Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/43/2026

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa : A. B. C., nar. X. X. XXXX, bytom D. XXX, E., F. D., zastúpeného spoločnosťou LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO : 47253495 proti odporcom : 1.) DREVODOM RAJEC, s.r.o., so sídlom Šuja 98, IČO : 47542471, a 2.) ZRUBY RAJEC, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 2/2, Rajec, IČO : 47208325, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti zabezpečiť prístup (prechod a prejazd) cez priľahlé pozemky a na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti zabezpečiť obnovenie dodávky vody k stavbe z 26. 5. 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi a tretím osobám s oprávnením od navrhovateľa (najmä, ale nie len, ubytovaným hosťom, upratovacej službe, pracovníkom údržby, správcovi) právo prechodu, prejazdu a prístupu k stavbe so súpisným číslom 641, druh stavby - budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby - zrubový víkendový dom - SILVER CREEK, postavenej na pozemku parcely registra C parcelné číslo 1330/189, o výmere 122 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, k pozemku registra C parcelné číslo 1330/34, o výmere 283 m2, druh pozemku - ostatná plocha, a k pozemku registra C parcelné číslo 1330/189, o výmere 122 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. G., B. G., okres Liptovský Mikuláš, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, a to prostredníctvom pozemnej komunikácie vybudovanej na parcelách registra C p. č. 1499/14, 1499/81,1493/6, 1493/161, 1493/160, 1493/165, 2085, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. G., a cez elektronickú závoru umiestnenú pred touto pozemnou komunikáciou, ako aj cez elektronickú závoru umiestnenú na pozemnej komunikácii vybudovanej na parcele registra C č. 1330/4, nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. G., ako aj na uloženie povinnosti vydať navrhovateľovi elektronické prostriedky prístupu a zdržať sa akéhokoľvek konania brániaceho a vytvárajúceho prekážky technickej povahy cez označené nehnuteľnosti z 26. 5. 2026, z a m i e t a .

II. V y l u č u j e vec návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti odporcovi v 2. rade zabezpečiť obnovenie dodávky vody k stavbe zrubového domu z 26. 5. 2026 na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27. 5. 2026 bolo na tunajší súd (s odôvodnením, že „neodkladné opatrenie sa týka obnovenia dodávky vody a práva prechodu, prejazdu a prístupu k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území B. G. v okrese Liptovský Mikuláš“ a s poukazom na výlučnú miestnu príslušnosť podľa ) postúpené Okresným súdom Žilina podanie navrhovateľa z 26. 5. 2026, označené ako : „NÁVRH NA NARIADENIE NEODKLADNÉHO OPATRENIA“, v ktorom tento uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. G., B. G., okres Liptovský Mikuláš, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, a to pozemku registra C parcelné číslo 1330/34, o výmere 283 m2, druh pozemku ostatná plocha, pozemku registra C parcelné číslo 1330/189, o výmere 122 m2, druh pozemku, zastavaná plocha a nádvorie, stavby so súpisným číslom 641, druh

stavby - budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby - zrubový víkendový dom - SILVER CREEK, postavený na pozemku registra C parcelné číslo 1330/189, o výmere 122 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej ako „Zrubový dom“). Navrhovateľ nadobudol zrubový dom na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej 10. 9.2025 s A. H. I. a J. H. I. (ďalej ako „pôvodný vlastník“), pričom vklad vlastníckeho práva k nemu bol povolený 8. 10. 2025 (ďalej ako „kúpna zmluva“). Zrubový dom užíva navrhovateľ od 09/2025, kedy mu bola odovzdaná pôvodným vlastníkom. Zrubový dom sa nachádza v areáli realizovaného projektu - obytný a voľnočasový komplex „Mararesort“ (ďalej ako „areál“), ktorý je pre verejnosť voľne neprístupný a je zabezpečený elektrickými závorami. Prístup k zrubovému domu je zabezpečený po pozemných komunikáciách, a to konkrétne : a) po pozemnej komunikácii vedúcej od parkoviska nachádzajúceho sa pred vstupom do areálu a pred prvou elektronickou vstupnou závorou, vybudovanej na parcelách KN-C č. 1493/6, 1493/160, 1493/161, 1493/165, 1499/14, 1499/81 č. 2085, b) po pozemnej komunikácii vedúcej od druhej vstupnej závory, vybudovanej na parcele KN-C č. 1330/4, ktorej podielovým spoluvlastníkom je aj navrhovateľ (obe vyššie uvedené pozemné komunikácie ďalej aj ako „pozemné komunikácie“). Navrhovateľ má k svojmu zrubovému domu zabezpečený a jediný možný prístup tak, že musí prejsť cez dve elektronické závory, ktoré sa otvárajú pomocou ovládačov nachádzajúcich sa v zrubovom dome alebo na diaľku prostredníctvom mobilného telefónu. Prvá elektronická závora je umiestnená na začiatku pozemnej komunikácie špecifikovanej v písm. a) vyššie a druhá elektronická závora je umiestnená na začiatku pozemnej komunikácie špecifikovanej v písm. b) vyššie (obe uvedené elektronické závory ďalej spolu aj ako „elektronické závory“). Vzhľadom na to, že navrhovateľ trvalo žije vo vzdialenosti približne 200 km od zrubového domu, nie je osobne prítomný a nevie sa v krátkom čase dostaviť na miesto za účelom otvorenia elektronických závor prostredníctvom ovládačov. K použitiu fyzických ovládačov je logicky potrebná osobná prítomnosť. Predmetný Zrubový dom využíva navrhovateľ najmä na podnikateľské účely - prenájom. Z uvedeného dôvodu je pre neho kruciálne mať spoľahlivo zabezpečený vstup svojich hostí, upratovačky a remeselníkov prostredníctvom možnosti otvárania elektronických závor cez mobilný telefón, tak ako je to umožnené aj ostatným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v areáli. Takýmto spôsobom donedávna zabezpečoval vstup hostí do areálu, ako aj ich odchod z neho. Odkedy bol Zrubový dom navrhovateľovi odovzdaný v zmysle kúpnej zmluvy, užíval ho s vedomím odporcu 1, ako aj odporcu 2, ktorých konateľom je A. K. J., pričom tieto subjekty sú majetkovo aj personálne prepojené. Prístup k zrubovému domu mal navrhovateľ odo dňa prevzatia nehnuteľnosti a začatia jej užívania zabezpečený po pozemných komunikáciách. Navrhovateľ zároveň dopĺňa, že podľa článku IV ods. 10 mal pôvodný vlastník zrubového domu uzatvorenú nájomnú zmluvu k prístupovým komunikáciám na dobu 30 rokov s možnosťou jej predĺženia. Na základe uvedeného pôvodný vlastník vyhlásil, že navrhovateľ má zabezpečený prístup k zrubovému domu. Rovnako mal navrhovateľ zabezpečenú možnosť otvárať elektronické závory cez mobilný telefón za účelom vpustenia a vypustenia svojich hostí a iných osôb do areálu, aby sa mohli dostať k jeho zrubovému domu. Zároveň mal zabezpečenú aj dodávku pitnej vody, a to bez akýchkoľvek problémov alebo námietok zo strany odporcu 1 a odporcu 2, až približne do konca marca 2026, keď nastali problémy v súvislosti s podpisom zmluvných dokumentov týkajúcich sa užívania zrubového domu, pozemných komunikácií a elektronických závor. Koncom roka 2025 bol navrhovateľ kontaktovaný zamestnankyňou odporcu 2, pani A. B. L., ktorá ho informovala ako nového majiteľa zrubového domu o potrebe uzatvorenia zmluvy na dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd (ďalej ako „zmluva o dodávke vody“), ako aj zmluvy týkajúcej sa správy pozemných komunikácií, elektronických závor a ďalších služieb zabezpečovaných odporcom 1 a zmluva o nájme pozemkov pod pozemnými komunikáciami. Následne koncom januára 2026 zaslala A. L. navrhovateľovi e-mail, ku ktorému pripojila balík návrhov zmluvných dokumentov, ktoré je potrebné podpísať, a ktoré súvisia s riadnym užívaním zrubového domu, a uviedla, že po ich odsúhlasení navrhovateľom pristúpia zmluvné strany k ich podpisu. Navrhovateľovi bola zaslaná zmluva o dodávke pitnej vody z vodovodu a odvádzaní odpadových vôd (ďalej ako aj „zmluva o dodávke vody“), zmluva o výkone správy (ďalej ako „zmluva o výkone správy“) a nájomná zmluva (ďalej ako „nájomná zmluva“). Súčasťou predloženého balíka bola aj zmluva o zriadení vecného bremena, na základe ktorej malo byť na pozemku navrhovateľa zriadené vecné bremeno in rem spočívajúce v práve zriadenia a uloženia inžinierskych sietí, zariadení vodovodu a kanalizácie, odbočiek vodovodu a kanalizácie, kanalizačného zberača, vodomernej šachty a revíznej šachty splaškovej kanalizácie a v práve vstupu a vjazdu motorovými a nemotorovými dopravnými prostriedkami, strojmi a mechanizmami za týmto účelom na jeho pozemok, a spočívajúce v práve užívania, prevádzkovania, kontroly, údržby, opravy, úpravy, rekonštrukcie, modernizácie, odpočty meradiel a akýchkoľvek iných činností vrátane stavebných úprav inžinierskych sietí, zariadení vodovodu a kanalizácie, odbočiek vodovodu a kanalizácie, kanalizačného zberača, vodomernej šachy, revíznej šachty splaškovej kanalizácie a ich odstránenia a v práve vstupu a vjazdu motorovými a nemotorovými

dopravnými prostriedkami, strojmi a mechanizmami za týmto účelom na pozemok navrhovateľa, a to v prospech - vlastníka pozemku registra C parcelné číslo 1330/17 a pozemku registra C parcelné číslo 1330/208, ktorým je v súčasnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o. Dňa 25. 3. 2026 kontaktoval navrhovateľa A. J., ako osoba oprávnené konať za odporcu 1 ako aj odporcu 2, za účelom doriešenia podpisu zmluvy o dodávke vody, pričom uviedol, že v prípade nepodpísania bude musieť zrubový dom odpojiť od vody. Navrhovateľ ho ubezpečil, že zmluvy nemá v úmysle nepodpísať s výnimkou zmluvy o zriadení vecného bremena), avšak z dôvodu pracovných povinností sa k nim nemohol dostať skôr. Zároveň sa vyjadril, že zmluvy podpíše, nechá svoj podpis úradne osvedčiť na pošte a následne ich zašle A. J. naskenované e-mailom, ako aj v originálnom vyhotovení poštou. Súčasne ho požiadal o vystavenie faktúry za vodné a stočné. Zmluvy, ktoré boli navrhovateľovi doručené emailom 22. 1. 2026, s výnimkou zmluvy o zriadení vecného bremena, navrhovateľ podpísal a emailom zo dňa 1. 4. 2026 ako aj prostredníctvom poštového. Pán A. J. osobitne upozornil navrhovateľa aj na potrebu podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena, na čo navrhovateľ reagoval tým, že predmetnú zmluvu nemá v úmysle podpísať a zaťažovať svoj pozemok vecným bremenom. Navrhovateľ nadobudol zrubový dom, vrátane pozemkov bez akýchkoľvek tiarch a vecných bremien, pričom nemal vedomosť o tom, že by cez jeho pozemok viedli inžinierske siete, v súvislosti s ktorými A. J. požadoval zriadenie vecného bremena. O tejto skutočnosti nebol navrhovateľ nikým informovaný, a to ani pri nadobudnutí nehnuteľnosti, rovnako nebol oboznámený s tým, že v budúcnosti bude potrebné uzatvoriť akúkoľvek zmluvu o zriadení vecného bremena vzťahujúceho sa na jeho nehnuteľnosti. V prípade zrubového domu ide o nehnuteľnosť, ktorá nie je novostavbou, ale o rekreačný dom postavený a užívaný už niekoľko rokov, pričom otázka zriadenia vecného bremena v súvislosti s inžinierskymi sieťami nebola počas tohto obdobia nikdy riešená. V dôsledku odmietavého postoja navrhovateľa k podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena začal A. J. robiť obštrukcie pri uzatváraní ostatných zmlúv, ktoré navrhovateľ podpísal a zaslal emailom aj poštou, týkajúce sa dodávky vody a odvádzania odpadových vôd zo zrubového domu, ako aj prístupu k nemu po vyššie špecifikovaných pozemných komunikáciách, obsluhy elektronických závor a ďalších služieb poskytovaných odporcom 1 a odporcom 2 v súvislosti s vlastníctvom zrubového domu v areáli. Do dnešného dňa tieto zmluvy neboli zo strany odporcu 1 a odporcu 2 podpísané, resp. ak aj boli, nezaslal ich navrhovateľovi. Navrhovateľ zároveň poukazuje na to, že pôvodný vlastník mal predmetné zmluvy riadne uzatvorené bez potreby uzatvorenia akejkoľvek zmluvy o zriadení vecného bremena. A. J. začal vyvíjať na navrhovateľa nátlak smerujúci k podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena tým spôsobom, že odmietal podpísať zmluvu o dodávke vody, pokiaľ navrhovateľ nepodpíše zmluvu o zriadení vecného bremena. Navrhovateľa zároveň oboznámil o skutočnosti, že bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody ide neoprávnený odber vody, na základe čoho má A. J. oprávnenie prerušiť dodávku vody do zrubového domu. Takýmto postupom vytváral na navrhovateľa nátlak s cieľom prinútiť ho k podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena pod hrozbou odpojenia dodávky vody a znemožnenia riadneho užívania zrubového domu. Súčasne sa A. J. začal navrhovateľovi vyhrážať zamedzením prístupu do areálu a k jeho zrubovému domu, najmä znemožnením diaľkového otvárania elektronických závor prostredníctvom mobilného telefónu, čo A. J. aj 1. 4. 2026 realizoval, keď navrhovateľovi zablokoval možnosť diaľkového otvárania elektronických závor prostredníctvom mobilu, v dôsledku čoho nemohol vpustiť svojich hostí ani opravárov do zrubového domu. A. J. zároveň začal navrhovateľa upozorňovať na to, že zriadenie vecného bremena bude v prípade potreby riešiť súdnou cestou a zároveň navrhovateľovi naznačoval potrebu „dohodnúť“ cenu nájmu za užívanie pozemkov pod pozemnou komunikáciou vedúcou k zrubovému domu. Po zamedzení prístupu do areálu prostredníctvom diaľkového otvárania elektronických závor cez mobilný telefón sa navrhovateľovi podarilo presvedčiť A. J., aby mu bola táto funkcia opätovne sprístupnená, a túto funkciu A. J. navrhovateľovi do konca apríla 2026 umožnil s tým, že v prípade nepodpísania zmluvy o zriadení vecného bremena mu bude tento spôsob prístupu k zrubovému domu opätovne zablokovaný. Následne navrhovateľovi boli dňa 2. 4.2026 a 30. 4. 2026 zaslané upravené zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré už počítali so zriadením vecného bremena len na vyznačenú časť pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, a nie už na celý pozemok navrhovateľa ako predpokladal návrh zmluvy o zriadení vecného bremena zaslaný 22. 1. 2026. Zároveň bol navrhovateľovi zaslaný aj geometrický plán s vymedzením časti pozemku, kde na základe zaslaných zmlúv o zriadení vecného bremena, by malo byť vecné bremeno v znení ako už ho navrhovateľ vyššie špecifikoval zriadené. Koncom apríla 2026 A. J. kontaktoval navrhovateľa s tým, že je koniec apríla a stále nemá k dispozícii podpísanú zmluvu o zriadení vecného bremena. Uviedol že potrebuje mať predmetnú zmluvu uzatvorenú ešte v priebehu týždňa. Navrhovateľ A. J. informoval, že problémom je najmä zriadenie vecného bremena na parcele pod samotnou stavbou, keďže ide o významné obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré môže mať zásadný dopad na budúcu plánovanú rekonštrukciu alebo prípadnú prístavbu stavby. Zároveň poukázal na potrebu zmluvne upraviť pravidlá pre prípadné

stavebné úpravy a do budúcna vyriešiť aj možnosť preložky kanalizácie. Navrhovateľ zároveň namietal a uviedol, že v tak krátkom časovom horizonte a tlaku predmetnú zmluvu určite bez porady s odborníkom nepodpíše. Navrhovateľ sa pritom snažil vzniknutú situáciu riešiť a nájsť primerané riešenie, keďže existencia kanalizácie vedená pod jeho pozemkom bola pre neho novou informáciou, ktorá má zásadný vplyv na výkon jeho vlastníckeho práva k stavbe. Z uvedeného dôvodu sa snažil nájsť riešenie pri nastavení podmienok výkonu vecného bremena tak, aby bol zásah do jeho vlastníckeho práva čo najmenej obmedzujúci. A. J. však postoj navrhovateľa odmietol akceptovať a trval na podpise zmluvy o zriadení vecného bremena v predloženom znení s odôvodnením, že podpis zmluvy bol medzi stranami dohodnutý do konca apríla 2026, k čomu navrhovateľ uviedol, že takáto dohoda medzi nimi neexistovala. Následne A. J. navrhovateľovi oznámil, že v prípade nepodpísania zmluvy zruší možnosť diaľkového otvárania elektronických závor prostredníctvom mobilného telefónu, čo následne aj realizoval. Zároveň uviedol, že čím skôr navrhovateľ „dorieši veci so svojimi právnikmi“, tým skôr mu bude možnosť diaľkového otvárania závor opätovne sprístupnená. Súčasne navrhovateľovi oznámil, že pokiaľ nebude podpísaná zmluva o zriadení vecného bremena, nepodpíše ani zmluvu o dodávke vody. V tejto súvislosti je dôležité poukázať na fakt, že navrhovateľ ním podpísané zmluvy, ktoré mu boli predložené zo strany odporcu riadne podpísal (akceptoval návrh) a v dobrej viere očakával zaslanie zmlúv opatrených podpismi oboch strán na jeho adresu. Namiesto toho sa stal obeťou vydierania a nátlaku a nedoručené zmluvy sú používané ako jeden z nástrojov. Vzhľadom na skutočnosť, že A. J. od 1. 5. 2025 opätovne znemožnil navrhovateľovi vstup k zrubovému domu prostredníctvom diaľkového otvárania elektronických závor cez mobilný telefón, v ten istý deň si navrhovateľ prostredníctvom svojej správkyne nainštaloval vedľa prvej vstupnej elektronickej závory do areálu čiernu skrinku na kód pre ovládače, pomocou ktorých si hostia navrhovateľa, prípadne iné osoby zabezpečujúce služby v zrubovom dome, mohli otvoriť elektronické závory. V ten istý deň bola táto schránka odrezaná a odcudzená. Napriek tomu, že zmluva o dodávke vody ani zmluva o výkone správy neboli zo strany odporcu 1 a odporcu 2 doposiaľ podpísané, boli navrhovateľovi zaslané e-mailom z 21. 4. 2026 a 30. 4. 2026 zálohové faktúry za výkon správy Mara Resort a faktúra za dodávku vody a likvidáciu splaškov v zmysle predmetných zmlúv. Navrhovateľ tieto faktúry riadne uhradil, keďže má záujem uvedené služby odoberať a zároveň za ne riadne platiť. Jediným problémom, ktorý navrhovateľ v súvislosti s užívaním zrubového domu v súčasnosti vníma, je uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorá podľa jeho názoru zásadným spôsobom zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Navrhovateľ preto považuje za nevyhnutné túto otázku dôsledne vyriešiť a nepristúpiť k unáhlenému podpisu zmluvy tak závažného charakteru, ktorá má významný dopad na výkon jeho vlastníckeho práva. Navrhovateľ zároveň uhradil aj symbolickú sumu nájomného podľa nájomnej zmluvy za pozemky, na ktorých je vybudovaná pozemná komunikácia vedúca od prvej vstupnej elektronickej závory, prostredníctvom ktorej má zabezpečený prístup k zrubovému domu, ktorú odporca 1 rovnako doposiaľ nepodpísal. E-mailom zo 7. 5 .2026 A. J., ako reakciu na e-mail navrhovateľa zo 7. 5. 2026 týkajúci sa podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena, oznámil navrhovateľovi, že od 11. 5. 2026 mu úplne zablokuje prístup cez elektronickú závoru vedúcu po pozemkoch vo vlastníctve odporcu 2. Ako dôvod uviedol skutočnosť, že navrhovateľ nemá podpísané zmluvy, ktoré by ho oprávňovali na prechod po pozemkoch, na ktorých je vybudovaná pozemná komunikácia zabezpečujúca prístup navrhovateľa k jeho nehnuteľnosti. Zároveň oznámil, že Zrubový dom bude odpojený aj od dodávky pitnej vody. Dňa 11. 5. 2026 bol navrhovateľovi zo strany A. J., ako osoby oprávnenej konať za odporcu 1 a odporcu 2, zamedzený prístup k zrubovému domu po pozemných komunikáciách vedúcich k zrubovému domu navrhovateľa, ktoré sú uzatvorené elektronickými závorami. Súčasne bol zrubový dom odpojený od dodávky vody. Pokiaľ ide o zamedzenie prístupu navrhovateľa k zrubovému domu po pozemných komunikáciách uzatvorených elektronickými závorami z A. J. tvrdeného dôvodu, že navrhovateľ nemá obojstranne podpísané zmluvy, ktoré by ho oprávňovali na prechod cez predmetné pozemné komunikácie a na užívanie služieb elektronických závor. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že predmetné zmluvy nie sú obojstranne podpísané výlučne z dôvodu postupu A. J. ako osoby oprávnenej konať za odporcu 1 a odporcu 2, ktorý ich podpis bezdôvodne a účelovo odmieta realizovať, pokiaľ navrhovateľ nepodpíše zmluvu o zriadení vecného bremena. Navrhovateľ pritom predmetné zmluvy podpísal a riadne ich doručil A. J., a to jednak prostredníctvom e-mailu, ako aj prostredníctvom poštového podniku. Zároveň riadne uhradil platby, ktoré mu boli v súvislosti s užívaním pozemných komunikácií, elektronických závor a služieb s nimi spojené vyúčtované. Navrhovateľ tak na základe vystavených zálohových faktúr uhradil odmenu za služby poskytované odporcom 1 v zmysle zmluvy o výkone správy, ktorými sú správa spoločného majetku, ktorý je špecifikovaný v člnku II zmluvy o výkone správy (ďalej ako „spoločný majetok“), služby spojené s jeho užívaním a služby elektronických závor definované v článku III bod 1 a 2 zmluvy o výkone správy. Súčasne navrhovateľ uhradil aj nájomné za užívanie pozemkov, po ktorých

vedie pozemná komunikácia vybudovaná za prvou vstupnou elektronickou závorou, zabezpečujúca prístup k zrubovému domu, a to v súlade s nájomnou zmluvou. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že zálohové faktúry boli navrhovateľovi vystavené samotným odporcom 1, pričom výška vyúčtovaných plnení presne zodpovedala podmienkam uvedeným v zmluve o výkone správy, ktorú odporca 1 napriek tomu odmieta podpísať. Odporca 1 tak na jednej strane postupuje podľa predmetnej zmluvy, fakturuje plnenia z nej vyplývajúce a prijíma úhrady od navrhovateľa, avšak na druhej strane účelovo tvrdí, že navrhovateľ nemá právny titul na užívanie pozemných komunikácií a elektronických závor z dôvodu absencie obojstranne podpísaných zmlúv. Takéto konanie odporcu 1, realizované prostredníctvom A. J. ako osoby oprávnenej konať za odporcu 1 a odporcu 2, je zjavne účelové, vnútorne rozporné a vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva a konania v rozpore s dobrými mravmi. A. J. vedome vytvára stav právnej neistoty tým, že odmieta podpísať zmluvy, ktoré sám predložil navrhovateľovi na odsúhlasenie a podpis. Hoci ich navrhovateľ riadne podpísal, doručil a zároveň plní všetky povinnosti z nich vyplývajúce vrátane úhrad požadovaných plnení, odporca 1 na neho vyvíja neprimeraný nátlak a obmedzuje ho vo výkone základných práv vlastníka stavby. Je zrejmé, že cieľom takéhoto postupu nie je ochrana legitímnych práv odporcov, ale vytvorenie nátlaku na navrhovateľa s cieľom prinútiť ho k podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena za podmienok jednostranne diktovaných A. J.. Odporcovia preto nemôžu odvodzovať neexistenciu právneho titulu zo stavu, ktorý sami vedome a účelovo vyvolali a udržiavajú. Takýto postup predstavuje zneužitie postavenia, účelovú obštrukciu a výkon práva v rozpore s princípom poctivosti a dobrými mravmi. Podľa článku XI zmluvy o výkone správy, ktorú navrhovateľ podpísal je navrhovateľ oprávnený užívať spoločný majetok za splnenia nasledovných podmienok : a) vlastník bude mať zaplatené všetky splatné plnenia v prospech správcu podľa tejto zmluvy, alebo všetky splatné plnenia s touto zmluvou súvisiace, b) vlastník bude mať splnené všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto zmluvy, c) vlastník bude užívať spoločný majetok na vlastné riziko a vlastnú zodpovednosť a vlastné nebezpečenstvo a d) vlastník bude znášať a nahradí všetky škody, ktoré užívaním spoločného majetku spôsobia sebe alebo tretej osobe. Navrhovateľ všetky uvedené podmienky splnil, keďže riadne uhradil zálohové faktúry týkajúce sa správy pozemných komunikácií a služieb elektronických závor zabezpečujúcich prístup k zrubovému domu, pričom tieto plnenia boli vyúčtované samotným odporcom 1 vo výške a spôsobom zodpovedajúcim podmienkam zmluvy o výkone správy. Odporca 1 tak predmetný zmluvný režim svojím vlastným konaním fakticky akceptuje a realizuje, a preto nemôže navrhovateľovi odopierať užívanie pozemných komunikácií a elektronických závor s poukazom na absenciu obojstranného podpisu zmluvy, ak tento stav sám účelovo vyvoláva a zároveň od navrhovateľa prijíma plnenia podľa predmetnej zmluvy. Navrhovateľ je preto oprávnený prechádzať po pozemných komunikáciách vedúcich k jeho zrubovému domu ako po jedinej prístupovej ceste k jeho nehnuteľnosti, ako aj využívať služby elektronickej závory za rovnakých podmienok ako ostatní vlastníci zrubových domov nachádzajúcich sa v areáli, pričom mu odporca 1 neoprávnene a v rozpore so zákonom znemožňuje výkon tohto práva a prístup k jeho nehnuteľnosti. Obdobne koná aj odporca 2 prostredníctvom A. J. ako osoby oprávnenej konať za odporcu 2 v súvislosti s dodávkou pitnej vody a odvádzaním odpadových vôd. Napriek tomu, že navrhovateľ podpísal zmluvu o dodávke vody v znení predloženom samotným odporcom 2 a riadne ju doručil, A. J. jej podpis bezdôvodne odmieta realizovať, pokiaľ navrhovateľ nepodpíše zmluvu o zriadení vecného bremena. Súčasne však odporca 2 navrhovateľovi vyúčtoval vodné a stočné, ktoré navrhovateľ riadne uhradil. Odporca 2 tak na jednej strane fakticky realizuje zmluvný vzťah, vyúčtováva plnenia podľa navrhnutej zmluvy a prijíma úhrady od navrhovateľa, no na druhej strane účelovo tvrdí, že navrhovateľ odoberá vodu neoprávnene z dôvodu absencie obojstranne podpísanej zmluvy. Takýto postup je zjavne vnútorné rozporný, účelový a predstavuje zneužitie postavenia odporcu 2 ako vlastníka a prevádzkovateľa vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry. A. J. svojím konaním vedome a úmyselne vytvára stav právnej neistoty tým, že odmieta podpísať zmluvy, ktoré sám pripravil a predložil navrhovateľovi, hoci navrhovateľ ich riadne podpísal, doručil a plní všetky povinnosti z nich vyplývajúce. Následne sa práve na absenciu svojho vlastného podpisu účelovo odvoláva s cieľom odoprieť navrhovateľovi prístup k službám nevyhnutným na riadne užívanie zrubového domu. A. J. si pritom je nepochybne vedomý toho, že prístup k zrubovému domu navrhovateľa je možný výlučne po pozemných komunikáciách spravovaných odporcom 1 a po komunikáciách vo vlastníctve odporcu 2, pričom vstup do areálu je podmienený využívaním elektronických závor zabezpečovaných odporcom 1. Rovnako si je vedomý aj toho, že bez zabezpečenia dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd nie je možné zrubový dom riadne užívať ani prenajímať tretím osobám. Napriek tomu zámerne odmieta podpísať zmluvy, ktoré sám pripravil, a následne takto umelo vytvorený stav využíva na vyvíjanie nátlaku voči navrhovateľovi s cieľom prinútiť ho k podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena. V súvislosti s odpojením zrubového domu od dodávky pitnej vody navrhovateľ uvádza, že odporca 2 je vlastníkom a prevádzkovateľom

verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Táto skutočnosť vyplýva jednak z predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri, podľa ktorého je predmetom podnikania odporcu 2 prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, jednak z kolaudačného rozhodnutia z 13. 11. 2017, č. OU-LM-OSZP-ŠVS-2017/010062, podľa ktorého bola žiadateľom o vydanie kolaudačného rozhodnutia spoločnosť DREVODOMY RAJEC, s.r.o., IČO : 44261004, ktorá následne postúpila práva a povinnosti na spoločnosť ZRUBY RAJEC, s.r.o. (odporca 2) na základe dohody o postúpení práv a povinností, ako aj zo samotnej zmluvy o zriadení vecného bremena (čl. I bod 2 zmluvy) a zo zmluvy o dodávke vody (čl. I bod 1.4 zmluvy), v ktorých je odporca 2 výslovne označený ako vlastník a prevádzkovateľ vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry. Odporca 2 je preto ako vlastník a prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie povinný postupovať v súlade so - o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. V zmysle ustanovenia a zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách je povinný uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o dodávke pitnej vody a zmluvu o odvádzaní odpadových vôd a zároveň je podľa citovaného zákona povinný zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej vody. Odporca 2 však napriek uvedenému odmieta uzatvoriť zmluvu o dodávke vody, hoci navrhovateľ znenie predmetnej zmluvy navrhnuté samotným odporcom 2 riadne podpísal a doručil. Zároveň navrhovateľ v tejto súvislosti poukazuje ustanovenie a zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách podľa ktorého vlastník verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzatvorí zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, ak sú splnené technické a kapacitné podmienky na pripojenie. Je nepochybné, že v danom prípade sú všetky technické a kapacitné podmienky nepochybne splnené, keďže zrubový dom je už riadne pripojený na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, dodávka vody a odvádzanie odpadových vôd boli dlhodobo zabezpečované už predchádzajúcemu vlastníkovi a stavba bola riadne skolaudovaná práve za podmienky existencie týchto prípojok. Neexistuje teda žiadny technický ani kapacitný dôvod, ktorý by odporcovi 2 bránil uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd. Jediným dôvodom odmietania podpisu predmetných zmlúv je snaha odporcu 2 vyvíjať nátlak na navrhovateľa a prinútiť ho k podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena. Na základe vyššie uvedených skutočností nemožno dodávku pitnej vody ani odvádzanie odpadových vôd zo zrubového domu považovať z dôvodu absencie obojstranne podpísanej zmluvy o dodávke vody za neoprávnený odber vody z verejného vodovodu alebo neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Navrhovateľ totiž nie je v postavení osoby, ktorá by svojvoľne a bez právneho dôvodu odoberala vodu alebo využívala verejnú kanalizáciu bez záujmu o zmluvnú úpravu vzťahu. Naopak, navrhovateľ zmluvu o dodávke vody v znení predloženom samotným odporcom 2 riadne podpísal a doručil, pričom je to práve odporca 2 prostredníctvom A. J. ako osoby oprávnenej konať za odporcu 2, kto bezdôvodne odmieta predmetnú zmluvu podpísať, a to napriek svojim zákonným povinnostiam. Odporca 2 preto nemôže argumentovať neexistenciou zmluvy a z toho vyvodzovať voči navrhovateľovi negatívne právne následky, keďže stav absencie obojstranne podpísanej zmluvy sám vedome a účelovo vyvolal vlastným obštrukčným konaním. Na základe uvedeného odporca 2 nebol oprávnený prerušiť ani obmedziť dodávku pitnej vody alebo odvádzanie odpadových vôd do Zrubového domu navrhovateľa, keďže v predmetnom prípade nenastal žiadny zo zákonných dôvodov podľa zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorý by takýto postup umožňoval. Odpojenie zrubového domu od dodávky vody bolo preto vykonané protiprávne a tvrdenie o neoprávnenom odbere vody predstavuje len účelovo vytvorenú argumentáciu odporcu 2 smerujúcu k ospravedlneniu jeho nezákonného postupu a k ďalšiemu vyvíjaniu nátlaku na navrhovateľa. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca 2 svojvoľne a bez zákonného oprávnenia prerušil dodávku pitnej vody do zrubového domu a zároveň odporca 1 a odporca 2 zamedzili navrhovateľovi prístup k jeho nehnuteľnosti prostredníctvom pozemných komunikácií a elektronických závor. V dôsledku uvedeného je navrhovateľovi zásadným spôsobom znemožnené riadne a plnohodnotné užívanie zrubového domu, čím dochádza k zásahu do jeho vlastníckeho práva a jeho výkonu garantovaného SR. Zároveň je obmedzená jeho možnosť nehnuteľnosť riadne spravovať a vykonávať nevyhnutné úkony údržby, kontroly a prípadných havarijných zásahov, keďže k nej nemá reálne zabezpečený prístup ani základné technické a hygienické zabezpečenie. Takýto stav bezprostredne ohrozuje nehnuteľnosť navrhovateľa, keďže mu znemožňuje reagovať na prípadné havarijné situácie, vykonávať údržbu a predchádzať vzniku škôd na majetku. Zároveň mu bráni v jej riadnom užívaní, ktoré zahŕňa aj jej komerčné využívanie formou krátkodobého prenájmu, ktoré predstavuje jeho legitímnu zárobkovú činnosť. Nehnuteľnosť bola nadobudnutá aj za týmto účelom, pričom jej súčasné protiprávne obmedzenie mu spôsobuje priamu finančnú ujmu. Navrhovateľ má v súčasnosti potvrdené rezervácie ubytovania pre tretie osoby, ktoré vzhľadom na nemožnosť prístupu k zrubovému domu a absenciu dodávky pitnej vody nie je schopný realizovať,

čo mu spôsobuje okamžitú majetkovú stratu a hrozbu ďalšej škody. Za tejto situácie je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania tak, aby bol obnovený prístup k zrubovému domu a zabezpečená dodávka pitnej vody, čím sa odstráni protiprávny stav, predíde ďalšiemu prehlbovaniu škody a zabezpečí sa ochrana vlastníckeho práva navrhovateľa. Neodkladné opatrenie nariadené, či už pred začatím konania vo veci samej alebo po jeho začatí je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho súd nezisťuje všetky tie skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Dôvodom na odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti, je skutočnosť, že to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého je jedným z predpokladov, na základe ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie. Z uznesenia KS v Prešove zo 14. 5. 2024, sp. zn. : , ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Prešov : „Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zároveň neukladal navrhovateľom povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko mal za to, že už samotným nariadením neodkladného opatrenia sa dá vyriešiť situácia strán sporu aj do budúcna. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia. Súd pritom vzal do úvahy tú skutočnosť, že v priebehu času môže dôjsť k zmene skutkových okolností a odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo uplatnené právo na vypratanie nehnuteľnosti považované za v rozpore s dobrými mravmi.“ Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým nariadi neodkladné opatrenie, ktorým ukladá odporcovi 1 a odporcovi 2 povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi a tretím osobám s oprávnením od navrhovateľa (najmä, ale nie len, ubytovaným hosťom, upratovacej službe, pracovníkom údržby, správcovi) právo prechodu, prejazdu a prístupu k stavbe so súpisným číslom 641, druh stavby - budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby - zrubový víkendový dom - SILVER CREEK, postavená na pozemku parcely registra C parcelné číslo 1330/189, o výmere 122 m2, druh pozemku - Zastavaná plocha a nádvorie, k pozemku registra C parcelné číslo: 1330/34, o výmere 283 m2, druh pozemku - ostatná plocha, k pozemku registra C parcelné číslo 1330/189, o výmere 122 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. G., B. G., okres Liptovský Mikuláš, ktoré sú evidovaná na LV č. XXXX. A to prostredníctvom pozemnej komunikácie vybudovanej na parcelách registra C p. č. 1499/14, 1499/81,1493/6, 1493/161, 1493/160, 1493/165, 2085, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. G., a cez elektronickú závoru umiestnenú pred touto pozemnou komunikáciou, ako aj cez elektronickú závoru umiestnenú na pozemnej komunikácii vybudovanou na parcele registra C č. 1330/4, nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. G.. Zároveň sú povinní vydať navrhovateľovi elektronické prostriedky prístupu a zdržať sa akéhokoľvek konania brániaceho a vytvárajúceho prekážky technickej povahy cez označené nehnuteľnosti, a aby aj nariadil neodkladné opatrenie, ktorým ukladá odporcovi 2 povinnosť zabezpečiť obnovenie dodávky vody do stavby so súpisným číslom 641, druh stavby - budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby - zrubový víkendový dom - SILVER CREEK, postavená na pozemku parcely registra C parcelné číslo 1330/189, o výmere 122 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. G., B. G., okres: Liptovský Mikuláš, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, a navrhovateľovi sa priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, z 12. 5. 2026, k. ú. B. G., obec B. G., okres Liptovský Mikuláš (pripojeného navrhovateľom - viď č. l. 14 spisu) vyplynulo, že navrhovateľ je na základe kúpnej zmluvy a jej dodatku č. 1, V-3440/2025, vklad povolený 8. 10. 2025, výlučným vlastníkom pozemku registra „C“ parc. č. 1330/34, o výmere 283 m2, ostatná plocha, ako aj pozemku registra „C“ parc. č. 1332/189, o výmere 122 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a tiež aj stavby súp. č. 641, označenej ako Zrubový víkendový dom - SILVER CREEK, budova pre šport a na rekreačné účely, ktorá je postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 1330/189.

3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. G., obec B. G., okres Liptovský Mikuláš z 23. 6. 2026 (ex offo obstaraného súdom podľa ) vyplynulo, že výlučným vlastníkom pozemkov registra „C“ parc. č. 1499/14, o výmere 94 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1493/6, o výmere 286 m2, ostatná plocha, parc. č. 1493/160, o výmere 623 m2, ostatná plocha je žalobca v 2. rade.

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. B. G., obec B. G., okres Liptovský Mikuláš z 23. 6. 2026 (obstaraného ex offo súdom podľa ) vyplynulo, že pozemky registra „C“ parc. č. 1499/81, o výmere 84 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1493/161, o výmere 266 m2, ostatná plocha, a parc. č. 1493/165, o výmere 880 m2, ostatná plocha, sú v podielovom spoluvlastníctve, pričom ani jeden z podielových spoluvlastníkov nie je odporca v 1. alebo 2. rade.

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. G., obec B. G., okres Liptovský Mikuláš z 23. 6. 2026 (obstaraného ex offo súdom podľa ) vyplynulo, že pozemok registra „C“ parc. č. 2085, o výmere 2274 m2, zastavaná plocha a nádvorie je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, pričom ani jeden z nich nie je odporca v 1. a 2. rade.

6. Podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Alebo niečo znášala.

8. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala. Alebo niečo znášala.

9. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa , prvej vety súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

13. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenie z 26. 5. 2026 v podstate obsahoval dva samostatné návrhy na nariadenie neodkladných opatrení, čo našlo svoj odraz aj vo vyhodnotení miestnej príslušnosti súdu na konanie o týchto návrhoch.

14. Z ustanovení a vyplýva, že predpokladom pri nariadení neodkladného opatrenia je (aspoň) osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo (aspoň) osvedčenie, že je tu obava, že výkon exekúcie bude ohrozený, a súčasne (aspoň) osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (nároku vo veci samej.) Pod osvedčením treba chápať spravdepodobnenie určitých skutočností, ktoré nedosahujú kvalitu dokazovania, kedy dochádza k jednoznačnému preukázaniu určitých skutočností.

15. Na základe navrhovateľom predložených listín (a ani na základe ex offo súdom podľa vykonaných dôkazov) nebol ani len osvedčený (spravdepodobnený) predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti odporcom v 1. a 2. rade zabezpečiť (navrhovateľovi a

tretím osobám odvodzujúcim svoje právo od navrhovateľa) právo prechodu a prejazdu (prístupu) cez priľahlé pozemky (pod predmetnou pozemnou komunikáciou), t.j. pozemky registra „C“ p. č. 1499/14, 1499/81, 1493/6, 1493/161, 1493/160, 1493/165 a 2085, a to predpoklad dôvodnosti a trvania nároku (navrhovateľa) vo veci samej (tento predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia pritom nepriamo vyplýva z ustanovenia , viď k tomu aj rozhodnutie ÚS SR z 24. 11. 2022, sp. zn. : .)

16. Súd totiž vždy posudzuje podanie podľa jeho obsahu (v zmysle ), pričom platí zásada, že „súd pozná právo“ (iura novit curia), a navrhovateľ nebol povinný uvádzať právnu kvalifikáciu uplatneného nároku (vo veci samej), a preto súd ani nemohol voči nemu vyvodzovať negatívne dôsledky z jeho formálne nesprávnej právnej kvalifikácie nároku vo veci samej (keď odcitoval ustanovenie a - reivindikačnú žaloba, ktorou je v prípade nehnuteľností žaloba na vypratanie, a keď teda ustanovenie o ods. 3 ani nespomenul.) Z obsahu (odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 26. 5. 2026) však vyplynulo, že ako vlastník stavby zrubového domu sa domáha prístupu k nej (a poťažmo aj k pozemkom s ňou súvisiacich, ktoré sú takisto v jeho vlastníctve), a že sa tohto domáha titulom realizácie svojich vlastníckych práv k týmto nehnuteľnostiam, vrátane realizácie jeho podnikateľských aktivít spätých s touto stavbou (komerčný krátkodobý prenájom), ku ktorej stavbe si inak nemôže zabezpečiť prístup cez okolité pozemky, ktoré mu ani sčasti nepatria (aj pre neochotu druhej strany uzatvoriť s ním príslušné zmluvy, ktoré by takáto prístup umožňovali), čiže (vzhľadom na opísané skutkové okolnosti v návrhu odôvodňujúce tento jeho uplatnený nárok) bolo možné tento nárok (vo veci samej) prekvalifikovať na nárok podľa .

17. Z (podľa ex offo súdom obstaraných listov vlastníctva k pozemkom, po ktorých má podľa navrhovateľa viesť predmetná prístupová pozemná komunikácia - navrhovateľ z nejakého dôvodu tieto listy vlastníctva súdu nepredložil) však (v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa, ktorý tvrdil, že všetky tieto pozemky sú vo vlastníctve odporcu v 2. rade) vyplynulo, že len tri pozemky (pozemky registra „C“ parc. č. 1499/14, parc. č. 1493/6 a parc. č. 1493/160) sú vo (výlučnom) vlastníctve odporcu v 2. rade, a vo vzťahu k ostatným štyrom pozemkom nie je odporca v 2. rade (a ani odporca v 1. rade) ani len jedným z ich spoluvlastníkov. Za pasívne vecne legitimovaného v konaní podľa je však považovaný len vlastník, resp. všetci spoluvlastníci priľahlého pozemku, cez ktorý má viesť takáto nevyhnutná cesta, ide tu o nútené procesné spoločenstvo podľa , keď rozhodnutie súdu sa musí vzťahovať na pozemok ako celok, pretože zasahuje do práv všetkých jeho (len ideálnych) podielových spoluvlastníkov (a podľa , ak tomu tak nie je je nutné žalobu zamietnuť.) Navrhovateľ však (pri týchto štyroch pozemkov, cez ktoré mala prechádzať pozemná komunikácia) neoznačil ako odporcov aj všetkých ich podielových spoluvlastníkov, a preto súd nemohol mať za to, že nárok (vo veci samej) na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve nevyhnutnej cesty cez tieto pozemky (podľa ) by bol dôvodný, čím tak nebolo vo vzťahu k týmto pozemkom možné zriadiť ani (dočasné) právo prístupu (prechodu a prejazdu) a s ním súvisiace povinnosti formou požadovaného neodkladného opatrenia. A o absencii pasívnej vecnej legitimácie (v zmysle vyššie uvedeného) možno tak samozrejme uvažovať aj rámci konania o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže aj v tomto konaní musia byť žalovaní všetci spoluvlastníci pozemkov, a preto súd zamietol tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcov.

18. A vzhľadom na to, že nemalo žiaden praktický zmysel zriadiť navrhovateľovi právo cesty len cez tri pozemky, ku ktorým mal odporca v 2. rade výlučné vlastnícke právo (bez ostatných pozemkov, po ktorých mala viesť táto pozemná komunikácia neprerušene viesť, keďže takéto právo prechodu a prejazdu by bolo prakticky nerealizovateľné), musel súd podľa uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (vo výroku I.) zamietnuť pre nesplnenie predpokladu pre jeho nariadenie v zmysle (dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej) v celom rozsahu, a to aj bez výsluchu a bez vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania (podľa , prvej vety .)

19. Vzhľadom na to, že odporcovia v 1. a 2. rade boli v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti odporcom v 1. a 2. rade zabezpečiť navrhovateľovi a tretím osobám odvodzujúcim svoje právo prístupu od navrhovateľa, prístup (právo prechodu a prejazdu) k predmetným nehnuteľnostiam, a súvisiace povinnosti (teda v časti, ktorá bola predmetom tohto konania, po vylúčení zvyšnej veci na samostatné konanie, pod sp. zn.: ), plne úspešní, mali by mať podľa § 255

ods. 1 (ak by im objektívne nejaké trovy konania vznikli) voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov tohto konania, avšak keďže z obsahu spisu je zjavné, že im žiadne trovy konania doteraz nevznikli (keďže nemali a podľa zákona ani nemohli mať vedomosť o tomto konaní), súd im náhradu trov konania proti navrhovateľovi podľa nemohol priznať. Vzhľadom na to, že v prípade zamietnutia návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia sa uznesenie súdu (podľa , druhej vety ) nesmie doručovať ostatným stranám, súd ani nemohol zahrnúť do výrokovej časti tohto uznesenia osobitný výrok o tom, že odporcovia v 1. a 2. rade nemajú nárok na náhradu trov konania, pretože ak by tak urobil, musel by (len kvôli tomuto výroku) doručovať toto uznesenie odporcom v 1. a 2. rade, čo by však bolo v rozpore s , druhej vety .

20. Vo výroku II. tohto uznesenia súd podľa aj v spojení s Základných princípov (teda per analogiam legis, pre chýbajúcu úpravu vo vzťahu k návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa totiž aplikuje analogicky právna úprava pre žaloby) rozhodol o vylúčení veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti odporcovi v 2. rade zabezpečiť obnovenie dodávky vody k stavbe zrubového domu z 26. 5. 2026, pretože táto vec sa nehodila na spoločné prejednanie s vecou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti odporcom v 1. a 2. rade zabezpečiť navrhovateľovi a tretím osobám odvodzujúcim svoje právo od navrhovateľa, prístup (právo prechodu a prejazdu) k predmetným nehnuteľnostiam (a uloženie súvisiacich povinností), keďže v tejto časti nebol tunajší súd príslušný na prejednanie tejto veci, s tým, že po vylúčení tejto veci na samostatné konanie, sa vo vzťahu k tejto vylúčenej veci tunajším súdom uplatní postup podľa , a teda sa predloží táto vec (pod novopridelenou spisovou značkou) nadriadenému súdu (Krajskému súdu v Žiline), nakoľko tunajší súd nesúhlasí s Okresným súdom Žilina, že aj v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (z 26. 5. 2026) na uloženie povinnosti odporcovi 2. rade zabezpečiť obnovenie dodávky vody k stavbe zrubového domu, ide o spor týkajúci sa vecného práva k nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorému by taktiež platila výlučná miestna príslušnosť tunajšieho súdu podľa . V tejto časti totiž ide o nárok z plnenia zákonných povinností prevádzkovateľa verejného vodovodu, na ktorý sa vzťahuje všeobecná miestna príslušnosť podľa v spojení s aj (vzhľadom na sídla odporcov v obvode tohto súdu), a teda Okresný súd Žilina správne (podľa ) nemal aj vo vzťahu k návrhu na nariadenie tohto neodkladného opatrenia skúmať miestnu príslušnosť súdu (keďže nešlo o výlučnú miestnu príslušnosť, a keďže táto všeobecná miestna príslušnosť ani nikým nebola namietaná), a preto nesprávne (v rozpore s ) postúpil túto vec na konanie tunajšiemu súdu, a preto tento následne (po vylúčení tejto veci na samostatné konanie) vyjadrí postupom podľa svoj nesúhlas s týmto postúpením, a predloží súdny spis bez rozhodnutia svojmu nadriadenému súdu (keďže ide o spor o miestnu príslušnosť) na rozhodnutie o príslušnosti (viď obdobne aj uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. : z 24. 9. 2024.)

21. A hoci (podľa v spojení s aj s , vzhľadom na sídla odporcov v obvode tohto súdu) je Okresný súd Žilina všeobecne miestne príslušný na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti odporcovi v 2. rade zabezpečiť obnovenie dodávky vody k stavbe zrubového domu, nie je (ani v zmysle aj v spojení s ) tento súd miestne príslušný aj na s ním spojený, teda na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti odporcom v 1. a 2. rade zabezpečiť navrhovateľovi a tretím osobám odvodzujúcim svoje právo od navrhovateľa, prístup (právo prechodu a prejazdu) k predmetným nehnuteľnostiam, pretože v tomto návrhu išlo o návrh, pri ktorom je daná osobitná miestna príslušnosť podľa , čiže postúpenie na tunajší súd bolo dôvodné len vo vzťahu k tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie na Krajský súd v Žiline, a to písomne v dvoch vyhotoveniach a v lehote 15 dní od jeho doručenia, podaním doručeným na Okresný súd Liptovský Mikuláš.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné ( , a contrario.)