Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4P-50-2021.pdf
PDF · 100.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/50/2021
Uznesenie
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých D. J., L.. XX.XX.XXXX S. X. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. S. XXX, XXX XX Š. Č. , detí nebohej E. J., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, X. XX.XX.XXXX S. C. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. O. XXXa, XXXX D.. N., Š. T., na návrh I. C., L.. XX.XX.XXXX S. I. C., L.. XX.XX.XXXX, M. P. J. S. XXX , XXX XX Š. Č., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1 Navrhovatelia ako starí rodičia maloletých D. S. X. J. sa návrhom, doručeným súdu dňa 25.5.2021 domáhajú, aby súd zveril maloletých do ich náhradnej osobnej starostlivosti a ponechal výšku výživného a úpravu styku otca s maloletými podľa rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4P 218/2018 - 90 zo dňa 6.2.2020 s tým, že do práv a povinností matky vstupujú navrhovatelia.
2. Svoj návrh navrhovatelia odôvodnili tým, že maloletí sa narodili v manželstve uzavretom dňa X.X.XXXX vo Š. matke, E. J.A.W., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. S. XXX, XXX XX Š. Č. a otcovi C. J.A.W.. Matka a otec maloletých žili krátku dobu v spoločnej domácnosti vo Š.. Zo začiatku sa ich manželské spolužitia zdalo byť bezproblémové. Matka od roku 2010 pracovala vo Š.Č. ako zdravotná sestra. Manželský vzťah matky a odporcu sa diametrálne zmenil po tom, ako sa narodila dcéra D.. Otec maloletých matku nútil, aby začala žiť podľa tradícií jeho moslimskej viery, napr. nosila oblečenie, aké nosia ženy v jeho krajine, keďže pochádza z S.. Začal k nej byť veľmi agresívny, zakazoval jej kontakt s deťmi, so známymi z práce, bral jej výplatu, šaty, nútil ju, aby prestala pracovať. Po jednom násilne vynútenom pohlavnom styku otehotnela druhýkrát. Keď to manžel zistil, chcel, aby išla na potrat. To odmietla a manžel následne robil všetko pre to, aby potratila. Kopal do nej, kázal jej nosiť ťažké veci. Napriek tomu však porodila zdravého syna X.. O deti sa otec vôbec nezaujímal, nestaral sa o nich. Nebol matke vôbec oporou, práve naopak. Matka však už toto správanie nevydržala, a tak krátko po narodení syna, dňa 20.03.2017, odišla s maloletými na D.. Tunajší súd matku a odporcu rozsudkom dňa 26.06.2019 rozviedol a maloletých zveril do osobnej starostlivosti matky a odporcovi ako ich otcovi určil práva a povinnosti k maloletým, styk s maloletými a vyživovaciu povinnosť voči nim. Vzhľadom na vek maloletých a na fakt, že otca takmer nepoznajú, keďže keď matka odišla na D., mal maloletý syn niečo cez 3 mesiace a maloletá dcéra nemala ani 3 roky, určil súd stretávanie sa maloletých s odporcom výlučne za prítomnosti matky. Otec sa snažil zabezpečiť návrat maloletých do Š., avšak Okresný súd Košice 1. uznesením č.k. 18P 156/2017-235 zo dňa 10.04.2018 návrh odporcu zamietol a na odvolanie odporcu reagoval Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č.k. 8CoP/2018-299 zo dňa 15.11.2018, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Súd v tomto konaní poukázal na to, že deti otca prakticky nepoznajú a aj s ohľadom na vtedy veľmi nízky vek maloletých súd upravil styk otca s deťmi vždy za prítomnosti matky. Ďalej uviedol, že vzťahy sa medzi nimi neprehĺbili do takej miery, aby deti chceli byť s otcom osamote, bez matky, na ktorú sú zvyknutí a bez ktorej by sa styk realizoval komplikovane. Matka žila v spoločnej domácnosti s maloletými v samostatnom rodinnom dome. Miesto obvyklého pobytu maloletých je na území Slovenska, kde spolu s matkou žili. Maloletí sa veľmi často stretávali so svojimi starými rodičmi, ktorí v tomto konaní vystupujú ako navrhovatelia. Navrhovatelia sú manželia a boli rodičmi matky maloletých. Navrhovatelia mali s maloletými vytvorený krásny príbuzenský, maloletí s nimi veľmi radi trávili čas aj osamote. Vzhľadom, na to, že maloletí odišli zo Š. vo veľmi útlom veku, nemali na tomto území vytvorené žiadne sociálne, rodinné a citové väzby, ktoré majú s matkou, starými rodičmi, kamarátmi a inými príbuznými vytvorené na území, kde súčasne žijú, čo potvrdil aj Krajský súd Košice vo svojom rozhodnutí. Dňa 21.05.2021 došlo k úmrtiu matky, v dôsledku čoho sa navrhovatelia domáhajú, aby im ako osobám blízkym Okresný súd Bardejov zveril maloletých v zmysle § 45 a § 46 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine”) do náhradnej osobnej starostlivosti. Zverenia maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov je podľa navrhovateľov v najlepšom záujme maloletých . Navrhovatelia uviedli, že spĺňajú všetky potrebné predpoklady, na to, aby im boli maloletí zverení do náhradnej osobnej starostlivosti. Ide o fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré majú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života zaručujú, že budú náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletých detí. Maloleté deti, ako uvádzajú navrhovatelia, ich veľmi dobre poznajú, majú s nimi silné rodinné väzby, preto v tejto veľmi ťažkej chvíli, kedy maloletí stratili osobu im najbližšiu, je v ich najlepšom záujme, aby ostali vo svojom obvyklom prostredí obklopení ľuďmi, ktorých poznajú, vecami, ktoré poznajú, a aby boli zverené do starostlivosti navrhovateľov. Navrhovatelia žijú s maloletými na jednom pozemku, kde ich matka vedľa rodičovského domu postavila novostavbu rodinného domu, kde spolu s maloletými žili. Maloletí teda počas celého svojho života vyrastajú v bezprostrednej blízkosti navrhovateľov. Navrhovatelia uvádzajú, že majú vytvorené všetky potrebné podmienky, tak po materiálnej aj nemateriálnej stránke, aby maloleté deti riadne vychovávali a zabezpečili im zdravý psychický a fyzický vývin. Zverenie maloletých detí do starostlivosti otca navrhovatelia považujú v tejto situácii za neakceptovateľné, keďže premiestnenie maloletých by im v tejto situácii spôsobilo vážne nebezpečenstvo, keďže deti otca poriadne nepoznajú, a teda boli by tým vystavené vážnej psychickej ujme. Už v konaní pred odvolacím súdom týkajúce sa návratu maloletých do Š., otec na svoju obranu uvádzal len materiálne predpoklady, ako dobré platové podmienky a sociálne výhody krajiny, ktoré by vedel maloletým ponúknuť. V čase, keď je v práci, podľa jeho slov by deti mali byť umiestnené v deckom domove alebo u opatrovateľky. Počas krátkej doby, kedy matka žila s maloletými s otcom v jednej domácnosti, sa otec podľa navrhovateľov o maloletých vôbec nezaujímal, starostlivosť o nich zabezpečovala výlučne matka. Otec sa o detí postarať nevie. Otec nežije vo Š. so svojou rodinou, maloletí nepoznajú žiadnych členov rodiny otca. Vydanie neodkladného opatrenia je podľa navrhovateľov potrebné najmä kvôli tomu, že sa obávajú, že ak by boli maloletí zverení do starostlivosti otca, ten by deti premiestnil z územia Slovenskej republiky, či už na územie Š. alebo inej krajiny, a oni by ich už nikdy nevideli, v dôsledku čoho by maloletí veľmi trpeli. Navrhovatelia sa po smrti matky o deti aj naďalej v ich prirodzenom prostredí starajú. Zverenie detí do starostlivosti navrhovateľov je podľa nich v záujme maloletých, keďže maloletí poznajú iba územie, kde súčasne žijú a sú silno citovo naviazaní na navrhovateľov a akákoľvek zmena by pre nich bola zaťažujúca. Maloletí majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Otec v predošlých súdnych konaniach často spomína výhodný sociálny systém vo Š., preto sa navrhovatelia domnievajú, že ak by mal záujem na tom, aby mu boli maloletí zverení do starostlivosti, nebolo by to preto, lebo má k nim citový vzťah, keďže ich vôbec nepozná, ale kvôli tomu, aby na nich mohol poberať dávky vo Š.. Navrhovatelia uviedli, že dostatočne preukázali potrebu neodkladným opatrením upraviť pomery k maloletým deťom a potrebu rýchleho a efektívneho zákroku neodkladným opatrením, keďže rodičia maloletých nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosti o deti. Neodkladné opatrenia je podľa nich potrebné nevyhnutne vydať v zmysle § 365 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, keďže je to nevyhnuté na ochranu maloletých, ktorí sa ocitli bez akejkoľvek právne potvrdenej starostlivosti, v dôsledku čoho môže byť ich život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. 3. Na tunajšom súde pod spisovou značkou 4P 142/2017 prebiehalo konanie o rozvod manželstva maloletých a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým D. S. X. J. na čas po rozvode. Okresný súd Bardejov rozsudkom sp. zn. 4P 142/2017 zo dňa 26.6.2019 rozviedol manželstvo rodičov maloletých, na čas po rozvode zveril maloletých D. J. S. X. J. do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletých osobne starať, pričom právo zastupovať maloletých a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. Určil, že otec je povinný prispievať na výchovu a výživu maloletej D. mesačnou sumou vo výške 130,- Eur, a maloletému X. mesačnou sumou vo výške 120,- Eur, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletých. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými D. S. X. vždy za prítomnosti matky: každý nepárny týždeň bežného kalendárneho mesiaca v piatok, v sobotu a v nedeľu vždy od 10.00 hod. do 16.00 hod., každý kalendárny rok v čase od 01.07. do 10.07., každý deň od 10.00 hod. do 16.00 hod., každý kalendárny rok v čase od 01.08. do 10.08. každý deň od 10.00 hod. do 16.00 hod., každý nepárny kalendárny rok v čase od 23.12. do 27.12 každý deň od 10.00 hod. do 16.00 hod., každý párny kalendárny rok v čase od 28.12. do 03.01. nasledujúceho kalendárneho roka každý deň od 10.00 hod. do 16.00 hod. Otec si maloletých vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku s nimi v mieste bydliska maloletých, kde ich uplynutí doby určenej pre styk s nimi vráti. Matka je povinná maloletých na styk s otcom riadne pripraviť. Otec je oprávnený zvukovo a obrazovo elektronicky komunikovať s maloletými X. S. D. každú stredu od 16.00 hod. do 17.00 hod. Otec je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku oznámiť matke svoje telefónne číslo alebo internetovú aplikáciu, prostredníctvom ktorej bude realizovaná zvuková a obrazová komunikácia otca s maloletými. Matka je povinná umožniť zvukovú a obrazovú komunikáciu otcovi s maloletými a v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, oznámiť otcovi maloletých telefónne číslo alebo internetovú aplikáciu, na ktorých bude možné realizovať súdom určenú komunikáciu otca s oboma maloletými. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Voči rozsudku podal odvolanie otec maloletých, na základe čoho Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 29.9.2020 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
4. Podľa § 45 Zákona o rodine Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
5. Náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
6. Podľa § 28 Zákona o rodine Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
7. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
8. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
9. Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
10. Podľa § 38 Zákona o rodine ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
11. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z.z. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
12. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 329 zákona č. 160/2015 Z.z súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Otec maloletých má rodičovské práva a povinnosti v celom rozsahu, neboli mu pozastavené ani obmedzené a nebol ich zbavený. Smrť matky maloletých znamená, že otec maloletých využíva svoje rodičovské práva ako jediný žijúci rodič a v tejto fáze konania nemôže súd len tak bez potrebného dokazovania určiť neodkladným opatrením náhradnú osobnú starostlivosť k maloletým deťom bez toho, aby dôsledne posúdil, či sú na to splnené podmienky a to najmä aj v súvislosti so závermi rozvodového konania, kedy otec maloletých mal záujem o zverenie detí, chcel sa s nimi stretávať a súd preto v súčasnosti nie je toho názoru, že je bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, že otec nemôže zabezpečovať starostlivosť o deti, alebo ju nechce zabezpečovať a že je potreba ich zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom z matkinej strany. Poukazovať na skutočnosť, že otec je cudzinec a žije v inej krajine samo o sebe nemôže byť dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia, pretože by otca znevýhodňovalo v dôsledku inej štátnej príslušnosti a to je neprípustné. Rovnako tvrdenia o nezáujme otca o deti je potrebné zistiť a preukázať dokazovaním. Rozhodnúť o tak vážnom zásahu do rodičovských práv, ako je zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti len na základe tvrdení, nie je podľa názoru súdu v tomto prípade možné. Takisto tvrdenia navrhovateľov o vážnej ujme pre deti, v prípade ak by neboli zverení starým rodičom, sú zatiaľ nepreukázané. Preto súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
15. Už len záverom súd poukazuje, že navrhovatelia žiadajú vydať neodkladné opatrenie z dôvodu podľa § 365 zákona č. 161/2015 Z.z., čo nie je správne ( ale nie je to dôvodom na zamietnutie návrhu), pretože maloleté deti sú v ich faktickej starostlivosti odkedy prišli spolu s matkou na územie SR doteraz a deti tak nie sú bez akejkoľvek starostlivosti alebo je ich život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. Rovnako nesprávne navrhovatelia poukazujú na rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4P 218/2018 - 90 zo dňa 6.2.2020 ( rozsudok o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom) , ktorý upravoval práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom do rozvodu manželstva rodičov maloletých a po právoplatnosti rozsudku o rozvode v konaní 4P 142/2017, čo nastalo neskôr, súd rozhodol aj o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. V dôsledku toho rozsudok 4P 218/2018 - 90 zo dňa 6.2.2020 následne prestal platiť. Navrhovatelia by v prípade zverenia detí do náhradnej osobnej starostlivosti nevstúpili do rodičovských práv a povinnosti matky, ako navrhujú, pretože v rodičovských právach a povinnostiach neexistuje právne nástupníctvo. Sú rôzne inštitúty, ktoré upravujú práv a povinnosti k maloletým deťom, starí rodičia nikdy nemôžu mať rodičovské práv a povinnosti, pretože nie sú rodičmi, v prípade náhradnej osobnej starostlivosti by však maloleté deti zastupovali a spravovali ich majetok v bežných veciach a vykonávali by osobnú starostlivosť o deti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Bardejov. Odvolanie môže podať účastník, v koho neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie rozhodnutia.
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné dňom doručenia bez ohľadu na jeho právoplatnosť (§ 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.).