, čím postupoval priamo contra legem. S poukazom na uvedené argumenty žalobcovia navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcov uviedol, že žalobcovia sa nevyjadrili k obsahu jeho odvolania. Podľa názoru žalovaného žalobca používa už formulárové vyjadrenie vo vzťahu k prieskumu schopnosti

spotrebiteľa splácať úver, ktoré spoločne s napadnutým rozhodnutím akoby už ani nemalo ambíciu posudzovať konkrétne kroky žalovaného vykonané za týmto účelom.

5. Odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

7. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že úver poskytnutý žalobcom je bezúročný a bez poplatkov, a to najmä z dôvodu absencie predpokladov pre výpočet RPMN podľa ust. § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ a z dôvodu hrubého porušenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ.

8. Ťažisko odvolacej argumentácie žalovaného vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie predpokladov pre výpočet RPMN spočíva v tom, čo vlastne predpoklady pre výpočet RPMN predstavujú. Žalovaný má za to, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora C - 677/23 sú predpoklady pre výpočet RPMN definované v článku 19 ods. 3 až 5 a v časti II prílohe I Smernice 2008/48.

9. Podľa ust. § 19 ods. 1 ZoSÚ, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Podľa ust. § 19 ods. 2 ZoSÚ, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Podľa ust. § 19 ods. 3 ZoSÚ, pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 19 ods. 4 ZoSÚ, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 19 ods. 5 ZoSÚ, ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2. Podľa čl. 19 bod , pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o úvere. Podľa čl. 19 bod , ročná percentuálna miera nákladov, ktorá sa na ročnom základe rovná aktuálnej hodnote všetkých záväzkov (čerpania, splátky a poplatky), budúcich alebo súčasných,

na ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ, sa vypočíta na základe matematického vzorca uvedeného v prílohe I časti I . Podľa čl. 19 bod , na účel výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa určia celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo služieb bez ohľadu na to, či sa transakcia vykoná v hotovosti, alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpanie, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpanie a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Podľa čl. 19 bod , v prípade zmlúv o úvere s doložkami, ktoré umožňujú zmeny úrokovej sadzby úveru, a v prípade potreby poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú stanoviť v čase výpočtu, sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov vychádza z predpokladu, že úroková sadzba úveru a ostatné poplatky zostanú fixné vo vzťahu k pôvodnej úrovni a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o úvere. Podľa čl. 19 bod , v prípade potreby sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov môžu použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe I. Ak predpoklady uvedené v tomto článku a v časti II prílohy I na jednotný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov nestačia alebo už nie sú prispôsobené obchodnej situácii na trhu, Komisia môže určiť na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov nevyhnutné dodatočné predpoklady alebo upraviť existujúce predpoklady. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 2

10. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom z 23.01.2025 vo veci C-677/23 rozhodol, že.: „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“ V tomto smere treba vychádzať z článku 19 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, podľa ktorého ročná percentuálna miera nákladov, ktorá sa na ročnom základe rovná aktuálnej hodnote všetkých záväzkov (čerpania, splátky a poplatky), budúcich alebo súčasných, na ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ, sa vypočíta na základe matematického vzorca uvedeného v prílohe I., časti I. Podľa odseku 2 článku 19 tejto smernice, na účel výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa určia celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o úvere a iných poplatkov, okrem kúpnej ceny, ktorú je povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo služieb bez ohľadu na to, či sa transakcia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpanie, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpanie a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Pokiaľ ide o slovenské právo, predpoklady pre výpočet RPMN sú súčasťou údajov, ktoré sa komponujú do vzorca pre výpočet RPMN a tento vzorec - tzv. základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej, je uvedená v prílohe č. 2 ZoSÚ. Vychádzajúc z týchto zdrojov treba konštatovať, že do výpočtu RPMN sú zahrnuté všetky náklady spojené s úverom, ďalej výška úveru, ktorý sa poskytne, doba splácania úveru, náklady spojené s poskytnutím úveru (ako napríklad spracovateľský poplatok, poistenie), výška mesačných splátok, úroková sadzba, ako aj poplatky spojené s úverom, a to buď jednorazové poplatky, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť na začiatku alebo v priebehu úverového vzťahu, alebo pravidelné poplatky, ktoré spotrebiteľ platí mesačne spolu so splátkou úveru alebo v akejkoľvek inej periodicite, teda napríklad poistenie úveru. Tieto údaje však predmetná zmluva o úvere, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá, neobsahuje v pre spotrebiteľa zrozumiteľnej, transparentnej a jasne označenej podobe. Súdny dvor v rozsudku C

- 677/23 v bode 63 uviedol, že: „Vzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe

prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje.“ Úverová zmluva síce obsahuje údaje o výške úveru, úrokovej sadzbe, dobe splácania úveru a pod., avšak tieto nie sú zreteľne označené ako predpoklady použité na výpočet RPMN v zmysle požiadaviek citovaného rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedený záver Súdneho dvora Európskej únie sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom smere, že úverová zmluva neobsahuje presné označenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN.

11. K námietkam žalovaného, že predpoklady použité na výpočet RPMN je možné posudzovať výlučne podľa ustanovení § 19 ods. 3 až 5 a časti II. prílohy č. 2 ZoSÚ a článku 19 ods. 3 a 4 a časti II prílohy I Smernice č. 2008/48/ES odvolací súd dáva do pozornosti, že z bodu 25 rozhodnutia Súdneho dvora C - 677/23 je zrejmé, že vnútroštátny súd v otázke, ktorú predložil Súdnemu dvoru spája predpoklady na výpočet RPMN s inými povinnými náležitosťami zmluvy. V bode 45 uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 12.10.2023, ktorým bola vec predložená Súdnemu dvoru, krajský súd uvádza: „Zo znenia článku 10 ods. je zrejmé, že smernica vyžaduje, aby úverová zmluva obsahovala predpoklady na výpočet RPMN [písm. g)], a to napriek tomu, že v rovnakom článku 10 ods. 2 sa jednotlivé predpoklady vyžadujú aj osobitne, napríklad výška úveru [písm. d)], výška, počet splátok a frekvencia splátok [písm. h)], poplatky [písm. k)]. V tejto súvislosti vzniká otázka, z akého dôvodu smernica vyžaduje popri RPMN aj uvedenie všetkých predpokladov pre výpočet RPMN, ak sú všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN vyžadované osobitne ako povinné náležitosti úverovej zmluvy.“ Ak teda Súdny dvor rozhodol, že „článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy“, odpovedal tak na otázku v takom znení, ktoré predpoklady pre výpočet RPMN spája s jednotlivými povinnými náležitosťami úverovej zmluvy.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti analogicky poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo vyššie uvedenej veci č.k. -547 zo dňa 27.02.2025, v spore spotrebiteľa proti obchodníkovi, v ktorom krajský súd vo výroku II. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tak, že určuje, že úver poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere z 29.10.2014 je bezúročný a bez poplatkov. Krajský súd svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti v danom spore založil na právnom závere, že formulácia predpokladov pre výpočet RPMN v znení: ,,Úver bol poskytnutý okamžite, v plnej výške, dlžník si bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v úverovej zmluve, úroková sadzba platí až do skončenia úverového vzťahu“ (teda, v obdobnom znení, ako je uvedená v Zmluve v prejednávanom spore) v spotrebiteľskej zmluve nespĺňa požiadavky vo vzťahu k povinnosti zakotvenej v § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v znení platnom ku dňu zavretia predmetnej úverovej zmluvy, a to v podobe uvedenia všetkých predpokladov použitých pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Z odôvodnenia daného rozsudku: ,,89. V tomto smere treba vychádzať z článku 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, podľa ktorého (ods. 1) ročná percentuálna miera nákladov, ktorá sa na ročnom základe rovná aktuálnej hodnote všetkých záväzkov (čerpania, splátky a poplatky), budúcich alebo súčasných, na ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ, sa vypočíta na základe matematického vzorca uvedeného v prílohe I., časti I. Podľa ods. 2 článku 19 tejto smernice, na účel výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa určia celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o úvere a iných poplatkov, okrem kúpnej ceny, ktorú je povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo služieb bez ohľadu na to, či sa transakcia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpanie, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpanie a ostatné náklady. 90. Pokiaľ ide o slovenské právo, treba konštatovať, že predpoklady pre výpočet RPMN sú súčasťou údajov, ktoré sa komponujú do vzorca pre výpočet RPMN a tento vzorec - tzv. základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej, je uvedená v prílohe č. 2 91. Vychádzajúc z týchto zdrojov treba konštatovať, že do výpočtu RPMN sú zahrnuté všetky náklady spojené s úverom, teda výška úveru, ktorý poskytne, doba splácania úveru, náklady spojené s poskytnutím úveru (ako napríklad spracovateľský poplatok, poistenie), výška mesačných splátok, úroková sadzba, ako aj poplatky spojené s úverom, a to buď jednorazové poplatky, ktoré spotrebiteľ musí

zaplatiť na začiatku alebo v priebehu úverového vzťahu, alebo pravidelné poplatky, ktoré spotrebiteľ platí mesačne spolu so splátkou úveru alebo v akejkoľvek inej periodicite, teda napríklad poistenie úveru. 92. Tieto údaje však predmetná zmluva o úvere, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá, neobsahuje v pre spotrebiteľa zrozumiteľnej, transparentnej a jasne označenej podobe, pričom v časti I, I. Základné podmienky - predpoklady použité na výpočet RPMN, o ktorú sa oprel pri odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, uvádza zmluva len všeobecné rámcové okolnosti týkajúce sa toho, že dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v úverovej zmluve, pričom dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platí až do skončenia úverového vzťahu za predpokladu, že dlžník počas celého obdobia trvania úverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uvedené vo zverejnení. 93. Tieto údaje však v zmysle vyššie uvedeného nie sú skutočnými predpokladmi pre výpočet RPMN, ale sú len všeobecným rámcom, ktorý sa používa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov. 94. Za týchto okolností treba konštatovať, že predmetná spotrebiteľská zmluva nespĺňa požiadavky vo vzťahu k povinnosti zakotvenej v § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v znení platnom ku dňu zavretia predmetnej úverovej zmluvy, a to v podobe uvedenia všetkých predpokladov použitých pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Takáto absencia špecifikácie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN nekorešponduje s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie aplikovateľným v tejto veci sp. zn. C-677/23 z 23.1.2025, z ktorého vyplýva (v zmysle vyššie uvedeného), že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z tohto rozhodnutia Súdneho dvora i z citovaného slovenského právneho predpisu taktiež vyplýva, že uvedenie len samotnej percentuálnej sadzby RPMN (v prejednávanej veci 17,93 %) nestačí. 95. Táto absencia špecifikácie predpokladov použitých pre výpočet RPMN má potom dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, teda pre nedodržanie ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.“

13. Rovnako aj najvyšší súd v uznesení sp. zn. zo dňa 24.2.2021, v ktorom prijal záver, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre jej výpočet, okrem iného uviedol, že predpokladmi potrebnými na výpočet RPMN sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov (bod 11.1 odôvodnenia). Odvolací súd nevidí dôvod, prečo by na uvedený názor najvyššieho súdu nemal prihliadať.

14. Odvolací súd zastáva názor, že zmluva obsahuje predpoklady použité na výpočet RPMN len vtedy, ak sú tieto predpoklady v zmluve uvedené ich slovným pomenovaním, so súčasným priradením ich číselnej hodnoty k týmto pomenovaniam, teda tak, aby ich spotrebiteľ nehľadal skúmaním obsahu zmluvy, ani čo sa týka ich slovného vyjadrenia, ani čo sa týka ich číselného vyjadrenia. Teda v zmluve musia byť predpoklady použité na výpočet RPMN uvedené v takej forme, aby bolo možné overiť správnosť výpočtu RPMN, a to nie je možné inak, ako porovnaním čísel a z nich vyplývajúcich výsledkov výpočtov a nie porovnaním slov. Predpoklady použité na výpočet RPMN tak vyjadrujú v jednote svoju gramatickú, ako aj matematickú podstatu, s cieľom vypočítať hodnotu RPMN. Bez tejto jednoty nie je výpočet RPMN možný. Teda, zmluva musí napr. obsahovať nadpis „Predpoklady použité na výpočet RPMN“, a k tomuto nadpisu musia byť priradené konkrétne názvy jednotlivých predpokladov použitých na výpočet RPMN, vyjadrené ich pomenovaním, napr. výšky úveru, s číselným vyjadrením výšky úveru.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok Súdneho dvora C - 677/23 je potrebné vykladať v celom jeho kontexte, nie iba izolovane vybrať pasáže, v ktorých Súdny dvor odkazuje na čl. 19 ods. 3 až 5 a prílohu I Smernice 2008/48. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí zdôraznil, že povinnosť uviesť predpoklady v zmluve o úvere má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. Toto uvedenie musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN, a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ má mať spotrebiteľ príležitosť overiť si správnosť výpočtu RPMN obchodníkom, istotne mu na to nebude postačovať konštatácia, že „Výpočet RPMN je daný rovnicou stanovenou v prílohe č. 2 o spotrebiteľských úveroch za predpokladov, že úver sa považuje za vyčerpaný v plnej výške v deň uvedený v čl. III bod 4 zmluvy a že zmluva zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a dlžník sa budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve“, ale bude potrebovať presné, stručné a určité informácie o všetkých údajoch potrebných na výpočet RPMN.

Takýmto spôsobom uvedené predpoklady nespĺňajú podmienku určitosti a presnosti. Na základe takto poskytnutej informácie o predpokladoch potrebných na výpočet RPMN si spotrebiteľ musí sám v zmluve vyhľadávať údaje o výške poskytnutého úveru, splatnosti splátok, úrokovej sadzbe a trvaní úverového vzťahu, čo je v priamom rozpore so závermi súdneho dvora o tom, že nestačí, aby spotrebiteľ mohol predpoklady sám identifikovať preskúmaním podmienok zmluvy.

16. Predpoklady uvedené pod príslušným slovným označením v Zmluve nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, keďže sa týkajú len všeobecných rámcových okolnosti o tom, že úver sa považuje za vyčerpaný v plnej výške v deň uvedený v čl. III bod 4 zmluvy a že zmluva zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a dlžník sa budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre riadne naplnenie účelu tohto ustanovenia, ako aj kritérií vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (najmä vo veci C-677/23) a Smernice 2008/48/ES, je veriteľ povinný v zmluvnej dokumentácii transparentne uviesť kompletný súbor predpokladov implementovaných do výpočtu RPMN, a to tak ich slovným pomenovaním, ako aj súčasným priradením ich konkrétnej číselnej hodnoty k týmto pomenovaniam a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.

17. Odvolací súd poznamenáva, že samotné rozloženie údajov o výške úveru, splátkach, intervale, počte a termíne splátok, výške úrokov, úrokovej sadzbe a poplatkov v Zmluve na splnenie povinnosti uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov nepostačovalo. Účelom tohto ustanovenia je totiž to, aby spotrebiteľ pochopil údaj o RPMN a aby mal informáciu o tom, ktoré údaje sa použijú na jej výpočet. Splnením povinnej náležitosti zmluvy vo forme uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN nie je, ak jednotlivé údaje sú v zmluve uvedené ako iná jej povinná náležitosť, inak by zákonodarca nemá dôvod duplicitne uvádzať pri absencii týchto jednotlivých povinných náležitostí sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

18. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba jej povinná náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ, keďže podľa odvolacieho súdu v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Účelom tohto ustanovenia je totiž to, aby spotrebiteľ pochopil údaj o RPMN a aby mal informáciu o tom, ktoré údaje sa použijú pre jej výpočet, pričom predpoklady pre výpočet RPMN musia byť v zmluve vyslovene uvedené ako predpoklady bez ohľadu na to, že už sú v zmluve obsiahnuté na iných miestach ako iná povinná náležitosť zmluvy. Logickým výkladom týchto ustanovení je potrebné dospieť k záveru, že splnením povinnej náležitosti zmluvy vo forme uvedenia všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN nie je, ak jednotlivé údaje potrebné pre výpočet RPMN sú v zmluve uvedené ako iná jej povinná náležitosť, inak by zákonodarca nemal dôvod duplicitne uvádzať tak pri absencii povinných náležitostí ako aj povinnosti uviesť všetky predpoklady pre výpočet RPMN sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

19. Za týchto okolností treba konštatovať, že predmetná spotrebiteľská zmluva nespĺňa požiadavky vo vzťahu k povinnosti zakotvenej v § 9 odsek 2 písm .h) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu zavretia predmetnej zmluvy o úvere, a to v podobe uvedenia všetkých predpokladov použitých pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov s ich presným označením. Takáto absencia špecifikácie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN nekorešponduje s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie aplikovateľným v tejto veci sp. zn. C-677/23 z 23.01.2025, z ktorého vyplýva (v zmysle vyššie uvedeného), že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z tohto rozhodnutia Súdneho dvora i z citovaného slovenského právneho predpisu taktiež vyplýva, že uvedenie len samotnej percentuálnej sadzby RPMN nestačí.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že absencia špecifikácie predpokladov použitých pre výpočet RPMN má dôsledok uvedený v § 11 odsek 1 písm. b) ZoSÚ, teda pre nedodržanie § 9 odsek 2 písm. h) ZoSÚ sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Ďalším dôvodom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je porušenie povinnosti veriteľa skúmať bonitu klienta. Súdy sú povinné v konaniach v spotrebiteľských veciach prihliadať bez ohľadu na námietky strán sporu na okolnosti, ktoré by spôsobovali porušenie práv spotrebiteľa dodávateľom. Takýmto spôsobom prvoinštančný súd postupoval, keď skúmal okrem skutkových tvrdení, ktoré boli opísané v žalobe, aj rozsah informácií týkajúcich sa schopnosti žalobcov splácať poskytnutý úver, ktoré mal dodávateľ k dispozícii pri rozhodovaní o poskytnutí úveru a pred uzatvorením zmluvy o úvere. Podľa Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-679/18 platí, že čl. 8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice rady 87/102/ EHS (ďalej len „Smernica“) sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v čl. 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve.

22. Žalovaný poukázal na to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre konštatáciu o hrubom porušení povinností, najmä preto, že žalovaný pred poskytnutím úveru overil príjmy oboch žalobcov, záväzky z úverových registrov ako aj výpočty DTI/DSTI a stresové splátky. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.5.2025 tvrdil, že overil príjmy oboch dlžníkov, ako aj ich záväzky v úverovom registri. V priebehu konania však žalovaný neuviedol, akým spôsobom (a či vôbec) zisťoval a preveroval náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľov. Žalovaný aj v odvolaní opätovne uviedol aké záväzky žalobcov zistil z príslušných registrov, ale čo sa týka výdavkov, vychádzal len zo súm životného minima.

23. Na margo uvedeného odvolací súd dopĺňa, že odborná starostlivosť znamená individualizáciu posúdenia konkrétneho žiadateľa o úver, pričom aj keď sa úplne exaktne nedajú určiť výdavky napr. na stravu, ošatenie, hygienu a pod., tak na druhej strane existujú výdavky, ako je elektrina, plyn, voda, odpad, dane, mobilné telefóny, resp. všetky ďalšie mesačné platby, ktoré sa dajú jednoznačne identifikovať a zdokladovať a práve skúmanie týchto pravidelných mesačných výdavkov predstavuje skúmanie nákladov na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa, tak ako to už odvolací súd uviedol vyššie. Potrebné je tiež poukázať na to, že žiadateľ o úver môže mať aj nadpriemerný príjem, ale pokiaľ má aj nadpriemerné výdavky, tak túto skutočnosť musí obozretný veriteľ, ktorý postupuje s odbornou starostlivosťou zohľadniť.

24. Jednou zo základných zákonných povinností veriteľa pred poskytnutím úveru je zisťovať od spotrebiteľa jeho náklady na uspokojenie základných životných potrieb s tým, že veriteľ je povinný zároveň aj preveriť tieto tvrdenia. Teda jeho úlohou nie je len zisťovať bonitu, ale ju aj náležite preverovať, čo je samozrejme hlavne v jeho záujme. Formulácia uvedená v opatrení NBS, že sú zohľadňované výdavky najmenej vo výške životného minima neznamená, že suma životného minima sa stotožní s výdavkami spotrebiteľa (nákladmi na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb), ale povinnosťou veriteľa je skúmať reálne výdavky (náklady) spotrebiteľa. Pokiaľ by aj mal teda spotrebiteľ vysoký príjem, ale mal by zároveň aj vysoké výdavky, tak pri náležitom odbornom posúdení by mohol veriteľ dospieť k záveru, že takémuto žiadateľovi úver ani neposkytne.

Nemožno preto prijať záver, že pokiaľ veriteľ zohľadnil životné minimum, tak sa má za to, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Preto pokiaľ súd prvej inštancie vyčítal žalovanému, že nezohľadnil individuálnosť životnej situácie žalobcov z hľadiska ich výdavkov, tak sú jeho závery správne a súd prvej inštancie postupoval v súlade s citovanými právnymi predpismi.

25. Pokiaľ žalovaný v odvolaní navrhuje doplniť dokazovanie, resp. vrátiť vec súdu prvej inštancie s pokynom vytvoriť si celkový obraz o výdavkoch odvolací súd dáva na zreteľ, že vytvoriť si celkový obraz o výdavkoch žalobcov bolo zákonnou povinnosťou žalovaného pred tým, ako im poskytol úver. Úlohou súdu nie je zisťovať skutočné výdavky spotrebiteľa. Úlohou súdu je posúdiť, či veriteľ dostatočným spôsobom zisťoval a overoval výdavky žiadateľov o úver.

26. V súvislosti s potrebou zisťovať skutočné výdavky žiadateľa o úver, a nie len ich formálne nahrádzať sumami životného minima, ktoré sú častokrát ďaleko od reality, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 13.08.2024, v ktorom najvyšší správny súd uviedol: „Částka životního minima, jež představuje státem uznanou minimální hranici peněžních příjmů fyzických osob k zajištění výživy a ostatních základních osobních potřeb,

nutně nereflektuje konkrétní částku, kterou k zajištění svých individuálních základních životních potřeb musí vynaložit potenciální žadatel o úvěr. Nepokrývá zejména výdaje na bydlení, které ji mnohdy několikanásobně převyšují. Rovněž nereflektuje další nutné výdaje, jako například srážky ze mzdy, náklady vyvolané zdravotním stavem, či výživné. Z tohoto důvodu je třeba bezvýhradně trvat na požadavku individualizovaného posuzování úvěruschopnosti, při kterém poskytovatel musí brát zřetel na konkrétní situaci konkrétního spotřebitele.“

27. V súvislosti s aplikáciou § 11ods. 2 ZoSÚ si odvolací súd zároveň dovoľuje, s poukazom na komplexné vymedzenie aplikácie tohto ustanovenia, uviesť nasledovné: Tretia veta ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ, v ktorej je táto spojka obsiahnutá, definuje hrubé porušenie povinností podľa § 8 ods. 1, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Spojka „alebo“ vyplývajúca z tohto ustanovenia neznamená v kontexte tohto ustanovenia vylučovací význam, pretože by bolo úplne bez logického konceptu to, pokiaľ by aj veriteľ preukázal nahliadnutie do príslušnej databázy alebo registra spotrebiteľských úverov, ale nijakým spôsobom by neskúmal napr. príjem, resp. aj výdavky a rodinný stav spotrebiteľa. Citované ustanovenie znamená, že o hrubé porušenie ide v prípade, ak veriteľ vykoná zisťovanie (i) bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo (ii) bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Uvedené je úplne logické, pretože iba vykonaním oboch postupov môže veriteľ získať komplexné informácie pre vyhodnotenie bonity dlžníka. Zákonodarca zároveň správne nepoužil spojku „a“, pretože v takom prípade by k hrubému porušeniu došlo iba pri nevykonaní i. a ii. súčasne, teda na hrubé porušenie povinnosti by nepostačovalo nevykonanie iba jedného z uvedených postupov. Uvedené ustanovenie preto treba vykladať tak, že o hrubé porušenie povinnosti ide, ak veriteľ nevykoná, čo len jedno z opatrení i. alebo ii. a negáciou uvedeného možno dospieť k záveru, že vykonané musia byť obidve zisťovania, teda i. a aj ii.

28. Dôkazy predložené žalovaným nemožno považovať za také, ktoré by osvedčovali postup v súlade s ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalovaný zhromaždil síce o žalobcoch isté množstvo informácií, avšak na ich základe nemohol mať vytvorený obraz o ich platobnej schopnosti, nakoľko nemal ani len zistené ich skutočné výdavky. Aj napriek uvedenému žalovaný poskytol žalobcom úver. Postup žalovaného je potrebné hodnotiť ako formálny, pričom tento nezodpovedá požiadavke odbornej starostlivosti. Len samotné zhromaždenie informácii o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (chýbajúce informácie o výdavkoch) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (príjem s ohľadom na životné minimum) na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajoch o skutočným nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Zároveň odvolací súd takéto konanie žalovaného hodnotí ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou, keďže veriteľ posudzoval bonitu bez akýchkoľvek údajov o reálnych nákladoch na základné životné potreby žalobcov, pričom tak postupoval v rozpore s § 7 ods. 20 písm. b), a teda úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ veta štvrtá považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcich sa nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť odvolací súd dodáva, že načrtnuté úvahy súdu prvej inštancie v tomto smere neboli racio decidendi napadnutého rozhodnutia. Z celého kontextu odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd vyjadril isté pochybnosti o správnosti výpočtu RPMN a aj celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, avšak vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobenú neuvedením predpokladov pre výpočet RPMN a porušením povinnosti pri skúmaní bonity, nepovažoval súd za efektívne a hospodárne ďalej sa zaoberať aj týmito úvahami a vykonávať za týmto účelom ďalšie dokazovanie. Práve z dôvodu, že súd svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nezaložil na nesprávnosti uvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale na absencii predpokladov pre výpočet RPMN a na porušení povinnosti pri skúmaní bonity, nemá táto odvolacia námietka vplyv na konečnú správnosť rozhodnutia súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

30. Napriek uvedenému odvolací súd konštatuje, že úvahy súdu prvej inštancie o nesprávne uvedenej celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, považuje za správne. Na tomto mieste odvolací súd

konštatuje, že súd prvej inštancie sa v bode 70 napadnutého rozsudku dostatočne vyčerpávajúco a právne konformne vysporiadal s argumentáciou žalovaného predostretej v jeho vyjadrení zo dňa 24.3.2025. Údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (ust. § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ), je obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá musí byť v zmluve vyjadrená konkrétne a jednoznačne. Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel. (R 49/22).

31. Žalovaný pri uvedení údaja o celkovej čistke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vychádzal z výšky poslednej splátky 281,79 Eura. V čl. III. bod 4 je však uvedená výška poslednej splátky 142,80 Eura. V zmluve je síce uvedené, že táto sa môže meniť, nikde sa však ani len orientačne neuvádza, do akej maximálnej výšky, resp. či sa môže posledná splátka rovnať výške ostatných splátok. Ak za takýchto okolností žalovaný pri výpočte celkovej čiastky bez ďalšieho vysvetlenia automaticky rátal s výškou poslednej splátky 281,79 Eura, nemožno mať za to, že došlo k splneniu povinnosti riadne uviesť v zmluve náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, konkrétne náležitosť podľa ust. 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ. Neuvedenie informácie podľa ust. 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

32. Záverom odvolací súd dodáva, že žiaden ďalšie dokazovanie za účelom posúdenia správnosti celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, žalobca vykonať nenavrhol.

33. Žalovaný sa odvolal aj voči časti rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil neprijateľnosť zmluvných podmienok.

34. K zmluvnej podmienke uvedenej v čl. III. Splácanie úveru, v bode 10., v znení: „ V prípade, ak sa z Úveru spláca pohľadávka tretej osoby, tak je Dlžník povinný najneskôr do 2 kalendárnych mesiacov, ak sa z Úveru spláca kreditná karta najneskôr do 4 kalendárnych mesiacov, odo dňa poskytnutia Úveru predložiť Veriteľovi doklad preukazujúci splnenie účelu Úveru, t.j. doklad o splatení pohľadávky tretej osoby (kvitanciu). Splatením nesplatených záväzkov Dlžníka sa rozumie zánik pohľadávky tretej osoby alebo Veriteľa voči Dlžníkovi vo výške nesplatených záväzkov Dlžníka, uvedených v čl. I. Zmluvy. Čiastočné splatenie alebo splatenie nesplatených záväzkov Dlžníka po lehote sa považuje za nesplnenie účelu Úveru. Veriteľ a Dlžník sa zároveň dohodli, že v prípade nesplnenia účelu Úveru alebo nesplnenia povinnosti preukázať splnenie účelu Úveru v zmysle tohto bodu Zmluvy sa výška úrokovej sadzby dohodnutá v čl. I Zmluvy zvyšuje o 5% p. a. Dlžník je povinný platiť Veriteľovi úrok v novej výške od najbližšej nasledujúcej Splátky po márnom uplynutí lehoty na preukázanie splnenia účelu Úveru.“ Žalovaný v odvolaní uviedol, že požiadavka kvitancie je primeraná a smeruje k právnej istote oboch strán. Následná úprava úrokovej sadzby nie je sankciou za minulosť, ale cenovou reflexiou zmeny rizika do budúcna.

35. V tejto časti odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bodoch 101 až 102 rozsudku, kde prvoinštančný súd presne a výstižne vysvetlil, v čom spočíva hrubá nerovnováha zmluvných strán. Nad rámec toho odvolací súd dodáva, že zvýšenie úrokovej sadzby o 5 % p.a. bez zohľadnenia závažnosti následkov pri zmene rizika vytvára hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Naviac, táto sankcia sa v rovnakej výške uplatní aj v prípade, ak spotrebiteľ reálne splní účel úveru, a teda neporuší svoje základné zmluvné povinnosti ani nijako neohrozí ekonomické záujmy veriteľa, avšak nepredloží o tom doklad. V konečnom dôsledku v určitých prípadoch nie je sankcionované ani tak samotné nesplnenie účelu zmluvy, čo možno považovať za závažné porušenie zmluvných povinností, ale sankcionované je len nepredloženie dokladu, čo samo osebe nemá na postavenie veriteľa žiadny reálny nepriaznivý dopad. Taktiež zvýšenie úrokovej sadzby nereflektuje rozdiel medzi jednotlivými porušeniami povinnosti, t.j.

či porušenie povinnosti spotrebiteľa spočíva v nesplnení účelu úveru, alebo v nepredložení dokladu o splnení účelu úveru, pričom závažnosť porušenia týchto povinností je markantná.

36. Zmluvná podmienka uvedená v čl. V. Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán, v bode 2., v znení: „Dlžník sa zaväzuje bezodkladne písomne oznámiť Veriteľovi zmeny, ktoré môžu ovplyvniť splácanie alebo zabezpečenie pohľadávky Veriteľa, a ktoré sa týkajú jeho majetkovej, resp. príjmovej situácie a zmeny adresy a iných osobných údajov Dlžníka.“ je podľa názoru žalovaného štandardné prudentné pravidlo bez „drakonických“ následkov. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že ide o nejasnú a neurčitú zmluvnú podmienku. Spotrebiteľ ako laik nemusí byť schopný relevantne vyhodnotiť, aký dopad na jeho platobnú schopnosť môže mať konkrétna zmena jeho pomerov, a v nadväznosti na to posúdiť, či je alebo nie je povinný túto zmenu veriteľovi oznamovať. Zmenou, ktorá môže ovplyvniť splácanie pohľadávky je nepochybne aj nárast výdavkov na strane spotrebiteľa (napr. narodenie dieťaťa, zvýšenie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru a pod.), avšak spotrebiteľ môže mať subjektívny pocit, že tento nárast výdavkov „zvládne“ a bude schopný aj naďalej riadne splácať úver, pričom časom sa ukáže, že to tak nie je. Naviac z formulácie predmetnej zmluvnej podmienky nie je zrejmé, kto je oprávnený posúdiť mieru intenzity tej - ktorej zmeny pomerov, ktorá u spotrebiteľa nastala, a teda posúdiť, či spotrebiteľ mal alebo nemal vo vzťahu k tejto zmene oznamovaciu povinnosť.

37. Zmluvná podmienka uvedená v čl. V. Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán, v bode 4., v znení: „V prípade, ak Dlžník v žiadosti o poskytnutie Úveru prehlásil, že nie je vo vzťahu k Veriteľovi osobou, ktorá má osobitný vzťah k Veriteľovi v zmysle zákona o bankách (ďalej len „osobitný vzťah“) (ďalej len „Prehlásenie“) a toto Prehlásenie by sa neskôr preukázalo ako nepravdivé, tak dlžná sumu poskytnutá Dlžníkovi podľa Zmluvy sa stáva v zmysle zákona o bankách okamžite splatnou vrátane úrokov za celú dobu Úveru, a to ku dňu, keď sa Veriteľ dozvie o nepravdivosti údajov poskytnutých Dlžníkom. V prípade, ak Dlžník v žiadosti o poskytnutie Úveru prehlásil, že je vo vzťahu k Veriteľovi osobou, ktorá má osobitný vzťah k Veriteľovi, Veriteľ poskytuje Dlžníkovi Úver na základe splnenia podmienok podľa zákona o bankách. Dlžník zároveň prehlasuje, že ku dňu podpisu Zmluvy sa nezmenili nijaké skutočnosti, ktoré uviedol v žiadosti o poskytnutie Úveru.“

38. Podľa záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 15.06.2023 „ pokiaľ ide o požiadavku transparentnosti zmluvných podmienok, ako vyplýva z čl. 4 ods. , Súdny dvor zdôraznil, že táto požiadavka, uvedená aj v čl. 5 tejto smernice by nemala byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, ,,... požiadavka jasného a zrozumiteľného formulovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená rovnakou smernicou, sa musí chápať široko“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. 4. 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C-26/13, EU:C:2014:282, body 71 a 72, ako aj z 9. 7. 2015, Bucura, C-348/14, neuverejnený, EU:C:2015:447, bod 52). Ku konfrontácii inštitútov neurčitosti a neprijateľnosti treba poznamenať, že podľa všeobecných súdov bola neurčitosť zmluvnej podmienky nie prekážkou, ale naopak, dôvodom vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti spotrebiteľa. Najčastejšie prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného vzťahu. Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J. a kolektív. I. Druhé vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, 564 s.)“.

39. Žalovaný v odvolaní v podstate namietal to, že uvedená zmluvná podmienka reflektuje zákonný režim. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že hoci zmluvná podmienka preberá znenie zákona, táto môže byť vyhodnotená ako neprijateľná, ak jej prebrané znenie je pre spotrebiteľa nejasné a nezrozumiteľné. Uvedený záver o nejasnosti a nezrozumiteľnosti tejto zmluvnej podmienky prijali súdy už vo svojich skorších rozhodnutiach, pričom práve rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. , na

ktorý správne odkázal súd prvej inštancie, citoval z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ č. C-66/19: „V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor rozhodol, že ak smernica v oblasti ochrany spotrebiteľa stanovuje povinnosť predajcu alebo dodávateľa oboznámiť spotrebiteľa s obsahom ponúknutého zmluvného záväzku, ktorého určité informácie sú určené záväznými právnymi predpismi členského štátu, je nevyhnutné, aby tento predajca alebo dodávateľ oboznámil uvedeného spotrebiteľa s obsahom predmetných ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2012, Invitel, C-472/10, EU:C:2012:242, bod 29). V tom zmysle nestačí jednoduchý odkaz vo všeobecných obchodných podmienkach na právny predpis, ktorý upravuje práva a povinnosti zmluvných strán (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2013, RWE Vertrieb, C-92/11, EU:C:2013:180, bod 50).“ Nejasnosť a nezrozumiteľnosť uvedenej zmluvnej podmienky spočíva teda v použití pojmu „osobitný vzťah k banke“, ktorý je vysvetlený len odkazom na ustanovenie zákona, pričom len takýto odkaz, bez vysvetlenia spotrebiteľovi, nepostačuje.

40. Ustanovenie § 35 zákona o bankách dovoľuje banke uzatvárať obchody aj s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k banke, ale musí ísť o taký obchod, ktorý by vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko vykonali aj s ostatnými klientmi. Ak však ide o taký obchod, ktorý by vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko s ostatnými klientmi nevykonali, jednak musí banka preveriť, či klient má alebo nemá osobitný vzťah k banke a pravdivosť vyhlásenia klienta o jeho vzťahu k banke písomne zabezpečiť v zmluve o úvere pod sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy. Takže zmluvné ustanovenie v znení pripravenom žalovaným odporuje ust. § 35 ods. 1 zákona o bankách, pretože pre spotrebiteľa, ktorý nevediac, čo znamená osobitný vzťah k banke, vyhlasujúc, že takýto vzťah nemá, a neskôr sa preukáže, že predsa len má osobitný vzťah k banke, znamená aplikovanie sankcie - automatické zosplatenie úveru, hoci ide o obchod, ktorý by vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko vykonali banky aj s ostatnými klientmi. Zákon o bankách v ust. § 35 teda rozlišuje obchody uzatvárané s klientmi na tie, ktoré by uzatvorili aj s ostatnými klientmi a nie tie, ktoré by s ostatnými klientmi neuzatvorili, pričom kvalifikačné kritéria tohto obchodu sú práve jeho povaha, účel a riziko. Zhrňujúc prijaté závery, uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná preto, lebo používa nevysvetlený pojem „osobitný vzťah k banke“ a nerozlišuje obchody na tie, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali alebo vykonali s ostatnými klientmi.

41. Čo sa týka námietky žalovaného týkajúcej sa nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak však súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.9.2010). V danej veci súd prvej inštancie v bode 72 rozsudku vysvetlil, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal (keďže aj absencia čo i len jednej v § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ uvedenej náležitosti spôsobuje záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nepovažoval súd za hospodárne a účelné vykonávať dokazovanie vo vzťahu k správnemu výpočtu RPMN, resp. zaoberať sa ďalšími námietkami vo vzťahu k správnosti výšky odplaty). Pokiaľ žalovaný namieta, že súd sa nevysporiadal s číselnými údajmi bonity (registre, potvrdenia, DTI/ DSTI, stresové výpočty) odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,III.ÚS 209/04, a podobne), čo súd prvej inštancie urobil. Vzhľadom na to, že žalovaný nezistil reálne životné náklady žalobcov, by DTI/DSTI ani stresové výpočty nemali vplyv na správnosť záveru súdu prvej inštancie o hrubom porušení povinnosti podľa ust. § 7 ods.1 ZoSÚ. Žiadne ďalšie dôkazy vo vzťahu ku skúmaniu bonity, než tie, ktoré už boli uvedené vyššie v tomto rozsudku, a s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, predložené neboli.

42. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s tak, že odvolací súd úspešným žalobcom priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).